Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 18, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216041
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413216041.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: K. R.,
R.. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX/XX, Ž. R. H., v konaní právne zastúpený JUDr. Pavol Kracina, advokát,
Námestie SMP 25, Zvolen, proti žalovaným: 1/ C. C., R.. XX.XX.XXXX, bytom N. A. X/XX, Ž. R. H., 2/ R.
J., R.. XX.XX.XXXX, bytom H. W. XXX/X, D. Š., v konaní o zaplatenie 1.995,90 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n e s ch v a ľ u j e zmier medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ uzavretý dňa 09.03.2016.

II. Žalovaná 1/ je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 81,64 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobu žalobkyne voči žalovanej 1/ vo zvyšku z a m i e t a.

IV. Žalovaná 2/ je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 81,64 € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

V. Žalobu žalobkyne voči žalovanej 2/ vo zvyšku z a m i e t a.

VI. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.12.2013 žiadala žalobkyňa uložiť žalovaným 1/ a 2/

povinnosť zaplatiť jej sumu 1.995,90 € spoločne a nerozdielne na tom skutkovom základe, že na základe
uzavretej nájomnej zmluvy si všetky tri účastníčky prenajali od K. Q. ako prenajímateľa nehnuteľnosť -
dom na adrese XX. O. XX/XX C. D. Š., ktorý spolu užívali. Z tohto spoločného prenájmu potom vznikol
dlh voči dodávateľovi elektrickej energie - Stredoslovenskej energetike v celkovej výške 2.993,86 €,
ktorého úhradu v jednej tretine potom žalobkyňa žiadala od každej zo žalovaných pokusom o zmier zo
dňa 12.09.2013, na ktoré tieto nereagovali.

Súd vo veci vydal dňa 14.03.2014 platobný rozkaz, voči ktorému podali obidve žalované odôvodnené
odpory. Žalovaná 1/ v odpore uviedla, že síce spoločne so žalobkyňou a žalovanou 2/ uzavreli nájomnú
zmluvu, no z tohto prenájmu nevznikol dlh u Slovenskej energetiky, ktorý by mal súvis so spoločným
bývaním, pretože nájomnú zmluvu s prenajímateľom zrušili na základe ústnej dohody k 20.01.2011 a
uzavreli spoločne so žalobkyňou novú nájomnú zmluvu s prenajímateľom K. J., o čom predložila dôkaz
- nájomnú zmluvu zo dňa 21.01.2011. Uviedla, že žalobkyňa uzavrela so Stredoslovenskou energetikou

zmluvu o odbere elektrickej energie na prenajatý rodinný dom, ktorú však po ukončení nájomnej zmluvy
a napriek ich upozorneniu nezrušila a teda došlo k odberu elektrickej energie u ďalších nájomcov na
úkor žalobkyne. Oni so žalovanou 2/ teda nespôsobili dlžnú sumu. Taký dlh ani nebolo možné vytvoriťza obdobie od 21.12.2010 do 21.01.2011, pretože v tom období boli vianočné sviatky, počas ktorých
nehnuteľnosť ani neužívali. Nečinnosťou a negativistickým prístupom k ukončeniu zmluvy si žalobkyňa
sama zapríčinila vznik dlhu voči Stredoslovenskej energetike.

Zo žalovanou 1/ predloženej nájomnej zmluvy skutočne vyplýva, že dňa 21.01.2011 uzavreli spolu so
žalobkyňou ako nájomkyne druhú nájomnú zmluvu s prenajímateľom K. J., pričom podľa článku III. tejto
zmluvy nájom začína dňom 21.01.2011.

Takisto aj žalovaná 2/ podala voči platobnému rozkazu odpor, no tento bol odmietnutý z dôvodu jeho
oneskorenosti. Táto uviedla v podstate tie isté skutočnosti ako žalovaná 1/ vo svojom odpore.

Nakoľko sa však jednalo o nerozlučné procesné spoločenstvo, došlo podaním včas podaného odporu
zo strany žalovanej 1/ k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu.

Následne sa žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu vyjadrila písomne tak, že nájomkyne boli
všetky tri a zmluvu o dodávke elektrickej energie mohla uzatvoriť len jedna. Preto ju uzatvorila ona
k úžitku všetkých nájomkýň, teda aj žalovaných 1/ a 2/ Z dôvodu, že dom neposkytoval požadovaný
komfort, mal zlé kúrenie, po asi jednom mesiaci ukončili nájom vysťahovaním bez riadneho ukončenia
zmluvy o nájme a zanechali tam aj časť zariadenia domu. K vyúčtovaniu elektrickej energie došlo až

v apríli 2011.

Podaním zo dňa 07.03.2016 žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu zmenila žalobný návrh v tom
smere, že už nepožadovala od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatenie sumy 1.995,90 €,
ale od každej z nich samostatne žiadala úhradu sumy po 997,95 €. Súd túto zmenu žaloby

pripustil na pojednávaní dňa 12.04.2016 (č. l. 68 p. v. spisu), pričom písomne nevyhotovoval uznesenie,
vzhľadom na vtedajšie znenie ustanovenia § 167 ods. 2, § 168 ods. 2 a § 169 ods. 3 O. s. p., kedy sa
jednalo o uznesenie, voči ktorému nebolo prípustné odvolanie, preto ho nebolo potrebné doručiť a tak
nebolo potrebné ho písomne vyhotovovať. Súd len sporovým stranám doručil zápisnicu z pojednávania,
na ktorom došlo k pripusteniu tejto zmeny.

Následne dňa 23.03.2016 žalobkyňa a žalovaná 1/ predložili súdu listinu označenú ako mimosúdny
zmier podpísanú dňa 09.03.2016 žiadajúc schváliť medzi nimi súdny zmier. Súd potom musel rozhodnúť
v zmysle § 148 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 01.07.2016) o tom,
či ho schvaľuje. Podľa § 148 ods. 2 CSP uzavretý zmier neschválil, nakoľko tento bol v rozpore s

ustanovením § 51 Občianskeho zákonníka ako bude ďalej vysvetlené, keď následne z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že dlh žalovanej 1/ nepredstavuje sumu, na ktorej úhradu sa v zmieri zaviazala.
Rozpor so zákonom (všeobecne záväznými právnymi predpismi ako hovorí ustanovenie § 148 ods. 2
CSP) bol minimálne zrejmý z toho, že pokiaľ by súd žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, čo sa následne
aj v prevažnej miere stalo, nelogickým by bolo, aby na druhej strane bol schválený súdny zmier medzi

žalobkyňou a žalovanou 1/

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, vypočul tiež svedkyňu O. N. - tetu
žalovanej 2/ a tiež oboznámil všetky listinné dôkazy, ktoré súdu boli predložené, vrátane spisu tunajšieho
súdu sp. zn. 7Ro/206/2012. Súd nevykonával dokazovanie výsluchom žalobkyňou označeného

svedka, resp. vyžiadaním si jeho písomného vyjadrenia, keďže tento svedok sa mal vyjadriť len ku
skutočnostiam, ktoré nemali právnu relevanciu pre rozhodnutie tohto sporu ako bude vysvetlené nižšie.

Na základe zhodných vyjadrení tak žalobkyne ako aj žalovaných 1/ a 2/ mal súd za preukázané, že
uzavreli ako nájomkyne s prenajímateľom K. Q. predmetnú nájomnú zmluvu zo dňa 21.12.2010. Pred

súdom opätovne všetky tri účastníčky potvrdili, že sa súčasne dohodli na tom, že nielen nájomné
dojednané ako odplata za prenájom domu, ale aj elektrická energia sa bude deliť medzi všetky tri
rovnakým dielom.

Z hľadiska právneho posúdenia sa potom jednalo o nepomenovanú zmluvu - dohodu v zmysle § 51

Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, pričom zmluva nesmie odporovať obsahu alebo účelu Občianskeho zákonníka.Teda popri nájomnej zmluve právne kvalifikovateľnej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka sa
účastníčky konania súčasne dohodli aj na rozpočítavaní spotrebovanej elektrickej energie na tri rovnaké
diely.

Žalobkyňa predložila súdu potvrdenie súdneho exekútora Mgr. Jozefa Deáka zo dňa 03.09.2013,
podľa ktorého uhradila celkovo čiastku 2.993,86 € v súvislosti s tým, že bol voči nej vymáhaný dlh
Stredoslovenskej energetiky, a. s. na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 7Ro/206/2012
- 12. Z uvedenej sumy 2.993,86 € predstavovala istina sumu 1.790,39 €, zvyšok predstavovalo

príslušenstvo-úrokyzomeškania,trovysúdnehokonaniaaprávnehozastúpenia,čiužvsúdnomkonaní
alebo v rámci exekúcie, ďalej poplatok za žiadosť o udelenie poverenia a tiež trovy exekúcie.

Zpripojenéhospisutunajšiehosúdusp.zn.7Ro/206/2012(zktoréhovlastnepredložilažalobkyňacestou
svojhoprávnehozástupcufaktúruzaelektrickúenergiu)vyplynulo,žeStredoslovenskáenergetikasivoči
žalobkyni vymáhala nedoplatok na dodanej elektrickej energii do odberného miesta, ktoré mali všetky

tri účastníčky konania prenajaté - do predmetného domu, ktorý bol predmetom nájmu s prenajímateľom
Milanom Lajčiakom. Jednalo sa o nedoplatok vo výške 1.790,39 €, ktorý bol splatný dňa 27.04.2011 a
išlo o spotrebu elektrickej energie za obdobie od 09.01.2011 do 13.04.2011. Vo veci bol vydaný platobný
rozkaz, ktorým bolo žalobkyni uložené zaplatiť Stredoslovenskej energetike, a.s. sumu 1.790,39 € s
príslušenstvom. Platobný rozkaz bol žalobkyni riadne doručený dňa 17.05.2012, no odpor proti nemu

nepodala a tak sa stal vykonateľným dňa 04.06.2012. Platobný rozkaz bol potom podkladom pre
vykonanie exekúcie voči nej.

Z uvedeného je potom zrejmé, že za obdobie 09.01.2011 až 13.04.2011 bola spotrebovaná elektrická
energia v celkovej sume 1.790,39 € s tým, že ale ako vyplynulo z nesporných prejavov účastníčok

konania, v skutočnosti v predmetnom dome bývali len do 21.01.2011, čo z fakturovaného obdobia
vyúčtovaného touto faktúrou predstavuje len 13 dní.

Nielen teda z vyjadrení sporových strán, ale aj z uvedeného je potom nepochybné, že v právnom
(zmluvnom) vzťahu so Stredoslovenskou energetikou ako dodávateľom elektrickej energie do

prenajatého domu bola len samotná žalobkyňa a nie aj žalované 1/ a 2/.

Žalovaná 2/ sa bránila okrem iného aj tým, že v prenajatom dome prespala dve, či tri noci. Rovnako
vypovedala aj ňou navrhnutá svedkyňa - jej teta O. N., ktorá uviedla, že v danom období sa chcela
žalovaná 2/ osamostatniť. Na jeseň 2010 bývala u nej istú dobu a potom ako prišla z T., si s kamarátkami

zrejme našla ubytovanie, nevedela uviesť presne kde, no fakticky vzhľadom na to, že ubytovanie bolo
pomerne ďaleko od jej pracoviska, žalovaná 2/ prebývala väčšinu času u nej.

V tomto smere žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu navrhla vypočuť svedka, resp. vyžiadať
si jeho písomné vyjadrenie. No ako už bolo uvedené, toto nebolo pre rozhodnutie veci podstatným,

pretože bolo jednoznačne preukázané, že účastníčky mali dohodu o úhrade spotrebovanej elektriny na
tri diely. Jej obsahom nebolo (aspoň opak preukázaný nebol), že by mali uhrádzať elektrinu podľa počtu
prenocovaných dní. Jednoducho dohoda medzi nimi bola taká a podľa názoru súdu aj plne v súlade s
logikou, že pokiaľ tam idú bývať tri, tak každá si znáša tretinu spotrebovanej energie bez ohľadu na to,
či a ako často a dlho tam bude prebývať.

Ako už bolo uvedené, predmetný dlh žalobkyne voči Stredoslovenskej energetike predstavoval na istine
len 1.790,39 €, zvyšok tvorilo jeho príslušenstvo - úroky z omeškania, trovy konania, trovy exekúcie a tak
ďalej. Záväzkovo právny vzťah medzi žalobkyňou a Stredoslovenskou energetikou sa týkal výlučne jej
právneho postavenia a táto mala uhradiť dodanú elektrickú energiu včas. To, že tak nespravila a urobila

tak s omeškaním až v rámci exekúcie, ide len na jej ťarchu. Žalobkyňa preto nemá žiaden právny titul
na to, aby jej žalované 1/ a 2/ mali uhradiť každá svoj podiel na príslušenstve, ktorého vznik spôsobila
samotná žalobkyňa tým, že dlh na elektrine neuhradila včas. Pritom žalobkyňa nijako nespochybnila, že
ju upozorňovali aj samotné žalované 1/ a 2/, aby elektriku odhlásila potom, ako sa 21.01.2011 všetky z
prenajatéhodomuodsťahovali.Žalované1/a2/pritomdodávkuelektrickejenergiedoprenajatéhodomu

„odhlásiť“ (ukončiť zmluvu o dodávke) logicky nemohli, keďže neboli so Stredoslovenskou energetikou
v zmluvnom vzťahu.Tiež všetky účastníčky konania potvrdili, že odpis stavu elektromera nebol robený ani v čase keď
vstupovali do nájmu, ani potom ako nájom ukončili - prestali bývať v prenajatom dome. Preto nemôže ísť
na vrub žalovaným 1/ a 2/, že žalobkyňa zanedbala svoje oprávnenie odhlásiť elektrickú energiu a tiež

si sledovať spotrebu. Pre súd je ťažko pochopiteľným nezodpovedné správanie žalobkyne, ktorá potom
ako sa všetky tri z domu odsťahovali, si sama spôsobila, že jej bola vyúčtovaná spotrebovaná elektrická
energia dodaná do predmetného odberného miesta aj po 21.01.2011. Náhradu sumy zaplatenej za
elektrickú energiu dodanú po 21.01.2011 si má žalobkyňa vymáhať od osôb, ktoré ju spotrebovali a nie
od žalovaných 1/ a 2/, keďže ich vzájomná dohoda pri vstupe do nájmu bola taká, že sa budú podieľať

tretinou na cene spotrebovanej elektriny a nie na elektrine, ktorú spotrebujú tretie osoby.

Pokiaľ potom právny zástupca žalobkyne argumentoval tým, že zmluvu s energetikou mala uzavretú
len samotná žalobkyňa na prospech všetkých účastníčok, teda aj žalovaných 1/ a 2/, tak je potrebné
zopakovať, že sa v nedoplatku na elektrickej energii jednalo len o záväzok samotnej žalobkyne a nešlo
o záväzok žalovaných 1/ a 2/. Za úhradu tohto zmluvného záväzku zodpovedá výsostne žalobkyňa

samotná a len na základe dohody so žalovanými 1/ a 2/ podľa § 51 Občianskeho zákonníka mala potom
nárok na úhradu od nich alikvotnej časti spotrebovanej elektrickej energie počas spoločného bývania.

Keďže z predložených dôkazov nebolo možné presne zistiť, aká bola spotreba elektriny počas obdobia,
kedy účastníčky v prenajatom dome bývali (žiadna to uviesť nevedela a všetky potvrdili, že odpisy stavu

elektromera sa pri vstupe do nájmu ani pri odsťahovaní neurobili) a súd nenašiel iný spôsob jej určenia,
vychádzal z nasledovného:

Za obdobie od 09.01.2011 do 13.04.2011 (t.j. 95 dní) bola spotrebovaná elektrina v cene 1.790,39 €, čo
na deň predstavuje po zaokrúhlení 18,85 €. Z toho jedna tretina v zmysle dohody účastníčok tvorí 6,28

€ na každú za jeden deň. Pretože bývanie využívali účastníčky len do 21.01.2011, za obdobie 13 dní
(od 09.01.2011 do 21.01.2011) to potom na každú predstavuje sumu 81,64 € (13 dní x 6,28 €/deň). Súd
preto uložil každej zo žalovaných zaplatiť žalobkyni po 81,64 € a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keďže na plnenie v prevyšujúcej časti žalobkyňa voči žalovaným 1/ a 2/ nemá žiaden právny
nárok.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, ktorý určuje, že ak má strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania. Tak žalobkyňa, ako aj žalované boli úspešné len čiastočne. V pomernom
vyjadreníprevažujeúspechžalovaných1/a2/vočižalobkyni.Žalované1/a2/všaknáhradutrovkonania

nepožadovali, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.