Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 9, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/101/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201233
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1011201233.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov

senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: NIKA, spol.
s r.o., IČO: 30 228 557, Ružová dolina 6, Bratislava, zastúpený: JUDr. Bohumil Novák, advokát,
Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
Banská Bystrica, (predtým Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica),
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č.: I/XXX/
XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Daňového
riaditeľstvaSlovenskejrepubliky(ďalejajlenžalovaný)č.:I/XXX/XXXX-XXXXX/XXXX/XXXXXX-rzodňa
XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán na základe odvolania žalobcu proti dodatočnému
platobnému výmeru č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Sek zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým Daňový úrad Považská
Bystrica podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZSDP) vyrubil

žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume XXX.XXX,XX
eur, rozhodol tak, že tento dodatočný platobný výmer potvrdil. Žalobca žiadal zrušiť tak napadnuté
druhostupňové ako aj prvostupňové správne rozhodnutie a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

Uviedol, že podľa správnych orgánov hodnoverne nepreukázal, že tovar fakturovaný faktúrami č.
XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX bol skutočne dodaný na územie iného
členského štátu a preto žalobcovi neuznali oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004

Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len zákon o dani z pridanej
hodnoty) a dorubili mu daň v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vo výške X.XXX.XXX,- Sk a
tiež, že si mal neoprávnene uplatniť odpočítanie dane z dodávateľských faktúr v sume X.XXX.XXX,-
Sk, nakoľko nepreukázal, že mu bol dodaný tovar od dodávateľa FENIX BAU, s.r.o.. Napadnuté
rozhodnutie žalovaného je nezákonné a vecne nesprávne, pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov
nepreskúmateľné a skutkové závery sú vyvodené v rozpore s obsahom dôkazov, ako i v rozpore s
dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti. Konkrétne namietal, že:

1. Nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o daňovej kontrole, pretože
neporozumel poučeniu správcu dane. Dôvody neporozumenia sú uvedené v zápisnici o ústnom
pojednávaní zo dňa 14.12.2010. K dôvodom neporozumenia daného poučenia správca dane neposkytolžalobcovi vysvetlenie a pokračoval v konaní, čím postupoval v rozpore s § 2 ZSDP. Žalovaný sa snaží
tento nedostatok správcu dane zakryť všeobecnými bezvýznamnými frázami a právne irelevantnými
výhovorkami. Žalovaný svojim postupom len potvrdil, že žalobca nemohol porozumieť poučeniu

o mlčanlivosti. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.
2. Namietal porušenie svojho práva na vyjadrenie sa k protokolu, keďže dňa 14.12.2010 pri prejednaní
protokolu u správcu dane mu bol doručený aj dodatok k protokolu. Poukázal na § 15 ods. 10 posledná
veta ZSDP, podľa ktorého je dodatok k protokolu súčasťou protokolu. Keďže je teda dodatok k protokolu

neoddeliteľnou súčasťou protokolu, vzťahujú sa na tento dodatok všetky ustanovenia týkajúce sa
protokolu a preto mal byť dodatok k protokolu žalobcovi doručený spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k nemu a na jeho prerokovanie. Mala mu byť poskytnutá lehota 8 pracovných dní na vyjadrenie sa k
dodatku. Nedodržaním tohto postupu správcom dane tento postupoval v rozpore s § 2 ods. 1 ZSDP,
čím porušil zásadu zákonnosti a postupoval aj v rozpore s § 2 ods. 2, 7 a 8 ZSDP, čím porušil zásady
daňového konania a to rovnosť účastníkov konania a práva a povinnosti daňového subjektu na úzku

spoluprácu a súčinnosť so správcom dane.
3. V postupe správcu dane došlo k procesnému pochybeniu, keď neprebehlo prvostupňové daňové
konanie. Citoval ustanovenia § 1a písm. d/, § 15 ods. 1, 13, § 44 ods. 1 ZSDP, z ktorých vyplýva,
že daňová kontrola nie je daňovým konaním, keďže sa v nej nerozhoduje o právach a povinnostiach
daňových subjektov. Je obsahovou náplňou správy daní, avšak nie je súčasťou daňového konania.

Záverydaňovejkontrolyobsiahnutévprotokolemôžumaťpovahudôkazuvdaňovomkonaní.Zadaňové
konanie treba považovať postup správcu dane, iného príslušného orgánu, daňových subjektov a tretích
osôb zúčastnených na konaní pri vydávaní, preskúmavaní a realizácii individuálnych daňovo - právnych
aktov, ktoré upravujú procesné daňovo - právne normy. Až ukončením daňovej kontroly môže začať
vyrubovacie konanie, teda postup pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. V tomto konaní malo byť

žalobcovi umožnené využiť všetky zákonom priznané procesné práva a malo byť vykonané dokazovanie
podľa § 29 ZSDP. Je vylúčené, aby daňové konanie začínalo doručením rozhodnutia vo veci samej
a aby za daňové vyrubovacie konanie bolo možné považovať jediný úkon správcu dane a to vydanie
prvostupňového rozhodnutia. Žalobca sa teda nezúčastnil daňového konania, čím mu boli odňaté
procesné práva. Postup správcu dane porušil práva žalobcu na spravodlivé konanie s poukazom na čl.

46 ods. 1 Ústavy SR. Neuskutočnenie prvostupňového daňového konania preukazuje aj to, že dôvody
rozhodnutia sú totožné s dôvodmi protokolu o daňovej kontrole. Žalovaný túto námietku považoval za
nedôvodnú, pretože si žalobca v rámci daňovej kontroly mohol uplatniť všetky svoje práva účastníka
konania. Žalovaný sa však nezaoberal podstatou námietky, že vôbec neprebehlo prvostupňové konanie.
4. Žalobca citoval § 29 ods. 4 ZSDP s tým, že podľa § 15 ods. 5 písm. e/ ZSDP má právo klásť svedkom

a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Daňová kontrola v danom prípade začala dňa 26.01.2010,
avšak žalovaný prevzal do svojich dôvodov dôkazy, z ktorých vychádzal správca dane, ako by boli
súčasťou daňovej kontroly, napriek tomu, že vôbec v rámci tejto daňovej kontroly vykonané neboli. Ide o
listinné dôkazy, najmä výpovede K. Z., ktoré dôkazy správca dane nevykonal v rámci daňovej kontroly,
ale boli vykonávané na iný účel v rámci iného daňového konania. Ak teda správca dane uvádzal tieto

dôkazyakodôkazyvykonanévrámcidaňovejkontroly,ideonezákonnýpostup.Týmtodošlokporušeniu
práv žalobcu uvedených v § 2 ods. 1, 8 a § 15 ods. 5 písm. e/ ZSDP. Tieto dôkazy boli vykonané
nezákonne a preto na ne nemožno prihliadať. Správca dane aj tu porušil povinnosť mlčanlivosti v zmysle
§ 23 ZSDP. Na túto námietku žalovaný vôbec nereagoval a naďalej tieto nezákonne získané dôkazy
používal a vychádzal z nich.

5. Namietal nezákonnosť postupu správcu dane pri vykonaní dôkazu výsluchu svedka Pavla Z.. Z
obsahu zápisnice zo dňa 19.03.2010 je zrejmé, že správca dane viedol výsluch tohto svedka nezákonne.
Žalobca poukázal na § 131 a § 132 Trestného poriadku, ktoré upravujú postup pri výsluchu svedka,
ktorými sa však správca dane neriadil. Nezistil pomer svedka k veci alebo účastníkom a neumožnil mu,
aby najprv súvisle vypovedal všetko, čo o veci vie. Podľa žalobcu správca dane vypočúval svedka na

skutočnosti, ktoré nesúvisia s predmetom daňovej kontroly a preto je výpoveď svedka získaná v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom a nemôže byť ako dôkaz podľa § 29 ods. 4 ZSDP použitá.
Ukázaním účtov žalobcu v peňažnom ústave správca dane porušil nielen daňové tajomstvo podľa § 23
ZSDP ale i bankové tajomstvo. S obsahom týchto účtov správca dane oboznámil osobu, ktorá nesmie
byť s týmito údajmi oboznámená. Výpoveď svedka Z. je irelevantná, zmätočná, obsahujúca vzájomne

si odporujúce tvrdenia a preukazujúca len jeho dohady. Z faktúr je zrejmé, že tieto boli vystavované
Romanou I., účtovníčkou spoločnosti TERNO s.r.o., ktorá vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť G.,
s.r.o. a preto je nepochybné, že faktúry nemohla vystaviť spoločnosť G., s.r.o. a tieto ani nemohol
podpísať svedok Z.. Výpoveď svedka Z. je nulitným dôkazom, pretože svedok nič nepotvrdil ani ničnevyvrátil. Žalobca považoval tento dôkaz za zbytočný a navyše za vykonaný nad rámec oprávnení
daňových orgánov.
6. Správne orgány účelovo manipulujú s dôkazmi a tým aj so skutkovým stavom v neprospech žalobcu,

keď nespomínajú dôkazy preukazujúce správnosť tvrdení žalobcu. Žalobca mal so svojim odberateľom
- spoločnosťou BEIMPEX, s.r.o. Zlín, Česká republika, dohodnuté dodatkom ku kúpnej zmluve, že
prepravu si zabezpečí táto spoločnosť, pričom tento dodatok bol dohodnutý práve preto, lebo tovar
musel byť prepravovaný mraziarenskými návesmi, ktoré žalobca nemal a tieto zabezpečil kupujúci. V
súlade so zmluvou boli zrealizované všetky obchody. Žalobca obchod reálne uskutočnil tým, že tovar

dodal prepravcovi, ktorého zabezpečil kupujúci. Žalovaný vôbec neuviedol obsah dodacích listov, na
ktorýchprepravca-vodičG.písomnepotvrdilprevzatietovaruaprevzatiedokladovktovaru.Žalobcatiež
predložil prehlásenie o prepravovaní tovaru odberateľom do iného členského štátu EÚ podľa § 43 ods.
5 zákona o DPH, ktorým odberateľ potvrdil prepravu i prevzatie tovaru. Ide o priamy dôkaz preukazujúci
odovzdanie tovaru kupujúcemu prostredníctvom jeho prepravcu a teda aj priamy dôkaz preukazujúci
dodanie tovaru kupujúcemu - odberateľovi a tým i dôkaz preukazujúci dodanie tovaru žalobcovi od

jeho dodávateľa. Dodávateľ žalobcu mu na základe ústnej zmluvy - telefonickej objednávky dodával
tovar, ktorého prepravu zabezpečoval odberateľ žalobcu - spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. Dodaný tovar mal
žalobca v areáli svojej spoločnosti prevziať a odovzdať na ďalšiu prepravu svojmu odberateľovi. Tento
postup bol dohodnutý preto, že žalobca nedisponoval chladiarenskými a mraziarenskými kamiónmi
a tieto zabezpečil odberateľ. Tento postup bol zvolený aj z dôvodu, aby nemuselo dôjsť k prekládke

tovaru, ktorý bol v mrazenej forme alebo vyžadoval chladenie. Za dodaný tovar žalobca zaplatil buď v
hotovosti alebo bezhotovostným platobným stykom. Svedkyne - zamestnankyne žalobcu p. O. a p. S.
boli vypočúvané na skutočnosti týkajúce sa rôznych predmetov daňového konania a to tak na daň z
príjmov ako i na daň z pridanej hodnoty, pričom kritériá pre preukaznosť týchto daní sú odlišné. Týmto
svedkyniam boli kladené sugestívne otázky v neprospech žalobcu. Svedkyne boli navyše vypočuté

až v odvolacom konaní, čo dokazuje, že správca dane viedol konanie tak, aby znemožnil žalobcovi
preukázať dodanie tovaru. Napriek uvedenému svedkyne potvrdili fyzické dodanie tovaru a jeho kontrolu
a zaplatenie v priestoroch spoločnosti žalobcu. Spochybňovanie pravdivosti výpovede svedkyne O.
žalovaným z dôvodu, že jej mal pri výsluchu šepkať konateľ žalobcu a tým ju navádzať na výpoveď, je
klamstvom. Podľa žalobcu konateľ svedkyni O. šepkal, že zamestnankyne správcu dane vzhľadom na

námietku právneho zástupcu zjavne nevedeli, ako majú postupovať a konali chaoticky. Žalovaný taktiež
nedôvodne bagatelizoval výpoveď svedkyne S., ktorá potvrdila, že k výplate peňažných prostriedkov v
hotovosti za tovar p. A. došlo. Správne orgány v súvislosti s výpoveďou svedkyne O. zamlčali priamy
písomný dôkaz - protokoly senzorických skúšok vykonané pracovníčkou laboratória p. L. zo vzoriek,
ktoré jej odovzdala p. O.. Tieto dôkazy priamo preukazujú prevzatie tovaru, pričom je v rozpore s

princípmi logiky, aby žalobca platil za niečo, čo mu dodané nebolo.
7. Žalovaný nereagoval na námietku žalobcu týkajúcu sa výpovede svedka S. A., pričom podľa
žalobcu tento svedok potvrdil uzavretie dodatku k zmluve zo dňa 16.05.2008. Správca dane sa
zaoberal platnosťou či neplatnosťou tohto dodatku, napriek tomu, aby mal na takéto hodnotenie
kompetencie. Na obchod pritom nebol vôbec potrebný písomný právny úkon, ale stačilo ústne poverenie

alebo konkludentné konanie. Stačilo, že tovar bol dodaný a prevzatý. Prevzatie tovaru odberateľom
žalobcu bolo preukázané podpísanými dodacími listami. Žalovaný skonštatoval, že svedok A. nebol
oprávnený konať za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. bez toho, aby zisťoval, či svedok Gajdoš nebol
poverený štatutárnym zástupcom spoločnosti, pričom takéto poverenie nebolo potrebné v písomnej
forme vzhľadom na to, že bol v spoločnosti spoločníkom. Ako spoločník mal právo prikázať konateľovi,

abysplnomocnilkohokoľvekvmenespoločnosti,tedaajseba.Žalobcabolnavyšedobromyseľný,keďže
považoval tohto svedka za splnomocneného zástupcu spoločnosti BUNDÁŠ, s.r.o. Aj keby svedok A.
prekročil rozsah svojho oprávnenia, spoločnosť G., s.r.o. je týmto úkonom viazaná, ibaže by žalobcovi
bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedela, oznámila prekročenie
plnomocenstva. Žalobca tvrdil, že svedok A. bol oprávnený konať v mene tejto spoločnosti vo všetkých

obchodoch a všetky úkony sú platné. Tento svedok navyše potvrdil, že terajším konateľom spoločnosti
K. G. bol splnomocnený.
8. Svedecká výpoveď svedka G. bola zbytočná a tento dôkaz je nepoužiteľný. Svedok od 15.04.2008
už nebol konateľom spoločnosti a tak nemohol nič vedieť o obchodoch uskutočnených v mesiacoch
máj, jún a júl. Podľa žalobcu je nedôvodné sa zaoberať otázkou, či p. A. bol splnomocnený konať za

spoločnosť G., s.r.o., pretože ide o čisto vnútornú záležitosť tejto spoločnosti, ktorá nemá vplyv na
posúdenie podstatných skutočností pre správne určenie a vyrubenie dane. Na tento účel je rozhodujúce,
že tovar bol žalobcovi dodaný a on tento následne predal.X. Svedok G. potvrdil prepravu tovaru, predložil aj U. a tvrdil, že potvrdenia prevzatia tovaru boli
zaznamenané na origináloch nachádzajúcich sa v spoločnosti L., s.r.o. Aj svedkyňa V. I. potvrdila
realizáciu obchodov so spoločnosťou G., s.r.o. L. považoval výpoveď svedka G. za nevierohodnú

preto, že prepravné doklady poskytnuté žalobcom neobsahovali požadované náležitosti deklarujúce
odovzdanie a prevzatie tovaru. Y. poukazuje na to, že správca dane nemohol preveriť tvrdenia tohto
svedka, keďže spoločnosť L., s.r.o. s daňovými orgánmi nespolupracuje. N. G. potvrdil, že prepravné
doklady si odfotil ešte pred vykonaním prepravy pre vlastnú potrebu a preto nemohli obsahovať údaje o
prevzatí tovaru. Podľa žalobcu nie je neštandardné, aby sa za dopravu platilo vopred. L. sa nezaoberal

otázkou, ako sa mohol svedok dostať k dokladom, keby reálne nevykonal prepravu a na čo by mu boli
doklady, keby s prepravou nemal nič spoločné. N., že správca dane nemohol preveriť tvrdenia svedka so
spoločnosťou L., s.r.o. nie je žiadnym dôkazom a toto nemôže byť vyhodnotené v neprospech žalobcu.
XX. Je nezmyselné tvrdenie žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil dôkazy
preukazujúce dodanie tovaru. J. je pravdou, že by okrem účtovných dokladov žalobca nepredložil
iné dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávky tovaru spoločnosťou G., s.r.o.. G. preukázané nielen

výpoveďami žalobcu ale i výpoveďami svedkov G., A. a I., listinnými dôkazmi ako aj dokladmi o
zaplatení tovaru v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom. O. tovaru potvrdili aj svedkyne O.
a S.. N. dane sa nepodarilo preukázať, že tovar dodávaný spoločnosťou G., s.r.o. v skutočnosti
nebol dodaný. Ak mal správca dane pochybnosti, mal tieto uviesť a vyzvať žalobcu na vyjadrenie,
prípadne predloženie dôkazov a nie svojvoľne, bez akejkoľvek vedomosti žalobcu, zisťovať všelijakými

dožiadaniami skutočnosti, ktoré vôbec nebolo potrebné zisťovať. N. dane teda postupoval nezákonne a
úplne zbytočne spôsobil prieťahy v konaní. O. toho je, že sám vykonával dokazovanie a z odpovedí na
dožiadania správcu dane vyplýva, že sa mu nič nepodarilo zistiť. Ak iný daňový subjekt je nezistiteľný,
je takýto dôkaz nulový. L. prevzal tovar dodaný spoločnosťou G., s.r.o. od prepravcu a vôbec nebolo
potrebné, aby bol v priamom kontakte so zástupcom dodávateľa. K. obchodných transakciách je bežnou

praxou, že sa uskutočňujú tzv. traťové dodávky, t.j. tovar sa fyzicky prepravuje od dodávateľa priamo
ku konečnému odberateľovi. Y. tovar neprechádza skladom obchodníka, resp. ide cez jeho priestor len
za účelom jeho prevzatia a odovzdania na ďalšiu prepravu alebo napríklad na test kvality, námatkové
prepočítanie množstva a podobne. U obchodníka teda prebehnú dva obchody s tým istým tovarom,
a to nákup a predaj bez pohybu tovaru cez jeho sklad, len na základe faktúr, pričom fyzická dodávka

ide priamo od dodávateľa ku konečnému odberateľovi. K. dodania sa dohodnú s dodávateľom aj
odberateľom. Keďže sa teda tovar fyzicky nenachádza u obchodníka, neúčtuje sa v majetku na sklad,
ale účtuje sa na priebežný účet obstarania tovaru. J. príjemky na sklad ani výdajky zo skladu, ktorými
sa preukazuje skutočné fyzické prevzatie na sklad pri nákupe a skutočné fyzické vydanie zo skladu pri
predaji. I. po nákupe sa účtuje v momente predaja naraz vyskladnenie za účelom predaja a súvisiace

tržby z predaja tovaru. Y. obchody prebehli aj u žalobcu. Ak spoločnosť, ktorá uskutočnila obchod
formou traťovej dodávky, má faktúry od dodávateľa a kópie svojich vystavených faktúr pre odberateľa
na ten istý tovar a má doklad o splnení dodacej podmienky, potom skutočný obchod (nákup aj predaj)
preukázala. S. dôkazom podporujúcim realizáciu dodávok je aj úhrada ceny. Y. postupoval aj žalobca.
Q. zdôraznil, že preukázal riadne dodanie tovaru, čoho dôkazom je aj to, že žalobca tento následne

predal a za tovar získal príjem. G. výdavkov za dodanie tovaru by žalobca nemohol mať žiadne príjmy
z následného predaja tovaru. O. orgány nepredložili žiaden dôkaz opaku, ktorý by vyvrátil správnosť,
úplnosť a pravdivosť tvrdení a dôkazov žalobcu, ale len bez logiky účelovo spochybňujú skutkový
stav. Ak má správca dane pochybnosti o dôkaznej hodnote žalobcom predložených dôkazov, prenáša
sa dôkazné bremeno z daňového subjektu na správcu dane. J. len pochybnosti o tvrdení daňového

subjektu a správnosti predložených dôkazov, pretože správca dane musí vierohodnosť, preukaznosť,
správnosť, či úplnosť dôkazných prostriedkov inými dôkaznými prostriedkami vyvrátiť. L. nespochybňuje
oprávneniasprávcudanepreverovaťtvrdenéskutočnosti,avšaktentomusírešpektovaťprávadaňového
subjektu a všetky dôkazy, ktoré vykonáva, mu musí vopred oznámiť i s dôvodmi, prečo ich vykonáva,
aby mal daňový subjekt možnosť sa vyjadriť k týmto pochybnostiam, ako i k spôsobu vykonania týchto

dôkazov a k nevyhnutnosti potreby vykonať tieto dôkazy. O. nemôže byť tajné, pretože daňový subjekt
musí mať kontrolu, či správca dane vykonáva dôkazy zákonne, musí mať teda i vedomosť o tom, že
vykonáva dožiadania, z akých dôvodov a aký je obsah dožiadaní. V. je nepreskúmateľné pre nedostatok,
nezrozumiteľnosť a zmätočnosť dôvodov, keďže nedáva odpoveď na námietky žalobcu a je v rozpore
s § X0 ods. 3 L..

XX. Námietky žalobcu uvádzané v súvislosti so spoločnosťou G., s.r.o. sa týkajú aj dodávky tovaru od
spoločnosti P. G., s.r.o.. N. Z. N. nebol pred výsluchom poučený a postup pri jeho výsluchu bol v rozpore
sovšeobecnezáväznýmprávnympredpisomapretonatentodôkaznemožnoprihliadať.L.navyšenikdy
netvrdil, že by pri obchodoch so spoločnosťou P. G., s.r.o. konal a rokoval s Z. N.. L. rokoval s pánomS. N., ktorý preberal aj financie v hotovosti a ktorý bol prítomný vždy spolu s S. A.. Je úplne irelevantné,
či Z. N. mal akúkoľvek vedomosť o obchodoch, pričom i pri týchto obchodoch žalobca postupoval úplne
bežným spôsobom a považoval dobromyseľne S. N. za osobu konajúcu v mene spoločnosti P. G., s.r.o.,

keďže mal pečiatku spoločnosti a originál osvedčenia o registrácii O. a O..
XX. Priebeh konania preukazuje účelový zámer daňových orgánov preukázať žalobcovi, že mu tovar
nebol dodaný, čo sa mu však nepodarilo preukázaním dôkazu opaku. L. predložil všetky dôkazy, a ak
mal správca dane pochybnosti o jeho tvrdeniach, mal ho vyzvať, čo konkrétne má žalobca preukázať.
W., že všetky vykonané dožiadania boli vykonané nezákonne, ako dôkazy ich nemožno použiť, pretože

o ich vykonávaní vôbec nevedel a nemohol sa ani vyjadriť, či takýto dôkaz je vôbec potrebné vykonať, k
spôsobu vykonania dôkazu a k obsahu zisťovaných skutočností. O týchto dôkazoch bol informovaný až
po ich uskutočnení, čím bolo porušené jeho právo na úzku spoluprácu a súčinnosť podľa § 2 ods. X a
X L.. N. dane nezákonným postupom znemožnil žalobcovi preukázať skutočnosti podľa § 29 ods. X L..
J. postupom správca dane použil len dôkazy, ktoré mu vyhovujú a vopred určil obsah týchto dôkazov. Y.
postupom správca dane znemožnil žalobcovi mať vedomosti o tom, aké všetky dôkazy vo veci vykonal.

II.

L. vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. L. na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a
uviedol,ževprípadepoučeniasprávcadanepostupovalvsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.N.dane

túto povinnosť ukladá § XX ods. 3 L. a tiež podľa § 11 ods. 2 L. musí zápisnica o ústnom pojednávaní
obsahovať aj poučenie a vyjadrenie poučených osôb. N. dane v zmysle zákona poučil osoby zúčastnené
na ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom
pojednávaní, ktorého predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu. O. kontrola bola ukončená v
súlade s § 15 ods. XX, XX, XX a XX L.. N. dane postupoval v súlade s § X ods. X a § 29 ods. 1, 2 L. a

keďže spoločnosť L., s.r.o. mala prepravovať tovar, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, preverované
skutočnosti v súvislosti s touto spoločnosťou súviseli s daňovou kontrolou.

O. k protokolu nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol a preto sa na dodatok nevzťahujú ani
procesné úkony platiace pre protokol z daňovej kontroly. K. na § 1X ods. 5 písm. c/, ods. X písm. e/ L.,

podľa ktorých je zákonná lehota na vyjadrenie k protokolu poslednou lehotou, kedy má daňový subjekt
právo a súčasne i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Y. lehotu
nemožno ani predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. L. mal v rámci vykonávanej daňovej kontroly celý
rad zákonom zaručených práv ako i povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 15 L.. K. je výsledkom
komplexného zisťovania skutkového stavu a tiež interpretácie daňových a iných právnych predpisov a

preto vo vyrubovacom konaní nie je dôvod vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej
kontroly za účasti žalobcu. L. nebol počas daňovej kontroly obmedzený vo svojich procesných právach
podľa § X ods. 1, 2 a X L..

L. sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu tak, ako to je

ustanovené v § 48 ods. X L.. L. umožňuje použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a správca dane nie je viazaný iba
na dôkazy, ktoré mu predloží daňový subjekt, ale má právo v súlade s § X9 ods. 2 L. a z dôvodu
čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu aj povinnosť komplexným zisťovaním, t.j. aj vlastným
šetrením, dožiadaním na iného správcu dane, resp. z iných daňových konaní zistiť všetky skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie dane. N. dane preveroval sporné obchody v rámci medzinárodnej
výmeny daňových informácií, pričom Z. N., ktorý bol jediným konateľom spoločnosti P. G., s.r.o. boli
dôvodne predložené aj faktúry č. XXXX/XX/XXX, XXXX/XX/XXX, B./XX/XXX, XXXX/XX/XXX, XXXX/XX/
XXX a XXXX/XX/XXX. Tento svedok sa tak vyjadroval k sporným faktúram spoločnosti P. G., s.r.o., v
ktorej bol v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov konateľom.

K námietkam žalobcu uvedeným v bodoch X,X,X,X a XX žaloby žalovaný uviedol, že žalobca na tomto
mieste uvádza námietky voči neuznaniu odpočítania dane z faktúr od spoločnosti G., s.r.o., hoci v
napadnutom rozhodnutí sa jednalo o neuznanie odpočítania dane z vyššie uvedených dodávateľských
faktúr od dodávateľa P. G., s.r.o.. Keďže nebolo preukázané, že žalobcovi tovar dodala táto spoločnosť,

správca dane neuznal odpočítanie dane z dôvodu porušenia § 49 ods. X a X písm. a/ v nadväznosti na
§ 5X ods. 1 písm. a/ zákona o O..N. S. A. potvrdil, že dodatok k zmluve zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorený medzi spoločnosťami G., s.r.o.
a žalobcom, v zmysle ktorého sa mal tovar prepravovať, podpísal ale nevedel sa vyjadriť k samotnej
zmluve, ktorá správcovi dane nebola predložená. Y. svedka A., že mal plnú moc na zastupovanie

tejto spoločnosti od S.. K. G., je v rozpore s výpoveďou svedka S.. K. G., ktorý uviedol, že on ho
nesplnomocnil. Y. svedka predvolal správca dane práve z dôvodu, že jeho meno uviedol p. S. A. tvrdiac,
že ním bol splnomocnený na zastupovanie spoločnosti. L. tohto svedka spomenul aj svedok K. Z.. S.
A. nebol oprávnený konať za spoločnosť, nakoľko nebol konateľom tejto spoločnosti a ani nebol nikým
splnomocnený alebo poverený na to, aby ju zastupoval. Za spoločnosť G., s.r.o. bol oprávnený konať

konateľ spoločnosti, resp. ním poverený osoba, avšak konateľ spoločnosti K. Z. poprel dodanie tovaru
a tiež odmietol, že by niekoho splnomocnil na konanie v mene spoločnosti.

Podľa žalovaného svedok G. nepotvrdil, že by prepravoval tovar od spoločnosti G., s.r.o. žalobcovi.
N. uviedol, že tovar vozil pre spoločnosť L., s.r.o. ale kde sa tovar nakladal, nevedel uviesť. K.
U. nepreukazujú, že by bol žalobcovi dodaný tovar od spoločnosti G., s.r.o., nakoľko neobsahujú

predpísané náležitosti. Z týchto vyplýva len to, že odosielateľom tovaru - kuracích pŕs, je spoločnosť G.,
s.r.o., dopravu pre spoločnosť G., s.r.o. mal vykonať prepravca L., s.r.o. a miesto vykládky by mali byť H..
N. dane sa pokúšal preveriť tvrdenia svedka G. súvisiace s prepravou tovaru, avšak neúspešne, nakoľko
spoločnosť L., s.r.o. už na svojej adrese sídla nesídli, nový konateľ spoločnosti zásielky nepreberá a
bývalý konateľ doklady nemá.

K. V. I. sa nezúčastnila obchodov a potvrdila len to, že vystavovala doklady, takže nemôže ani preukázať
reálne dodanie tovaru. M. výpovede svedkýň O. a S. nepreukázali, že tovar bol žalobcovi reálne dodaný
od spoločnosti G., s.r.o.. N. orgány nemajú vedomosť o protokoloch senzorických skúšok, ktoré mala
vykonať pracovníčka laboratória pani L., keďže žiadne protokoly neboli do spisu nikdy doložené.

S. žalovaný uviedol, že bolo preverované aj dodanie tovaru spoločnosti G., s.r.o. z P. republiky a bol
vypočutý svedok Z. G., ktorý bol v čase uskutočnenia obchodných prípadov konateľom tejto spoločnosti.
Y. svedok potvrdil, že podpísal zmluvu so žalobcom a potvrdil s ním aj obchodnú spoluprácu, avšak
poprel dodanie tovaru v takom objeme a množstve, ako je uvedené na preverovaných faktúrach. N.

uviedol aj to, že podpisy na preverovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích listoch a prehláseniach o
preprave tovaru, nie sú jeho a spoločnosť G., s.r.o. mala inú formu pečiatky ako je na dokladoch. I.
žalobcu sú sporné aj v tom, že žalobca tvrdí, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ G., s.r.o.
s odvolávkou na zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a touto spoločnosťou a na druhej strane tvrdí, že
tovar bol prepravovaný spoločnosťou G., s.r.o. až k odberateľovi G., s.r.o. a odvoláva sa na dodatok

uzatvorený medzi žalobcom a touto spoločnosťou.

L. poukázal na § 43 ods. 1, X zákona o O. a tiež na rozsudok N. dvora EÚ C-XXX/XX, podľa ktorého k
nadobudnutiu tovaru vnútri N. a k uplatneniu oslobodenia vnútri N. od dane dôjde len vtedy, keď právo
nakladať s tovarom ako vlastník, prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol

odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy
fyzicky opustil územie členského štátu dodania.

K. na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. X písm. a/ zákona o O. mal preukazovať žalobca, ktorý
mal predložiť aj medzinárodné prepravné doklady (U.), ktoré by preukazovali, že dodávateľom tovaru

je žalobca, že tovar bol prepravený a odovzdaný v P. republike a obsahovali by predpísané náležitosti.
J. nadobudnutie tovaru v P. republike nebolo spoločnosťou G., s.r.o. priznané, a teda ani daň z tovaru
nebola odvedená, čo zistil správca dane od českej daňovej správy v rámci medzinárodnej výmeny
informácií.

N. dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom
k tomu, aby daňový subjekt mohol (ale nemusel) v konaní uplatniť nároky na daňové výdavky, zníženie
daňovej povinnosti a podobne. Základnou úlohou správcu dane v daňovom dokazovaní je uplatniť
zásadu prejednávaciu, tzn. zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a to aj
bez súčinnosti s daňovým subjektom. O. subjekt by mal mať dostatok dôkazov na preukázanie reálneho

uskutočnenia dodania tovaru, keďže je zaťažený dôkaznou povinnosťou uloženou mu v § 29 ods. X L..Aj výsluch svedka Z. N. bol v súlade s právnymi predpismi a tento svedok ako jediný konateľ spoločnosti
P. G., s.r.o. okrem iného uviedol, že táto spoločnosť sa zaoberala stavebnou činnosťou, vystavovala iný
typ faktúr, má inú pečiatku, podpisy nie sú jeho a žalobcu ani nepozná.

K osobe S. N., ktorého žalobca uvádzal ako osobu, s ktorou konal, žalovaný uviedol, že táto osoba
nebola oprávnená konať v mene spoločnosti P. G., s.r.o., nakoľko nebola štatutárnym zástupcom tejto
spoločnosti a ani ním nebola splnomocnená.

L. žalovaný poukázal na § X6 ods. 1 L., podľa ktorého správca dane môže požiadať o vykonanie

jednotlivých úkonov ako aj o poskytnutie informácií iného miestne príslušného správcu dane a v súlade
s týmto ustanovením správca dane preveroval skutočnosti ohľadom dodávateľov G., s.r.o., P. G., s.r.o. a
prepravcu L., s.r.o. prostredníctvom dožiadaní, pričom žalobca bol so všetkými zisteniami oboznámený
a mal právo sa k nim vyjadriť.

F..

H. súd v G. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. X O.s.p. potrebné
zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žalobných

dôvodov boli v súlade so zákonom.

Za súhlasu účastníkov súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ X50f ods. X, 2 O.s.p.) a
rozhodol rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. K. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. X O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

L. N. č. XXX/XXXX Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Z. z
týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa cit. ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v
konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a

dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb
zúčastnených na daňovom konaní.
L. zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je
vyjadrený v čl. XX ods. X B. N. republiky.
Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane

správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou
zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho
zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu

právnej istoty daňových subjektov.
N., že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na

úkor nedodržania práva. O. orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo
ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo
zákona.K.daňovýchorgánovvdaňovomkonaníjetedadodržiavaťvšeobecnezáväznéprávnepredpisy
( a to hmotnoprávne, ako aj procesné ), ktoré sú podľa § 1 zákona č. X/XXXX Z.z. o L. zákonov N.
republiky zverejnené v L. zákonov.

IV.Z obsahu administratívneho spisu správnych orgánov súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX začal správca
dane u žalobcu kontrolu O. za zdaňovacie obdobie január - december XXXX. K. vec sa týka kontroly
O. za zdaňovacie obdobie september XXXX, o výsledku ktorej správca dane vyhotovil protokol č. XXX/

XXX/XXXXX/XXXX/Va zo dňa XX.XX.XXXX a dodatok k protokolu zo dňa XX.XX.XXXX. K. spolu s
dodatkom bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu a doručený dňa XX.XX.XXXX. Na
základe kontroly správca dane zistil, že žalobca porušil § 49 ods. X a X písm. a/ v nadväznosti na §
5X ods. 1 písm. a/ zákona o O., keď si neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr
č. XXXX/XX/XXX, XXXX/XX/XXX, XXXX/XX/XXX, XXXX/XX/XXX, XXXX/XX/XXX a XXXX/XX/XXX v

celkovej výške X.XXX.XXX,- Sk za dodávku tovaru - kuracích pŕs od dodávateľa - spoločnosti P. G.,
s.r.o., nakoľko nebolo preukázané, že táto spoločnosť mu tovar skutočne dodala. L. žalobca porušil
§ X9 ods. 1 zákona o O. tým, že neodviedol O. vo výške X.XXX.XXX,- Sk z odberateľských faktúr č.
XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX a XXXXXX za dodávku tovaru, ktoré boli vystavené
pre odberateľa - spoločnosť G., s.r.o., P. republika, nakoľko v zmysle § 43 zákona o O. nepreukázal
intrakomunitárne dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu. N. dane vydal dňa XX.XX.XXXX

pod č.: XXX/XXX/XXXXX/XX/Sek dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. X písm.
b/ bod X L. vyrubil za zdaňovacie obdobie september XXXX rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
XXX.XXX,XX eur. Proti tomuto rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie s obsahom takmer
totožným s obsahom žaloby a preto súd na tomto mieste už dôvody odvolania opakovať nebude. L.
napadnutým rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Z obsahu spisu tiež vyplýva, že správne orgány (najmä správca dane) vykonali vo veci rozsiahle
dokazovanie za účelom preverenia, či k deklarovaným obchodom skutočne došlo. M. svedok bol
vypočutý Z. N., ktorý bol v relevantnom čase konateľom spoločnosti P. G., s.r.o., a tento poprel, že by
niekedy obchodoval so žalobcom, že by vystavil predmetné faktúry, že by prijal akúkoľvek hotovosť od
žalobcu a spoločnosť žalobcu ani nepozná. Taktiež uviedol, že v čase, keď bol konateľom spoločnosti

P. G., s.r.o., táto sa zaoberala stavebnou činnosťou v G. a on sa v Y. nezdržiaval. J. vystavené faktúry
mali inú štruktúru, podpisy nie sú jeho a pečiatka nie je totožná s tou, ktorú spoločnosť používala v roku
XXXX. N. nemala ani mraziarenské vozidlá, S. A. nepozná a spoločnosť predal V. H., ktorému odovzdal
aj doklady spoločnosti.
V súvislosti s faktúrami vystavenými pre spoločnosť G., s.r.o., P. republika, správca dane v rámci

medzinárodnej výmeny informácií zistil, že táto spoločnosť nepriznala vo svojom daňovom priznaní
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu od žalobcu, pričom správca dane vypočul ako svedka
konateľa tejto spoločnosti - Z. G., ktorý uviedol, že síce podpísal so žalobcom kúpno-predajnú zmluvu
zo dňa XX.XX.XXXX, ale malo sa jednať o sortiment sušené mlieko, maslo a syry. J. si, že by sa
nakupovalsyreidamakuracieprsia.K.nafaktúrachnesújeho,pečiatkataktiežnepatríjehospoločnosti,

nakoľko spoločnosť G., s.r.o. mala pečiatky číslované a nebolo na nich označenie P. republiky. J. a
nepodpísal ani predložené výdavkové pokladničné doklady a spoločnosť zaplatila len tie faktúry, na
základe ktorých tovar skutočne nakúpila. S. uviedol, že nevie o tovare, ktorý je uvedený na predmetných
faktúrach, pričom spoločnosť nenakupovala tovar od žalobcu v takom množstve, ako je uvedené na
faktúrach. V roku XXXX išlo o tovar asi v objeme XXX.XXX - XXX.XXX Sk. K preprave tovaru uviedol,

že túto vykonával p. H., ktorý disponoval s nákladným chladiarenským vozidlom a prepravné doklady
potvrdzoval buď on, alebo vodič prepravnej spoločnosti. H. mu aj nejaké faktúry boli žalobcom zaslané,
telefonicky preveroval u žalobcu, z akého dôvodu, nakoľko obchody už boli ukončené a on ani jeho
účtovníčka tieto faktúry nepodpísali, len ich vrátili naspäť. O platbách za predmetné faktúry nič nevedel
a on ani jeho účtovníčka úhrady faktúr nerobili.

N. dane zistil, že niektoré úhrady za spoločnosť G., s.r.o. boli realizované prostredníctvom hotovostného
vkladu na účet žalobcu, pričom pri vklade bolo uvedené meno V. V., ktorého sa správca dane pokúšal
vypočuť ako svedka, ale tento využil svoje právo odoprieť výpoveď a vo veci nevypovedal. Za účelom
preverenia hodnovernosti výpovede Z. G. sa správca dane pokúšal vypočuť ako svedka aj Z. H., ktorý
mal skutočne dodaný tovar prepravovať, ale tohto sa nepodarilo predviesť ani políciou.

Z dôvodu doručenia čestných prehlásení zamestnancov žalobcu - S.. O. a p. S. boli tieto svedkyne
vypočuté, pričom p. S. potvrdila čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že vystavila výdavkové
pokladničné doklady, vyplatila z pokladne platby za tovar p. A. za spoločnosť G., s.r.o. a p. S. N. za
spoločnosť P. G., s.r.o.. W., že obchod prebiehal v ten istý deň, pričom najskôr zaplatil za tovar odberateľ
a potom ona vyplácala dodávateľa. S.. O. uviedla, že odoberala vzorky mäsa, ktoré žalobcovi dodávala

spoločnosť G., s.r.o. a spoločnosť P. G., s.r.o. ale nevedela povedať, či sa jednalo o chladený alebo
mrazený tovar a nevedela, či sa výsledky z laboratórnych skúšok vzoriek nachádzajú k dispozícii v
podobe nejakého protokolu. H. žalobcu F.. H. uviedol, že dopravu podľa dohody zabezpečil dodávateľ,
kamión s tovarom bol pristavený v ich areáli, kde ho námatkovo skontrolovali, šoférovi dali doklady adokumentáciu, aby ich odovzdal na mieste určenia. J. uviesť, kde tovar dodávateľ nakladal, adresa
vykládky bola v H., všetky doklady preberal p. H. a úhrady zo strany odberateľa G., s.r.o. boli buď
bezhotovostné alebo hotovostné, úhrady robil p. H. alebo ním poverený šofér. Y. od dodávateľov

prepravoval len p. G..
N. dane vypočul ako svedka tiež S. A., S.. K. G., K. Z., vodiča G. ako aj ďalšie osoby a vykonal
aj iné dôkazy za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, na základe ktorého dospel k
správnemu záveru, keď žalobcovi neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených dodávateľských faktúr
od dodávateľa P. G., s.r.o. a taktiež správne vyrubil žalobcovi daň z vyššie uvedených odberateľských

faktúr vystavených pre spoločnosť G., s.r.o.

V.

Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal
vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob

vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. N. rozhodnutia obsahujú
dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. K. správnych
orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito
orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. N.

dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v
zmysle § 2 ods. l L..

Podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie
všetkých podmienok stanovených v zákone č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. O. subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak,
ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v
uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.
Podľa § XX ods. l a X v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej
hodnoty, právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare

alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru alebo
služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak
preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho
podnikania ako platiteľ. K. tejto skutočnosti je v zmysle § 29 ods. X L. povinnosťou daňového subjektu
a jej splnenie podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov potom hodnotí daňový orgán.

Je nesporné, že za intrakomunitárnu dodávku v rámci ES sa považuje len taká, ktorá je spojená s
prepravou. V danom prípade nebolo preukázané, že žalobca dodal českému odberateľovi tovar a že
vôbec bola preprava fakturovaného tovaru uskutočnená.

Podľa§43ods.XzákonaoO.jeoslobodenéoddanedodanietovaru,ktorýjeodoslanýaleboprepravený
z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak
nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

Podľa názoru súdu je zrejmé, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v § 43 ods. X zákona O., keďže

nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu, ide o odplatný obchodný
vzťah medzi dodávateľom a odberateľom, tovar prepraví dodávateľ alebo odberateľ, alebo tovar bude
prepravený inou osobou.

Podľa § X3 ods. X zákona o O. je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od

dane podľa ods. X až 4 cit. zákonného ustanovenia. K. je povinný preukázať dodanie tovaru do iného
členského štátu kópiou faktúry a
a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo
iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto doručenia,
b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo

osobou ním poverenou,
c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,
že tovar prepravil do iného členského štátu,
d/ inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.L. poukázal na rozsudok N. dvora EÚ zo dňa XX.XX.XXXX, C-XXX/XX-Teleos, z ktorého vyplýva nutnosť
kvalifikácie dodávky tovaru alebo nadobudnutie tovaru vnútri N. na základe objektívnych dôkazov, ako

je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Keďže dodávka tovaru vnútri N. a jeho
nadobudnutie vnútri N. predstavujú jeden zdaniteľný obchod, akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia
tovaru v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v
členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. N. dvor skonštatoval, že na to, aby dodanie tovaru
osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar

odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do druhého členského štátu. O. musí riadne a
dôveryhodne preukázať splnenie základných podmienok nevyhnutných na účely oslobodenia dodávky
v rámci N. od dane z pridanej hodnoty a prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa
uistil, že dodávka v rámci N., ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

K. oslobodenia od dane je, aby nadobúdateľ a dodávateľ boli podnikateľmi a vlastníctvo tovaru bolo

prevedené na nadobúdateľa a tovar bol skutočne fyzicky premiestnený do iného členského štátu. V
danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že fyzické dodanie - premiestnenie tovaru na územie ČR nebolo
preukázané a podľa českej daňovej správy odberateľ z ČR - spoločnosť G., s.r.o. nadobudnutie tovaru
nedeklarovala ani v podaných daňových priznaniach a súhrnných výkazoch.

Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný vo veci postupovali dôsledne v súlade so zákonom
a pri skúmaní podmienok pre oslobodenie od dane správne zistili skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdili, keď žalobcovi vyrubili rozdiel O. za zdaňovacie obdobie september XXXX. Y. dodať,
že žalobca samotnú výšku dorubenej O. nespochybňoval a preto sa s ňou ani súd bližšie nezaoberal.
Keďže žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného členského štátu, vznikla mu daňová povinnosť

dňom dodania tovaru v tuzemsku podľa § X9 ods. 1 zákona o O.. Podľa názoru súdu správne orgány
postupovali v súlade s § 29 ods. 2, 4, a § 2 L..
V zmysle § 2 ods. X L. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

V zmysle § 2 ods. X L. pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy
skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § X9 ods. 2 L. správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. X L. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane
a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol
vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť
povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa názoru súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň,
t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. N. zrealizovanie obchodu s kuracími prsiami
nepotvrdil ani dodávateľ žalobcu a ani jeho deklarovaný odberateľ. N. obsahom v daných obchodných
prípadoch bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré

boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov (pri ktorých sa reálnosť
dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so zákonom.

Na základe riadne zisteného skutkového stavu podrobne zdokumentovaného v protokole o výsledku
zistenia z daňovej kontroly a následne v dodatočnom platobnom výmere, je súd názoru, že správca

dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade s § 2, § 15 a § 16 L. v nadväznosti na
súčinnosť iných osôb v súlade s § 3X ods. l L. a prijal záver v súlade so všeobecne záväznými predpismi
v zmysle § 2 ods. l L.. N. dane v daňovom konaní postupuje podľa § 2 ods. 2 L. v nadväznosti
na § 29 ods. l L., vykonáva dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na preukázanie skutočností
pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom. V

daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia
(vyšetrovacia). K. správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť
platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie
dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V okamihu, kedy správca dane spochybnídôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že
zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných daňových priznaniach.

N. výpoveď je dôležitým dôkazom v daňovom konaní, ktorý je správca dane oprávnený využívať v
procese dokazovania v rámci správy daní v záujme zabezpečenia komplexného zistenia skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. N. výpoveď hodnotí správca dane podľa svojej
úvahy samostatne, aj vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. N. dane je povinný prihliadať na
všetky skutočnosti, ktoré vyšli pri výsluchu svedka najavo.

K námietkam žalobcu ešte súd uvádza, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č.XXX/XXX/XXXXX/
XXXX/Va zo dňa XX.XX.XXXX, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu za účasti
zamestnancov správcu dane, konateľa spoločnosti F.. Z. H., U.. a splnomocneného zástupcu Z.. G. J.
vyplýva, že všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli v súlade s § 2X ods. 3 L. poučené o
povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti podľa §
X64 Y. zákona. I. osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli správcom dane poučené z dôvodu, že

správcovi dane túto povinnosť ukladá § XX ods. 3 L.. Aj § 11 ods. 2 L. stanovuje, že zápisnica o ústnom
pojednávaní musí obsahovať vykonané poučenie a vyjadrenie poučených osôb. O. tajomstvom je
informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním
(§ 23 ods. X L.). Protokol aj dodatok k protokolu obsahujú skutočnosti o výsledkoch šetrení správcu
dane u dodávateľov žalobcu ale aj iných daňových subjektov v súvislosti s preverovaním dodania tovaru

(spoločnosť L., s.r.o.), o ktorých sa či už žalobca ako daňový subjekt alebo správca dane dozvedel a o
ktorých sú povinní zachovávať mlčanlivosť. N. dane v súlade so zákonom poučil osoby zúčastnené na
ústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom
pojednávaní. Z obsahu poučenia je pritom celkom zrejmé, čo je predmetom poučenia - zachovávať
daňovétajomstvo.Y.,žekonateľžalobcuasplnomocnenýzástupcapoučeniuneporozumeliažesprávca

daneimktomutožiadnevysvetlenieneposkytol,nemážiadnyvplyvnaskutočnosť,žeprotokolodaňovej
kontrole bol so splnomocneným zástupcom žalobcu riadne prerokovaný a doručený a kontrola bola
ukončená v súlade s § XX ods. XX,XX,XX a XX L..
O. k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol a preto nemá
ani evidenčné číslo. Na dodatok k protokolu sa nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia pre protokol z

daňovej kontroly. Podľa § 15 ods. XX L. je daňový subjekt oprávnený sa vyjadriť len k protokolu a nie k
dodatku. To, že k dodatku k protokolu sa nemôžu vzťahovať procesné úkony podľa § 1X ods. XX prvej
a druhej vety L., vyplýva aj z § 15 ods. 5 písm. c) a ods.X písm. e) L., nakoľko v zmysle týchto ustanovení
je zákonná lehota na predloženie vyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy
daňový subjekt má právo a súčasne i povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho

tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu nemožno ani predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie. L. predložil v
zákonnej lehote vyjadrenie k protokolu a správca dane postupoval v zmysle zákona, keď len vyhodnotil
vyjadrenia žalobcu k protokolu, zaznamenal ich v dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného
a doručeného protokolu.
O. kontrola je jedným z najvýznamnejších nástrojov, ktorými správca dane disponuje, aby zistil alebo

preveril základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na daňovú kontrolu
sa vzťahuje § 15 L. a podľa odseku XX tohto paragrafu sa na daňovú kontrolu primerane použijú aj
ostatné ustanovenia prvej časti a § 32, XX a XX. V rámci vykonávanej daňovej kontroly mal žalobca
možnosť využiť celý rad zákonom zaručených práv, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení § 15
L. a to právo predkladať dôkazy k svojim tvrdeniam, nahliadať do spisového materiálu v súvislosti s

daňovoukontrolou,klásťsvedkomotázkypriústnompojednávaní,vyjadriťsakuskutočnostiamzisteným
pri daňovej kontrole. V rámci daňovej kontroly mal žalobca možnosť využiť všetky svoje práva. K. z
daňovej kontroly je nielen výsledkom komplexného zisťovania skutkového stavu, ale aj s tým súvisiacej
interpretácie daňových a iných právnych predpisov, tzn. že v prípade protokolu sa v plnom rozsahu
uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov správcom dane. Vo vyrubovacom konaní nie je dôvod opätovne

vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly za účasti platiteľa resp. jeho
splnomocneného zástupcu. I. vyrubovacieho konania je úvaha správcu dane ako výsledok hodnotenia
dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. V. správcu dane obsahuje hodnotenie skutkového stavu ako i právne
predpisy a informácie, na základe akých dôkazov správca dane rozhodoval. L. v priebehu daňovej
kontroly nebol ničím a nijako obmedzený vo svojom procesnom práve na postup zachovávajúci jeho

právo a právom chránené záujmy podľa § X ods. X a v práve na úzku súčinnosť podľa § 2 ods. 2 a X
L., nebol nikým a ničím obmedzený vo svojom práve preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie a vyrubenie dane a predkladať všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôrdo ôsmich pracovných dní odo dňa doručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a
na jeho prerokovanie a taktiež mu nebolo upreté ani právo priznané v čl. XX ods. X B. SR.

L. sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré namietal žalobca v odvolacom
konaní. L. v § 29 ods. X umožňuje použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom ako príklad sú ako použiteľné dôkazné
prostriedky uvedené priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane, svedecké výpovede, verejné
listiny, znalecké posudky, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, povinné

záznamy daňových subjektov a doklady k nim a pod. N. dane pri svojom rozhodovaní vo veci nie je
viazaný iba na dôkazy, ktoré mu predloží daňový subjekt, ale má právo v súlade s § X9 ods. 2 L.
a z dôvodu čo najobjektívnejšieho zistenia skutkového stavu aj povinnosť komplexným zisťovaním,
t.j. aj vlastným šetrením, dožiadaním na iného správcu dane respektíve z iných daňových konaní,
zistiť všetky skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. K. svojom rozhodovaní prihliada na
všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočnosti, ak tieto nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Námietku porušenia daňového tajomstva by mohla účinne podať iba poškodená strana. L.
bol účastníkom daňového konania a ako taký je viazaný mlčanlivosťou o veciach, ktoré sa v rámci
daňového konania dozvedel a ktoré svojím obsahom sú daňovým tajomstvom (§ 23 L.). N. orgány vo
svojich rozhodnutiach popísali pôvod jednotlivých dôkazov, čím je zrejmé, ktoré dôkazy boli vykonané v

inom konaní, ktoré boli vykonané na základe dožiadania a ktoré vykonal správca dane. N. dane v rámci
medzinárodnej výmeny daňových informácií preveroval sporné obchody. H. Z. N. boli k nahliadnutiu
predložené aj faktúry č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/
XX/XXX a č. XXXX/XX/XXX. J. je dôvodné tvrdenie žalobcu, že tento svedok bol vypočúvaný na
skutočnosti, ktoré netvrdil. N. sa vyjadroval k sporným faktúram spoločnosti P. G., s.r.o., v ktorej bol v

relevantnom čase konateľom. I. svedka Z. N. bolo dôležité, nakoľko práve on bol v čase tvrdeného
uskutočneniaspornýchobchodovjedinýmkonateľomspoločnostiP.G.,s.r.o.,apretomalmaťvedomosti
o preverovaných obchodoch.

L. v bode X a nasl. žaloby uvádza námietky voči neuznaniu odpočítania dane z faktúr od spoločnosti

G., s.r.o., hoci v napadnutom rozhodnutí sa jednalo o neuznanie odpočítania dane z dodávateľských
faktúr č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX, č. XXXX/XX/XXX a č.
XXXX/XX/XXX od dodávateľa P. G., s.r.o. Napriek uvedenému súd uvádza, že dodatok k obchodnej
zmluve zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorený medzi spoločnosťami G., s.r.o. a žalobcom, v zmysle ktorého
sa mal tovar prepravovať, podpísal pán S. A., čo tento potvrdil. K prvotnej zmluve, ktorá správcovi

dane predložená nebola, sa však vyjadriť nevedel. Taktiež potvrdil, že podpisoval aj niektoré faktúry
a príjmové pokladničné doklady a že obchody medzi spoločnosťou G., s.r.o. a žalobcom boli reálne
uskutočnené. Y. svedka S. A., že mal plnú moc na zastupovanie spoločnosti, ktorú mu dal S.. K. G.,
je však v rozpore s výpoveďou svedka S.. K. G., ktorý uviedol, že mu nedal žiadne splnomocnenie.
N. dane predvolal S.. K. G. dôvodne. Z dokazovania vyplynulo, že S. A. nebol oprávnený konať za

spoločnosť, nakoľko nebol konateľom spoločnosti a ani nebol nikým splnomocnený a ani poverený na
to, aby zastupoval túto spoločnosť. L. teda konal s osobou, ktorá nebola oprávnená konať za spoločnosť
G., s.r.o.. V odvolacom konaní žalobca tvrdil, že si preveruje nových obchodných partnerov a že v
prípade spoločnosti G., s.r.o. im doklady predkladal pán A.. H. si žalobca preveroval dodávateľa G.,
s.r.o., nemal by dôvod konať s S. A., nakoľko S. A. nebol v danom čase konateľom spoločnosti G.,

s.r.o. a ani nebol nikým splnomocnený. L. sa vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal s námietkou
žalobcu ohľadne výpovede svedka S. A.. L. predložil dodatok k obchodnej zmluve podpísaný pánom
A. a správca dane sa týmto dôkazom zaoberal a overoval skutočnosti vyplývajúce z tohto dôkazu. N.
dane pri posudzovaní, či bol S. A. oprávnený konať v mene spoločnosti G., s.r.o. vychádzal z údajov
uvedených v obchodnom registri a z výpovede bývalého konateľa spoločnosti S.. K. G., ktorý vypovedal,

že nikoho nesplnomocnil na zastupovanie spoločnosti a aj z výpovede súčasného konateľa spoločnosti
K. Z., ktorý taktiež nespomenul, že niekoho splnomocnil na konanie v mene spoločnosti. H. spoločnosti
K. Z. poprel dodanie tovaru a nespomenul, že niekoho splnomocnil, aby konal v mene spoločnosti.

N. G. na otázku, či vozil kuracie prsia do spoločnosti J. spol. s r.o. uviedol, že väčšinou vozil kuracie

prsia do H. v ČR a uviedol, že tovar vozil pre spoločnosť L.. To, kde sa tovar nakladal, nevedel uviesť.
N. pána A. a pána H. pozná a prostredníctvom nich pozná aj spoločnosti G., s.r.o. a J., spol. s r.o.,
avšak nepotvrdil, že by prepravoval tovar od spoločnosti G., s.r.o. do spoločnosti J. spol. s r.o. N. sa
vo svojej výpovedi nezmienil, že tovar, ktorý prepravoval z Y. od spoločnosti G., s.r.o. najskôr dopravildo K. G. do areálu spoločnosti J. spol. s r.o., kde bol prevzatý pánom F.. H., respektíve pani O., ktorá
mala odoberať z tovaru vzorky. M. medzinárodné nákladné listy (U.) nepreukazujú, že by bol žalobcovi
dodaný tovar od spoločnosti G., s.r.o., nakoľko neobsahujú predpísané náležitosti. Z týchto vyplýva len

to, že odosielateľom kuracích pŕs je spoločnosť G., s.r.o. (zmienka o spoločnosti J. spol. s r.o. na nich
nie je), dopravu pre spoločnosť G. s.r.o. mal vykonať prepravca L., s.r.o. a miesto vykládky by mali byť
H.. U. obsahujú iba pečiatku spoločnosti L., s.r.o. bez podpisu prepravnej spoločnosti, bez údajov o D.
vozidla, mena šoféra, dátumu a potvrdenia o prevzatí tovaru a pod. N. G. sa síce vyjadril, že predložené
U. neobsahujú potvrdenia o prevzatí a odovzdaní tovaru, lebo si ich fotil len pre svoju vlastnú potrebu,

ak by mu nebolo za prepravu zaplatené, ale takéto doklady potom tvrdenia žalobcu nepreukazujú. N.
dane sa pokúšal preveriť tvrdenia svedka ohľadom prepravy tovaru v spoločnosti L., s.r.o., ale nebolo
to možné z dôvodu, že spoločnosť na adrese sídla spoločnosti už nesídli, nový konateľ spoločnosti A.
N., G. zásielky nepreberá a bývalý konateľ už nemá doklady spoločnosti.

N. V. I. potvrdila, že vystavovala doklady, ale pri obchodoch nebola. J. sa obchodov nezúčastnila,

nemôže ani preukázať reálne uskutočnenie dodania preverovaného tovaru.
L. v odvolacom konaní predložil čestné vyhlásenia svojich zamestnankýň pani S.. X. O. a Y. S.. K.
O. vypovedala dňa XX.XX.XXXX (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Šar) a
pani S. dňa XX.XX.XXXX (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Šar). K. obidvoch
výpovediachbolsplnomocnenýzástupcadaňovéhosubjektuaajkonateľspoločnostiF..Z.H.,U..,zčoho

vyplýva, že sa žalobca nemohol o výpovediach dozvedieť až z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.
M. výpovede týchto svedkýň podľa názoru súdu nepreukázali, že tovar bol žalobcovi skutočne dodaný
dodávateľom G. s.r.o. (S.. X. O. nevedela, či odoberala vzorky z chladeného alebo mrazeného mäsa,
Y. S. len vystavila výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z pokladne platby za dodaný tovar pánovi
A. za spoločnosť G., spol. s r.o. a pánovi S. N. za spoločnosť P. G., s.r.o.). L. dal návrh na vypočutie

týchto svedkýň v odvolacom konaní. Aj keď správca dane postúpil odvolanie odvolaciemu orgánu bez
vypočutia uvedených svedkýň, odvolací orgán tento nedostatok v súlade s § 48 ods. X L. napravil,
vyhovel návrhu žalobcu a svedkyne boli vypočuté. N. orgány postupovali v prípade výsluchov svedkov
počas kontroly a aj v odvolacom konaní v súlade s platnými právnymi predpismi, ktoré sa na výsluch
svedka vzťahujú a svedkovia boli riadne poučení. H. zo svedkov mal možnosť sa vyjadriť. Aj keď boli

svedkyne O. a S. vypočúvané na skutočnosti týkajúce sa rôznych druhov daní, je táto námietka žalobcu
bezpredmetná, nakoľko sa jednalo o tie isté obchody a tie isté predložené doklady.

K protokolom o senzorických skúškach, ktoré mala vykonať pracovníčka laboratória pani L. zo vzoriek,
ktoré jej odovzdala pani O. a mali byť predložené správcovi dane, treba uviesť, že žiadne protokoly

neboli správnym orgánom predložené.

N. dane dôvodne preveroval v rámci medzinárodnej výmeny informácií aj dodanie tovaru spoločnosti
G., s.r.o.. V tejto súvislosti bol vypočutý za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu ako svedok Z.
G., ktorý bol v čase tvrdeného uskutočnenia obchodných prípadov konateľom spoločnosti G., s.r.o. Y.

síce potvrdil, že podpísal kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou J. spol. s r.o. a potvrdil aj obchodnú
spoluprácu so spoločnosťou J. spol. s r.o., avšak vo svojej výpovedi jednoznačne poprel dodanie tovaru
v takom objeme, ako je uvedené na predmetných faktúrach. M. na jednom z dodacích listov, ktoré sú
súčasťou faktúr vystavených pre spoločnosť G. s.r.o., nie je podpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka
toho, kto vydal dodací list v mene spoločnosti J. spol. s r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka G.,

s.r.o. a podpis). Q. prehlásenia o prepravení tovaru k faktúre č. XXXXXX, nie je ani v jednom prípade
uvedenémenovodiča.L.pánG.uviedolajto,žepodpisynapreverovanýchdokladoch,t.j.ajnadodacích
listoch a prehláseniach o preprave tovaru, nie sú
jeho a spoločnosť G. s.r.o. nemala takú formu pečiatky, aká je na týchto dokladoch. I. žalobcu vo veci
dodania tovaru sú sporné aj v tom, že žalobca na jednej strane tvrdí, že prepravu tovaru si zabezpečoval

odberateľ, t.j. spoločnosť G., s.r.o., pričom sa odvoláva na zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou G.,
s.r.o. a J., spol. s r.o. a na druhej strane tvrdí, že preverovaný tovar bol prepravovaný spoločnosťou
G., s.r.o. až do spoločnosti G., s.r.o., a odvoláva sa na dodatok uzatvorený so spoločnosťou J., spol.
s r.o. Ak mal prepravu tovaru zabezpečiť odberateľ G. s.r.o., žalobca nemal dôvod uzatvárať dodatok
so spoločnosťou G. s.r.o..

L. preukazoval intrakomunitárne dodanie tovaru do P. republiky odberateľskými faktúrami vystavenými
prespoločnosť G.s.r.o.,ktorýmifakturovaltovarsoslobodenímoddane, dodacímilistamiaprehlásením
odberateľa o prepravení tovaru do iného členského štátu. Y. doklady však boli spochybnené konateľomspoločnosti G. s.r.o. Z. G. (podpisy nie sú jeho, spoločnosť mala iný typ pečiatky....). K. na oslobodenie
od dane v zmysle § 43 ods. X písm. a) zákona o O. mal preukazovať žalobca, ktorý mal predložiť aj
medzinárodné prepravné doklady (U.), ktoré by preukazovali, že dodávateľom tovaru je spoločnosť J.

spol. s r.o., že tovar bol prepravený a odovzdaný v P. republike, a obsahovali by prepísané náležitosti.
V tom prípade by sa nemusel odvolávať na U., ktoré predkladal svedok G. a ktoré neobsahovali
predpísané náležitosti. Q. toho nadobudnutie tovaru v P. republike nebolo spoločnosťou G. s.r.o. ani
priznané, teda ani daň odvedená nebola, čo správca dane zistil od českej daňovej správy.

Zo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole je zrejmé, že žalobca
dostatočne nepreukázal dodanie tovaru. N. dane nemá povinnosť uviesť, aké dôkazy má daňový subjekt
predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy existujú. S. by byť v záujme daňového
subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov, ktorými by bol schopný preukázať reálne uskutočnenie
dodaniatovaruatoztohodôvodu,žejezaťaženýdôkaznoupovinnosťou,ktorúmuukladá§29ods.XL..

N. dane postupoval aj v prípade výsluchu svedka Z. N. v súlade s právnymi predpismi, ktoré sa na
výsluch svedka v daňovom konaní vzťahujú a svedok bol riadne poučený. Z. N. bol v čase uskutočnenia
zdaniteľných obchodov jediným, kto bol oprávnený konať za spoločnosť P. G., s.r.o. a preto ako konateľ
aj mal vedomosti o tom, čím sa spoločnosť P. G., s.r.o. zaoberala (podľa jeho vyjadrenia sa zaoberala
stavebnou činnosťou, vystavovala iný typ faktúr, mala inú pečiatku, podpisy nie sú jeho, spoločnosť J.,

spol. s r.o. nepozná). S. N., ktorého uvádza žalobca ako osobu, s ktorou konal, nebol oprávnený konať v
mene spoločnosti P. G. s.r.o., nakoľko na takéto konanie nebol štatutárnym zástupcom spoločnosti ani
splnomocnený ani poverený.

V zmysle § 29 ods. X L. dokazovanie vedie správca dane, ktorý v zmysle § X6 ods. 1 L. môže požiadať

o vykonanie jednotlivých úkonov, ako aj o poskytnutie informácií, iného miestne príslušného správcu
dane. N. dane preveroval skutočnosti ohľadom dodávateľov G., s.r.o., P. G., s.r.o. a prepravcu L., s.r.o.
prostredníctvom dožiadaní, pričom žalobca bol so všetkými zisteniami oboznámený a mal právo sa k
nim vyjadriť. O. boli vykonané v súlade s ustanoveniami L. a správca dane nemá povinnosť dopredu
žalobcovi oznamovať ich vykonanie.

V predmetnom spore bol aplikovaný zákon č. XXX/XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty zo 6. apríla
XXXX, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. mája XXXX, t.j. v ten istý deň ako nadobudla platnosť L. o
pristúpení N. republiky a ostatných štátov k EÚ. L. o dani z pridanej hodnoty bol prijímaný za účelom
riadnej a včasnej transpozície relevantnej sekundárnej legislatívy EÚ (v zásade smerníc ES, najmä

šiestej smernice V. XX/XXX/EHS), na ktorú odkazuje § 8X v spojení s prílohou č. 6 (zoznam preberaných
právnych aktov ES a EÚ).
M. právnych predpisov N. republiky musí brať na zreteľ členstvo SR v D. únii s tým, že od 1. mája XXXX
je každý orgán verejnej moci povinný aplikovať právo EÚ prednostne pred slovenským právom vtedy,
ak je slovenský zákon v rozpore s právom EÚ (pozri rozsudok N. dvora EÚ X/XX, U. v. D., Zb.s. XXX)

a konštantnou judikatúrou N. dvora EÚ.

Podľa N. dvora EÚ prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na
ich právnu silu: ustanovenia zmluvy (napr. U. p. D., X/XX, XX.X.XXXX, Zb. s. XXXX) , všeobecné
zásady úniového práva (napr. T., X/XX, XX.X.XXXX, Zb. s. XXXX, bod XX), nariadenia (napr. K., XX/XX,

XX.XX.XXXX, Zb. s. XXXX, bod X), smernice (G., X/XX, XX.X.XXXX, Zb. s. XX), rozhodnutia (N. di U.,
XXX/XX, X.X.XXXX, Zb.s. XXX), medzinárodné zmluvy uzatvorené B. (H., XXX/XX, XX.XX.XXXX, Zb.
s. XXXX). L. povedané, akákoľvek úniová právna norma má bez ohľadu na jej právnu silu v úniovom
právnom poriadku a bez ohľadu na jej priamy účinok, vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna
norma.

B. právo má prednosť pred všetkými vnútroštátnymi normami bez ohľadu na ich územnú alebo časovú
pôsobnosť, t.j. bez ohľadu na to, či boli prijaté vnútroštátnym zákonodarcom alebo jednotkami územnej
samosprávy, alebo či sa jedná o normy skoršie alebo neskoršie. N. dvor tiež potvrdil, že účinnosť
úniového práva nemôže byť rozdielna podľa jednotlivých oblastí vnútroštátneho práva, čo znamená, že
zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia.

K. rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci: vláda, štátna
správa, zákonodarca aj súdne orgány.K. ide o smernicu V. XXXX/XXX/ES z XX. novembra XXXX o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, súd konštatuje, že táto nadobudla účinnosť dňa X. januára XXXX (čl. XXX smernice), avšak
podľa ust. XXX smernice sú členské štáty povinné uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a

správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkom X ods. 3, článkom XX, článkom XX ods.
1 a článkom XXX a prílohou F. bod XX najneskôr do 1. januára XXXX.

I. orgány aplikácie práva, teda aj súdy, majú v rámci svojich právomocí vždy usilovať o eurokonformný
výklad vnútroštátneho práva, aby sa zabezpečila úplná účinnosť smernice a dosiahnutie jej cieľa (pozri

rozsudok N. dvora EÚ M., C-XXX/XX, X.X.XXXX, Zb. s. I-XXXX, bod XXX) bez ohľadu na to, či
ustanovenia použité pri výklade majú alebo nemajú priamy účinok.

Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry N. dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať
individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru,
že žalobca skutočne nepreukázal zrealizovanie deklarovaných obchodov a súd sa s týmto názorom

stotožnil.

N. XXXX/XXX/ES v súlade so svojimi článkami XXX a XXX teda zrušila a nahradila od 1. januára XXXX
právnu úpravu B. v oblasti O., a to najmä šiestu smernicu.
Aj v rozsudku N. dvora EÚ z XX.XX.XXXX v spojených veciach C-XX/XX a C-XXX/XX N. dvor EÚ

uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam
je cieľ uznaný a podporovaný smernicou XXXX/XXX (pozri najmä rozsudky E. zo 7. decembra XXXX,
R, C-XXX/XX, bod XX, ako aj z XX. októbra XXXX, Y., C-XXX/XX, bod XX). V tejto súvislosti N.
dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim
spôsobom dovolávať noriem práva B. (pozri najmä rozsudok z 3. marca XXXX, P. H, C-XX/XX, Zb. s. I-

XXXX, bod XX; E. a i., ako aj H. a V. V., už citovaný, bod XX). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym
orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti
preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky P. H, body XX a XX; H.
a V. V., ako aj z XX. marca XXXX, I., C-41X/XX, bod XX).

Podľa judikatúry N. dvora subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich
požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o
podvod vo vzťahu k O. alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení
bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet O. zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok H.
a V. V., už citovaný, bod XX).

J., nie je v rozpore s právom B. požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z XX. septembra XXXX, Y. a i., C-XXX/XX Zb. s. I-XXXX, body
XX a XX; J. N., bod XX, ako aj z XX. decembra XXXX, I. Q., C-XXX/XX, bod XX).

J.vsúladesčlánkomXXXprvýmodsekomsmerniceXXXX/XXXčlenskéštátymôžuuložiťinépovinnosti
ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné na zabezpečenie riadneho výberu O. a
na predchádzanie daňovým podvodom.

Napriektomu,žetietoustanoveniapriznávajúčlenskýmštátomurčitúmieruvoľnejúvahy(pozrirozsudok
zXX.januáraXXXX,H.P.K.,C-XXX/XX,bodXX),tátomožnosťsavzmysledruhéhoodsekuuvedeného
článku nesmie použiť na uloženie ďalších povinností fakturácie ako tých, ktoré sú stanovené v kapitole
X s názvom „P.“ hlavy XI s názvom „K. zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb“ uvedenej
smernice a najmä v jej článku XXX.

Q. toho opatrenia, ktoré majú členské štáty možnosť prijať podľa článku XXX smernice XXXX/XXX
s cieľom zabezpečiť správny výber dane a predchádzať daňovým podvodom, nesmú ísť nad rámec
toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Z tohto dôvodu sa nemôžu používať spôsobom, ktorý
systematicky spochybňuje právo na odpočítanie O. a tým neutralitu O., ktorá predstavuje základnú

zásadu spoločného systému O. (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky A. a i., bod XX; E. a i., bod XX;
z XX. októbra XXXX, J. E., C-XXX/XX, bod XX, ako aj O., bod XX).Po preskúmaní veci súd konštatoval, že nebolo zistené žiadne porušenie zásad daňového konania,
pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní
najavo. N. tiež poukázali na judikatúru N. dvora EÚ, v súlade s ktorou aj rozhodli. Z uvedených dôvodov

H. súd v G. dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého
rozhodnutia. K. žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto súd
žalobu podľa § 250j ods. X O.s.p. zamietol.

VI.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 25Xk ods. X O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v
takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Y. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.