Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/340/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714213620
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714213620.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu I.. I. I., L. XX. I. XXXX, J.Q. E. G. L. B. X,
zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., IČO: 47 236 183, so sídlom
v Michalovciach, Štefánikova 8, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
so sídlom v Bratislave, Štefanovičová 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 677,71 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2. júna 2015 č.k. 5C/216/2014-77
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“, alebo len „súd“) rozsudkom z 2. júna 2015 č.k.
5C/216/2014-77 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 677,71 € spolu s 5,40 % ročným úrokom z
omeškania z uvedenej sumy od 19. augusta 2014 do zaplatenia a na trovách konania titulom súdneho
poplatku 40,50 € a titulom trov právneho zastúpenia 426,21 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol účastníkom poistnej udalosti dňa 17. júla 2014, keď
premával svojim motorovým vozidlom Mazda 6, R.. Č.. C. XXXCA po ceste z Michaloviec do
Strážskeho, a medzi obcou Voľa a Strážske z pred neho idúceho motorového vozidla zn. Škoda Octavia,
R. Č.. C. XXXBV, ktoré viedol I.. J. D. odskočil kameň do jeho čelného skla, ktoré následkom nárazu
kameňa prasklo. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú zo zhodných výpovedí žalobcu, ako aj svedka
I.. J. D., ktorý toto presvedčenie nadobudol aj obhliadkou diery v skle a podľa lomu svetla usúdil, že
sa jedná o čerstvú deformáciu, lebo praskliny neboli ničím zanesené a v centre nárazu dokonca videl

drobné úlomky skla. Z hlásenia škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX mal súd za preukázané, že svedok
I.. J. D. nahlásil žalovanej túto poistnú udalosť dňa 18. júla 2014, v ktorom hlásení popísal priebeh
udalostí zhodne so svojou svedeckou výpoveďou, ako aj s obsahom žaloby. Súd mal preukázanú aj
výšku škody na predmetnom vozidle žalobcu, a to z faktúry firmy H a H, spol. s r.o. č. XXXXXXXXX zo
dňa 29. júla 2014, z ktorej vyplýva, že cena čelného skla a opravy súhrnne predstavovala sumu 677,71
€. Výška tejto škody nebola žalobcom ani žalovanou v konaní nejako spochybnená. Z listu žalovanej
zo dňa 1. augusta 2014 mal súd preukázané, že žalovaná odmietla poskytnúť žalobcovi požadované

plnenie titulom likvidácie uvedenej poistnej udalosti.

3. Z uvedených skutočností vzal súd za preukázané, že žalovaná bezdôvodne odmietla poskytnúť
žalobcovipožadovanépoistnéplnenie.Žalobcariadneavčassiuplatnilsvojnárokspoukazomnavyššiecitované právne normy a žalovaná nemala kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia tohto
poistného plnenia, lebo ani vo vyššie uvedenom liste, ktorým odmietla poskytnúť poistné plnenie a ani
počas súdneho konania „nevyprodukovala“ žiaden dôkaz, ktorý by toto jej stanovisko preukázal. Obrana

žalovanej bola v konaní absolútne vyvrátená. Žalobca, ako aj svedok I.. J. D. jednoznačne uviedli, že dňa
17. júla 2014 došlo k poistnej udalosti medzi obcou Voľa a mestom Strážske; zastavili motorové vozidlá
na mieste poistnej udalosti, a následne si vykonzultovali a poskytli potrebnú súčinnosť. Spoločne spísali
hlásenieopoistnejudalostia totodňa18.júla2014svedokpodalnapobočkežalovanejvMichalovciach.
Na zistený skutkový stav súd aplikoval ustanovenie § 4 ods. 1,2,4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom

zmluvnom poistení (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“), § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., § 428 a
nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Žalovaná sa dostala do omeškania s plnením od 2. augusta
2014, lebo poistné plnenie odmietla poskytnúť listom zo dňa 1. augusta 2014. K úhrade faktúry došlo
29. júla 2014, ale žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od 19. augusta 2014, teda 15 dní po ukončení
šetrenia poistnej udalosti, ku ktorému došlo podľa žalobcu 1. augusta 2014. Súd preto priznal úroky z
omeškania až od 19. augusta 2014 podľa § 517 ods. 2 OZ.

4. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu (zo žaloby) v
sume 40,50 €, ako aj z trov právneho zastúpenia v sume 426,21 € za 8 úkonov právnej služby a režijný
paušál, ktorý podrobne špecifikoval v odôvodnení rozhodnutia.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý
rozsudok a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania. Odvolanie
podala z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., lebo súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vyčítalasúdu,žeokolnostivznikuškodovejudalostinaosobnom
motorovom vozidle žalobcu posúdil súd iba na základe tvrdenia žalobcu, lebo pokiaľ ide o výpoveď
svedka I.. J. D., tento vznik škodovej udalosti vôbec nepozoroval. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca musel
na neho opakovane blikať, aby zastavil, a následne mu žalobca povedal, že kameň odskočil od kolies
auta a poškodil mu čelné sklo. Podľa žalovanej súd pochybil, keď výpoveď svedka neposudzoval v

kontexte ďalších dôkazov, ktoré mohli svedčiť v prospech žalovanej. Svedok totiž nevedel uviesť, či v
čase, kedy na neho začal blikať žalobca, resp. tesne pred tým, premávali nejaké vozidla v protismere, t.j.
od Strážskeho na Michalovce, pričom ako vyplýva zo stanoviska Slovenskej elektrizačnej a prenosovej
sústavy, a.s., v tomto úseku v danom čase sa mohli pohybovať nákladné autá, resp. ťažké mechanizmy,
čo pripustil aj žalobca vo vyjadrení zo dňa 27. apríla 2015. Žalovaná mala za to, že vykonanými

dôkazmi nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou osobného motorového vozidla (jeho)
poisteného a vznikom škody na osobnom motorovom vozidle žalobcu, pričom podľa žalovanej je
žalovaná povinná v zmysle zákona o „PZP“ nahradiť za poisteného škodu poškodenému, ktorá vznikla
na základe osobitnej povahy prevádzky jeho motorového vozidla, a nie akúkoľvek škodu na osobnom
motorovom vozidle. Zároveň vyčítala súdu, že neskúmal, či neprichádza do úvahy aplikácia § 441 OZ,

lebo vzhľadom na znečistenie vozovky mal žalobca prispôsobiť rýchlosť jazdy, stavu a povahe vozovky.
Taktiež súd neskúmal, či žalobca dodržal bezpečnostnú vzdialenosť od pred ním idúceho vozidla.

6.Žalobcavpísomnomvyjadrenínavrholnapadnutýrozsudokpotvrdiťakovecnesprávny.Žiadalpriznať
náhradu trov odvolacieho konania.

7. Žalovaná podala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p. účinného do 30. júna 2016) a odvolací súd prejednal vec v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) účinného od 1. júla 2016.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Keďže odvolanie žalovanej bolo podané pred 1. júlom 2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..11. Dôvodom pre takýto postup je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o
spravodlivosti, ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak

neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 CSP), ako aj potreba ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote,
stranou oprávnenou na tento procesný úkon a že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je

odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej
nie je dôvodné.

13. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. septembra 2016 o 14.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie (§ 219 ods. 1,3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a
§ 385 ods. 1 CSP a contrario).

14. Z odvolania žalovanej vyplýva, že uplatnila odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

15. Odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je v súdnej praxi vykladaný tak, že
skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je
v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti,

ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo
vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na
vadnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo kde by výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135
O.s.p..

16. Žalovaná v odvolaní vyslovila presvedčenie, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Právnym posúdením je pritom činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

17. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, ktorým riadne zistil skutkový stav a svoje závery

založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadal na všetky skutočnosti,
ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.,
t.j.každýdôkazhodnotiljednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,pričomstarostlivoprihliadol
na všetko, čo vyšli za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

19. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

20. K odvolacím námietkam žalovanej považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné :

21. Predmetom konania bola náhrada škody na osobnom motorovom vozidle žalobcu (ktorého
prevádzateľom je žalobca), ku ktorej došlo tak, že od kolesa motorového vozidla, ktorého prevádzateľom
je I.. J. D. (poistenec žalovanej) bol vymrštený kameň ležiaci na ceste, ktorý poškodil čelné (predné) sklo
na motorovom vozidle žalobcu tak, že ho bolo treba vymeniť.22. Súd prvej inštancie správne posúdil skutkový stav podľa § 427 až § 431 OZ, lebo škoda vznikla z
nepriameho stretu prevádzky motorového vozidla žalobcu a I.. J. D. - poistenca žalovanej.

23. Odvolací súd poznamenáva, že súdna prax sa zjednotila na názore, že za stret prevádzok
motorových vozidiel považuje nielen priamy stret dopravných prostriedkov (zrážku), ale aj tzv. nepriamy
stret, pri ktorom nedochádza k zrážke dopravných prostriedkov, ale prevádzka jedného dopravného
prostriedku nepriamo ovplyvňuje prevádzku druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k

jeho poškodeniu, napr. dopravný prostriedok vymrští kameň, ktorý rozbije sklo na ďalšom dopravnom
prostriedku (viď VELKÉ KOMENTÁŘE - Švestka - Spáčil - Škárová - Hulmák a kolektív, Občansky
zákonník I., Komentář II. vydání 2009 C.H.Beck - str. 1250 a nasl.).

24. K dôvodom, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a osobitne k dôvodom odvolania žalovanej
odvolací súd považuje za potrebné uviesť toto :

25. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až
§ 431 OZ) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá
porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je v súhrne
označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba

(prevádzateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť
je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 OZ). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu
poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité
technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou
rýchlosťouavykazujúpretozvýšenérizikovznikuškôdpreprepravovanéosoby,čipreokolie.Objektívna

zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich
pôsobenie na okolie, či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku,
schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.

26. Prevádzateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov

(ktorá vznikla bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzateľ nemôže
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.

27. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna

prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“
okolnosti tej-ktorej prevádzky.

28. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho
prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za

takúto okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia
prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a
nedostatky na strane vodiča, či iných osôb, „použitých“ pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo
je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce „stojí“, ale v chode je jeho motor.
Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj

výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motora do chodu patrí k prevádzke motorového
vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom
priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ
alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria nedostatky či vady materiálu, a
to aj nespoznateľné (viď R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984 str. 31 a nasl.).

29. Odvolací súd sa prikláňa k názoru, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového
vozidla kameňom (alebo iným predmetom) vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou,
ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Zodpovednosti za túto škodu sa podľa
§ 428 veta prvá OZ nemožno zbaviť.

30. S prihliadnutím na uvedené nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a
rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti
s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta,k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. jeho činnosťou a pohybom.
Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň
(ležiaci na ceste) nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho

motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody
by nedošlo.

31. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
iného motorového vozidla spôsobí škodu.

32. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa (ako
už bolo vyššie konštatované) odvolací súd stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. Neopodstatnená je odvolacia námietka žalovanej, podľa ktorej v konaní došlo k procesným

nesprávnostiam v priebehu vykonávania dokazovania a vyhodnotenia jeho výsledkov.

34. Za nepravdivú možno označiť argumentáciu žalovanej, že svedok, ktorý bol vypočutý dňa 2.
júna 2015 mal možnosť sa oboznámiť s výpoveďou žalobcu, ktorý bol vypočutý na predchádzajúcom
pojednávaní 16. marca 2015. Svedok na pojednávaní dňa 2. júna 2015 uviedol, že sa neoboznámil s

výpoveďou žalobcu na predchádzajúcom pojednávaní.

35. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý
proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (I.ÚS 8/96, III.ÚS 197/02, III. ÚS 284/08);

súčasťou tohto práva nie je ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I.ÚS 97/97).

36. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy

na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie
(I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nebol viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď
§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

37. S prihliadnutím na vyššie uvedené sú ostatné námietky žalovanej v odvolaní právne irelevantné.

38. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 O.s.p. a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola úspešná v odvolacom konaní, a tak nemá

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto
mu odvolací súd priznal plnú náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 1 CSP) zohľadňujúc § 251 CSP.

39.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP