Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116204481
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116204481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. W. XX, o zaplatenie sumy 196,65 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 42,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 42,35 eura od 04.03.2013 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouzodňa17.02.2016,doručenoutunajšiemusúdudňa29.02.2016,domáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 196,65 eura spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 58,29 eura od 04.02.2013 do zaplatenia, vo výške
8,75% ročne zo sumy 42,35 eura od 04.03.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80
eura od 04.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil
postupca Slovak Telekom, a.s. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa
27.04.2011 so žalovanou Zmluvu č. 4934468. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné

služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie
faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. 7211699592 na sumu 81,29
eura so splatnosťou 03.12.2012, č. 7212788155 na sumu 96,92 eura so splatnosťou 03.01.2013, č.
7300409079 na sumu 58,29 eura so splatnosťou 03.02.2013, č. 7301537184 na sumu 42,35 eura so
splatnosťou 03.03.2013, č. 7312051492 na sumu 47,80 eura so splatnosťou 03.12.2013. Žalovaná odo
dňa postúpenia pohľadávky do dňa spísania žaloby uhradila sumu 30,00 eur dňa 20.05.2015, sumu
50,00 eur dňa 15.06.2015 a sumu 50,00 eur dňa 20.10.2015. Zároveň si žalobca uplatnil zákonný úrok

z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 58,29 eura od 04.02.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75%
ročne zo sumy 42,35 eura od 04.03.2013 do zaplatenia a vo výške 8,25% ročne zo sumy 47,80 eura
od 04.12.2013 do zaplatenia.3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 01.07.2016, k tejto sa vyjadrila v podaní zo dňa
09.07.2016, kde požiadala o splátky.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa
jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou zo dňa 17.02.2016, Zmluvou o pripojení č.

4934468 zo dňa 27.04.2011, Identifikačnými údajmi Účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov
so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej
služby (VTS), Tarifou ST, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby prostredníctvom pevnej siete
- časť A, faktúrami č. 7301537184, č. 7312051492, č. 7211699592, č. 7212788155, č. 7300409079,
Podrobnými mesačnými výpismi, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 s prílohami,

Pokusom o zmier zo dňa 01.02.2016, Osvedčením o registrácii pre DPH, vyjadrením žalovanej zo dňa
09.07.2016, vyjadrením žalobcu zo dňa 04.08.2016, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol
verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej
lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

9. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav: Žalovaná s právnym predchodcom
žalobcu uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej telekomunikačné služby, pričom žalovanej boli následne vyúčtované tieto služby faktúrou č.
7211699592 na sumu 81,29 eura so splatnosťou 03.12.2012, č. 7212788155 na sumu 96,92 eura so

splatnosťou 03.01.2013, č. 7300409079 na sumu 58,29 eura so splatnosťou 03.02.2013, č. 7301537184
na sumu 42,35 eura so splatnosťou 03.03.2013. Faktúrou č. 7312051492 bola žalovanej vyúčtovaná
zmluvná pokuta v sume 47,80 eura so splatnosťou 03.12.2013. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s.
uzatvorila dňa 20.11.2014 so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom uvedenou zmluvou boli
predmetné pohľadávky postúpené na spoločnosť žalobcu. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávok

uhradila sumu 30,00 eur dňa 20.05.2015, sumu 50,00 eur dňa 15.06.2015 a sumu 50,00 eur dňa
20.10.2015. Žalobca si v konaní neuplatňuje faktúru č. 7211699592 a z faktúry č. 7212788155 si
uplatňuje iba sumu 48,21 eura, a to vzhľadom na čiastočné plnenie žalovanej po postúpení pohľadávky.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z

ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť
záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

12. Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
„zák.č. 610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom do 31.12.2011), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutúverejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

13. Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2011), zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

14. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj

za dobu omeškania po 31. januári 2013.

16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v účinnom znení), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

22. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

23. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

24. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007
Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo
povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej
účet.25. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

27. Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada

aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého sa právny predchodca žalobcu zaviazal
žalovanej poskytovať elektronické komunikačné služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil,
pričom žalovaná si svoju povinnosť, a síce uhrádzať právnemu predchodcovi žalobcu cenu za
poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti. Pohľadávka voči žalovanej
bola postúpená na žalobcu.

29. Uvedená zmluva o pripojení bola právnym predchodcom žalobcu vopred pripravená, ide o
formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, do ktorého obsahu spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať, je preto potrebné aplikovať spotrebiteľské právo, a v rámci neho ustanovenia
Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa. S poukazom na vyššie uvedené a

vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou
v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako
aj ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil daný
zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu dodal žalovanej služby, ktorých

cenu vyúčtoval žalobkyni vyššie uvedenými faktúrami.

30. Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu
§ 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo

spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho,
aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení
§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom
vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je

pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a
teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany
spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby
skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu.

31. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.
Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu

donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

32.Vkonaníuplatnenásuma48,21eura(zostatokzfaktúryč.7212788155)bolasplatnádňa03.01.2013
a suma 58,29 eura (faktúra č. 7300409079) bola splatná dňa 03.02.2013, t.j. viac ako tri roky pred
začatím konania, teda žalobca mohol uplatniť svoj nárok na súde pri druhej faktúre už dňa 04.02.2013,

pričom dňa 04.02.2016 (štvrtok) uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba pri tejto sume, keď
pri prvej sume uplynula s ohľadom na jej splatnosť všeobecná trojročná premlčacia doba ešte skôr.
Žalobca podal žalobu na súde dňa 29.02.2016, teda v čase, keď bol jeho nárok z uvedených dvoch
faktúr premlčaný.33. Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. ako procesnú právnu
normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť

na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z
dôvodu premlčania nároku žalobcu nebolo možné mu nárok na zaplatenie sumy 48,21 eura a 58,29 eura
priznať, a preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol. Za premlčaný považoval
súd aj uplatnený úrok z omeškania z týchto súm, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej
osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako

hlavný peňažný záväzok.

34. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby v zmysle Občianskeho zákonníka, súd
ju odôvodňuje nasledovne.

35.Zmluvaopripojeníuzavretámedziprávnympredchodcomžalobcuažalovanousaakospotrebiteľská

zmluva spravuje ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď zároveň vzhľadom na
povahu účastníkov zmluvy (podnikateľ - spotrebiteľ) a na nepodnikateľský účel zmluvy, vznikli medzi
účastníkmi zmluvy typické občianskoprávne vzťahy. Na zmluvu preto dopadá i ustanovenie § 54 ods.
1 OZ, v zmysle ktorého sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť
od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Keďže použitie Občianskeho zákonníka je

pre spotrebiteľa zásadne priaznivejšie ako použitie Obchodného zákonníka, dojednanie o použití
Obchodného zákonníka (časť IX. odsek 3. VOP) je potom podľa § 39 OZ z dôvodu odporovania zákonu
absolútne neplatné. Nie je preto možné aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného
zákonníka, ale je potrebné posúdiť otázku premlčania podľa všeobecného právneho predpisu, ktorý
upravuje spotrebiteľské právo, a to podľa Občianskeho zákonníka. Súd pritom podporne poukazuje na

rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/167/2011-73 zo dňa 23.11.2011, podľa ktorého „Súd
prvého stupňa preto správne neposudzoval námietku premlčania s prihliadnutím na premlčaciu dobu
dohodnutú v úverovej zmluve, ale podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého,
pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka ustanovené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

36. Navyše, je potrebné poukázať na účinné znenie § 52 ods. 2 veta tretia OZ, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie je pritom
použiteľné aj v prejednávanej veci, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015,

sp. zn. 3 MCdo 14/2014, v zmysle ktorého: „Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“.

37. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 42,35 eura, tento bol uplatnený v rámci trojročnej premlčacej
doby, pričom v tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú, nakoľko právny predchodca žalobcu si svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovanou, a síce poskytovať žalovanej elektronické komunikačné
služby, splnil, pričom žalovaná si svoju povinnosť, a síce zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby, nesplnila v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd

nárok žalobcu (ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie
cenyzaposkytnutéelektronickékomunikačnéslužbyvyúčtovanéfaktúrouč.7301537184nasumu42,35
eura za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vo výroku I. rozsudku vyhovel.

38. Zároveň súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z uvedenej faktúry odo dňa nasledujúceho po

splatnosti faktúry, a to v žalobcom uplatnenej výške úrokov z omeškania, nakoľko boli uplatnené v súlade
s § 10c a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), keď základná
úroková sadzba ECB bola v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške 0,75% (t.j. 0,75% + 8).

39. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 47,80 eura s

príslušenstvom (faktúra č. 7312051492 so splatnosťou 03.12.2013), žalobca však v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázal, že zmluvná pokuta v takejto výške bola medzi účastníkmi zmluvy vôbec
dojednaná, zo zmluvy takáto zmluvná pokuta nevyplýva, pričom žalobca v konaní nepredložil prípadný
dodatok, z ktorého by vyplývala. Ak by zmluvná pokuta v tejto výške mala vyplývať zo všeobecnýchpodmienok, súd uvádza, že k dojednaniu zmluvnej pokuty by takýmto spôsobom neprišlo, keďže
všeobecné podmienky žalovaná ani nepodpísala. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že dojednanie
o zmluvnej pokute nebolo súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, a preto prípadné

dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo všeobecných podmienkach súd nemôže považovať za
platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty, ako to vyžaduje § 544 ods. 2 OZ. Súd zároveň poukazuje
na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I.ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská
doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou

samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom
prípade by teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme,
nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods.
1 OZ. Súd potom žalobu v časti vyššie uvedenej zmluvnej pokuty 47,80 eura vrátane úroku z omeškania
k nej vo výroku II. zamietol, a to jednak z dôvodu, že žalobca dojednanie takejto zmluvnej pokuty v
zmluve alebo dodatku v konaní nepreukázal, a teda neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o

nároku na zmluvnú pokutu, keď prípadné dojednanie vo všeobecných podmienkach by nebolo platným
dojednaním.

40. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobcu za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 42,35 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 42,35 eura

od 04.03.2013 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I. vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú vo
výroku II. zamietol.

41. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie

od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3)

42. S prihliadnutím na výšku istiny s príslušenstvom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, určil
súd žalovanej v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP na plnenie primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Podľa Čl.17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 196,65 eura s príslušenstvom priznaná suma 42,35 eura
s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 21% a hrubý úspech žalovanej 79%, a teda
konečný čistý úspech žalovanej je 58% (79 - 21), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalovanej
na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Nakoľko však v konaní
úspešnejšej žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej vo výroku III. právo na náhradu trov

konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade
s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade
trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania
jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sažalovanej priznáva právo na náhradu trov konania vo výške 58% trov konania a následne uznesením
rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v
rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto

predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).