Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 3, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113208982
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113208982.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: D. T., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R., R. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu finančného
spotrebiteľaOFS,sosídlomNitra,Petzwalova12,IČO:42205735,protiodporcovi:POHOTOVOSŤ,s.r.
o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, o neplatnosť úverovej zmluvy, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 2. februára 2015 č. k. 12C/153/2013-75 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že zmluva o úvere č. 401000657 zo dňa 20. 07.
2012, uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je bezúročná a bez poplatkov. O trovách konania
rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 39, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 4 ods. 1, § 7 ods. 1, § 9 ods. 2, § 11 ods.
1, 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere, na

základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa navrhovateľ zaviazal
splácaťv12mesačnýchsplátkachpo164eur.Vzmluveboldojednanýpoplatokvovýške968eur,RPMN
uvedenánebola.Vzmluvejeuvedené,žeúverbolposkytnutýnainýúčel,navrhovateľvosvojejvýpovedi
uviedol, že potreboval peniaze na živobytie, pretože prišiel o prácu. Navrhovateľ sa podaným návrhom
domáhal určenia, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Existenciu naliehavého právneho záujmu
s poukazom na § 80 písm. c) OSP navrhovateľ preukázal tým, že právne postavenie navrhovateľa by
bez takéhoto určenia bolo neisté, pretože nevie, aký je jeho skutočný dlh voči odporcovi, vzhľadom na

neplatnosť dojednaného poplatku, práve takéto určenie vyrieši sporné právne otázky a predíde sporu
o plnenie. Navrhovateľ ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení skutočnej výšky dlhu s
poukazom na § 3 ods. 3, 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, má právo na ochranu pre
neprijateľnýmipodmienkamivspotrebiteľskýchzmluvách.Vdanejvecisajednáoprávnyvzťahzaložený
spotrebiteľskou zmluvou.

Podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšieho
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa v čase vzniku zmluvy upravoval zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Tento za spotrebiteľský úver označuje dočasné poskytnutie peňažnýchprostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky úveru alebo
vinejprávnejforme(§2písm.a/)azazmluvuospotrebiteľskomúverezmluvu,ktorousaveriteľzaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/). Na právny vzťah
účastníkovsúdaplikovalustanoveniaObčianskehozákonníkaazák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy 20. 07. 2012, pretože zmluva medzi účastníkmi má
charakter spotrebiteľskej zmluvy. Odporca vystupuje ako podnikateľ a navrhovateľ ako spotrebiteľ, ktorý
nemá postavenie podnikateľa a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, ani obsah všeobecných podmienok.

Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú taxatívne vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Okrem iného, zákonodarca v tomto ustanovení zakotvil, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov a
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,pričomuzatvorenázmluvauvedenéúdajeneobsahuje,apokiaľzmluvaospotrebiteľskomúvere
neobsahuje tieto náležitosti, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Znamená to
potom, že údaj o RPMN musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený, a preto je
uvedený spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov a odporca má právo len na vrátenie skutočne
poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemá právo žiadať poplatok dohodnutý v zmluve vo

výške 968 eur. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádzal, že odporca nepostupoval pri uzatváraní zmluvy a
poskytovaní spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou, avšak v tomto smere nenavrhol vykonať
žiadnedokazovanie,takžetátoskutočnosťnebolavkonaníjednoznačneabezpochybnostípreukázaná,
pretože navrhovateľ k svojmu tvrdeniu nepredložil žiadne dôkazy. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, a preto mu súd vyhovel a určil, že zmluva

o úvere č. 401000657 uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 20. 07. 2012 je bezúročná a bez
poplatkov. Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomna§142ods.1OSPtak,ževkonaníúspešnému
navrhovateľovisúdnáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkomužiadnenevznikli,anisižiadneneuplatnil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac

ho tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) OSP, konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm.
b) OSP a rozhodnutie vychádza a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd konštatoval, že zmluva
o úvere č. 401000657 je zmluvou spotrebiteľskou, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil len s poukazom
na citáciu ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Odporca je toho názoru, že sa riadne nevysporiadal s charakterom zmluvy o úvere a jeho rozhodnutie je
nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akými úvahami sa súd riadil a aké ustanovenia
právnych predpisov na daný skutkový stav aplikoval. Súd vec nesprávne právne posúdil, pretože
účastníci uzatvorili podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka nepomenovanú zmluvu, preto sa na ňu
zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch nevzťahuje. Účastníci konania si v bode 15. všeobecných

podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy dohodli, že všetky
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Z uvedeného dôvodu nie je na mieste
uvažovať o akejkoľvek absencii podstatných náležitostí predpísaných v ustanoveniach zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktoré navrhovateľ poukazuje a neexistuje teda dôvod, na základe
ktorého by mal byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Odporca tiež považoval napadnuté

rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a uviedol, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
bráni účastníkovi účinne sa brániť, je možné považovať za odňatie možnosti účastníkovi konať pred
súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), a teda je daný aj odvolací dôvod podľa ustanovenia
§ 205 ods. 2 písm. a) OSP. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212
ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 2 OSP a dospelk záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ustanovenia § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že zmluva o úvere č. 401000657 zo dňa 20. 07.
2012 je bezúročná a bez poplatkov. Svoj návrh odôvodnil tým, že vo finančnej tiesni uzatvoril zmluvu o
úvere v sume 1.000 eur na 12 mesiacov, poplatok bol dohodnutý vo výške 968 eur, čo pokladá za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poplatok je v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je v tejto časti
neplatná. Zmluva neobsahuje údaj o RPMN. Zástupkyňa odporcu pri uzatváraní zmluvy nepostupovala

s odbornou starostlivosťou.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody

preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v odvolaní aj správne právne
posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil,

a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v napadnutej časti sa stotožňuje, na tieto v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi
odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti sa
zaoberal len námietkami odporcu uvedenými v odvolaní a k nim dodáva, že pokiaľ súd prvého stupňa
citoval v rozhodnutí ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a následne uviedol, že predmetná

zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keď odporca vystupuje ako podnikateľ a navrhovateľ
ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a nemohol ovplyvniť obsah zmluvy, ani obsah
všeobecných podmienok, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa to, že ide o spotrebiteľský
vzťah, dostatočným spôsobom odôvodnil a s týmto jeho odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje.
V danej veci je nesporné, že išlo o vopred pripravenú formulárovú zmluvu, pričom samotná zmluva

odkazuje na všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú na druhej strane zmluvy napísané
malými písmenami, čo sťažuje oboznámenie sa s nimi, pričom bod 15. týchto všeobecných podmienok
upravuje, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky
právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Ustanovenie bodu 15. všeobecných obchodných

podmienok je v rozpore so samotným názvom zmluvy, kde je uvedené, že Pohotovosť, s. r. o. Bratislava
uzavrela s dlžníkom zmluvu o úvere. Napriek označeniu, že účastníci zmluvy uzavreli zmluvu o úvere
sa potom dojednanie v bode 15. všeobecných obchodných podmienok, že uzavreli nepomenovanú
zmluvu, javí ako zámer veriteľa ako predkladateľa formulárovej zmluvy uzavrieť túto zmluvu výslovne
podľa Obchodného zákonníka a dať jej režim „absolútneho obchodu" podľa § 261 ods. 3 Obchodného

zákonníka, pričom jeho úmyslom je, aby sa nemohli uplatniť ustanovenia chrániace spotrebiteľa, či už v
Zákoneoochranespotrebiteľa,ZákoneospotrebiteľskýchúverochaleboObčianskomzákonníku.Vtejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. 01. 2011 sp. zn. 5 MCdo
20/2009, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného
zákonníka. Odvolací súd, vychádzajúc z uvedených skutočností dospel k záveru, že aj v danom prípade

je dojednanie v bode 15. všeobecných obchodných podmienok neprijateľnou podmienkou a zo
strany odporcu ako veriteľa ide o nekalú obchodnú praktiku, keď napriek jasne uzatvorenej zmluve
o úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená aj v Obchodnom zákonníku sa účastníci zmluvy dohodli,
že ide o nepomenovanú zmluvu a do všeobecných obchodných podmienok odporca zakomponovalustanovenia, ktoré by vzťah uzatvorený s navrhovateľom ako spotrebiteľom, ktorý si bral úver pre vlastnú
spotrebu chcel podriadiť úprave Obchodného zákonníka a vylúčiť tak použitie spotrebiteľského práva.
Takéto konanie odporcu je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov je záver súdu prvého

stupňa, že na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch je správny, súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v

odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.