Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/303/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203747
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814203747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.DrahomíryBrixiovejačlenovsenátu

JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: A. s.r.o., Y. vězňů XXXX/XX,
V. R., XXX XX Y. 1, Z. republika, IČO: XXX XX XXX zastúpeného advokátskou kanceláriou Z. Y., s.r.o.,
H. 4, XXX XX P., IČO XX XXX XXX proti žalovanému: J. T., nar. X.X.XXXX, bytom V. XXX, XXX XX E.,
o zaplatenie 106,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava,
č.k. 10C/90/2014-84 zo dňa 20.5.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a nepriznal žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou
žalobou podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 106,00 eur, zmenkový úrok vo výške
0,25% denne zo sumy 106,00 eur od 7.4.2011 do zaplatenia, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy 106,00
eur od 21.6.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy vo výške 0,35

eur, náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške
59,14 eur.

2. Súd vykonal dôkazy v súlade s článkom 7 ods. 1 písm. b) v spojení s článkom 9 ods. 1 až 3 nariadenia
č. 861/2007 a to oboznámením sa so Zmenkou zo dňa 23.3.2010, ako aj so Zmluvou o úvere zo
dňa 23.3.2010 uzavretou medzi predchodcom žalobcu Y. s.r.o. P. a žalovaným vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru pripojením fotokópie zo spisu Okresného súdu Rožňava 10Er/1153/2010.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že z originálu zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina
je označená ako zmenka, vystavená v Rožňave dňa 23.3.2010 s textom: „Zaplatím za túto zmenku
pri predložení na rad Y. s.r.o. IČO: XXXXXXXX, Y. XX, XXXXX P., zapísaná v obchodnom registri OS
Bratislava I, oddiel s.r.o., vložka č. XXXXX/B“. Do zmenky bola vpísaná suma 106,00 eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne od 7.4.2011. Zo zmenky ďalej vyplýva, že je splatné: Y. s.r.o., Y. XX, XXXXX P. „bez
protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Vystaviteľom bol žalovaný k číslu

zmluvy XXXXXXX. Na rube zmenky je uvedené: namiesto nás na rad CD A. s.r.o., K červenému dvoru
XXXX/XXa, XXX XX Y., Z. republika, IČO: XXXXXXXX, Y. s.r.o., J. Z., konateľ a nečitateľný podpis.4. Zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Y. s.r.o. P., IČO: XXXXXXXX a žalovaným dňa
23.3.2010 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 150,00 eur a žalovaný sa zaväzuje
zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 102,00 eur, spolu 252,00 eur v 6

mesačných splátkach po 42,00 eur počnúc od 1.5.2010. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru,
ani RPMN. V článku 11 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je konštatované, že tretina poplatku
predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy a zmluvy o úvere. V článku 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je uvedená dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej
niesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stanecelýdlhsplatnýokamžite,t.j.keďdlžníkneuhradilvčasštyriposebeidúcesplátky,prípadneuhradil
len časť splátok, alebo neuhradil včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú

ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

5. Žalobca v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale navrhol vydať rozsudok
podľa nariadenia ES č. 861/2007 a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce

oprávnenosť vymáhanej pohľadávky. Nepostačovalo predložiť iba originál zmenky, nakoľko toto konanie
nie je konaním podľa zákona č. 191/1950 Zb. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale
rozsudok a preto súd v tomto konaní nemohol vychádzať len zo zmenky ako jediného listinného dôkazu
svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky.

6. Súd zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu
spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere uzavretou
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

7. Súd v konaniach o právach z indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho

vzťahu, z ktorého zmenka vznikla (najmä § 495 Občianskeho zákonníka a § 17 zákona 191/1950 Sb.).
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím tretej osoby (indosatára) umožňuje od žalovaného
ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a jednak plnenie úrokov a
poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a
RPMN.

8. Právny inštitút zmenky je síce založený na prísnej formálnosti zmenkových vzťahov, avšak táto
formálnosť samotná by nemala vychyľovať práva zo zmenkového vzťahu v prospech jednej zo
zúčastnených strán. Zmenkový dlžník a zmenkový veriteľ sú formálne v právne rovnocennom postavení,
avšak faktická situácia môže byť odlišná. Naviac dochádza k situácii, že zmenka je využívaná vo vzťahu

k tým subjektom, od ktorých nie je možné očakávať hlbšie právne povedomie (spotrebiteľ), čo pre nich
môžemaťcelkomfatálnedôsledkyvpodobnevznikudlhovejšpirály(IV.ÚS457/10ÚstavnéhosúduCZ).

9. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového inštitútu v neprospech jednej zmluvnej
strany. Keďže zmenka bola vystavená žalovaným v súvislosti s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o

úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky a dospel k záveru, že v oboznamovanej zmluve sa
jedná o neprijateľné zmluvné podmienky v časti vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody
o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka.

10. V slovenskom právnom poriadku platí ustanovenie § 5b zákona 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd naviac

zdôrazňuje, že od 23.12.2015 je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil aj zákon
č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov a podľa § 17 ods. 2 zákona 191/1950 Sb. v konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnostiodôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky, mohol uplatniť, ak jeho
zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

11. V prípade spotrebiteľských zmeniek, o ktorú sa jedná aj v prejednávanej veci, je povinnosťou
súdu ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa
ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je zákonom upravená a vyššie citované ustanovenie má
procesnoprávny charakter, nakoľko upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa aj na konania začaté
na súde pred účinnosťou novely č. 438/2015 Z.z.

12. Súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka
a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, smernicou 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu.

13. Súd mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského vzťahu,
pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa
a.s. proti H.i Z.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v

danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

14. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda jej

obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. K samotnému vyplneniu
zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so zosplatnením celého dlhu, pričom
k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo strany spotrebiteľa. Dojednanie
dohody o vyplnení zmenky súd považuje za podmienku, ktorá je v zmysle čl. 2 písm. a) v spojení s
ustanovením prílohy ods. 1 písm. e) smernice 93/13/EHS výslovne nekalá, nakoľko ide o podmienku,

ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne.

15. Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je podľa názoru súdu v

rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu ktorého dochádza
výlučne na základe (následkom) porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej
úpravy účinnej v SR od 15.01.2009, konkrétne ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platí,
že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, t.j. zákonnej výšky úrokov

z omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že pri vystavení
neúplnej zmenky s úrokom 0,25 % denne, ide o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so
zámerom získať v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej
výške.

17. Súd dospel k záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru, je právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatný a preto sankčný úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje
neplatnosť zmenky.

18. Súd zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle §
4 ods. 2 písm. h), i), j), k) zákona č. 258/2001 Z.z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a
RPMN, priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001
Z.z. sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že spoločnosť Y..r.o. P. mala nárokna vrátenie úveru vo výške 150,00 eur a nie sumy 252,00 eur. Preto je takáto zmenka neprípustná a
veriteľ ju nesmie prijať.

19. Aj z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Naviac žalobca v súlade s článkom
4 bod 4 Nariadenia EX 861/2007 nedoplnil na základe výzvy tlačivom B svoj návrh a aj z toho dôvodu
súd žalobu zamietol, nakoľko len na základe pripojenej zmenky nemohol žalobe vyhovieť vzhľadom na
zistenú skutočnosť, že zmenka bola vydaná v súvislosti so spotrebiteľským úverom.

20. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 75, § 77 zák.č. 191/1950 Z.z. Zákona zmenkového
a šekového, § 5, § 11, § 48 ods. 1, § 33 ods. 1, 2 zák.č. 191/1950, smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, smernice 2008/48/EHS o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere, § 121 O.s.p., § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 4 písm.k/

a 5 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 2 písm. b/, i/, j/, k/ zák.č. 258/2001 Z.z., článku 4 bod 4 Nariadenia ES 861/2007
a § 142 ods. 1 O.s.p..

21. Proti výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.5.2016, sp.zn. 10C/90/2014
tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 16,60 eur za podané odvolanie á 8,58 eur režijný paušál a DPH. V
odvolaní uviedol, že toto podáva z dôvodu, že

a/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm.b/ O.s.p.);
b/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu
od§ala možnosť konať pred súdom (ust. § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/
O.s.p.);

c/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 205 ods.
2 písm.f/ O.s.p.).

22. K dôvodom odvolania uviedol, prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, že vo veci
vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými

dôkazmi. Žalobca podľa dostupných informácii ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou,
exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.

23. Podľa ust. § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré

účastníci navrhli.

24. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa
všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a

šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva.
Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala
okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci.
Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších
prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na

úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie
originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo

žalobcu. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak
tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením.25. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností.
Súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou Y. s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že

zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z
účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol.
Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto
skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti

týchto skutočností.

26. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako
aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Súd v odôvodnení
rozsudku ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zákonom spočívajúci v jeho obchádzaní je v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej spotrebiteľ

podpísal v prospech podnikateľa zmenku, a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. Zároveň súd uviedol,
že nakoľko „zmluva o úvere“ uzatvorená medzi žalovanou a spoločnosťou Y. s.r.o. je absolútne neplatná,
súd tento návrh zamietol.

27. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,

či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák.č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu.

28. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 O.s.p., súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných
prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

29. Prvostupňový súd dospel k záveru, že dohodnutý zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore
s dobrými mravmi.

30. Odvolateľ poukázal na rozsudok Navyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2001 sp.zn. XXCdo/XXXX/XXXX

(uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004), rozsudok Okresného súdu Lučenec
zo dňa 13.2.2014 sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014 sp.zn. XC/
XXXX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014 sp.zn. 8C/198/2013. Ďalej poukázal aj
na rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010 sp.zn. 5Co/16/2010, v zmysle ktorého: „Zmluvná
pokuta 0,25% z istiny za každý deň omeškania vo výške 533,00 eur predstavuje 1,33 eur denne, čo

nie je neprimerané účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný, teda
včasné plnenie si povinností vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.“ Uvedené
závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, ktoré
bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu.

31. Ďalej žalobca uviedol, že nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí
pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to,
že je vlastníkom zmenky. Je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho
konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal, pokiaľ podanie týchto námietok

nevylučuje § 17 Zákona zmenkového a šekového. Vznikom zmenky sa zakladá celkom samostatný
záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. V prípade vystavenia
zabezpečovacej zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-
právnej povahy a popri ňom záväzok zmenkový. Aj takáto zabezpečovacia zmenka má skôr uvedenú
abstraktnú a nespornú povahu. Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku vznesie a preukáže,

môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálnej námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi,
či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti takýchto kauzálnych
námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že žalovaný v lehote do 30 dní po doručení
tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky. Pokiaľ však samotná odpoveď žalovaného k podanémunávrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva návrhu
žalovanému, musí súd vydať rozsudok. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 nariadenia, ktorý ustanovuje
takúto koncentračnú zásadu, má za dôsledok, že v prípade pasivity žalovaného, ktorý napriek riadnemu

doručeniu návrhu v uvedenej lehote nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe
dôkazov predložených žalobcom, a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1 Nariadenia.

32. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že nie je možné súhlasiť s právnym názorom okresného súdu

o tom, že k prejednaniu veci pristúpil preto, že sa mu javil návrh zjavne neopodstatnený, pretože
neopodstatnenosť návrhu, rovnako ako jeho neprípustnosť je možné posudzovať výlučne z procesného
hľadiska, a nie z hmotnoprávneho. Z obsahu návrhu žalobcu však jednoznačne vyplýva, že si uplatnil
nároky zo zmenky, ktorú žalovaný podpísal a ktorú pôvodný majiteľ previedol na žalobcu rubopisom,
preto nemôže byť žalobcom uplatnený nárok neprípustný. Faktom však je, že súdom vykonané
dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia žalobcu, ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v tlačive A uplatnil

práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom.

33. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
pltnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,

a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by žalovaný na takéto
námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Splatnosť zmenky nastáva v momente jej

predloženia, pričom predložiť ju je možné podľa § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového v lehote
4 rokov od jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť. Za daného stavu,
keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmeny konal pri jej nadobúdaní
vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k žalobcovi a ani zo
záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala, a teda voči remitentovi, ako skoršiemu

majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad okresného súdu akceptovať.

34. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových
záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných
záväzkovýchvzťahy,ktoréviedlikjejvzniku,čoplatíajprezmenkyzabezpečovacie.Záväzkyzozmenky,

aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.

35. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že

odvolanie bolo podané včas preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 370 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

36. Na doplnenie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že žalobca
mal možnosť zúčastniť sa vytýčeného pojednávania na deň 20.5.2016, kde súd oboznamoval listinné

dôkazy, z ktorých vychádzal pri posudzovaní predmetného sporu a k týmto sa na pojednávaní vyjadriť.

37. Ďalej odvolací súd uvádza, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutia, ktoré
z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď. § 120 ods. 1 O.s.p. - t.č. § 185
C.s.p.).Súdmôžeajbeznávrhuvykonaťinédôkazy,akonavrhujúúčastníci.Pretoargumentáciužalobcu

uvedenú v odvolaní, že súd vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli, považoval za nedôvodnú.

38. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd konštatuje, že vecne správne a presvedčivé ale aj zákonom zodpovedajúce
sú dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Ani dôvody uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery. Súd prvej
inštancie rozhodol totiž v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu zo dňa 30.3.2016.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvedené žalobcom v odvolaní nie sú dôvodné.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo zistených dôkazov a postupu, ktorý nariadil odvolací

súd v rámci svojho rozhodnutia zo dňa 30.3.2016 (súdu druhej inštancie). Súd prvej inštancie nariadil
vo veci pojednávanie na deň 20.5.2016, na ktorom sa nezúčastnil žalobca ani žalovaný a oboznámil
sa s listinnými dôkazmi a to zmenkou, zmluvou o úvere, pripojeným exekučným spisom, úrokovými
podmienkami, rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 20.8.2014 a uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 30.3.2016. Zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Preto odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

40. Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0,
v zmysle § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).