Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010598
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Nadzam

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7914010598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Mgr. Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.01.2016

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. W. K. C. J. O. Ő., C.. XX.XX.XXXX A. I. J., D. S. I.Š. T., I. Č.. XXX, H. A. O.. O. K. S.

j e v i n n ý, ž e

dňa 23.5.2014 okolo 10.30 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Renault Megane ev.č. B. XXX S.
po ceste smerom od obce S. C. L. C., pričom nevenoval dostatočnú pozornosť cestnej premávke a

začal odbočovať na trojramennej križovatke vľavo na obec H.Í. W. v čase, keď už bol predbiehaný po
ľavej strane idúcim osobným motorovým vozidlom zn. Volvo XC60 ev. č. D. XXX J. idúceho od obce
S., ktoré viedla B.. X. B., kde následkom čoho došlo k zrážke a B.. X. B. utrpela zranenie - zlomeninu
6. - 8. rebra vľavo, podvŕtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov, ako aj ďalšie
poranenia s dobou liečenia podľa znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva v trvaní minimálne
do 15.8.2014, t. j. nad 42 dní, pričom dychovou skúškou vodiča W. W. po dopravnej nehode bola v čase
o 11.04 h zistená hodnota 0,16 mg/l koncentrácie etanolu v dychu,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v spojení s ustanovením §
138 písm.h/ Tr.zák.

Z a t o h o o d s u d z u j e:

Podľa § 157 ods. 2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť)

mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odkladá na
skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods.2, § 36 písm. j/, § 38 ods. 3 Tr.zák. obvinenému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 287 ods.1 Tr. por. obžalovaný je povinný nahradiť poškodenej: B.. X. B., C.. XX.X.XXXX A.

Č.Y. C. D., S. I. J., P.. R.. U. Č..XXX/XX škodu vo výške 20.501,67 € (dvadsaťtisíc päťstojeden eur a
šesťdesiatsedem centov).Podľa § 288 ods.1 Tr. por. poškodeného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a. s., so sídlom Mamateyova
č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne

konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku popieral a
uvádzal, že pri jazde smerom ku križovatke na obec H. W. išiel rýchlosťou asi okolo 80 až 90 km/

h, postupným brzdením znižoval rýchlosť až na 40 km/h a menej a keď bol so svojím vozidlom vo
vzdialenosti asi 60 až 70 m od odbočky, vyhodil smerovku vľavo s tým, že oproti z obce C. nešlo žiadne
vozidlo a tak isto ani od obce H.C. W., pričom keď vyhodil smerovku pozrel sa do vonkajšieho spätného
zrkadla v ktorom zbadal ísť za sebou nákladné motorové vozidlo zn. Volvo červenej farby vzdialené asi
150 m za jeho vozidlom, stiahol sa k strednej deliacej čiare, jeho rýchlosť sa postupne znižovala a takto

sa blížil k odbočke k obci H. W. a ďalej uvádzal, že si už nepamätá, či tesne pred tým, ako začal meniť
smer svojej jazdy s vozidlom doľava či sa pozrel do spätných zrkadiel. Pri manévri odbočovania vľavo
prešiel do protismerného ľavého jazdného pruhu, mohol byť asi 1 m ľavým predným kolesom v ľavom
jazdnompruhuaodrazuzacítilnárazdoľavejprednejčastisvojhovozidla,jehovozidloodhodilonapravú
stranu s tým, že s vozidlom sa ocitol pri pravom okraji vozovky až v priekope. Po vystúpení z vozidla

chcel zistiť, čo sa vlastne stalo, preto išiel k vozidlu, ktoré sa nachádzalo na kolesách v poli, kde zistil, že
vo vozidle typu Volvo sa nachádzala vodička, ktorá bola v bezvedomí. Po neho počkal na príchod polície,
podrobil sa dychovej skúške, ktorá bola pozitívna, pričom ide o zvyškový alkohol, ktorý užil večer pred
dopravnou nehodou. Obžalovaný tvrdil, že pred zrážkou za svojím vozidlom neregistroval a nepočul ani
tesne pred nárazom žiadne brzdenie alebo nejaké zvuky napr. trúbenie, čo by nasvedčovalo tomu, že

je predbiehaný. Na otázku, či na ceste, kde došlo k dopravnej nehode pred odbočkou vľavo v smere
obci Novosad je nejaká terénna prekážka alebo zásadné prevýšenie vozovky, obžalovaný uviedol, že
ide o rovinu, pričom od križovatky smerom za jeho vozidlo vo vzdialenosti asi 200 metrov sa nachádza
menšie prevýšenie vozovky.

Z výsluchu svedkyne poškodenej X. B. nevyplynuli žiadne závažné skutočnosti, tak v prípravnom konaní
ako aj na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že si na okolnosti dopravnej nehody nespomína,
pretože pri dopravnej nehode utrpela zranenia, v dôsledku ktorých upadla do bezvedomia, došlo u nej
k strate pamäte, čo trvalo asi 2-3 týždne, keď bola v umelom spánku a aj ďalší nasledujúci týždeň mala
výpadok pamäte. O dopravnej nehode sa následne dopočula od iných osôb, ale na okolnosti dopravnej

nehody si vôbec nespomína. Poškodená si uplatnila náhradu škody spočívajúcu v bolestnom určenom
znalcom ako aj v strate na zárobku.

Z výsluchu svedka Gabriela Baffyho vyplynulo, že dňa 23.5.2014 viedol nákladné motorové vozidlo
zn. Volvo, bolo slnečné počasie, premávka slabá, plynulá, počas jazdy neboli na cestách žiadne

obmedzenia, potom čo prešiel väčšiu križovatku, pokračoval v jazde po priamom úseku cesty, najprv
jazdil do kopca, kedy za sebou registroval v spätných zrkadlách motorové vozidlo striebornej farby,
ktoré pokračovalo v jazde za ním aj hore kopcom a keď vyšiel na horizont kopca, pred sebou videl
vo vzdialenosti asi 150 metrov možno viac jedno osobné motorové vozidlo zn.Renault, pri zjazde dolu
kopcom potom registroval, že vozidlo striebornej farby Volvo idúce za ním ho začalo predchádzať v

ľavom jazdnom pruhu, pokračovalo po predídení jeho vozidla v jazde v ľavom jazdnom pruhu, nakoľko
jeho vodič chcel predísť aj osobné vozidlo zn.Renault idúce pred nimi. V tom čase riadil vozidlo idúc z
kopca rýchlosťou do 80 km/hod, videl, ako vodič zn. Renault sa nebezpečne bočne približoval k vozidlu
zn.Volvo, ktoré ho predchádzalo, vodič Renaultu išiel viac k stredu vozovky a následne prešiel do ľavého
jazdného pruhu. Zo spôsobu jazdy vodiča Renaulta dedukoval, že zrejme chce odbočiť na križovatke

vľavo, keď bol svojím vozidlom ľavou stranou asi vo vzdialenosti 1 metra za strednou deliacou čiarou,
došlo k zrážke pred ním idúcich vozidiel. Svedok uviedol, že za jeho vozidlom nešlo žiadne motorové
vozidlo a tak isto pred ním v opačnom smere nejazdili žiadne vozidlá. Po zrážke vozidlo Renault skončilo
v priekope mimo cesty na pravej strane a vozidlo Volvo zišlo vľavo na pole, kde sa viackrát prevrátilo
a dopadlo na kolesá. On spoločne so svojím kolegom Dieom utekali k havarovaným vozidlám, vodič

z Renaultu vystúpil sám a bežal za nimi k Volvu na pole, kde zistili, že je zakliesnená vodička, ktorábola v bezvedomí, pripútaná a iba chrčala. Hneď na to telefonicky zavolal linku 112 a nahlásil nehodu.
Svedok nevedel uviesť jednoznačne, či vozidlo zn.Renault idúce pred ním malo zapnuté smerové svetlo
vľavo, uvádzal, že keby toto svetlo mal zapnuté, tak by ho to upútalo a aj vo chvíli keď sa nebezpečne

približovalo k vozidlu Volvo, tak isto nie je si istý, či smerové svetlo na Renaulte blikalo, ale keby svietilo
alebo blikalo, tak by to určite zaregistroval, nakoľko v čase keď došlo k zrážke vozidiel bol od nich
vo vzdialenosti takej, že videl celkom dobre na obe vozidlá a bol vo vzdialenosti asi 100 metrov so
svojím nákladným vozidlom Volvo. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že nakoľko vozidlo Renault
jazdilo pred ním vo veľkej bezpečnej vzdialenosti pred jeho vozidlom, nevenoval mu veľkú pozornosť,

spozornel až vtedy, keď videl manévre približovania sa Renaulta k stredovej čiare a vtedy videl, že svietia
nejaké svetlá, ale či to boli obrysové zadné alebo brzdové alebo smerovka, toto nevedel jednoznačne
určiť. Ďalej uviedol na hlavnom pojednávaní, že keď bol na kopci, videl vozidlo Renault pred sebou,
nepredpokladal, že bude odbočovať, až keď sa toto vozidlo začalo približovať k stredovej čiare vľavo
a za ním jazdiace vozidlo v ľavom pruhu sa k nemu približovalo, až vtedy spozornel a vtedy usúdil, že
zrejme bude odbočovať doľava, čo povedal aj svojmu kolegovi vo vozidle. Na otázku v akej vzdialenosti

je odbočka od kopca, kde uvidel pred sebou vozidlo Renault, svedok uviedol, že asi 200 metrov.

Z výsluchu svedka M. Q. vyplynuli tie isté skutočnosti ako uvádzal svedok Baffy, svedok Die bol v
čase dopravnej nehody spolujazdcom svedka S., ktorý riadil nákladné motorové vozidlo červenej farby.
Svedok potvrdil, že ich vozidlo jazdilo za vozidlom Renault asi vo vzdialenosti 100-150 metrov, v tom

časeichpredbiehaloosobnémotorovévozidlozn.Volvostriebornejfarby,ktorésapopredbehnutívozidla
nezaradilo späť do pravého jazdného pruhu ale pokračovalo priamo v ľavom jazdnom pruhu s tým,
že zrejme chcelo predbehnúť aj vozidlo Renault, pričom zrazu si všimli, že vozidlo Renault začalo
odbočovať vľavo a následne došlo k nárazu pred nimi jazdiacich vozidiel. Svedok uviedol, že si nevšimol,
či vozidlo odbočujúce doľava, teda Renault dalo znamenie o zmene smeru jazdy vľavo.

Z výsluchu svedkyne W.. N. S. zástupkyne poškodeného vyplynulo, že B.. X. B. je ich poistencom,
uplatnila si náhradu škody vo výške 11.653,47 eur na liečebných nákladoch.

Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo vyplynulo, že pri úraze dňa 23.5.2014 utrpela poškodená

B..X.B.pomliaždeniemäkkýchtkanívhlavyvtemennejoblastivpravoskrvnoupodliatinou,pomliaždenie
mäkkých tkanív hlavy k čelovej a okoloočnicovej oblasti vpravo s krvnými podliatinami, difúzne
axonálne poranenie mozgu s následným komatóznym stavom a s následnou čiastočnou obrnou
končatín vľavo, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu v čelovotemennej oblasti obojstranne, viac vľavo,
podvrtnutie krčnej chrbtice s blokovým postavením krčných stavcov, zlomeninu 6. až 8. rebra vľavo s

posunutím úlomkov s prienikom úlomku 8.rebra do pohrudnicovej dutiny s následným nakrvácaním
do pohrudnicovej dutiny a pomliaždenie pľúc vľavo. Vážnejšími, teda ťažkými zraneniami z hľadiska
medicínskeho sú poranenie mozgu, nakrvácanie pod tvrdú mozgovú blanu, zlomenina 6. až 8. rebra
vľavo s prienikom úlomku 8.rebra do pohrudnicovej dutiny s následným nakrvácaním do pohrudnicovej
dutiny v kombinácii s pomliaždením pľúc vľavo. Ostatné poranenia sú poraneniami ľahkými. K vzniku

uvedených zranení došlo opakovanými nárazmi hlavou do vnútorných častí interiéru automobilu vľavo
na strane vodiča a pred vodičom, pričom sila, ktorá tieto poranenie spôsobila musela byť väčšej
intenzity. Doba liečenia a práceneschopnosti pre poranenie mozgu s následným komatóznym stavom
a s následnou čiastočnou obrnou končatín vľavo by mala u poškodenej trvať minimálne 84 dní, pričom
táto doba liečenia práceneschopnosti je adekvátna spôsobenému zraneniu a je obvyklá pri obdobných

zraneniach.

Znalec určil bolestné vo výške 650 bodov, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje 10.795,-eur.

ZozáverovznaleckéhoposudkuznalcaIng.Q.O.,dopravacestná,nehodyvcestnejdopravevyplýva,že

na základe zadokumentovaných stôp a prevedenej obhliadky zaisteného osobného motorového vozidla
zn.Volvo, ev.č. D. XXX J. za účelom zistenia technického stavu pred dopravnou nehodou technickú
závadu vozidla ako príčinu dopravnej nehody možno vylúčiť, teda technický stav vozidla nemal vplyv
na vznik a priebeh dopravnej nehody. Spôsob jazdy vodiča Jozefa W. s osobným motorovým vozidlom
zn.Renault Megane ev.č. B. XXX S. z technického hľadiska nebol prijateľný. Spôsob jazdy vodičky

B..X. B. z technického hľadiska bol prijateľný. Vodiči z technického hľadiska reagovali rôzne, resp.
vôbec, obžalovaný ako sám vo výpovedi uvádza v záverečnej fáze sa nevenoval situácii za sebou,
čo z technického hľadiska je neprijateľné, vodička po zistení, že vodič vozidla Renault nebezpečne sa
približuje do jej jazdnej dráhy okamžite začala brzdiť a následne sa s vozidlom vyhýbala na ľavú krajnicu.Z technického hľadiska táto reakcia bola prijateľná. Rýchlosť jazdy vozidla Volvo K..Č.. XXXCA v čase
zrážky bola 65 km/hod a rýchlosť jazdy v čase reakcie na vzniknutú situáciu pred dopravnou nehodou
bola 88,67 - 96 km/hod, rýchlosť jazdy osobného motorového vozidla zn.Renault Megane ev.č. B. L. S.

v čase zrážky bola 50 km/hod. Z dostupných údajov určiť rýchlosť jazdy tohto vozidla pred dopravnou
nehodou nie je možné.

Z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča W. W. čo
spočívalo z technického hľadiska neprijateľným odbočovaním doľava.

V časti znaleckého posudku, „možnosti zabránenia nehody“ nemožno určiť presne z dostupných
podkladov rýchlosť vozidla obžalovaného, keď sa približoval ku križovatke kde chcel odbočiť doľava,
priblížil sa k stredovej čiare, za sebou registroval nákladné vozidlo Volvo, pričom osobné motorové
vozidlo Volvo vôbec neregistroval, z dôvodu čoho naďalej nekontroloval situáciu v cestnej premávke,
podľa vyjadrenia vodiča nákladného vozidla Volvo nebezpečne sa priblížil k prerušovanej stredovej čiare

a odbočil doľava, pričom v ľavom jazdnom pruhu sa stretol s vozidlom Volvo. Táto technika jazdy je
z technického hľadiska neprijateľná, absentujú prvky bezpečnosti jazdy. Dôslednou kontrolou situácie
v cestnej premávke počas odbočovania vodič W. W. vozidlom zn.Renault Megane by mohol zabrániť
dopravnej nehode.

V časti znaleckého posudku „priebeh nehody“ vyplýva, na základe údajov v spisovom materiáli, najmä v
zázname o dopravnej nehode, v zápisnici o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, plániku z miesta
nehody a výpovedi v spise ako aj na základe údajov získaných pri „CRACH“testoch, znalec previedol
simuláciu pohybu vozidiel. Zo záznamu o dopravnej nehode účastníci vodiči vozidiel Renault a Volvo
po prejdení horizontu smerom od obce L. od konca plnej súvislej čiary za horizontom mali pred sebou

1220 metrov dlhú rovnú cestu na rovinatom teréne. Za nimi jazdilo nákladné vozidlo Volvo. Na tomto
úseku je prerušovaná stredná čiara v celej dĺžke, v smere na D. od konca plnej čiary za horizontom vo
vzdialenosti 317 metrov je odbočka do obce H. W.. Smerom od obce L. C. D. nie je na danom úseku
umiestnená žiadna dopravná značka.

Z obrázkov, ktoré sú súčasťou znaleckého posudku ako aj z fotodokumentácie zápisníc o obhliadke
miesta dopravnej nehody je zjavné, že k dopravnej nehode došlo na mieste dlhej rovnej cesty na
rovinatom teréne, pričom z týchto obrázkov je zjavné, že bolo jasné slnečné počasie.

Znalec Y.. Q. O. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní trval na záveroch svojho znaleckého

posudku a ďalej dodal, že celková dĺžka rovinky pred križovatkou kde chcel odbočiť obžalovaný smerom
na križovatke v smere na H. W. je dlhá približne 1.220 metrov, pričom ide o celkovú rovinku, v rámci
tejto vzdialenosti sa nachádza aj horizont, teda mierny kopec a od tohto horizontu po odbočku na H.
W. je vzdialenosť 500-550 metrov, pričom od začiatku horizontu, teda kopca je plná čiara smerom k
odbočke, ktorá má dĺžku 200-230 metrov a po skončení pokračuje prerušovaná čiara v dĺžke 317 metrov

po odbočku. Znalec ďalej uviedol, že na mieste nehody bola zistená brzdná dráha a to podľa zistení
policajtov pri ohliadke miesta činu, vodička osobného motorového vozidla Volvo predbehla nákladné
vozidlo Volvo a mala prerušovanú čiaru, pokračovala v ľavom jazdnom pruhu, videla zrejme manéver
pred ním idúceho vozidla Renault, ktoré sa priblížilo k stredovej čiare, ale vtedy začala brzdiť, pričom
nie je podstatné, či toto vozidlo malo nejaké svetlá alebo nie, toto približovanie sa vozidla Renault k

stredovej čiare bolo impulzom pre následné brzdenie osobného motorového vozidla Volvo. Znalec trval
na tom, že dopravnú nehodu spôsobil vodič osobného motorového vozidla Renault, teda obžalovaný.
Znalec ďalej vysvetlil, čo je prijateľným odbočovaním doľava a popísal ho tak, že keď vodič vie, že
bude odbočovať a opúšťať cestu, po ktorej ide smerom vľavo, je povinný znižovať postupne rýchlosť,
pribrzďovať premávku za svojím vozidlom, postupne ešte podľa potreby pribrzdiť, presvedčiť sa tesne

pred odbočením vľavo, či nie je už predbiehaný iným vozidlom zozadu, včas predtým ešte dať smerovku,
teda znamenie o odbočení vľavo, pričom zákon jednoznačne neurčuje, akým spôsobom to má vodič
robiť, či sa má pozerať do pravého, ľavého alebo vnútorného spätného zrkadla, ani neurčuje, v akej
vzdialenosti od odbočky má vyhodiť smerovku, neurčuje ani rýchlosť pred odbočením a podobne ale
vodič je povinný venovať zvýšenú pozornosť týmto úkonom pred odbočovaním vľavo. Znalec nevedel

jednoznačne odpovedať na otázku obhajcu, či by vozidlo Volvo pri predbiehaní vozidla Renault skončilo
predbiehanie do začatia križovatky teda smerom na H. W., v tejto súvislosti by musel urobiť simuláciu
deja. Znalec poznamenal, že k stretu predmetných vozidiel došlo vo vzdialenosti 2 - 2,5 metra od
stredovej deliacej čiary vľavo v smere jazdy osobného motorového vozidla Volvo.Zo zápisu o dychovej skúške zo dňa 23.5.2014 v čase o 11.04 hod. vyplýva, že obžalovanému bola
nameraná hodnota 0,16 mg/l koncentrácie etanolu v dychu.

Z výsledku toxikologického vyšetrenia krvi poškodenej B..X. B. vyplýva, že metódou plynovej
chromatografie bola v biologickom materiálu stanovená koncentrácia etylalkoholu 0,00 g/kg, t.j.0,00
promile.

Zo záznamu o skutku zo dňa 23.5.2014 vyplýva,že obžalovaný po dopravnej nehode o 10.30 hod. bol
podrobený dychovej skúške, kde mu bolo nameraných 0,16 mg/l alkoholu v dychu.

Z uplatnenia nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vydaného Všeobecnou zdravotnou
poisťovňou 7.8.2014 vyplýva, že v dôsledku poškodenia zdravia X. B. bola poskytnutá zdravotná
starostlivosť, ktorú Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila a náklady za poskytnutú zdravotnú

starostlivosť predstavujú 11.653,47 eur.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi B. - B. J. P. O..U..L..I. J. X. B..X. B. vyplýva, že bola uzavretá
pracovná zmluva s nástupom práce od 16.9.2013 a mzda bola dojednaná vo výške 650,-eur, pracovná
zmluva bola uzavretá dňa 13.9.2013 , z dodatku k vyššie uvedenej pracovnej zmluve vyplýva, že mzda

bola dojednaná vo výške 2.430,-eur.

Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom Q. - B. O..U..L.. I. J. X. B..X. B. vyplýva, že
bola dojednaná pracovná zmluva medzi zamestnávateľom a zamestnancom B..X. B. od 1.3.2012 so
mzdou 327,20 eur, táto zmluva bola uzavretá dňa 29.2.2012, z dodatku č.2/2013 z vyššie uvedenej

pracovnej zmluve medzi zamestnávateľom Q.-B.. O..U..L..I. J. a zamestnancom B..X. B.D. vyplýva, že
bola dojednaná mzda vo výške 650,-eur.

V súvislosti s dopravnou nehodou a práceneschopnosťou poškodená uplatnila náhradu škody
vyplývajúcu zo straty na zárobku za obdobie od 23.5.2014 do 19.11.2014 vo výške 9.706,67 eur, pričom

výška škody vyplýva z výpočtu ušlej mzdy, ktorá je súčasťou spisu.

Zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa 23.5.2014 vyplýva, že opísanie udalostí v podstate sa zhoduje
so situáciou popísanou v znaleckom posudku z odboru cestná doprava, pričom ako príčina sa uvádza
nesprávne odbočovanie, neopatrné odbočovanie vodiča W. W.. K zápisnici o obhliadke miesta cestnej

dopravnej nehody vyplýva miesto a popis okolností, za ktorých došlo k dopravnej nehody, vyplýva z
tejto zápisnice o obhliadke aj celková situácia pri dopravnej nehode. K tejto zápisnici je pripojená aj
fotodokumentácia, z ktorej vyplýva, že v čase dopravnej nehody bola vozovka suchá, počasie bolo
jasné, slnečné, z jednotlivých fotografií vyplýva, že k dopravnej nehode došlo na dlhom rovinatom úseku
komunikácie, tak isto z fotografií je zrejmý stav a postavenie oboch motorových vozidiel po dopravnej

nehode.

K zápisnici je zároveň pripojený aj plánok z miesta dopravnej nehody a náčrtok.

Z rozhodnutia OR PZ, Okresného dopravného inšpektorátu v Trebišove zo dňa 4.6.2014 vyplýva, že bol

zadržaný vodičský preukaz obžalovanému , toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.6.2014.

Zevidenčnejkartyobžalovanéhovyplýva,žetentosavminulostidopustildvochdopravnýchpriestupkov,
pričom v roku 2008 mu dopravným inšpektorátom bol uložený trest zákazu činnosti v trvaní 7 mesiacov
a uložená pokuta 7.000,-Sk pre porušenie § 66 ods.1 písm.b/ zákona č. 315/1996.

Z pracovného posudku na obžalovaného vydaného O. K. X..O.. S. vyplýva, že obžalovaný pracuje od
roku 2009 v ich spoločnosti na dobu neurčitú, v práci dosahuje priemerné výsledky, pri práci je málo
aktívny,ťažšiufyzickúprácupodľamožnostiradšejprenecháiným,jekľudnýažflegmatický,nekonfliktný
a disciplinárne doposiaľ riešený nebol.

ZosprávyObceI.T.vyplýva,žeobžalovanýbývasmanželkouasynom,jezamestnaný,odieťasariadne
stará, jeho správanie na verejnosti je slušné, v komisii na ochranu verejného poriadku prejednávaný
nebol.Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k
záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na
zdraví podľa §157 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zákona v spojení s ustanovením § 138 písm.h/ Tr.zák.pretože
pri riadení osobného motorového vozidla dňa 23.5.2014 v dopoludňajších hodinách pri odbočovaní na
trojramennej križovatke na obec H. W., v čase keď bol predbiehaný po ľavej strane idúcim osobným

motorovým vozidlom poškodenej nevenoval dostatočne pozornosť situácii v cestnej premávke, v
dôsledku čoho došlo k zrážke vozidla obžalovaného a poškodenej, pričom v tom čase podľa dychovej
skúšky bolo zistené, že obžalovaný jazdil s vozidlom pod vplyvom alkoholu, teda porušil dôležitú
povinnosť uloženú zákonom č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, v ustanovení § 4 ods.2 pís .d/, podľa
ktorého vodič nesmie viesť vozidlo v čase po požití alkoholu, keď sa alkohol ešte môže nachádzať v
jeho organizme.

Obžalovaný spáchanie skutku popieral, v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že
asi 60-70 metrov pred odbočkou na H..W. dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo tak, že vyhodil
smerovku vľavo, vozidlo pribrzdil, predtým sa presvedčil v spätnom zrkadle, že za ním ide nákladné
vozidlo Volvo, vzdialené asi 150 metrov, ďalšie vozidlo neregistroval, preto sa približoval svojím vozidlom

k deliacej stredovej čiare a následne túto prešiel, keď pocítil náraz iného vozidla do svojho vozidla. Tak
v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní obžalovaný tvrdil, že si už nepamätá, či tesne pred
odbočením vľavo skontroloval situáciu za sebou v spätných zrkadlách.

Tvrdenie obžalovaného, že dal asi 60-70 metrov pred odbočením vľavo znamenie o smere jazdy

nepotvrdili svedkovia S. X. Q., ktorí obaja zhodne tvrdili, že skutočnosť, že vodič osobného motorového
vozidla Renault, teda obžalovaný ide odbočiť vľavo vydedukovali zo spôsobu jeho jazdy, keď sa začal
približovať k stredovej deliacej čiare na vozovke a následne s vozidlom prešiel až za túto deliacu čiaru
do ľavého jazdného pruhu. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil, že by videl na vozidle obžalovaného,
že dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo, teda žiaden z nich nevidel, aby na vozidle svietila

ľavá smerovka. Teda skutočnosť, že obžalovaný dal znamenie o zmene smeru jazdy vľavo nie je
preukázané,keďžetútoskutočnosťvkonanítvrdilibaobžalovaný.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiam
nebolo jednoznačne vyvrátené ani preukázané, že obžalovaný skutočne pred odbočením vľavo dal
svetelné znamenie o smere jazdy vľavo. Obžalovaný je zo spáchania skutku a spôsobenia dopravnej
nehody usvedčovaný znaleckým posudkom keď znalec tak v znaleckom posudku ako aj pri svojom

výsluchu jednoznačne uviedol, že príčinou dopravnej nehody bol neprijateľný spôsob jazdy vodiča
vozidla, ktoré riadil obžalovaný, pričom spôsob jazdy poškodenej z technického hľadiska bol prijateľný.
K dopravnej nehode došlo na dlhom rovinatom úseku cestnej komunikácie, pričom v čase dopravnej
nehody bola dobrá viditeľnosť. Z fotodokumentácie priloženej k zápisnici o obhliadke miesta činu ako
aj zo snímkov v znaleckom posudku sú zjavne jasné podmienky na predmetnom úseku komunikácie.

Od miesta dopravnej nehody smerom na S. je dlhá tiahlá rovinatá cesta. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že
pred odbočením vľavo 60-70 metrov pred odbočením na križovatke skontroloval situáciu premávky
za svojím vozidlom a videl iba nákladné vozidlo Volvo a vozidlo poškodenej neregistroval, súd sa
domnieva, že za okolností, ktoré panovali na tomto úseku komunikácie jednoducho bolo nemožné pri
náležitej pozornosti,aby nebol zaregistrovalvozidlo poškodenej. Ďalej obžalovaný sám uviedol, že tesne

pred odbočením vľavo už situáciu za svojím vozidlom v spätných zrkadlách nesledoval, vedomý si
toho, že v dostatočnej vzdialenosti za ním jazdí iba nákladné vozidlo Volvo. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že pri dopravnej nehode došlo asi 48 metrov od križovatky, v smere na D., teda na H. W..
Vychádzajúc z vyššie uvedeného je súd názoru, že obžalovaný pri vedení motorového vozidla pred
odbočovaním od S. O. C. C. M. odbočovaní na H. W. a ďalej na D. nevenoval skutočnú pozornosť,

resp.zvýšenú opatrnosť v cestnej premávke so svojím motorovým vozidlom a v dôsledku toho došlo k
stretu vozidla obžalovaného s vozidlom poškodenej. K tomuto záveru vedie súd najmä skutočnosť, že
nebolo jednoznačným spôsobom preukázané, že by obžalovaný dal znamenie o zmene smeru jazdy
vľavo pred odbočením na trojramennej križovatke na H. W. a zároveň sám obžalovaný potvrdil, že si
už nepamätá, či tesne pred odbočovaním vľavo skontroloval situáciu za svojím vozidlom v spätných

zrkadlách svojho vozidla. Súd ešte raz zdôrazňuje, že pri bežnej, nie zvýšenej opatrnosti, jednoducho
za situácie, ktorá panovala na úseku cesty, kde došlo k dopravnej nehode, bolo nemožné nevšimnúť si
osobné motorové vozidlo Volvo prichádzajúce od S. k vozidlu obžalovaného. Vzhľadom k uvedenému
súd nemal pochybnosti o tom, že k stretu motorových vozidiel došlo v dôsledku neopatrnosti pri jazdevozidlompreddopravnounehodouzostranyobžalovaného.Poškodenásaksamotnejnehode,kstretus
motorovýmvozidlomaniksituáciipreddopravnounehodounevyjadrila,pretožetvrdila,ženaokolnostisi
nepamätá, pretože pri dopravnej nehode utrpela také zranenia, ktoré viedli k jej bezvedomiu a následne

bola 2-3 týždne udržiavaná v zdravotníckom zariadení v umelom spánku. Súd oceňuje, že poškodená sa
nevyjadrovala k situácii na vozovke pred stretom motorových vozidiel, pričom nemožno vylúčiť, že takúto
situáciu si mohla pamätať, pričom nič nebránilo a to aj z hľadiska objektívneho, aby poškodená priťažila
obžalovanému tým, že by bola tvrdila, že nevidela, že vodič vozidla jazdiaceho pred ňou nedal znamenie
o zmene smeru jazdy. Zo znaleckého posudku ako aj zo zápisnice z miesta činu je zrejmé, že poškodená

tesne pred stretom reagovala na situáciu, ktorá nastala pred ňou a svoje vozidlo brzdila, pričom jej
brzdná dráha bola nameraná takmer v dĺžke 22 metrov a následne došlo k stretu motorových vozidiel.
Dychovou skúškou bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný riadil osobné motorové vozidlo v tom
časepodvplyvomalkoholu,pričomobžalovanýtvrdil,žeišloozvyškovýalkoholzvečerapreddopravnou
nehodou, teda porušil dôležitú povinnosť uloženú mu zákonom o cestnej premávke. Vychádzajúc z
vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil tak objektívne

akoajsubjektívneznakytrestnéhočinuublíženianazdravíauznalobžalovanéhovinným.Zoznaleckého
posudku z odboru zdravotníctvo je nepochybné k akým zraneniam v dôsledku dopravnej nehody došlo,
pričom tieto zranenia sú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Z predmetného znaleckého
posudku je tak isto zrejmá výška bolestného, ktorú poškodená utrpela.

Podľa § 34 ods.4 Tr.zákona pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že pred

spáchaním skutku viedol riadny život, nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, preto upravil hornú hranicu
trestnej sadzby odňatia slobody za predmetný prečin a to znížením o jednu tretinu a výsledná trestná
sadzba predstavuje po úprave 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov a uložil obžalovanému trest pri dolnej hranici
takto upravenej trestnej sadzby a výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Súd zároveň za rovnakých okolností podľa § 38 ods.3 Tr.zákona upravil trestnú sadzbu ohľadne trestu

zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá a uložil obžalovanému trest v dolnej polovici trestnej sadzby, a
to v trvaní 3 rokov.

Pokiaľ ide o náhradu škody, súd Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s.Bratislava odkázal s nárokom na
občianske súdne konanie, pretože tento poškodený vyčíslil spôsobenú škodu vynaložením nákladov

pri zdravotnej starostlivosti poškodenej na sumu 11.653,47 eur,ktorá pozostáva z jednotlivých položiek
pričom tieto položky sú všeobecné a vôbec nie sú špecifikované.

Poškodená B..B. si v konaní uplatňovala náhradu škody titulom bolestného za spôsobené zranenia.
Podľa znaleckého posudku bolestné predstavuje podľa určenia znalcom 655 bodov, čomu vo finančnom

vyjadrení zodpovedá sume 10.795,-eur. Poškodená prostredníctvom splnomocnenca uplatnila v
priebehu prípravného konania aj ušlú mzdu za stratu na zárobku v dvoch spoločnostiach vo výške
5.351,36 eur od dátumu dopravnej nehody, odkedy trvala jej práceneschopnosť do obdobia 31.8.2014.
Splnomocnenec poškodenej strany pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu pokiaľ ide o uplatnenie
škody uviedol, že si uplatňuje škodu poškodená strana za obdobie od 1.9.2014 do ukončenia

práceneschopnosti,ktorúpredložilvkonanípredsúdom.Splnomocnenecpoškodenejstranypredložilna
hlavnom pojednávaní vyčíslenie straty na zárobku v spoločnosti Q. B. O..U..L.. I. J. X. O. B.-J. P. O..U..L..
I. J.. Táto škoda predstavuje od začiatku práceneschopnosti do dňa 19.11.2014, kedy poškodená
ukončila práceneschopnosť v dôsledku zranení utrpených pri dopravnej nehode dňa 23.5.2014 a táto
strata na zárobku predstavuje spolu sumu 9.706,67 eur za celé obdobie práceneschopnosti. Poškodená

strana predložila k uplatneniu tejto náhrady škody podrobný výpočet výšky straty na zárobku.

Z ustanovenia § 46 ods.3 Tr.por. vyplývajú podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o
bolestné ohľadne náhrady škody z tohto titulu toto priznanie náhrady škody je nevyhnutné. Poškodená
strana si uplatnila do skončenia prípravného konania nárok titulom straty na zárobku. Čiastočne

táto škoda táto škoda bola vypočítaná do 31.8.2014, pričom splnomocnenec poškodenej strany do
skončenia prípravného konania pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu uviedol, že sa domáha aj náhrady
škody,po tomto dátume, teda je zrejmé, že poškodená strana uplatnila nárok v zmysle § 46 ods.3 Tr.por.,pričom v čase skončenia vyšetrovania práceneschopnosť poškodenej nebola ukončená, teda výšku
škody ohľadne tohto titulu do skončenia vyšetrovania nemohol objektívne vyčísliť.

Súd sa domnieva, že za takýchto okolností je namieste priznať poškodenej strane aj škodu titulom straty
na zárobku počas celej práceneschopnosti, súd je názoru, že nie je úlohou súdu sťažovať postavenie
poškodeného v trestnom konaní tým, aby mu nepriznal celú náhradu straty na zárobku a vystavovať ju
ďalšiemu konaniu ohľadne domáhania sa zvyšku náhrady škody v občianskom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.