Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/133/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415208775
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8415208775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci

navrhovateľky C., rod. N. nar. X.X.XXXX., bytom Q., občianky SR, zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým,
advokátom so sídlom Hradné námestie 29, Kežmarok proti odporcovi N. nar. XX.XX.XXXX, bytom G.,
občanovi SR, zastúpenému JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará
Ľubovňa, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletej G., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, občianke SR, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky C., rod. N. nar. X.X.XXXX v Kežmarku, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale

bytom Q. a odporcu N., nar. XX.XX.XXXX v Starej Ľubovni, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom G.
uzavreté dňa XX.X.XXXX v Starej Ľubovni, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Stará
Ľubovňa, vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X r o z v á d z a .

II. Súd na čas po rozvode manželstva z v e r u j e maloletú G., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti
navrhovateľky a odporcu z a v ä z u j e prispievať na jej výživu mesačne výživným v sume 100,- eur,
ktoré je odporca povinný platiť vždy do 20.-teho dňa mesiaca vopred do rúk navrhovateľky, a to odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.

III. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 29.12.2015 podaným na tunajšom súde dňa 30.12.2015 sa navrhovateľka cestou
svojho právneho zástupcu domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s
odporcom a upravil na čas po rozvode výkon rodičovských práv a povinností k maloletej G..

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.X.XXXX v Starej Ľubovni

po krátkej, štvormesačnej známosti. V čase sobáša bola navrhovateľka tehotná. Z manželstva sa
narodila dcéra G. Krátko pred svadbou navrhovateľka spoznala aj negatívne vlastnosti odporcu,
nechcela sa zaňho vydať, no na naliehanie svojej matky sa vydala. Po svadbe sa tienisté stránky
odporcu začali čoraz viac prejavovať. Odporca navrhovateľku napadol so zbraňou v ruke, musela volať
políciu.PonarodenímaloletejodporcazačalpracovaťvČeskejrepublike.Odporcapracujeakoskladník,
zarobí cca 1.000,- až 1.300,- eur mesačne. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla manželstvo
rozviesť,maloletúzveriťdojejosobnejstarostlivostiaodporcuzaviazaťpovinnosťouprispievaťnavýživu

maloletej sumou 200,- eur mesačne. K návrhu navrhovateľka pripojila kópiu rodného listu maloletej a
kópiu sobášneho listu.Uznesením č. k. 6P/133/2015-10 z 5.2.2016 súd ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní kolízneho
opatrovníka, a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

K návrhu na začatie konania sa odporca písomne vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podaním doručeným súdu dňa 23.2.2016 a to tak, že s rozvodom súhlasí, avšak nesúhlasí s dôvodmi
rozvratu manželstva tak, ako ich uviedla navrhovateľka. Manželstvo s navrhovateľkou uzatvorili po
krátkej známosti v čase, keď navrhovateľka bola tehotná, ale dôvodom rozpadu manželstva je práve
správanie navrhovateľky. Postupne odporca zistil, že navrhovateľka má veľa negatívnych vlastností

a povahovo sa k sebe vôbec nehodia. Spočiatku bývali u navrhovateľkiných rodičov, kde nemali
vytvorené podmienky na súkromie. Po naliehaní odporcu sa presťahovali k jeho rodičom, kde však
nebola navrhovateľka spokojná a napokon sa vrátila späť k svojim rodičom. Navrhovateľke sa zdalo, že
odporca málo zarobí a preto ho nútila, aby šiel pracovať do zahraničia, kde zarobí viac. Navrhovateľka
sústavne a chorobne na odporcu žiarlila. Odporca nenapadol navrhovateľku so zbraňou, pretože
žiadnu nemá. Odporca sa ďalej vyjadril, že súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej

starostlivosti navrhovateľky, ale nesúhlasí s výškou výživného 200,- eur mesačne, nakoľko takéto
výživné je nedôvodné vo vzťahu k veku, potrebám dieťaťa a vo vzťahu k odporcovmu príjmu. Odporca
pracuje ako živnostník - stavebný robotník pre rôzne spoločnosti, a to najmä pre spoločnosť Miroslav
Štefaňák - MIRADO, jeho čistý príjem v roku 2014 po odpočítaní odvodov do Sociálnej a zdravotnej
poisťovne, cestovných nákladov a ubytovania predstavoval sumu 2.186,97 eur, čo je mesačne 182,24

eur a za rok 2015 čistý príjem predstavoval sumu 3.292,02 eur, čo je mesačne 274,33 eur. Okrem týchto
výdavkov má odporca aj iné výdavky, a to na hygienické potreby a osobný telefón. Odporca je ochotný
prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne. K vyjadreniu priložil daňové priznanie za rok
2014, ako aj faktúry a príjmové doklady.

Kolízny opatrovník prešetril rodinné prostredie, v ktorom žije maloletá a z prešetrenia podal súdu správu,
z ktorej vyplýva, že od augusta 2015 maloletá spolu s matkou býva v rodinnom dome jej rodičov. Matka
má v dome k dispozícii dve izby. Na náklady domácnosti prispieva matka svojim rodičom sumou 35,-
eur mesačne. Maloletá je v celodennej starostlivosti matky. Je zdravá, prekonáva iba bežné detské
ochorenia. Matka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Iný príjem nemá, je nemajetná.

Uhrádza maloletej poistku v mesačnej čiastke 20,- eur. Matka má vytvorené vhodné podmienky pre
zdravý vývin dieťaťa, ktorému zabezpečuje všestrannú starostlivosť. Otec pracuje ako skladník v Českej
republike. Pracuje na turnusy.

Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2016 súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom

prítomných účastníkov konania.

Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu, najmä s návrhom navrhovateľky, s rodným listom dieťaťa,
so sobášnym listom účastníkov konania, s vyjadrením odporcu, so správou z prešetrenia rodinných
pomerov a s dokladmi preukazujúcimi príjem odporcu.

Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2016 sa navrhovateľka vyjadrila, že trvá na podanom návrhu,
je štátnou príslušníčkou Slovenskej republiky, slovenskej národnosti, má vyživovaciu povinnosť len k
maloletej G.. Ide u nej o prvé manželstvo, s odporcom sa spoznali 16.2.2014 a v septembri 2014 zistila,
že je tehotná. Oznámila to odporcovi, s tým, že vyjadrila obavu z tehotenstva, pretože známosť bola

krátka. Odporca jej povedal, že jej dá peniaze na potrat. Jej matka ju však k sobášu s odporcom prinútila,
rovnako aj odporca. Počas manželstva odporca pracoval, avšak aj keď spolu žili, neprispieval na výživu
dieťaťa. V auguste 2015 sa odporca odsťahoval do Vrbova. Navrhovateľka žiada, aby súd manželstvo
rozviedol, aby maloletú Viktóriu zveril do jej osobnej starostlivosti a aby odporcu zaviazal výživným vo
výške 200,- eur mesačne.

Na pojednávaní konanom dňa 21.3.2016 odporca vypovedal, že je štátnym občanom Slovenskej
republiky, slovenskej národnosti, má vyživovaciu povinnosť len k maloletej G.. Ide u neho o prvé
manželstvo. Podľa neho k rozporom v manželstve došlo kvôli tomu, že žili v dome navrhovateľkiných
rodičov, kde žilo viacero ľudí a rodín, kde nemali súkromie. Nie je pravdou, že by navrhovateľku posielal

na potrat. Navrhovateľkino tehotenstvo bolo plánované, dokonca odporcovi v kalendári ukazovala, kedy
mala plodné dni. V žiadnom prípade ju neudrel. Je presvedčený, že manželstvo je tak rozvrátené,
že obnoviť ho nie je možné. Pracuje v Českej republike ako samostatne zárobkovo činná osoba, má
dohodnutú mzdu vo výške 140 Kč/hod. a ak by mal dosahovať taký príjem, ako uvádza navrhovateľka,musel by pracovať 25 dní, čo nie je možné, lebo pracuje na turnusy. Nemá žiadne pôžičky, platí si
ubytovanie v Českej republike a hradí sociálne a zdravotné odvody. Poukázal na tú skutočnosť, že
nepožíva alkoholické nápoje, nefajčí, nehrá hazardné hry. Súhlasí s tým, že by dieťa bolo zverené do

osobnejstarostlivostinavrhovateľky.Navrhuje,abyhosúdzaviazalvýživnýmvovýške70,-eurmesačne.
Je si vedomý, že výživné sa môže zvýšiť, keď dieťa pôjde do škôlky, školy.

Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu manželstva navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti
matky. Mal za to, že maloletá je síce v útlom veku, ale s prihliadnutím na príjem matky, ktorý tvorí

rodičovský príspevok vo výške 220,- eur, navrhol, aby súd zaviazal odporcu výživným vo výške 150,- eur.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka s odporcom uzavreli manželstvo v Starej Ľubovni dňa XX.X.XXXX. Z manželstva sa im
narodilo jedno dieťa. Navrhovateľka ako aj odporca sa zhodne v priebehu konania vyjadrili, že súhlasia

s tým, aby ich manželstvo bolo rozvedené, nakoľko už neplní spoločenský účel. Maloletá je vzhľadom
na jej útly vek v celodennej starostlivosti matky. Je zdravá, prekonáva iba bežné detské ochorenia. Býva
spolusnavrhovateľkouvrodinnomdomeujejrodičovvQ.Navrhovateľkapoberárodičovskýpríspevoka
prídavok na dieťa. Iný príjem nemá, je nemajetná. Uhrádza maloletej poistku v mesačnej čiastke 20,- eur.
Odporca býva vo G., pracuje v Českej republike ako samostatne zárobkovo činná osoba, má dohodnutú

mzdu vo výške 140 Kč/hod.

Podľa § 22 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len "Zákon o rodine") k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.

Podľa 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada

na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Manželstvo plní svoj účel, pokiaľ spočíva na pevných citových vzťahoch manželov a tvorí harmonické
spoločenstvo, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode a citovom zblížení, poskytujú
si vzájomne podporu a pomoc. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
podmienky pre rozvod manželstva sú splnené. Z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že manželstvo
navrhovateľky a odporcu svoje základné funkcie neplní, fakticky už zaniklo. Nakoľko z vykonaného

dokazovania vyplýva, že od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie manželského spolužitia
vzhľadom na rozdielnosť ich pováh a rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmom maloletého
dieťaťa, súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo rozviedol.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd zveril maloletú G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, nakoľko matka sa o maloletú stará od
jej narodenia až dosiaľ, pričom sa o dieťa stará náležite a v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti

brániace takémuto rozhodnutiu.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o

dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa,
pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo,
bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojomjehozáujmovapotrieb,prípravounabudúcepovolanie,kultúrne,športovéarekreačnépotreby,
ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život

kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Súd za výživné
primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletého dieťaťa, ako
aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu, považoval výživné vo výške 100,- eur

mesačne, nakoľko vyššie výživné toho času presahuje reálne potreby maloletého dieťaťa vzhľadom na
jeho útly vek. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.Podľa § 144 O.s.p. účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z
účastníkov, nakoľko v priebehu konania nezistil také okolnosti prípadu či pomery účastníkov, ktoré by
odôvodňovali priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.,
§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.