Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 1, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/150/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211202759
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8211202759.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobkyne W. A., K. C. X,

XXX XX K., zastúpenej splnomocnencom T.. O. P., K. O. O. XXXX/XX, XXX XX K. proti žalovanej Z. M.N.,
K. C. XX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Janou Švantnerovou, advokátkou so sídlom Hviezdoslavova 9,
085 01 Bardejov, o zaplatenie 2.432,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1.216,- € do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala na tunajšom súde dňa 3.5.2011 domáhala, aby súd zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobkyni 2.432,- € s úrokom z omeškania od 6.4.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy
konania. Žalobu odôvodňovala tým, že žalobkyňa poskytla na základe ústneho návrhu žalovanej v
období od mesiaca júla 2009 do októbra 2010 v hotovosti finančnú zálohu na budúcu kúpu 3-izbového
bytu na M. F. Č.. X Z. K., celkom vo výške 2.432,- €. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu.
Záloha bola vyplácaná mesačne v čiastke 152,- € a jej prevzatie v prospech žalovanej zabezpečoval
osobne pán L., G.. XX.X.XXXX, K. C. XX, ktorý prevzatie finančnej hotovosti potvrdil osobne podpisom

na mesačných dokladoch „Zmluva o zaplatenie nájmu“. Poukazovala na to, že takýto dokument bol
vyhotovený individuálne za každý mesiac samostatne za obdobie od júla 2009 do októbra 2010 a že
je dokladom o poskytovanej zálohe žalobkyňou v prospech žalovanej na budúcu kúpu predmetného
bytu. Poukazovala aj na vyjadrenie žalovanej v liste zo dňa 14.2.2011, v ktorom žalovaná uvádza,
že predmetný byt bol výhradne ponúkaný na predaj, nie na prenájom. Žalobkyňa tvrdila, že vyzvala
žalovanúnavrátenieposkytnutejzálohylistomzodňa2.2.2011,atovlehote15dní od doručenia výzvy,
z dôvodu, že k predaju bytu žalovanou žalobkyni už nedôjde pre využívanie bytu na osobné účely

žalovanej, resp. pre potrebu ďalších záujemcov žalovanej. Tvrdila, že žalovaná jej žiadne finančné
prostriedky nevrátila. K žalobe pripojila kópiu výzvy na vrátenie peňažného plnenia, kópiu výzvy na
vrátenie finančných prostriedkov, pokus o zmier, listinné podanie označené ako Zmluva o zaplatenie
nájmu.

Písomným podaním, ktoré žalobkyňa doručila súdu 12.12.2011 žalobkyňa poukazujúc na výzvu súdu
na odstránenie vád žaloby navrhuje, aby súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovanú

zaplatiť žalobkyni 2.432,- € s úrokom z omeškania vo výške 0,015 % za každý deň omeškania
od 6.4.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania.Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručila 6.4.2012 potvrdila, že je výlučnou
vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na ulici M. X Z. K., ktorý sa rozhodla predať a bol ňou
zverejnený inzerát o jej záujme byt predať. O tejto jej snahe sa cez internet zaujímala žalobkyňa, ktorá sa

telefonicky ozvala jej synovcovi. Bola byt pozrieť. Byt sa jej pozdával a keďže žalobkyňa nemala finančné
prostriedky na okamžitú kúpu, dohodli sa s predajom počkať s tým, že z dôvodu, aby s bytom nemala
žalovaná náklady, bude žalobkyňa platiť nájom zahrňujúci platby spojené s užívaním bytu. Žalovaná
poukazovala na to, že neskôr bola žalobkyňa viackrát upozornená, že doba je už príliš dlhá, aby si
zabezpečila peniaze, ak chce byt kúpiť. Táto dohoda trvala každý mesiac od júla 2009 do 4.11.2010.

Pri osobnom stretnutí bola žalobkyňa upozornená na to, že vzhľadom na neúmerné predlžovanie a
oddiaľovanie kúpy bytu a nezaplatené nájomné predá žalovaná byt inému záujemcovi, ktorý sa ozve
na inzerát. Poukazovala na to, že zmluva bola uzatvorená dobrovoľne za účelom oddialenia kúpy bytu
zo strany žalobkyne. Žalovaná potvrdila, že potom byt odpredala inému záujemcovi, ale vzhľadom
na pokles cien bytov od roku 2009 do roku 2011, už so značnou stratou a ani platené nájomné jej
túto stratu nevynahradilo. Navrhovala žalobu zamietnuť. K svojmu vyjadreniu pripojila darovaciu zmluvu

o nadobudnutí vlastníctva predmetného bytu žalovanou. Kópiu platobného dokladu o výške úhrad za
poskytované plnenia, plyn a elektrinu. za byt na M. X Z. K. ešte na meno jej právnej predchodkyne, Q.
O., kópie listín označených ako Zmluva o zaplatení nájmu, zhodné s tými, ktoré predložila žalobkyňa
do spisu.

Žalobkyňa vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu k žalovanej naďalej trvala na tom, že finančné
čiastky, ktoré vyplatila od júla 2009 do októbra 2010 žalovanej, že išlo o zálohy k zamýšľanej kúpe
predmetného bytu a že v súvislosti so zamýšľanou kúpou a platením týchto úhrad komunikovali výlučne
prostredníctvom synovca žalovanej M. L.. So žalovanou sa prvýkrát stretla osobne až v decembri 2010
v rodinnom dome žalobkyne, kde ju žalovaná navštívila s ďalšími príbuznými s cieľom oznámiť jej, že

má v úmysle predať byt inému záujemcovi, ktorý sa ozve na inzerát. Predmetom finančného plnenia
mesačne 152,- € z jej strany od júla 2009 do októbra 2010 bolo poskytnutie finančnej zálohy na budúcu
kúpu bytu a nie platenie nájomného, ako tu uvádza žalovaná. Poukazovala na to, že povinnosť vrátiť
žalobkyni poskytnuté finančné plnenie a zálohu na kúpu bytu zo strany žalovanej vychádza z ustanovení
§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 452 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 454 a 456 Občianskeho

zákonníka.

Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domáha vrátenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom
vrátenia bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením, je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na pojednávaní žalobkyňa v celom rozsahu trvala na podanej žalobe, s tým, že suma celkom vo výške
2.432,- €, ktorá bola vyplatená žalobkyňou žalovanej za obdobie od júla 2009 do októbra 2010 bola
záloha na kúpnu cenu bytu, ktorý bol vo vlastníctve žalovanej a o budúcej kúpe, ktorého sa žalobkyňa
so žalovanou dohodli. Ku predaju bytu nedošlo a preto žalobkyňa je toho názoru, že na strane žalovanej
došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré je povinná žalovaná žalobkyni vrátiť.

Žalovaná trvala na tom, že nešlo o zálohu na kúpnu cenu bytu, ale vzhľadom na to, že žalobkyňa nemala
k dispozícii finančné prostriedky hneď na zaplatenie kúpnej ceny bytu, dohodli sa na tom, že žalovaná
počká do doby, kým nebude mať finančné prostriedky žalobkyňa na zaplatenie kúpnej ceny bytu z
predaja rodinného domu a za ten čas, že bude znášať žalobkyňa náklady, ktoré má žalovaná s bytom,

a to platenie úhrad správcovi bytového domu za plnenia poskytované do bytu, a za dodávku plynu,
elektrickej energie. Najprv navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť, neskôr v priebehu konania
bola ochotná vyplatiť žalobkyni tú sumu, ktorá jej bola vrátená správcom bytového domu za uvedené
obdobie ako preplatok na úhradách za poskytované plnenia a poskytovateľmi energií predmetného bytu.

Súd v tejto právnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa
s obsahom predložených listinných dôkazov, a to s obsahom darovacej zmluvy o nadobudnutí
predmetného bytu žalovanou, s obsahom písomnosti, kópií listín, označených ako Zmluva na zaplatenie
nájmu, s obsahom výzvy na vrátenie peňažného plnenia zo dňa 28.1.2011, výzvy na vrátenie finančnýchprostriedkov, odpoveď zo dňa 10.2.2011, s obsahom pokusu o zmier zo dňa 1.4.2011, s obsahom
vyúčtovaných nákladov spojených s užívaním bytu, za obdobie od januára 2010 do júla 2010 a od
mesiaca januára 2009 do mesiaca decembra 2009, s obsahom mesačného zálohového predpisu úhrad

za plnenia súvisiace s výkonom správy zo dňa 1.8.2010, s obsahom rozpisu preddavku za užívanie bytu,
platného od 1.1.2009, s obsahom vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu od augusta 2010
do decembra 2010, s obsahom platobných dokladov SIPO o úhradách za poskytované plnenia do bytu,
za energie, plyn, elektrinu, zálohy, výsluchom svedkov M. L. Q. M. L. a zistil tento skutkový stav:

Žalovaná bola vlastníčkou bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí vo vchode č. X na ulici M. Z. K. so
súpisným č. XXX a spoluvlastníčkou podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
ktorý nadobudla darovacou zmluvou od svojej matky Q. O., ktorá bola uzavretá 22.1.2003. Žalovaná
sa rozhodla spolu s príbuznými tento byt predať a podala inzerát, ktorým ponúkala byt na predaj. Na
kontaktné telefónne číslo, ktoré bolo číslom jej synovca M. L. sa ako záujemkyňa o kúpu bytu prihlásila
žalobkyňa. Žalobkyňa po skontaktovaní sa so synovcom žalovanej, M. L., spolu so svojom matkou bola

na ohliadku predmetného bytu. Pri ohliadke za žalovanú bol prítomný jej synovec M. L..

Žalobkyňa k svojmu záujmu o kúpu predmetného bytu uvádzala, že s matkou bývali v rodinnom dome.
Rodinný dom sa rozhodli predať a hľadali nejaký byt, ktorý by si mohli kúpiť. Pri ohliadke si byt prezreli.
Byt sa im pozdával. Pýtali sa na cenu. Bola im oznámená cena, za ktorú žalovaná chce byt predať. Bolo

im povedané, že kúpna cena bytu je 1.600.000,- Sk, s čím oni súhlasili. Keďže nemali v hotovosti na účte
takúto sumu, požiadala žalovanú prostredníctvom jej synovca, aby počkala žalovaná, kým žalobkyňa
s matkou predajú dom, s čím žalovaná prostredníctvom svojho synovca súhlasila. Žalovaná tvrdila,
že o žiadnych konkrétnych termínoch, dokedy sa to malo zrealizovať sa nehovorilo. Z ohliadky M. L.
išiel domov a oni následne začali podnikať kroky, aby dom predali. Prevažne komunikovala s M. L..

Zadali inzercie do všetkých možných novín o záujme predať rodinný dom. Nebolo také jednoduché hneď
dom predať. Žalobkyňa tvrdila, že začala žalovaná potom naliehať prostredníctvom pána L., s ktorým
komunikovala, keďže predaj domu trvá príliš dlho, že oni nemôžu dlhšie čakať, či by im neposkytli nejakú
zálohu na kúpnu cenu. Malo sa hovoriť o sume 50.000,- Sk. Tvrdila, že M. L. doniesol aj spísanú zmluvu.
Žalobkyňa uvádzala, že asi malo ísť o zmluvu o budúcej zmluve, ale žalobkyňa ju nepodpísala s matkou,

čo odôvodňovala tým, že neboli tam výhodné podmienky pre nich, keďže nesúhlasili so zložením zálohy
50.000,- Sk, pretože takúto sumu v tom čase nemali. Nakoniec sa dohodli, teda žalobkyňa s matkou
a navrhovali žalovanej, že takúto sumu nemôžu naraz zaplatiť, ale mohli by to dávať po splátkach a
potom, že platili po 152,- € mesačne splátky. Tvrdila, že poslednú splátku zaplatili v októbri 2010. Dom
však ešte stále nemali predaný. Nemali peniaze na zaplatenie celej kúpnej ceny bytu. V decembri potom

prišli za žalobkyňou, žalovaná a jej príbuzní, splátka v novembri nebola zaplatená. Žalobkyňa tvrdila, že
z toho dôvodu, že synovec žalovanej nemal čas prísť pre splátku, že ona ju odložila. V decembri prišla
iba žalovaná, ešte s jednou pani, ktorú žalobkyňa nepoznala. Myslí si, že to bola jej sestra. Tieto jej mali
hovoriť, že už ďalej nebudú čakať s predajom bytu, že byt chcú predať. Žalobkyňa zase chcela, aby jej
vrátili peniaze, ktoré im zaplatila. Odvtedy už spolu nekomunikovali osobne, iba písomne.

Žalovaná vo svojej výpovedi uvádzala, že po maminej smrti sa s príbuznými dohodli, že byt, ktorý jej
matka darovala, predajú a peniaze si medzi sebou rozdelia. Podali inzerát, že predajú 3-izbový byt.
Prihlásila sa na inzerát žalobkyňa. Bola si byt pozrieť spolu so svojou matkou, dohodli sa na kúpnej cene
1.600.000,- Sk. Žalobkyňa s takouto cenou súhlasila. Bolo to niekedy v máji 2009. Pretože žalobkyňa

nemala finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny bytu, pretože tieto mala získať až predajom
rodinného domu, dohodli sa na tom, že bola ochotná žalovaná chvíľu počkať s predajom bytu. Synovec
M. L. mal pripraviť zmluvu o budúcej zmluve, ale, keď ju predložil žalobkyni na podpis, žalobkyňa a jej
matka to odmietli podpísať. Malo ísť o zmluvu na dobu troch mesiacov. Na to prišli s návrhom žalobkyňa
s matkou, že náklady s bytom, budú platiť oni, čo činilo spolu 152,- € mesačne. Potom to prebiehalo

tak, že buď sa ohlásila žalobkyňa alebo jej synovec M. žalobkyni a mesačne išiel pre peniaze za nájom.
Keďže to už trvalo dlhšiu dobu, čo čakali s predajom bytu a žalobkyňa s matkou stále ešte dom nemali
predaný, nechceli už dlhšie čakať. Posledná platba 152,- € bola za mesiac október 2010. V novembri
už zaplatené nebolo. Rozhodli sa navštíviť v decembri žalobkyňu, ktorej oznámili, že už ďalej nebudú
čakať s predajom bytu, že ceny klesajú. Na to reagovala žalobkyňa s matkou tak, že či si myslia, že oni

predajú dom za toľko, za koľko žalovaná predáva byt. Žalovaná iba chcela, aby jej vyplatili kúpnu cenu
bytu a byt bude ich. Na to mala žalobkyňa reagovať tak, že sa stretnú na súde. Od tej doby už spolu
nekomunikovali. Neboli v osobnom kontakte so žalobkyňou. Žalovaná poukazovala nato, že byt, ktorý bol jej vlastníctvom, bol byt s bezbariérovou kúpeľňou a že práve takýto byt žalobkyňa,
kvôli zdravotnému stavu matky, s matkou hľadala a preto chceli byť ústretový a počkať, kým si
nezadovážiafinančnéprostriedkynazaplateniekúpnejcenybytompredajomrodinnéhodomu.Žalovaná

potvrdila to, že žalobkyňa so zmluvou o budúcej zmluve nesúhlasila. Hovorili potom o tom, že žalobkyňa
s matkou budú platiť poplatky, to, čo súviselo s užívaním bytu, aby druhá strana s tým nemala náklady.
Čo sa malo s týmito peniazmi potom stať, sa o tom nerozprávali. Žiadnu vopred dohodu, dokedy to tak
má trvať, nemali. Malo to byť čím skôr. Žalovaná uvádzala, že v zmluve o budúcej zmluve navrhovali
lehotu, počas ktorej by počkali do uzavretia kúpnej zmluvy 3 mesiace. K uzavretiu zmluvy o budúcej

zmluve ale nedošlo.

V byte žalovanej o kúpu, ktorého prejavila záujem žalobkyňa nikto po celý čas nebýval. Žalobkyňa ani
nemala záujem v tom byte bývať pred uzavretím kúpnej zmluvy. Medzi účastníkmi nebola uzavretá
žiadna zmluva o nájme bytu. Žalovaná sumu 152,- € mesačne, sa rovnala výške úhrad platených
správcovi bytového domu za služby a plnenia poskytované do bytu správcom bytového domu, za správu

a za energie, ktorá zodpovedá sume, ktorá je na informatívnom doklade SIPO.

Žalovaná poprela, žeby tieto peniaze, teda 152,- € mesačne, ktoré boli uhradené v období od júla 2009
do októbra 2010, aby išlo o zálohu na kúpnu cenu bytu.

Svedok M. L. potvrdil, že po zverejnení inzerátu sa skontaktovala s ním žalobkyňa, že boli spolu na
ohliadke predmetného bytu, aj s jej matkou. Byt sa žalobkyni a jej matke pozdával, ale hovorili, že nemajú
k dispozícii hneď finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny bytu, že potrebujú najprv predať dom a
chceli aby s predajom bytu trochu počkali. Pozdávala sa im aj cena, vo výške 1.600.000,- Sk. Súhlasili aj
s takouto cenou. Povedali, že to berú. Pripravila sa zmluva o budúcej zmluve, ktorú už nemá k dispozícii.

Obsahom tejto zmluvy bolo, že kupujúci sa zaväzuje, že byt kúpi a vyplatí zálohu 50.000,- Sk, ktorá sa
mala vyplatiť pri podpise zmluvy o budúcej zmluve. Žalobkyňa s tým nesúhlasila. Hovorila, že pripravia
svoju zmluvu. Za dobu, čo sa bude čakať s predajom bytu, že budú platiť oni inkaso za byt, čo bola
suma 152,- € každý mesiac. V skutočnosti sa to tak aj zrealizovalo. Každý mesiac chodil pre peniaze a
podpisovali písomný doklad, označený ako Zmluva o zaplatenie nájmu.

Žalobkyňa uviedla, že listiny označené ako Zmluva o zaplatenie nájmu, vyhotovovala ona.

Z kópií predložených zmlúv, každá označená ako Zmluva o zaplatenie nájmu vyplýva, že v tejto zmluve
sa uvádza, že prenajímateľ: Z. M., nájomca: Z. A., a ďalej nasleduje text „ Predmetom zmluvy o nájme je

3-izbový byt, ulica M. X K.. Nájomca po dohode s prenajímateľom sa dohodol, že mesačná splátka bude
152,-€.Tátosumajezaobdobie...“ adopĺňanýbolpotommesiacarokapodtýmbolopotvrdenie,žekto
sumu prevzal a podpísané to bolo tak žalobkyňou, ako aj preberajúcim M. L.. Celkom bolo vyhotovených
takýchto dokumentov 16 a to 20.7.2009 na sumu 152,- € za júl 2009, 25.8.2009 na sumu 152,- € za
august 2009, 3.10.2009 za september, október 2009 dvakrát po 152,- €, ďalšie bez dátumu za mesiac

november, december 2009, dvakrát po 152,- €, 29.1.2010 za január 2010 152,- €, 3.3.2010 za február
2010 152,- €, 28.3.2010 za marec 2010 152,- €, 1.3.2010 za apríl 2010 152,- €, 9.6.2010 za máj
2010
152,- €, 9.7.2010 za jún 2010 152,- €, 31.7.2010 za júl 2010 152,- €, 30.8.2010 za august 2010 152,-€,
3.10.2010 za september 2010 152,- €, 4.11.2010 za október 2010 152,- €, spolu suma 2.342,- €.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že M. L. od žalobkyne tieto sumy prevzal tak, ako je to uvedené na
dokumentoch označených ako Zmluva o zaplatenie nájmu. Svedok ku konkrétnym termínom, dokedy
sa malo čakať s predajom bytu uvádzal, že o žiadnom dátume, ani mesiaci, dokedy sa to uzavrie sa
presne nedohodli a nerozprávali sa ani o tom, čo s peniazmi, ktoré platila žalobkyňa v prípade, ak by

k realizácii kúpy bytu nedošlo, predpokladalo sa, že dôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy. Cena ostávala
tá istá, 1.600.000,- Sk. Nakoniec, keď sa byt predal inému záujemcovi, tak predal sa za nižšiu cenu,
pretože došlo medzičasom k poklesu ceny bytov a že byt sa nakoniec predal za 50.000,- €.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa ako nájomníčka bytu na ulici M. Č.. X Z. K. sa rozhodla

tento byt predať. Záujem o kúpu tohto bytu prejavila žalobkyňa. Žalobkyňa prejavila záujem o kúpu bytu,
ale vzhľadom na to, že nemala dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny bytu, na
ktorej sa dohodli vo výške 1.600.000,- Sk, zhodli sa na tom, že žalobkyňa nebude ponúkať nehnuteľnosť
na predaj do doby, kým žalobkyňa predajom svojho domu nezíska finančné prostriedky na zaplateniekúpnej ceny bytu. Nedohodli si pritom konkrétny čas, dokedy najneskôr má dôjsť k uzavretiu kúpnej
zmluvy. Nedohodli konkrétny termín, dokedy počká žalovaná žalobkyni a dokedy bude trvať jej záväzok
neponúkať byt na predaj inému záujemcovi čo ide v tomto prípade na ťarchu oboch strán.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Účastníci konania, resp. zmluvné strany môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená v

Občianskom zákonníku, ani ako samostatný zmluvný typ v inom zákone. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že úmyslom oboch strán bolo uzavrieť zmluvu o predaji a kúpe bytu,
v ktorej by žalobkyňa odkúpila od žalovanej byt na ulici M. Č.. X Z. K., avšak vzhľadom na to, že
žalobkyňa nemala k dispozícii finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny, na ktorej sa dohodli,
1.600.000,- Sk, dohodli sa na tom, že žalovaná nebude byt ponúkať na predaj do doby, kým nezabezpečí
si finančné prostriedky žalobkyňa na zaplatenie kúpnej ceny bytu / rezervácia bytu / a aby žalovanej

nevznikali zbytočné náklady počas doby rezervácie bytu, dohodli sa na tom, že žalobkyňa bude hradiť
náklady, ktoré mala žalovaná s bytom vo vzťahu k správcovi bytovému domu a k dodávateľom plynu,
energií. Nebolo preukázané žalobkyňou, aby platby 152,- € mesačne boli uhrádzané ako záloha na
kúpnu cenu bytu. Účelom bolo zabezpečiť, aby žalovaná neponúkala byt na predaj, teda, že nebude
ponúkať nehnuteľnosť ďalším záujemcom. Účastníci ale vôbec neriešili, čo v prípade, ak k uzavretiu

kúpnopredajnej zmluvy nakoniec nedôjde. Nemali dohodnutý ani čas, dokedy bude žalovaná viazaná
svojim záväzkom neponúkať inému byt na predaj / doba rezervácie bytu/, inému záujemcovi, ani dokedy
bude platiť žalobkyňa po 152,- € mesačne, teda hradiť náklady, ktoré žalovaná mala s bytom vo vzťahu
k správcovi bytového domu. Medzi účastníkmi nedošlo ani k uzavretiu platnej zmluvy o nájme bytu, a
platba 152,- € nemôže byť považovaná za platenie nájomného, pretože v zmysle ustanovenia § 685

ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za
nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby užívania;. Žalobkyňa nemala
záujem byt ako nájomkyňa užívať ani žalovaná nemala záujem byt prenajímať, prenechať žalovanej,
aby ho ako nájomkyňa užívala.

Vychádzajúc z úmyslu konajúcich strán, išlo o konkludentne uzavretú, tzv. rezervačnú zmluvu, avšak
nebol dohodnutý čas, dokedy touto rezervačnou zmluvou majú byť účastníci viazaní.

V prípade tzv. rezervačných zmlúv, ich účelom je zabezpečiť, aby predávajúci neponúkal nehnuteľnosť

na predaj do doby, kým kupujúci si nezabezpečí finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny bytu. Je
s tým spojené zaplatenie rezervačného poplatku . V prípade, ak nakoniec nedôjde k uzavretiu kúpnej
zmluvy, pretože niektorá zo strán nedodrží podmienky rezervačnej zmluvy, rezervačný poplatok slúži
ako zmluvná pokuta a pripadá v prospech predávajúceho alebo kupujúceho, a to podľa toho, kto porušil
podmienky rezervačnej zmluvy.

Keďže medzi účastníkmi nebol dohodnutý čas určitým spôsobom, pre rezerváciu bytu v prospech
žalobkyne žalovanou, všeobecne sa iba dohodli, že to bude trvať do doby, kým nepredajú dom, kým
žalobkyňa nepredá rodinný dom, a od tejto dohody postupne uplynula 1 a pol roka /17 mesiacov/
žalovaná nakoniec oznámila žalobkyni, vzhľadom na čas, ktorý uplynul, že už ďalej nebudú čakať s

predajom bytu inému záujemcovi, s ponukou inému záujemcovi a žalobkyňa prestala hradiť náklady,
ktoré boli spojené s užívaním bytu. Súd dospel preto k záveru, že došlo konkludentne k dohode
účastníkov o odstúpení od rezervačnej zmluvy.

Na ťarchu oboch strán je to, že si nedohodli podmienky, dokedy má takáto dohoda o rezervácií trvať a

v súlade so zásadou dobrých mravov a zásade spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi
konania, súd dospel k záveru, že aj s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovanej bola vrátená časť
záloh, platených správcovi bytového domu a dodávateľom energií, aby každý z účastníkov znášal riziko,
ktoré vyplývalo z toho, že si nedohodli konkrétne podmienky rezervačnej zmluvy, aby ho znášali na
polovicu. Nemožno považovať za vierohodné tvrdenie žalobkyne že suma 152,-- eur mesačne mala

byť výlučne záloha na kúpnu cenu bytu, pretože by tým získala žalobkyňa bezdôvodne jednostrannú
výhodu a žalovaná, ktorá súhlasila s rezerváciou bytu k predaju, ktorého by nakoniec nedošlo, by mala
ešte náklady spojené s bytom počas doby kým čakala s odpredajom bytu na žiadosť žalobkyne.Na základe uvedeného súd vyhovel žalobe v časti rovnajúcej sa polovici žalovanej sumy, teda v rozsahu
1.216,- € a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 1.216,- €.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník
vo veci len úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na pomerný, polovičný úspech účastníkov konania, súd rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.