Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 8Er/173/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5409202115
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marettová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5409202115.2

Uznesenie

OkresnýsúdDolnýKubínvprávnejvecioprávneného:MestoDolnýKubín,Hviezdoslavovonám.1651/2,
IČO: 314463, proti povinnému: RENOMIX, s.r.o., vymazaný z obchodného registra dňom 01.08.2012,
naposledy so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1722/60, IČO: 36 690 520, v exekučnom konaní
pre vymoženie 199,32 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie, zastavuje.

Súdukladáoprávnenémupovinnosťuhradiťtrovyexekúciesúdnemuexekútorovi JUDr.Mgr.Vladimírovi
Zacharovi, PhD., Exekútorský úrad Ružomberok, Poľná 31/23 vo výške 51,91 eura do troch dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným podaním podaným na tunajší súd 24.02.2016 dal súdny exekútor podnet na zastavenie
exekúcie voči povinnému z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra, čím došlo k zániku

účastníka, v dôsledku čoho nie je možné v exekúcii pokračovať. Pre prípad zastavenia si uplatnil trovy
exekúcie vo výške 51,91 eura, ktoré predstavujú paušálnu odmenu vo výške 33,19 eura, náhrady
hotových výdavkov 10,07 eura + DPH vo výške 8,65 eura.
Súd podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 18162/L zistil, že
dňom 08.12.2015 došlo v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka k výmazu obchodnej spoločnosti
RENOMIX, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, 026 01, Radlinského 60, IČO: 36 690 520, a to na základe

uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 26CbR/7/2014-65 zo dňa 21.10.2015, ktorým bola obchodná
spoločnosť zrušená bez likvidácie.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení - Exekučný poriadok (ďalej už len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo

osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Pretože súd zistil, že povinný bol dňom 08.12.2015 vymazaný z obchodného registra, exekúciu zastavil
z nižšie uvedeného dôvodu.
Právnická osoba zapisovaná do obchodného registra sa stáva subjektom práva, t.j. nadobúda právnu
subjektivitu, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania, dňom účinnosti zápisu do obchodného
registra a túto subjektivitu stráca dňom výmazu z obchodného registra. V danom prípade po začatí
konania povinný zanikol bez právneho nástupcu, a to výmazom z obchodného registra, čím povinný

stratilprocesnúsubjektivitu,tedaajspôsobilosťmaťprocesnéprávaapovinnosti.Spôsobilosťmaťpráva
a povinnosti je jedna z podmienok konania a jej strata predstavuje taký neodstrániteľný nedostatokpodmienky konania, pre ktorý súd nemôže vo veci ďalej konať. Je teda iným dôvodom, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať, preto súd postupujúc podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil.

Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných
ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov:
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len

„vyhláška“) ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd v súlade s citovanými ustanoveniami priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,91
eura. Priznané trovy pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eura a náhrady hotových výdavkov
10,07 eura predstavujúce vynaložené poštovné. DPH z odmeny a hotových výdavkov predstavuje 8,65
eura. Súd v súvislosti s DPH postupoval podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase

rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko v novelizovanom znení § 196 Exekučného poriadku
sa uvádza, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa
jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď sa novelizované
znenie § 196 Exekučného poriadku vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012, podľa názoru súdu, pre
nedostatok úpravy týkajúcej sa DPH v čase začatia exekúcie, niet dôvodu postupovať pri priznávaní

DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to teraz upravuje § 196 Exekučného
poriadku.
Podľa§203ods.2Exekučnéhoporiadkuaksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačí
ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 68 ods. 9 prvá veta Obchodného zákonníka, ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení

spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných
výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie.
Pred zastavením exekúcie v prípade, keď povinný bol vymazaný z obchodného registra, je potrebné
oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré bol zrušený. Ako je vyššie uvedené, povinný bol zrušený bez
likvidácie z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov

aodmenyzavýkonfunkcielikvidátora.Uvedenáskutočnosťbyodôvodňovalazastavenieexekúciepodľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v prípade, že by povinný v čase rozhodovania o zastavení a trovách
exekúcie právne existoval. Pretože v tomto prípade bol povinný zrušený podľa § 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka bez likvidácie, z čoho vyplýva nemajetnosť povinného, súd s poukazom na citované zákonné

ustanovenie zaviazal na úhradu trov exekúcie oprávneného, hoci samotným dôvodom zastavenia tejto
exekúcie nebola s poukazom na vyššie uvedené nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/
Exekučného poriadku. Táto však bola dôvodom, pre ktorý bol povinný vymazaný z obchodného registra.
V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nedostatku majetku podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného
poriadku v čase pred výmazom povinného z obchodného registra, by oprávnený niesol ťarchu znášania

trov exekúcie. Tejto ťarchy ho nemôže zbaviť skutočnosť, že k zastaveniu exekúcie došlo až v čase, kedy
bol povinný vymazaný z obchodného registra, hoci dôvod na zastavenie exekúcie tu bol daný už skôr, a
to určité časové obdobie, ktoré predchádzalo zrušeniu povinného a jeho výmazu z obchodného registra.
Celkové trovy exekúcie predstavujú 51,91 eura (odmena 33,19 eura + HV 10,07 eura + DPH 8,65 eura),
ktoré je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je
odvolanie vždy prípustné (§374 ods. 4 prvá veta O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia
tohto uznesenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach stanovených v § 42 ods. 3 (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, m,ožno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.