Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/575/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200015
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815200015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Y. V., B.. XX. XX. XXXX, X. P. G., U.
XXXX/XX, proti žalovaným 1. I. H., B.. XX. XX. XXXX H. X. Z. H., B.. XX. XX. XXXX, C. X. P. G., U.
XXXX/XX, zastúpených Advokátskou kanceláriou LEGAL IURIS, s.r.o., so sídlom v Rožňave, Tehelná
11, o zaplatenie 720,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 25. 06.
2015 č.k. 6C/13/2015-127 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 720 eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na zaplatenie 720 eur titulom nájomného za užívanie bytu žalovanými,
vlastnícky patriacemu žalobcovi.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 80 písm.
b/, § 90 O.s.p. vzal za preukázané, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k predmetnému bytu č.
XX na X. poschodí bytového domu, nachádzajúcom sa v G., B. D.. U. XX a zapísanom na LV č.
XXXX, kat. územia G. v podiele 1/1, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu vo výške XXX/XXXXX titulom uzavretia kúpnej zmluvy č. XXXX/XX-XXX/XX dňa XX.
XX. XXXX, o čom svedčí aj výpis z tohto listu vlastníctva. Žalovaní sa teda stali vlastníkmi sporného
bytu vrátane spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu titulom uzavretia kúpnej zmluvy.

Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti a
ani z listinných dôkazov predložených žalobcom nemožno mať za preukázané, že by bol vlastníkom
sporného bytu a spoločných častí a zariadení bytového domu. Pokiaľ teda žalobca sa podaným návrhom
domáhal zaplatenia nájomného vo výške 720 eur za obdobie užívania predmetného bytu žalovanými
od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 a žiadnym spôsobom nepreukázal svoje vlastnícke právo k uvedenej
nehnuteľnostiaanizpredloženýchlistinnýchdôkazovtútoskutočnosťnemožnomaťzapreukázanú,súd
prvého stupňa uzavrel, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie žalovaného nároku. Z

dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu žalobný návrh zamietol.

4. Výrok o trovách konania oprel o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. Žalovaní
síce mali plný úspech vo veci, preto im vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania voči žalobcovi.Prihliadol však na osobné a majetkové pomery účastníkov konania, ako aj na predmet samotného
sporu a dospel k záveru, že na strane žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ho
nezaviazaluhradiťnáhradutrovkonaniažalovaným,atoanivpomernejčasti.Žalobcajetotižinvalidným

dôchodcom a osobou ŤZP a jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok a peňažný príspevok na
kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s jeho zdravotným stavom. Vo viacerých konaniach,
vrátane tohto, bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený vzhľadom k jeho finančnej situácii a
zdravotnému stavu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov
prvostupňového konania.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov podľa
§205ods.2písm.d/af/O.s.p.aodvolaciemusúdunavrholrozsudokzmeniťtak,žejehožalobevyhovie.
V dôvodoch odvolania poukázal na to, že žalovaní majú vedomosť o tom, že neoprávnene užívajú
predmetný byt na základe trestného činu a napriek tomu odmietajú platiť za predmetný byt žalobcovi
podnájom. Vedome sa stali spolupáchateľmi majetkového podvodu, pričom vykradli jeho zariadený

byt so starožitnosťami v hodnote 300.000 eur vrátane jeho osobných dokladov. V odvolaní opätovne
poukázal na dôkazy ním predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj na tú skutočnosť,
že kúpna zmluva zo dňa XX. XX. XXXX a zo dňa XX. XX. XXXX týkajúca sa predmetného bytu bola
sfalšovaná, ako aj, že na týchto zmluvách sa nezhoduje LV č. 3770.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uviedli, že sa v plnej
miere stotožňujú so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne
uzavrel, že žalobca nie je vlastníkom predmetného bytu, preto nemá ani právo na úhradu nájomného a
z tohto dôvodu nemá ani aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetnej žaloby.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. 470 ods. 2 veta prvá
CSP, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

8. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 07. 09. 2016 o 09.05 hod.v
pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené dňa 31. 8. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP.

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom neboli zistené ani
žiadne vady konania uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny

podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Správne, výstižné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní. Žalobca pritom

argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd
náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

13. Správne súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na

strane žalobcu, keďže tento v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal vlastnícke, resp. iné právo k
predmetnej nehnuteľnosti, ktoré by zakladalo jeho nárok na úhradu nájomného za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti voči žalovaným za požadované obdobie.14. V danej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že údaje v katastri nehnuteľností sú záväzné a
hodnoverné, pokiaľ nie je preukázaný opak (§70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam katastrálny zákon). Pokiaľ teda žalobca

spochybňoval údaje v katastri, dôkazné bremeno o preukázaní tejto skutočnosti zaťažovalo práve
žalobcu. Žalobca však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že v spornom
období bol vlastníkom predmetného bytu a z tohto dôvodu by mal nárok na úhradu nájomného
voči žalovaným. Všetky tvrdenia žalobcu v tomto smere zostali vo všeobecnej rovine bez toho,
aby boli akýmkoľvek spôsobom v konaní preukázané. Z tvrdení žalobcu je zrejmé, že spochybňuje

vlastníctvo žalovaných k predmetnému bytu na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, pričom
žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by túto skutočnosť spochybnil. Aj tvrdenia
žalobcu, spochybňujúce vlastníctvo právneho predchodcu žalovaných AZ Capital s.r.o., ktorý nadobudol
vlastníctvo príklepom na dražbe konanej dňa XX. XX. XXXX zostali len v rovine hypotetických dohadov
bez akéhokoľvek reálneho základu.

15. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, v
spojení s § 257 CSP tak, že nepriznal stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní boli v
odvolacom konaní úspešní, preto im patrí náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd však dospel

k záveru, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nepriznal stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania. Týmito dôvodmi sú nepriaznivé osobné, finančné a majetkové
pomery na strane žalobcu, ktoré zakladajú dôvod pre aplikáciu ust. § 257 CSP na daný prípad.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).