Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/95/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200745
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200745.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov

senátu JUDr. Judity Kokolevskej a Mgr. Mariána Degmu v právnej veci žalobcu: GAMA-EXPO, s.r.o.,
Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 35 898 429, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1100302/1/59217/2013/885-r zo dňa 8.2.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.4.2013 domáhal preskúmania zákonnosti a
následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1100302/1/59217/2013/885-r zo dňa 8.2.2013 v spojení
s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava, č.k.: 9102405/5/3258772/12/PríR zo
dňa 13.11.2012. V žalobe uviedol, že správca dane, dodatočným platobným výmerom v zmysle § 44
ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní), nepriznal
žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX € za zdaňovacie obdobie

september 2011 a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXXX XXX €. Voči prvostupňovému
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že podľa jeho názoru, kontrolou neboli zistené porušenia
ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej
len zákon o DPH), ktoré by mali vplyv na výšku priznanej a odvedenej dane v zdaňovacom období
september 2011. Žalobca v daňovej kontrole preukázal, že tovar riadne nadobudol, následne predal
odberateľovi, čo odberateľ potvrdil, obchod bol riadne uskutočnený. Odberatelia aj dodávatelia žalobcu
mali predmetné obchodné prípady riadne zaúčtované, uskutočnenie obchodu riadne potvrdili a preto nie

je namieste konštatovanie, že žalobca si uplatňoval nadmerný odpočet v nesprávnej výške. Tovar bol
tiež riadne uskladnený, o čom žalobca predložil okrem faktúr aj príjemky tovaru, skladovú evidenciu,
riadnou účtovnú evidenciu, zmluvu o uložení veci, a preto tvrdenie správcu dane, že preukázanie
zdaniteľného plnenia nie je podložené, je len jeho domnienkou. Postup a rozhodnutie prvostupňového
orgánu podľa § 29 zákona o správe daní je nezákonný. Žalobca namietal nepresnosti uvádzané v
protokole o výsledku daňovej kontroly ako aj viaceré rozpory, na základe čoho sa cíti diskriminovaný.
Správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH za dané obdobie v sume X XXX XXX € z

dodávateľských faktúr č.: DF11 - 0225, DF11 - 0228, DF11 - 0229, DFD11 - 0230, DF11 - 0231, DF11 -
0233, DF11 - 0234, DF11 - 236, DF11 - 0239, DF11 - 0240, DF11 - 0241, DF11 - 0245, DF11 - 0246, DF11
- 0247 (všetko opracovanie granitových dosiek), ako aj v sume XXX XXX € z dodávateľských faktúr č.:
DF11 - 0226 (mramorové dosky), DF11 - 0227 (granitové dosky), DF11 - 0235 (mramorové dosky), DF11- 0237 (granitové dosky), DF11 - 0238 (granitové dosky), DF11 - 0242 (granitové dosky), DF 11 - 0243
(granitové dosky), DF11 - 0244 (mramorové dosky), DF11 - 0248 (granitové dosky). Žalobca k uvedeným
obchodným prípadom v žalobe tvrdil, že ani v jednom neporušil príslušné ustanovenia zákona o DPH.

Z podkladov predložených správcovi dane jednoznačne vyplýva, že služba - opracovanie granitových
dosiek od spoločnosti Palace Real s.r.o. bola riadne dodaná, a pretože sa uvedená služba poskytovala
pre ďalšieho odberateľa, prišlo k zdaniteľnému plneniu. Taktiež dodávka tovaru od spoločnosti LC
Transport SK s.r.o. bola riadne dodaná, tovar bol predávaný ďalšiemu subjektu, spoločnosti MEAT s.r.o.,
a preto prišlo k zdaniteľnému plneniu, čo je možno zistiť i prípadným dotazom na vlastníka skladových

priestorov na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch. Podľa jeho názoru, nie je prípustné, aby daňový
subjekt bol postihnutý konaním obchodného partnera, ktorý si od určitého času nepreberá poštu alebo
nekomunikuje. Žalobca zdôraznil, že predmetné obchody mal riadne zaúčtované, potvrdené zo strany
dodávateľov a odberateľov za účelom riadneho potvrdenia zdaniteľných obchodov. Žalobca poukázal
na list zo dňa 27. 7. 2012, v ktorom konateľ žalobcu podal vyjadrenie k tvrdeniam konateľky spoločnosti
LC Transport SK s.r.o., v ktorom bolo uvedené, že obchodnú spoluprácu s predmetnou spoločnosťou

žalobca realizoval od 11/2010, pričom v tom čase komunikoval s vtedajším konateľom spoločnosti, p. X.
a následne po zmene konateľa sa v obchodnej spolupráci nadviazalo a pokračovalo. Časť predmetného
tovaru nakúpeného v septembri 2011 od uvedenej spoločnosti bola predaná spoločnosti MEAT s.r.o.
(mramorová dlažba 310 m2- dlažba vyrobená z nakúpených mramorových dosiek). Časť tovaru sa
naďalej nachádza v sklade žalobcu, kde ho je možné aj v súčasnosti skontrolovať. Originály dokladov

faktúr a dokladov o úhrade mal správca dane k dispozícii dňa 4. 1. 2012, kedy si ho pracovníčky správcu
dane podrobne prezreli. Originály dokladov boli opätovne k dispozícii aj pri ústnom pojednávaní dňa
16. 4. 2012. Podľa názoru žalobcu, správca dane konal zmätočne, pretože v obdobných prípadoch
používa rozdielny výklad právnych predpisov a rôzne pristupuje k hodnoteniu dôkazov, čím dochádza
k porušeniu zásady rovnosti. Správca dane po kontrole nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie

DPH ale súčasne dane z prijatých služieb (nákup tovaru) týkajúcich sa daného tovaru nespochybnil.
V rozpore s týmto je konštatovanie, že dane z uskutočniteľných zdaniteľných obchodov za dodanie
tovaru a poskytnutej služby ponechal z dôvodu jej uvedenia na faktúrach, pretože bolo spochybnené
dodanie tovaru a služieb pri prijatých zdaniteľných plneniach. Podľa názoru žalobcu, boli postupom
správcu dane porušené všetky procesné postupy a zásady, a to zásada zákonnosti, súčinnosti, voľného

hodnotenia dôkazov, rovnosti, primeraného zaťaženia daňového subjektu, primeraného vzťahu medzi
cieľom a použitými prostriedkami. Uvedeným spôsobom bol zmarený účel vyrubovacieho konania aj
jemu predchádzajúcej daňovej kontroly. Žalobca citoval čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 2
ods. 1, § 15 zákona o správe daní. Uviedol, že popri požiadavke chrániť záujmy štátu bol správca
dane povinný súčasne zachovávať zákonom chránené práva a záujmy daňových subjektov. Podľa

názoru žalobcu, v dodatočnom platobnom výmere bol vyslovený právny názor správcu dane na sporné
skutočnosti medzi daňovým subjektom a ním. Až hodnotenie dôkazov, ich konfrontácia s vyjadreniami
a dôkazmi získanými v rámci svedeckého dokazovania a tvrdeniami daňového subjektu, umožňuje
správcovi dane v štádiu vyrubovacieho konania vysloviť záver o vyrubení dane. Tým, že daňová kontrola
do dnešného dňa nie je ukončená, nie je opodstatnené prijať ani záver zákonného ustanovenia § 44

ods. 6 písm. b) bod 1. Žalobca poukázal na znenie § 49 ods. 1 zákona o DPH a uviedol, že v konaní
nebol zistený rozpor s uvedeným ustanovením, pretože dodávatelia aj odberatelia v plnom rozsahu
potvrdili zdaniteľné plnenie. Citoval § 49 ods. 2, § 19 ods. 2 zákona o DPH a uviedol, že správca
dane sa s podmienkami uvedenými v uvedených ustanoveniach nevysporiadal, pričom podľa názoru
žalobcu, bolo dodanie služieb vierohodne preukázané, čo aj sám správca dane uviedol v zápisniciach o

ústnych pojednávaniach. Žalobca ďalej citoval § 51 ods. 1, § 71 ods. 2 písm. f) a uviedol, že splnil všetky
podmienky na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle príslušných ustanovení tohto zákona. Žalobca vo svojej
žalobe poukázal aj na právne názory prezentované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
Nejvyššího správního soudu Českej republiky, rozsudok Súdneho dvora, ktoré sa týkali obdobných
vecí. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i jemu

predchádzajúcidodatočnýplatobnývýmersprávcudanezrušilapriznalmunadmernýodpočetuplatnený
v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2011. Súčasne žiadal o priznanie náhrady trov
konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.5.2013 uviedol, že správca dane pri

kontrole správne zistil skutkový a právny stav a rozhodnutia vydané správnymi orgánmi sú v súlade s
obsahom spisu. Opracovanie granitových a mramorových dosiek, granitové a mramorové dosky boli
v septembri 2011 prefakturované spoločnosti MEAT s.r.o., Bratislava. Správca dane ponechal DPH
fakturovanú za zdaniteľné obchody z dôvodu jej uvedenia na faktúrach, nie z dôvodu uskutočnenýchzdaniteľných obchodov. Na konkrétne otázky správcu dane o účtovaných obchodoch, konateľ žalobcu
uviedol nekonkrétne a neurčité odpovede. Žalovaný poukázal na zápisnicu zo dňa 16. 4. 2012, podľa
ktorej na otázku správcu dane, kto bol vlastníkom mramorových a granitových dosiek, ktoré boli

predmetom opracovania, konateľ žalobcu nepreukázal túto dôležitú okolnosť. Odôvodnenie, že dosky
boli nakúpené od LC Transport SK s.r.o. a následne sa dali opracovať, odvolací orgán spochybnil. Z
dokladov je preukázané, že žalobca mal na prvej faktúre od tejto spoločnosti za mramorové dosky
uvedený deň dodania 7. 9. 2011 a na prvej faktúre od Palace Real s.r.o. za opracovanie mramorových
dosiek je uvedený deň vzniku daňovej povinnosti 6. 9. 2011. Podľa dodávateľských faktúr žalobca

deklaroval, že nadobudol 165 000 kg mramorových dosiek a 407 100 kg granitových dosiek a prijal
prácu za opracovanie 30 000 kg mramorových dosiek a 455 000 kg granitových dosiek. Odberateľskými
faktúrami vystavenými v septembri 2011 deklaroval, že spoločnosti MEAT s.r.o. dodal 165 000 kg
mramorových dosiek, 302 600 kg granitových dosiek a práce za opracovanie 30 000 kg mramorových
dosiek 455 00 kg granitových dosiek. Žalobcom uvedená informácia, že v skladových priestoroch je aj
v súčasnosti možné prekontrolovať zostávajúci tovar - mramorovú dlažbu z obchodov uskutočnených v

septembri 2011 je nepravdivá a nie je preukázaná dokladmi ani vecne. V kontrolovanom zdaňovacom
období neboli predložené žiadne doklady za mramorovú dlažbu. V septembri 2011 bola deklarovaná
kúpa mramorových dosiek v objeme 165 000 kg, ktoré boli v septembri 2011 vyfakturované v celom
objeme.Predloženépríjemkytovarunaskladneobsahovalipodpispríjemcuanivýdajcu.Žalovanýzistilz
predloženejhlavnejknihyanalytickejevidenciezaseptember2011,účet132-tovarnaskladeavpredaji,

že žalobca vôbec neúčtoval o príjme tovaru na sklad a výdaji tovaru zo skladu. Na uvedenom účte je
uvedený zostatok tovaru na sklade k 30. 9. 2011 v rovnakej výške XXX XXX €, ako bol počiatočný stav
k 1.1.2011. Z toho vyplýva, že žalobca nemôže mať zo septembra 2011 mramorovú dlažbu v súčasnosti
na sklade, pretože ju tam vôbec nemal. Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25. 10. 2010 s predávajúcim
LC Transport SK s.r.o. a žalobcom nie je preukázaním fakturovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný

poukázal na personálne prepojenie konateľa predávajúcej spoločnosti s ostatnými spoločnosťami
zapojenými do fakturácie s granitom a inými komoditami. Uvedená osoba nepreukázala informácie,
ktoré by mala mať ak by reálne podnikala. Faktúrami za september 2011 žalobca deklaroval značné
množstvom granitových dosiek bez bližšej špecifikácie a vlastnosti. Nie je známy ich pôvod, vlastník, kto
s nimi manipuloval, vykonal opracovanie a v čom malo opracovanie spočívať, faktúry sú vystavené vo

vysokých sumách. Konateľ spoločnosti Palace Real s.r.o. v ústnom pojednávaní dňa 20. 2. 2012 uviedol,
že opracovanie dosiek vykonala spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., ale nepamätal si, či tieto
služby boli vyfakturované. Nepredložil o tejto skutočnosti žiadne doklady. Dodanie služieb z uvedeného
dôvodu nebolo vecne preukázané. Žalobca predložil rámcovú kúpnu zmluvu o poskytnutí prác zo dňa
28. 3. 2011, v ktorej ako objednávateľ služieb na opracovanie kameňa je uvedená spoločnosť Palace

Real s.r.o. a dodávateľ prác žalobca. Podľa predložených faktúr, objednávateľom prác bol žalobca a
dodávateľom služieb predmetná spoločnosť. Aj táto nezrovnalosť svedčí o nereálnych plneniach, keďže
daňové subjekty si fakturovali tovar a služby navzájom. Žalovaný získal v inom konaní informácie
súvisiace so žalobcom a jeho deklarovanou obchodnou činnosťou. Poukázal na reťazec fakturujúcich
spoločností, v rámci ktorých nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Je preto zrejmé,

že daňové subjekty, vrátane žalobcu, zneužívajú svoje postavenie platiteľov DPH na neoprávnené
čerpanie finančných prostriedkov bez preukázania fakturovaných obchodov. V spoločnostiach po zmene
v osobe spoločníkov a konateľov pokračovali vo fakturačnej činnosti tovaru a služieb vo vysokých
čiastkach, čo v reálnej podnikateľskej praxi nie je bežné, pretože existuje na trhu konkurencia. Bežný
spotrebiteľ pri kúpe daného tovaru má možno zistiť od predajcu pôvod tovaru, jeho vlastnosti, čo

konatelia predmetných daňových subjektov v základných dokladoch vôbec neuvádzali. Opracovanie je
fakturovanébezpreukázaniakonkrétnehotovaruajehovlastníka,konkrétnychprácaosôb.Fakturované
sumy nie sú podložené reálne vykonanými prácami a cenou za prácu. Vyjadrenia konateľov spoločnosti
nepreukazujú, že sú odborníkmi v službách a tovare deklarovanom na faktúrach a nezodpovedá tomu
ani príjem Z. A., ktorý ako konateľa žalobcu bol jediným zamestnancom, ktorý mal za august 2011

v hrubom mzdu XXX €. Žalovaný poukázal na obsah zápisníc zo dňa 12. 12. 2011 a 30. 3. 2012, v
rámci ktorých bývalá konateľka v spoločnosti LC Transport SK s.r.o. uviedla, že konateľkou od 25. 7.
2010 sa stala z dôvodu finančných ťažkostí za odmenu XXX €, podpísala doklady u notára týkajúce sa
prevodu obchodného podielu. O sídle, činnosti a majetku spoločnosti nemá žiadne informácie, nemá
účtovné doklady, nevykonáva za spoločnosť podnikateľskú činnosť, nevystavila žiadne doklady, podpisy

na predložených faktúrach nie sú jej, nepozná spoločnosť žalobcu, daňové priznanie na DPH za
september 2011 nepodala ani nepodpísala. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie, na ktorom bola
uvedená osoba vypočutá nedostavil a preto opätovné vypočutie bývalej konateľky dodávateľa považuje
žalovaný za alibistické a účelové. Žalovaný poukázal i na okolnosť, že zástupca žalobcu sa nedostavilani na jedno pojednávanie na ktorom boli vypočutí svedkovia a na ktoré bol riadne predvolaný. Žalobca
mal povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia podľa § 15
ods. 5 písm. c) zákona o správe daní. Z vyjadrení konateľa žalobcu vyplynulo, že mramorové a granitové

dosky boli nakúpené bez dopravy, nachádzali sa v sklade v Piešťanoch, pričom nebola uvedená dôležitá
informácia, kto bol vlastníkom tovaru, ktorý mal byť opracovaný. Žalovaný uviedol, že úhrady faktúr
boli podľa účtovania v hlavnej knihe vykonávané v hotovosti v státisícoch eur. Bezhotovostne nebola
realizovaná žiadna úhrada. Hoci žalobca deklaruje na faktúrach obraty v státisícoch eur mesačne, na
účtoch v banke mal za september 2011 zostatok v ČSOB XXXX, XX € a v Tatra banka a.s., XXXX, XX

€. Viaceré v obchodných reťazcoch sa nachádzajúce subjekty zastupuje ten istý zástupca, ktorý uvádza
všeobecné informácie na konkrétne otázky. Zo zistení a faktov však jednoznačne vyplýva, že cieľom
fakturovaných plnení bolo získanie neoprávnenej daňovej výhody. Vo vzťahu k zmluve o uložení veci
uzavretej dňa 25. 1. 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o. žalovaný
uviedol, že zmluva bola uzatvorená podľa § 516 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom čase bola
táto spoločnosť so žalobcom už v inom zmluvnom vzťahu, pretože opatroval vec u seba v súvislosti

s obchodným stykom so žalobcom. V danom prípade teda neboli splnené primárne podmienky, za
ktorých je možné uzatvoriť zmluvu o uložení veci. V čase jej uzatvorenia neboli fakturované dosky
odovzdané do dispozície opatrovateľa. Dodávateľské faktúry za dodanie dosiek boli vystavené za
september 2011 a teda nebol preukázaný základný zmluvný vzťah medzi žalobcom a opatrovateľom.
Uvedená zmluva bola uzatvorená účelovo. Žalovaný poukázal na znenie § 2 ods. 1, § 19 ods. 1, 2, §

49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH ako i smernicu Rady 2006/112/ ES. Podľa jeho názoru, žalobca
nepreukázal správcovi dane nadobudnutie služieb a tovaru, prijatie predmetu dane, nebolo preukázané,
že dodávateľovi služieb a tovarov vznikla daňová povinnosť. Podľa žalovaného, žalobca nepredložil ku
kontrole relevantné dôkazy preukazujúce, že fakturované služby za opracovanie a za dodávku dosiek
boli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, čím nebola splnená základná podmienka potrebná

na odpočítanie DPH. Dodávateľom uvedeným na faktúrach nevznikla daňová povinnosť, pretože nebol
preukázaný zdaniteľný obchod. Na základe preukázaných zistení a dôkazov možno vyvodiť záver,
že spoločnosti podieľajúce sa na fakturácii obchodov, vrátane žalobcu, si vzájomne vystavujú faktúry,
nevykonávajú skutočne ekonomickú účinnosť, konatelia reálne nevykonávajú činnosti uvedené na
faktúrach a fakturačne deklarované práce a tovar nemajú vecné preukázanie. Podľa názoru žalovaného,

žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Bolo preukázané, že pri
prijatých plneniach neprišlo k zdaniteľným obchodom tak, ako je uvedené na dodávateľských faktúrach,
nebol preukázaný fakturovaný predmet dane ani jedným subjektom v reťazci, teda neprišlo ani k reálnym
plneniam platiteľa na výstupe. Podľa predloženého spisového materiálu, správca dane postupoval
správne, ak žalobcovi za september 2011 nepriznal právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr

zaopracovaniedosiekaichdodanie.Nazákladeuvedenýchdôvodovžiadalžalobuzamietnuť. Žalovaný
podaním zo dňa 18. 9. 2013 doplnil svoje vyjadrenie a predložil súdu doklady preukazujúce zistenia
orgánov činných v trestnom konaní vo veci preverovania podnikania a uskutočňovania zdaniteľných
obchodovžalobcuajehoobchodnýchpartnerov.Vrámcipredloženýchdokladovsanachádzauznesenie
Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa 28. 6. 2012, ktorým bolo

začaté trestné stíhanie pre pokračovací zločin neodvedenia dane a poistného, pre pokračovací zločin
skrátenia dane a poistného voči žalobcovi a jeho obchodným partnerom.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust.

§ 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní
zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom

SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. §
244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to
kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentnéorgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesné predpisy.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č.
1100302/1/59217/2013/885-rzodňa8.2.2013,ktorýmpodľa§48ods.5zákonač.511/1992Zb.ospráve
daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)
ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava, č.k.: 9102405/5/3258772/12/
PríR zo dňa 13.11, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume

XXX.XXX € za zdaňovacie obdobie september 2011 a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
X XXX XXX €.

Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 25. 10. 2011 bolo správcovi dane doručené daňové priznanie
žalobcu pre daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. V daňovom priznaní
uviedol, že základ dane tvorí hodnota tovaru a služieb za predmetné obdobie v sume X XXX XXX €, z

čoho daň činí X XXX XXX €. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet v sume XXX XXX €. Podaním zo
dňa 1. 12. 2011 správca dane informoval žalobcu o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Upovedomenie bolo doručené právnemu zástupcovi
žalobcu dňa 16. 12. 2011. V deň určený v predmetnom podaní sa zamestnanci správcu dane dostavili do
sídla žalobcu, v ktorom sa právny zástupca žalobcu nenachádzal. Správca dane si následne vyžiadal od

žalobcu doklady za účelom preverenia prijatých zdaniteľných obchodov a určil lehotu na ich predloženie.
Dňa 10. 9. 2012 bol vypracovaný Protokol o výsledku kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu DPH č. 9102405/5/2466852/12/ PríR, doručený dňa 18.9.2012. Protokol
vrátane jeho dodatku zo dňa 5.10.2012 bol so žalobcom prerokovaný dňa 7. 11. 2012. Na ústnom
pojednávaní dňa 4. 1. 2012 zástupca žalobcu uviedol, že spoločnosť zamestnáva v pracovnom pomere

len na konateľa. Na uskladnenie tovaru využíval skladové priestory v Piešťanoch na základe zmluvy o
uložení tovaru uzavretej so spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o.. Táto spoločnosť viedla aj
účtovníctvo žalobcu, ktorý bol vlastníkom majetku uvedeného v hlavnej knihe analytickej evidencie. Boli
predložené faktúry a doklady za obdobie od 1. do 30. 9. 2011.

Na ústnom pojednávaní konanom dňa 16. 4. 2012 konateľ žalobcu, Z. A. uviedol, že účtovníctvo
spoločnosti viedla jedna pani z Nitry, ktorú nekonkretizoval. Vypočutie sa týkalo kúpy nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území K. D., ktorá je predmetom faktúry číslo
DF11 - 0232 č. 110904 v celkovej výške X XXX XXX €, z toho základ dane X XXX XXX €, DPH
vo výške XXX XXX €. Konateľ uviedol, že nehnuteľnosť nebola využívaná ale len kúpená a predaná

ďalšej spoločnosti, ktorá tiež ešte neuhradila cenu vystavenú žalobcom. Časť bola uhradená v hotovosti.
Konateľ žalobcu uviedol, že v septembri 2011 nakúpil tovar v celkovej hodnote X XXX XXX € ( 407
100 kg granitové dosky, 165 000 kg mramorové dosky) od dodávateľa, LC Transport SK, s.r.o. Dubnica
nad Váhom. Tovar objednával osobne, za dodávateľa vystupovala jeho konateľka, O. M.. Dodávka bola
uskutočnená na základe telefonickej objednávky. Konateľ žalobcu nedokázal preukázať krajinu pôvodu

dosiek originalitu tovarov, technické vlastnosti, typové označenie tovaru, certifikát, vhodnosť tovarov pre
budúci účel ich použitia v súvislosti s technickými parametrami. Preprava sa uskutočnila len v rámci
skladu na Žilinskej ceste v Piešťanoch, kde sa tovar nachádzal. Tovar osobne preveril konateľ žalobcu.
Jednalo sa o veľkoformátové dosky približne 3,20 m x 3,70 m s hrúbkou asi od 2 do 5 cm. Pri preberaní
bol p. A. a pani M.. Platby prebiehali v hotovosti fyzickým odovzdaním konateľke dodávateľa. Dosky

boli zakúpené za účelom ich ďalšieho odpredaja spoločnosti MEAT s.r.o. Konateľ žalobcu ďalej uviedol,
že zakúpené dosky predal uvedenej spoločnosti, a to 165 000 kg mramorových dosiek a 302 600 kg
granitových dosiek. Zvyšných 104 500 kg granitových dosiek sa má nachádzať v sklade. Faktúry za
dodávateľa ( LC Transport SK s.r.o.) vystavovala konateľka, ktorú osobne pozná. Ďalej uviedol, že
opracovanie 455 000 kg granitových dosiek a 30 000 kg mramorových dosiek v hodnote X XXX XXX €

zabezpečila spoločnosť Palace Real spol.s r.o. Za uvedenú spoločnosť konal pán M.. Premiestňovanie
dosiek v rámci skladu sa vykonávalo na základe ústnej dohody bezplatne. Práce spočívali v opracovaní
- narezaní do formátov 30 krát 30, 40 krát 40. Úhrady za práce boli realizované v hotovosti prípadne
prevodným príkazom. Hotovosť preberal pán M.. Za spoločnosť MEAT s.r.o. konal pán L.. Od tejto
spoločnosti boli platby prijaté bezhotovostne - bankou.

Na deň 30. 3. 2012 bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom bola vypočutá O. M., konateľka
spoločnosti LC Transport SK, s.r.o. Dubnica nad Váhom, v čase žalobcom deklarovanej obchodnej
transakcie. Zástupca žalobcu sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. Zo zápisu vyplýva,že faktúry za dodávku mramorových a granitových dosiek v mesiaci september 2011 žalobcovi
nevystavila, podpis na faktúrach nie je jej. Účtovníctvo spoločnosti nemá, za spoločnosť nepodávala
ani nepodpisovala žiadne daňové priznania. Nemá vedomosť o tom, kto prijímal hotovosť za dodávku,

pretože ona nikdy nepreberala žiadne finančné prostriedky od žalobcu. Nevedela ani uviesť, od koho
spoločnosť nadobudla tovar. Nevedela sa vyjadriť ani k preprave tovaru ani k tomu, kde sa nachádzajú
účtovné doklady spoločnosti. Nevie o tom, kto uviedol účtovníctvo a žalobcu ani jeho spoločnosť
nepozná. Nemá vedomosť ani o tom, akú činnosť spoločnosť v danom čase vykonávala.

Dňa 20. 2. 2012 bol vypočutý konateľ spoločnosti Palace Real spol.s r.o., p. J. M., u ktorej si žalobca
objednal opracovanie dosiek. Uviedol, že opracovanie dosiek sa uskutočňovalo v Piešťanoch na letisku,
kam bol tovar prevážaný zo skladových priestorov na Žilinskej ceste, kde boli dosky uskladnené.
Premiestňovanie aj opracovanie vykonávala spoločnosť KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o. Opracovanie
spočívalo v rezaní vodným lúčom. Účtovníctvo spoločnosti zabezpečovala spoločnosť KLIMEX STONE
SLOVAKIA s.r.o.

Súd sa oboznámil so zmluvou o uložení veci uzavretou dňa 25. 1. 2011 medzi žalobcom a spoločnosťou
KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava podľa § 516 a názov Obchodného zákonníka. Uvedenou
zmluvou žalobca preukazoval uloženie mramorových a granitových dosiek uložiteľa, pričom tovar mal
byť bližšie špecifikovaný v prílohe zmluvy. Príloha zmluvy, ktorá mala byť súčasťou zmluvy o uložení

veci žalobcom predložená nebola. Súd z tohto dokladu nedokázal zistiť, aké veci mal žalobca v sklade
uložiteľa uložené v septembri 2011.

Na základe takto vykonaného dokazovania správca dane posúdil závažnosť jednotlivých dôkazných
prostriedkov, hlavne ich vierohodnosť a rozhodol tak, že dodatočným platobným výmerom zo dňa

13.11.2012 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 v sume XXX
XXX € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX XXX,XX €.

Toto rozhodnutie bolo potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného zo dňa 8.2.2013. Z oboch
rozhodnutí vyplýva právny názor správcu dane, že neboli preukázané žiadne opodstatnené skutočnosti

potvrdzujúce, že fakturované dodávky, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, ako i dodané práce a
následný predaj boli aj skutočne realizované, t.j. že došlo k zdaniteľnému plneniu.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o
správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona.

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie,
pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a

vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona).

Podľa ust. § 2 ods. 1, písm. a) a b) zákona o DPH, predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

Podľa ust. § 8 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8.

Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa ust. § 49 ods. 1 a 2, písm. a), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak

a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

Podľa ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť

faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej

povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

Faktúra musí obsahovať

a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to udaňovéhosubjektualebonamieste,kdetoúčelkontrolyvyžaduje;prisprávedanívykonávanejdaňovým
úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm.
j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,
alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalejlen"kontrolovanýdaňovýsubjekt"),mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávopredkladať
v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10
druhej vety.

Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné
prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa ust. § 15 ods. 14 zákona o správe daní, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti

vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto
kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou
kontrolouvykonávakontrolauplatneniadaňovéhobonusupodľaosobitnéhozákona.Ovýsledkudaňovej
kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia
daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na

vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, (zákon o DPH) daňová kontrola je začatá
v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí
daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu
daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie

tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá
správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich
dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

V danom prípade nastal začiatok daňovej kontroly dňa 19.12.2011. Lehota na vykonanie daňovej

kontroly bola predĺžená o 6 mesiacov. Daňová kontrola bola ukončená v rámci zákonom stanovenej
maximálnej lehoty dňom prerokovania protokolu, dňa 7.11.2012.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30a ods. 2 zákona o správe daní, v ostatných prípadoch je správca dane príslušný na
rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací
orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V

osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii
podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu
alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10;
pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom
informačnom systéme.

Podľa § 30a ods. 3 zákona o správe daní, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní,
môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadenýsprávcovi dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe
písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií
Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždyvrozsahupožadovanomvodvolaní.Akvyjdúpripreskúmavanínajavoskutkové,čiprávneokolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže

zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku
4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.

Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak
odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán,
ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-

právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto
zakotvujeoprávneniedaňovýchorgánov,abymohlizisťovať,čidaňovésubjektysisplnilisvojepovinnosti
stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o
správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných

evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom.

Súd sa oboznámil s obsahom zmluvou o uložení veci uzavretou dňa 25. 1. 2011 medzi žalobcom a
spoločnosťou KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava (opatrovateľ). V zmysle vyjadrenia žalobcu,
na základe tejto dohody mal žalobca uložiť v priestoroch patriacich opatrovateľovi predmet dodávky od

spoločnosti LC Transport SK s.r.o., v mesiaci september - granitové a mramorové dosky, v rozsahu a
cene vyúčtovanej faktúrami dodávateľa č. FO/11/11080 až 89.

Podľa ust. § 516 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o uložení sa zaväzuje opatrovateľ, že bude
pre uložiteľa dočasne bezplatne opatrovať vec, ktorú má u seba v súvislosti s obchodným stykom s

uložiteľom.

Jednou z podmienok platnosti takejto zmluvy je, že predmet zmluvy musí byť jasne určený a v čase
uzavretiazmluvysamusínachádzaťuopatrovateľavsúvislostisobchodnýmstykomsuložiteľom.Podľa
tohto znaku sa zmluva o uložení vecí zaraďuje medzi reálne zmluvy. Z povahy tejto zmluvy vyplýva, že

jej predmetom môže byť hnuteľná vec, resp. veci (tovar).

V danom prípade súd zistil, že žalobca v konaní nepreukázal, aký predmet zmluvy mal uložený u
opatrovateľa v čase uzavretia zmluvy a nepreukázal ani uloženie tovaru dodaného v septembri 2011
v priestoroch skladu opatrovateľa. Správcovi dane nepredložil žiadne písomné dodatky, resp. zmeny

zmluvy, ktoré by sa vzťahovali na tovar uložený v septembri 2011. Z uvedeného dôvodu nebola splnená
podmienka platnosti zmluvy o uložení veci zo dňa 25.1.2011.

Súd sa oboznámil s faktúrami vystavenými spoločnosťou LC Transport SK s.r.o. č. FO/11/11080 až 89,
ktorými vyúčtoval žalobcovi cenu za dodané granitové a mramorové dosky v mesiaci september 2011

v celkovej hodnote X XXX XXX €. Faktúry mala podľa tvrdenia žalobcu vystaviť konateľka dodávateľa,
O. M., ktorá na ústnom pojednávaní poprela skutočnosť, že predmetné doklady vyhotovila, podpísala
a preberala finančnú hotovosť - cenu za dodávky vyúčtované uvedenými faktúrami. Nevedela uviesť
podrobnosti ohľadom miesta dodávky a spôsobe uskladnenia tovaru.Žalobca v konaní okrem uvedených, spochybnených dokladov, nedokázal preukázať iným spôsobom
realizáciu dodávky predmetných dosiek, ich uskladnenie v sklade spoločnosti KLIMEX STONE

SLOVAKIA s.r.o., Bratislava.

Podľa názoru súdu, je spochybnené aj konanie žalobcu, ako podnikateľa, riadiaceho sa ekonomickými
pravidlami, aby spracovaním tovaru - mramorových a granitových dosiek poveril spoločnosť Palace
Real s.r.o., ktorá nemá v predmete podnikateľskej činnosti opracovanie kameňa, resp. obdobnú činnosť,

ak vykonávanie služieb - kamenárstvo, má v predmete svojej činnosti zapísané spoločnosť KLIMEX
STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, s ktorou mal žalobca obchodnú spoluprácu. Spoločnosť Palace
Real s.r.o. v konaní nepredložila účtovnú dokumentáciu a ani iným spôsobom, napr. oznámením mena
osoby, ktorá vykonávala opracovanie dosiek, nepreukázala reálny výkon fakturovanej činnosti, či doklad
o tom, že opracovaním tovaru poverila iný subjekt. Žalobca, ktorý mal dôkaznú povinnosť v konaní,
nepreukázal oprávnenie spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, na nakladanie s

predmetom uskladnenia (v súlade so zákonnou úpravou zmluvy o uskladnení veci podľa § 516 a nasl.
ObZ)zaúčelomopracovaniamramorovýchagranitovýchdosiek.Zovšeobecnedostupnýchinformáciíje
evidentné,žecenamramoruainéhokameňa(vrátanievgranitovýchdosiek)jenezávisláodkvality,ktorú
určuje miesto ťažby, od štruktúry, sfarbenia, kresby, veľkosti a hrúbky dosiek. Ani v jednom z účtovných
dokladov predložených žalobcom nie je uvedený údaj o druhu, kvalite, hrúbke ani merná jednotka (kusy,

rozmery dosiek, hrúbka, počet a podobne). Len dedukciou možno dospieť k záveru, že dodávky mali
byť realizované podľa váhy v kilogramoch. Úvahy správcu dane o nereálnosti obchodných kontraktov
bez uvedenia vyššie uvedených podrobných špecifikácii tovaru, ktoré by mali vplyv na určenie ceny, sú
podľa názoru súdu logické a opodstatnené.

Z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané zdaniteľné plnenie - dodanie tovaru, ktorý bol následne
predmetom predaja zo strany žalobcu, sú spochybnené aj ďalšie transakcie žalobcu pri následnom
nakladaní s fakturovanou dodávkou, t.j. zdaniteľné plnenie.

Žalovaný ako i správca dane v priebehu konania spochybnili realizáciu zdaniteľných plnení aj

okolnosťou, že žalobca v predloženej hlavnej knihe analytickej evidencie za september 2011, účet 132
- tovar na sklade a v predaji, vôbec neúčtoval o príjme tovaru na sklad a výdaji tovaru zo skladu. Na
uvedenom účte je uvedený zostatok tovaru na sklade k 30. 9. 2011 v rovnakej výške XXX XXX €, ako
bol počiatočný stav k 1.1.2011. Domnienka o fiktívnom charaktere obchodov žalobcu je podporená aj
príjemkamizodňa7.až30.9.2011,na,ktorýchchýbapečiatkaapodpispotvrdzujúcereálneodovzdanie

a prevzatie tovaru oprávnenými osobami za žalobcu a dodávateľa. Daňové orgány podrobne vo svojich
rozhodnutiach rozviedli správnu úvahu ktorou sa riadili pri vyhodnocovaní predložených a obstaraných
dôkazných prostriedkov. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nedokázal vyvrátiť tvrdenia konateľky
spoločnosti LC Transport SK s.r.o., ktorá poprela realizáciu dodávky mramorových a granitových dosiek
žalobcovi v mesiaci september 2011 ako i prijatie sumy za túto dodávku. Žalobca v konaní vierohodným

spôsobom predmetné zistenia a logické závery správcu dane nedokázal zvrátiť a svoje dôkazné
bremeno neuniesol.

V preskúmavanej veci preto bolo dostatočne zistené, že žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, v
dôsledku čoho nevzniklo ani právo na odpočítanie dane.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ tento
v žalobe namietal, že skutkový stav bol vo veci nedostatočne zistený a nesprávne právne posúdený.

Predmetom súdneho prieskumu neboli úkony a zistenia žalovaného ohľadom spôsobu nadobudnutia a

prevodu nehnuteľnosti v k.ú. X. J., k.ú. I., k.ú. K. D., pretože zistenia a závery správcu dane týkajúce sa
uvedených nehnuteľností, neboli predmetom námietok uvedených žalobcom v žalobe.

Súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní a aj s ohľadom
na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (napr. Kittel, vec č. C -439/04) je dôkazné bremeno na strane

daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade so zákonom. Žalobca mal možnosť

v priebehu konania predkladať návrhy na dokazovanie, bol oboznámený s výsledkami vykonanej
kontroly, bol predvolávaný na ústne pojednávania spojené s vypočutím svedkov. Predloženými dokladmi
nedokázal zvrátiť logické závery a úvahy daňových orgánov.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom vyššie uvedené, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za

nedôvodné a také, ktoré nemohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Súd po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane
v danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil dostatok
skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti
s daňovým subjektom - žalobcom, boli dodržané jeho procesné práva a vo veci rozhodol skutkovo a

právne správne. Žalovaný sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal
v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa názoru súdu
potrebné považovať za súladné so zákonom, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. §
250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od

1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.