Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 27, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoZm/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113207401
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113207401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu

JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci navrhovateľa: CD V., s.r.o.,
D. vězňů XXXX/XX, U. G., XXX XX D. 1, W. republika, IČO: XXX XX XXX, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave 811 09, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi: Ľubomír E., nar.
XX.X.XXXX, N. XXX/X, XXX XX L., zast. opatrovníkom JUDr. Peter Dudič, zamestnanec Okresného
súdu Košice-okolie, o zaplatenie 1.108,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 14.11.2014, č.k. 26Cbm/4/2013-90 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmrozsudkomžalobuzamietolaodporcovináhradutrovkonanianepriznal.
Uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.108,13 eur, zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne zo sumy 1.108,13 eur od 7.2.2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku zo sumy
1.108,13 eur od 13.5.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda
3,69 eur a žiadal náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca 21.7.2009 na zmenkovú sumu 1.108,13 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Odporca mal zaplatiť za túto zmenku
pri predložení na rad zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, odporca nezaplatil
nič. Navrhol, aby ho súd v zmysle čl. 7 Nariadenia európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 k
povinnosti zaviazal rozsudkom.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto
vystavenia i platobné miesto sú na území SR. Vzájomné vzťahy účastníkov sa preto spravujú právnym
poriadkom SR.

Vykonal dokazovanie obsahom zmenky. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb. a
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 13.6.2014, č.k. 4CoZm/3/2014-73, podľa ktorého
samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe ktorého môže súd vo veci rozhodnúť rozsudkom,

pretože navrhovateľ v konaní nenavrhol vydať podľa predloženej zmenky zmenkový platobný rozkaz,
navrhol vydať rozsudok. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že obchodná spoločnosť D. s.r.o.
R. ako remitent, uvedená na predmetnej zmenke, poskytovala spotrebiteľské úvery a vedie množstvo
súdnych a exekučných sporov o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a nazabezpečenie týchto pohľadávok vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu
k pohľadávkam voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
účinného od 1.8.2008, kedy tento zákon umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských

úverov. Aj predmetná zmenka bola vystavená v tomto období. Až nový zákon č. 129/2010 Z.z. s
účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani
platobnú ani zabezpečovaciu funkciu. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, že zákon zmenkový
a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi.
Súkromnoprávnou normu, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v

Zákone zmenkovom a šekovom, je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná abstraktnosť
zmenky neumožňuje, aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise zmenky
uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva alebo z
nepochopenia obsahu zmenky. Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak dôjde
ku konaniu zakázanému, v rozpore so zákonom. V takom prípade sa neplatnosť nezakladá na omyle, ale
na rozpore so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto v konaniach, kde sú uplatnené

právaveriteľovzospotrebiteľskýchzmlúv,vrátanespotrebiteľskýchúverov,nazákladeprvopisuzmenky,
má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa zo zmeniek nie je konaním,
ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s kogentnými ustanoveniami
zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, a preto by takéto neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve boli podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa v
prejednávanej veci zmenkový úrok 0,25% denne, čo predstavuje 91,25 % ročný úrok, ktorý je uvedený
v zmenke.

Odvolací súd poukázal aj na Smernicu rady EÚ č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách,ktorábolaprevzatádoprávnehoporiadkuSR-Občianskehozákonníka,zák.
č. 258/2001 Z.z., zák. č. 129/2010 Z.z., ktoré neodporujú Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady ES
č. 861/2007 z 11.7.2007 a neodporuje zák. č. 191/1950 Zb., aj keď Nariadenie EP a Rady č. 861/2007
má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch,

aj toto konanie musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a navrhovateľovi, aby boli priznané nároky
vyplývajúce z nariadenia, ale musí byť zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie
vnútroštátneho právneho poriadku a práva EÚ o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto
právnych predpisov.

Zozmluvyoúvereč.XXXXXXXXXzXX.X.XXXXuzavretejmedzispoločnosťouD.s.r.o.R.akoveriteľom
a odporcom ako dlžníkom súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver 500,- eur a dlžník sa
zaviazal túto sumu zvýšenú o poplatok 484,- eur, t.j. celkom 984,- eur zaplatiť v 12 mesačných splátkach
po 82,- eur, počnúc dňom 24.8.2009. Dlžník v zmluve vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy.

Podľa bodu 13 VP dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako
svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v zmluve. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

Podľa bodu 17 VP - dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako
vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa

dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto
podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky.
Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré
veriteľovivzniknúkudňuvyplneniazmenky.Dátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenke

remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 stal splatný celý dlh.

Citoval ust. § 52a, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, § 1, § 2 a § 4 zák. č. 258/2001 Z.z.. Uviedol, že
navrhovateľ podal na okresné súdy v SR niekoľko stoviek identických návrhov. Z rozhodovacej činnostisúdu je známe, že spoločnosť D. s.r.o. R. ako remitent poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a
vedie množstvo súdnych a exekučných sporov o vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských
úverovanazabezpečenietýchtopohľadávokvystavovalaaprijímalazmenky.Zmenkyzabezpečujúúver

s identickým obsahom. Boli použité rovnaké pretlače zmeniek. Zmenky zabezpečujú úver poskytnutý
spoločnosťou D. s.r.o. R.. V tomto konkrétnom prípade sa jedná o úver poskytnutý odporcovi na základe
zmluvy č. XXXXXXXXX z 21.7.2009. Úver bol odporcovi poskytnutý bez súvislosti s jeho prípadnou
podnikateľskou činnosťou.

Citoval čl. I. § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. a mal za to, že navrhovateľ vzhľadom na stovky
prevedených zmeniek musel vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti D. s.r.o., teda o tom, že
rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Teda je i vo vzťahu
k navrhovateľovi na mieste posúdenie záväzkového vzťahu odporcu voči remitentovi, ktorý viedol k
vydaniu predmetnej zmenky.

Súd mal za to, že navrhovateľ konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka, lebo vedel
(musel vedieť) z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru.

Aj podľa uvedeného názoru Krajského súdu v Košiciach zásada abstraktnosti zmenky môže byť
prelomená vtedy, ak pôjde o konanie zakázané - v rozpore so zákonom. Súd preto v konaniach,

kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv, vrátane spotrebiteľských úverov, na
základe prvopisu zmenky má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv veriteľa
zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor
s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a preto by neprijateľné

podmienky v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka boli neplatné.

Súd mal za to, že zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou D. s.r.o. a odporcom je spotrebiteľskou
zmluvou, pričom odporca je spotrebiteľom. Dospel k záveru, že úverová zmluva je nevyvážená,
jednostrannáaúžerníckaavrámcipodmienokzmluvy(úrok1/3zosumy,poplatky322,66eur,zmenkový

úrok 0,25% denne) je značne nemravná ako aj požiadavka na zabezpečenie úveru blankozmenkou.
V rozpore s dobrými mravmi je aj postup spoločnosti D. s.r.o. spočívajúci v hromadnom prevode
zabezpečovacíchzmenieknanavrhovateľa,pričommuselivedieť,žetýmbrániaklientom-spotrebiteľom
v účinnom uplatnení kauzálnych námietok.

Je nepochybné, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, keď
predmetnou zmenkou sa požaduje od odporcu zmenkový úrok 0,25% denne, čo je 91,25 % ročne.

Je potrebné prihliadnuť aj na to, že zmenková dohoda (o zabezpečení úveru a o vyplnení zmenky) je
spotrebiteľskou zmluvou. Nemožnosť uzavrieť zmenkovú dohodu a dohodu na vyplnenie zmenky, ako

bolo v tomto prípade, vyplýva aj z § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.. Zmenka prijatá, resp. vyplnená
veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na
požiadanie vydať. Toto ustanovenie platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky, nakoľko príslušenstvo bolo vo výške presahujúcej 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Istina úveru bola 500,- eur a celková zmenková suma 1.108,13 eur, teda zmenka bola remitentom

prijatá v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z..

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmenková dohoda uzavretá medzi odporcom a
spoločnosťou D. s.r.o. je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu
trov konania, pretože si ich neuplatnil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) a) f) O.s.p.. Tvrdí, že
v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním aj rozhodnutím k porušeniu práva Európskej

únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007. Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné a priamo aplikovateľné v SR.Odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď, súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3
nariadenia, podľa ktorého ak sa súdu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote stanovenej v čl. 5 ods.
3 alebo 6, súd vydá rozsudok o pohľadávke.

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Účastníci však také dokazovanie
nenavrhli.

Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, súd vychádza
len zo skutočnosti tvrdených účastníkmi a vykonáva len navrhnuté dôkazy.

Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, dokázal jasne svoje právo na
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zo strany odporcu voči zmenke neboli žiadne námietky,
preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov.

§ 120 ods. 1 O.s.p. síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako navrhli
účastníci, ale tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci a nevykonanie dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. V danej
veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a príslušenstva len z predloženej

zmenky. Svoj postup súd nezdôvodnil.

Nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystavovateľom zmenky.
Je vlastníkom cenného papiera (má len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne
iné informácie, či dokumenty nemá a ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať práva s tým

spojené. Požadovanie iných dokumentov ako originálu zmenky pri uplatňovaní zmenkového nároku,
predovšetkým indosatára, je neprípustné a nezákonné.

Predpokladom vydania rozsudku bolo predloženie originálu zmenky. Odporca mohol vzniesť voči
zmenke námietky, ak tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté. Prvostupňový súd

dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov a práva EÚ.

Súd v odôvodnení ďalej uvádza, že pre rozpor so zákonom je neplatná dohoda o vyplnení zmenky.
Ďalej uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanému tým, že spoločnosť D. s.r.o. dala
vystaviť zmenku, pričom následky nemohli byť žalovanému známe a jasné. V tejto súvislosti poukazuje

na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/18/2013.

Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je možné spájať ju s inými okolnosťami.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah.

Prvostupňový súd ignoroval ust. § 17 zák. č. 191/1950 Zb., podľa ktorého je síce prípustné za určitých
okolnosti uplatňovať kauzálne námietky voči navrhovateľovi, ale námietka musí byť vznesená zo strany
odporcu, nie je prípustné, aby túto iniciatívu prevzal súd. Prvostupňový súd vyhodnotil uplatnený nárok
zo zmenky ako zjavne neopodstatnený a pohľadávku za neprípustnú. Uvedený záver však vychádza
z kauzálnych námietok, ktoré nikto nevzniesol. Zmluvný vzťah medzi odporcom a remitentom je po

indosovaní irelevantný. Navrhovateľovi nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku.

Poukázal na rozsudok NS ČR z 22.8.2002 sp.zn. 25Cdo/1839/2000, na uznesenie Krajského súdu v
Prešove z 5.9.2013 sp.zn. 10Co/79/2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21.11.2013
sp.zn. 43CoZm/10/2013 a s poukazom na uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu trovy konania.

Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní
napadnutéhorozsudkuakonania,ktorémupredchádzalodospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodnéa
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ si uplatnil zaplatenie zmenkovej sumy
1.108,13 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 1.108,13 eur od 7.2.2010 do zaplatenia,6% ročný úrok zo sumy 1.108,13 eur od 13.5.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, t.j. 3,69 eur a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
odporca 21.7.2009 na zmenkovú sumu 1.108,13 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená
doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Zmenka bola vystavená 21.7.2007 a do
jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu s 0,25% denným úrokom od 7.2.2010. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom

vystaviteľ nič nezaplatil. Žiadal, aby súd podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží odporcovi zaplatiť uplatnenú pohľadávku.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a Krajského súdu v Košiciach vyjadrenom v
uznesení č.k. 4CoZm/3/2014-73 z 13.6.2014, že samotná zmenka nie je jediným dôkazom, na základe
ktorého môže súd vo veci rozhodnúť rozsudkom, pretože v konaní navrhovateľ nenavrhol vydanie

zmenkového platobného rozkazu, ale rozsudku. Je nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné
aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ale to neznamená,
že ak navrhovateľ predložil v konaní ako jediný dôkaz prvopis zmenky, súd nemôže, ak sa domnieva,
že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočné, uložiť navrhovateľovi doplniť informácie
alebo dokumenty. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže

nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Súd preto môže v konaní o vydanie rozsudku požadovať od navrhovateľa okrem predloženej zmenky
aj iné dôkazy. Súdom je z rozhodovacej činnosti známe, že obchodná spoločnosť D. s.r.o. Bratislava
ako remitent, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo súdnych a exekučných
sporov o vymáhanie pohľadávok zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom. Zákon č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov,
až nový zákon č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 2.4.2010 neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu
k spotrebiteľským úverom platobnú ani zabezpečovaciu funkciu. Zásada abstraktnosti zmenky môže
byť prekonaná, ak pôjde o konanie zakázané, v rozpore so zákonom. Súd preto v konaniach, kde
sú uplatňované práva zo zmenky zabezpečujúcej spotrebiteľský úver, má podľa § 39 Občianskeho

zákonníka skúmať, či uplatnenie práv zo zmenky, nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom, pre rozpor
s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak

majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Súd prvého stupňa správne konštatoval, že vzhľadom na stovky prevedených zmeniek, musel
navrhovateľ vedieť o podnikateľskej činnosti spoločnosti D. s.r.o., teda o tom, že rubopisom prevedené
zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov a preto je i vo vzťahu k navrhovateľovi na mieste

posúdenie záväzkového vzťahu odporcu voči remitentovi, ktorý viedol k vydaniu zmenky. Nepochybil
preto v konštatovaní, že navrhovateľ konal pri nadobudnutí zmenky vedome na škodu dlžníka, lebo
musel vedieť zo svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru. Súd má preto
skúmať, či uplatnenie práv veriteľa na základe prvopisu zmenky, nie je konaním v rozpore s právom
podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53

ods.4Občianskehozákonníka,apretobyneprijateľnépodmienkyvspotrebiteľskejzmluvebolineplatné.

Zmluva o úvere uzavretá medzi spoločnosťou D. s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo správne uviedol súd prvého
stupňa a správne dospel k záveru, že úverová zmluva je nevyvážená, jednostranná a úžernícka (úrok

1/3 zo sumy, t.j. viac ako 32%, poplatky vo výške 322,66 eur, zmenkový úrok 0,25% denne - 91,25
% ročne), nemravná je aj požiadavka na zabezpečenie úveru blankozmenkou. V rozpore s dobrými
mravmijeajpostupspoločnostiD.s.r.o.spočívajúcivhromadnomprevodezabezpečovacíchzmeniekna
navrhovateľa, pričom si obe spoločnosti museli byť vedomé toho, že tým bránia klientom - spotrebiteľom
v účinnom uplatnení kauzálnych námietok.

Predmetnáspotrebiteľskázmluvanepochybneobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienky,spočívajúcev
úroku 0,25% denne, čo je 91,25% ročne. Aj zmenková dohoda (dohoda o zabezpečení úveru zmenkou a
o vyplnení zmenky) je v zmysle zákona spotrebiteľskou zmluvou, čo správne uviedol súd prvého stupňav odôvodnení rozhodnutia a nie je možné uzavrieť zmenkovú dohodu a dohodu na vyplnenie zmenky,
tak ako to bolo v prejednávanom prípade, čo vyplýva aj z ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.. Istina
spotrebiteľského úveru bola 500,- eur a celková zmenková suma 1.108,13 eur, čo znamená, že zmenka

bolaprijatávrozporesust.§4ods.6zák.č.258/2001Z.z..Zmenkovádohodauzavretámedziodporcom
a spoločnosťou D. s.r.o. je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa v konaní, keď vo veci nariadil pojednávanie
a vykonával aj ďalšie dôkazy, okrem zmenky predloženej navrhovateľom s návrhom na začatie konania

a aj s jeho záverom o neplatnosti predmetného právneho úkonu. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a keďže navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a úspešnému odporcovi trovy odvolacieho
konania nevznikli, nebola ich náhrada účastníkom priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.