Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by JUDr. Jana Krnáčová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/176/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711214220
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711214220.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci

navrhovateľov 1. G. A., rod. D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom M. nad A. č. XX, štátnej občianky SR,
2. L. G., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. č. XXX, štátnej občianky SR, obe zastúpené
splnomocneným zástupcom Ondrejom Morongom, nar. 22.3.1938, trvale bytom Brezno, Martina Benku
13, štátnym občanom SR a 3. C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., U. F. XXXX/XXA, štátnemu
občanovi SR, zastúpený JUDr. Miriam Bitalovou, advokátkou, s.r.o., so sídlom Rimavská Sobota,
Žánovská 5183/2A, proti odporcom I. L. L., rod. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R., D. E., občianke SR,
II. C. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R., D. E., občanovi SR a III. C. U., rod. R., nar. XX.X.XXXX, trvale

bytom R., D. E., občianke SR, všetci zastúpení JUDr. Oľgou Rosulegovou, advokátkou, Advokátska
kancelária Bratislava, Ul. 29. augusta č. 5, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 5.10.2011 žiadali navrhovatelia určiť, že nehnuteľnosti zapísané
Správou katastra N., pre okres N., obec a kat. úz. M., na liste vlastníctva č. XXXX a XXXX patria v celosti
do dedičstva po ich nebohom otcovi C. D., nar. 5.X.XXXX, zomrelom X.XX.XXXX.

Okresný súd vo Zvolene vo veci rozhodol rozsudkom dňa 21.2.2012, ktorým žalobu zamietol v
celom rozsahu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení v zmysle
ustanovenia § 80, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Proti rozhodnutiu tunajšieho súdu podali
navrhovatelia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Banskej
Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 30.8.2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že záver súdu o neexistencii naliehavého právneho

záujmu nie je správny s tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu patria do dedičstva po
nebohom C. D., právnom predchodcovi navrhovateľov je daný, nakoľko má význam predovšetkým na
odstránenie spornosti vlastníckeho práva, nakoľko sa za vlastníkov sporných nehnuteľností považujú
navrhovatelia 1. a 3.. Ďalej bolo konštatované, že skutočnosť ohľadom toho, že práve navrhovatelia
sú právnymi nástupcami po nebohom C. D. nie je sporná. Ďalej krajský súd konštatoval, že súd
vykonal podrobné dokazovanie, na základe ktorého vyhodnotil, že za života právneho predchodcu
navrhovateľov došlo k platnému prevodu sporných nehnuteľností na odporcov a teda ku dňu smrti

poručiteľa - otca navrhovateľov nebohého C. D. tento nebol ku dňu svojej smrti ich vlastníkom. Uvedené
právne závery však nebolo možné subsumovať pod nedostatok naliehavého právneho záujmu ako
podmienky prípustnosti samotnej žaloby. Pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu je nutné
posudzovať právny záujem navrhovateľov na výsledku sporu a na možný dopad sporu na jeho právnepostavenie, nakoľko inú formu ochrany než žalobu o určenie vlastníckeho práva navrhovatelia v tomto
prípade nemajú. Zároveň krajský súd konštatoval, že okresný súd na základe nesprávneho právneho
záveru žalobu zamietol, preto odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť ako jeho rozhodnutie zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie. Keďže návrh zamietol len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
a na tomto smere založil aj odôvodnenie rozhodnutia bude jeho úlohou posúdiť nárok navrhovateľov z
procesno-právneho i hmotno-právneho hľadiska, teda posúdiť, či navrhovatelia unesú dôkazné bremeno
spočívajúce v tom, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi.

Vzhľadom na závery rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.8.2012 súd zameral
svoje dokazovanie na preukázanie, či skutočne navrhovatelia vedia preukázať nesporne, že uvedené
nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Vzhľadom k tomu boli opätovne
vypočutí odporcovia a pokiaľ sa jednalo o svedka K. L. tento nemohol byť z dôvodu zlého zdravotného
stavu vypočutý, opätovne sa písomne vyjadril k danej veci. Všetci traja odporcovia jednoznačne potvrdili,
že uzavreli riadnu kúpnu zmluvu s nebohým C. D., teda právnym predchodcom navrhovateľov. Na

základe uvedených kúpnych zmlúv tieto parcely užívali, obhospodarovali, zveľadili. Pozemky kúpili a
tieto riadne vyplatili. Do podania návrhu na súd neboli nikým z navrhovateľov napadnuté tieto kúpne
zmluvy ani spochybňované ich vlastníctvo. Popreli, že by sa malo jednať len o hektár pozemkov, ktoré
by prináležali k chalupám, ktoré sú na týchto pozemkoch postavené. Celé záležitosti ohľadom kúpy
vybavoval najmä odporca v II. rade spolu s K. L.. Uviedol, že nemali v úmysle oklamať týchto ľudí, ani

robiť im nejaké prieky alebo zvady. Keďže všetko chceli dať papierovo do poriadku využili tú skutočnosť,
že sa v danej lokalite robil register obnovy evidencie pozemkov. Vyhľadali týchto ľudí a chceli im ako
gesto dať uvedené peniaze. Bolo to dobrovoľné a cítili to ako morálnu zodpovednosť voči týmto ľuďom.
ROEP im vlastne umožnil dať záležitosti do poriadku a preto to riešili. Keďže chceli byť korektní, preto
prišli aj s touto ponukou. Pri stretnutí s navrhovateľmi sa nikdy nebavili o nejakom hektári, v priestore

im vyčlenili parcely, ktoré užívajú a ktoré od ich nebohého otca odkúpili. Rovnako poukazovali na to, že
navrhovatelia mali vedomosť o výmerách a parceliach, ktoré boli predmetom prevodu vzhľadom k tomu,
že im bolo doručené rozhodnutie pozemkového odboru z Okresného úradu N.. Potvrdili, že výplata a
kúpa prebehla v M., kde nebohému C. D. dávali peniaze. Spoznali sa s ním práve, keď tam chodievali
s tým, že sa stretávali aj v tomto kraji s ním. Peniaze vyplácal svedok K. L. s tým, že bolo aj v minulosti

vystavené potvrdenie o prevzatí peňazí za pozemky na M. v sekcii vzhľadom k tomu, že tieto peniaze
vyplácal K. L. a aby mal dôkaz pre rodinu U., teda odporcov II. a III. dal si vystaviť toto potvrdenie. Papier
sa však vzhľadom na odstup času nenašiel a mal by byť niekde na chate, ktorú im vykradli. Nevedeli ho
nájsť. Popreli však to, že by sa nejakým podvodným spôsobom dopracovali k uvedeným pozemkom.

RovnakoajB..K.L.vosvojomvyjadrenízodňa23.5.2013uviedol,žeosobneodovzdalsumuvzťahujúcu
sanaichpozemokapozemokpánaU.nebohémuC.D.akovtedajšiemuvlastníkovipozemkov.Finančné
prostriedky vyplácal bez prítomnosti manželky, teda odporkyni v I. rade a jednalo sa o jeho výlučné
vlastníctvo. Kraj poznali, pretože tam chodievali k rodine U., teda k odporcom II. a III. a páčil sa im
uvedený kraj. V priestore im nebohý C. D. opísal, ktoré pozemky sú jeho a ktoré mu patria. Dôležité

pre nich bolo to, že sa tam nachádzal prameň a prístupová cesta ku chate. Potom ako boli vyplatené
finančné prostriedky C. D. za pozemky nevedeli sa s pánom C. D. dohodnúť o cene za chatu, ktorú
odkupovali od synovca nebohého C. D.. Pri jednaniach ohľadom odkúpenia nehnuteľností od C. D. už
bola prítomná aj jeho manželka. Poprel, že by sa bavili o kúpe 1 há, nakoľko nemali vedomosť o tom
akej rozlohy sú uvedené pozemky. O pozemky sa starali, nasadili tam niekoľko 100 stromov, pravidelne

ich kosili, zbierali kamene, odvodňovali, prameň vyčistili a stabilizovali. Vybudovali spevnenú prístupovú
cestu, boli v tom, že pozemky sú riadne odkúpené a že sú ich vlastníkmi. Následne pri ROEP zistili,
že papierovo záležitosti nie sú doriešené a preto ďalej riešili tieto otázky už s právnymi nástupcami
nebohého C. D..

Súd v konaní predvolal a vypočul aj C. D., od ktorého si kupovali manželia L. nehnuteľnosť a to rodinný
dom. C. D. je synom navrhovateľa v 3. rade a mal vedomosť o tom prečo je volaný na pojednávanie z
návštevyuotca.ĎalšienavrhovateľkyG.A.,L.G.sújehotety-sestryjehootca.Vychádzajúspoludobre.
Pri stretnutí s odporcami najmä teda s pánom U. - odporcom v II. rade uviedol, že by ho inak nespoznal,
ale potvrdil, že sa poznajú z videnia zo sekcie, mal vedľa neho drevenicu. Pozná sa s ním z obdobia, keď

boli chlapci od roku 1970, 1977. Potvrdil, že K. L. od neho kupoval drevenicu. Túto drevenicu pôvodne
odkúpil on so svojou manželkou od starého otca nebohého C. D. s tým, že nikto tam už nebýval. Bolo to
začiatkom 70-tych rokov. Keďže tam chodieval sporadicky párkrát s tým, že je potrebné túto drevenicu
opravovať a on nemal dostatok finančných prostriedkov rozhodol sa túto predať. Potvrdil, že starý otecnebohý C. D. tam nebýval, ale tam chodieval, niekedy aj s ním, keď sa išlo na hroby alebo keď to začal
pomaly prerábať a opravovať. V tom čase už býval v R. a neskôr v M.. Nepamätal si to presne, ale
potvrdil, že po smrti starej matky - jeho manželky sa presťahoval k jeho otcovi do M.. Párkrát sa stretol s

odporcom v II. rade vzhľadom k tomu, že si kúpil na sekcii drevenicu a bol jeho bezprostredný sused. Už
v tom období mal záujem aj o kúpu pozemkov, avšak podľa zákona mohlo byť vo vlastníctve najviac 4
á, teda bol vlastníkom drevenice spolu s manželkou. Pán U. ho oslovil, pretože s drevenicou nič nerobil
a nemal dostatok finančných prostriedkov ohľadom odpredaja tejto drevenice s tým, že má záujemcu.
Potom sa s týmto záujemcom stretli, bol to K. L.. Následne to doma prejednal s manželkou a asi do roka

sa potom uzatvorila kúpna zmluva. Svedok sa nevedel vyjadriť ku kúpnym zmluvám ohľadom pozemkov
s nebohým C. D.. Doslova uviedol, že osobne pri žiadnych jednaniach nebol. Potvrdil však, že mali
odporcovia záujem prikúpiť okolité pozemky s tým, že on im tvrdil, že sú to pozemky D..

Súd si opätovne vyžiadal správu z príslušného katastra nehnuteľností v N. a žiadal zaslať výpisy z listov
vlastníctva č. XXX, XXX a XXX ohľadom stavieb na nich evidovaných. Zároveň bola zaslaná aj mapa

evidencie nehnuteľností spred nového mapovania a snímka z mapy katastra nehnuteľností pre kat. úz.
M.. Z uvedených podkladov bolo zistené, že na liste vlastníctva č. XXX na odporcov v II. a III. rade v
polovici je vedená stavba súpisné č. XX, postavená na parcele XXX, pre kat. úz. M.. Na liste vlastníctva
XXX je vedená stavba na meno nebohého C. D., číslo súpisné XX, postavená na parcele č. XXX, pričom
parcela č. XXX je vedená na liste vlastníctva č. XXXX a na liste vlastníctva č. XXX je vedená stavba -

rekreačná chata č. súpisné XX, postavená na parcele XXX/X na meno odporkyne v I. rade. Súčasťou je
aj výpis z evidencie nehnuteľností pre Obec M., okres M., číslo XXX, kde sa vlastníkom stáva odporkyňa
v I. rade na základe kúpnej zmluvy od C. D. a G..

Súd si takisto zabezpečil a oboznámil sa s kúpnymi zmluvami, na základe ktorých nadobudli odporcovia

nehnuteľnosti a to rekreačné chaty postavené na sporných parceliach. Odporcovia II., III. nadobudli
uvedenénehnuteľnostiodK.H.,rod.Z.,ktorábolavlastníčkavcelostinazákladekúpnejzmluvyspísanej
na Notárskom úrade v Lučenci pod č. Nz XXX/XX, N XXX/XX. Odporkyňa v I. rade nadobudla uvedené
nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.6.1993 spísanej v Advokátskej kancelárii JUDr. Gejzu
Martináka, so sídlom v Lučenci od C. D. a G. D..

K návrhu navrhovatelia pripojili kópiu úmrtného listu C. D., z ktorej bolo zistené, že tento zomrel dňa
X.XX.XXXX a k trvalému pobytu od 21.12.1981 bol nahlásený v M. do 2.11.1996, t.j. do svojej smrti.
Jeho syn C. D. mal na uvedenej adrese evidovaný trvalý pobyt od 5.12.1984 do 25.6.2001 (navrhovateľ
v 3. rade).

Vzhľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, keď bolo opätovne uložené okresnému
súdu posúdiť nárok navrhovateľov z procesného i hmotnoprávneho hľadiska teda posúdiť, či
navrhovatelia unesú dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva
po ich právnom predchodcovi, súd sa opätovne oboznámil s listinami doloženými do spisu v priebehu

konania a to spismi Správy katastra N. ohľadom rozhodnutia Okresného pozemkového úradu v Detve
č. XXXX/XXXX, K a AXXXX/XXXXX/LNG. Z uvedených rozhodnutí bolo zistené, že Okresný úrad
v N., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva dňa 30.6.2003 pod č. K vydal
rozhodnutiepodľaustanovenia§11ods.1a2zákonač.180/1995Z.z.spoukazomnaustanovenie§134
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým potvrdil, že navrhovatelia C. U. a manželka C. U. (odporcovia II.,

III.) ako držitelia nehnuteľností nadobudli vlastnícke právo vydržaním v režime BSM k pozemkom v kat.
úz. č. parcely KNC XXX/XX o výmere 15308 m2 - ttp, podiel na KN 1/1-ina a parcely KN XXX o výmere
222 m2 - zastavaná plocha v podiele na KN 1/1-ina dňom vydania tohto rozhodnutia, t.j. 30.6.2003. Z
odôvodnenia bolo zistené, že komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim v Obci
M. prejednala dňa 22.5.2003 návrh C. U. a manželky C. U. na potvrdení nadobudnutia vlastníckeho

práva vydržaním. Navrhovatelia požiadali o potvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním k
vyššie uvedeným parcelám zameraným na základe geometrického plánu č. 107/2002 vyhotoveného
firmou Geodetické a kartografické práce Ing. Eva Hroncová, Hriňová. Predmetné pozemky takto reálne
vyčlenené užíval už pôvodný vlastník C. D. ako časť pozemku pozemnoknižnej vložky parc. č. XXX/A/X
na základe reálnej deľby a dohody pôvodných spoluvlastníkov. Dobromyseľnú držbu a právny záujem

o vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva k predmetným pozemkom vydržaním navrhovatelia
preukázali kúpou od pôvodného vlastníka C. D. čo potvrdili aj deti nebohého C. D., G. A. (navrhovateľka
1.), L. G. (navrhovateľka 2.) a C. D. (navrhovateľ 3.). Uvedené rozhodnutie bolo doručované odporcom
II. a III. a navrhovateľom 1., 2. a 3..Z rozhodnutia Okresného úradu N., odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva
zo dňa 30.6.2003 bolo zistené, že podľa ustanovenia § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. s

poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo potvrdené, že navrhovateľka
L. L. (odporkyňa v I. rade) nadobudla vlastnícke právo vydržaním k pozemkom v kat. úz. M., číslo
parcely KN XXX/XX o výmere 8183 m2 - ttp, podiel na KN 1/1-ina, parcely KN XXX/XX o výmere
32536 m2 - ttp, podiel na KN 1/1-ina, parcely č. XXX o výmere 68 m2 - zastavaná plocha, parcely č.
XXX/X o výmere 13 m2 - zastavaná plocha, parcely č. XXX/X o výmere 14 m2 - zastavaná plocha,

parcely č. XXX/X o výmere 276 m2 - zastavaná plocha a parcely o výmere 35 m2 - zastavaná plocha,
všetko podiel na KN 1/1-ina dňom vydania tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide o odôvodnenie je rovnaké
ako v prípade predchádzajúceho rozhodnutia u odporcov II. a III. a taktiež bolo doručované okrem
odporkyni v I. rade aj navrhovateľom 1., 2. a 3.. Príslušná Správa katastra N. zaslala súdu rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu vo Zvolene zo dňa 30.10.2006 č. XXXX/XXXX vo veci schválenia
registra obnovenej evidencie pozemkov pre kat. úz. M., okres N. rozhodnutie o zápise do katastra

nehnuteľností.VzmysletohtorozhodnutiaObvodnýpozemkovýúradvoZvolenepodľa§7ods.3zákona
č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov schválil register obnovenej evidencie pozemkov v kat.
úz. M., okres N. spracovaný zhotoviteľom Geoex, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica. Podľa ustanovenia
§ 7 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodol o zápise takto schváleného
registra obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. M. do katastra nehnuteľností, ktorý vykoná Správa

katastra N..

Ďalej sa súd oboznámil a poukazuje aj na vyhlásenia svedkov podpísaných 18.1.2003 navrhovateľkou
v 1. rade, 2. aj v 3. rade. Jedná sa o vyhlásenia svedkov, v ktorom uviedli navrhovatelia ako deti po
nebohom C. D., nar. X.X.XXXX ako zákonní dedičia, že ich otec predal pred 11 rokmi asi v máji 1991

odporkyni v I. rade svoj vlastnícky podiel, ktorý mal reálne vyčlenený už svojimi právnymi predchodcami
a ktorý zodpovedá pozemkom, ktoré boli zamerané podľa geometrického plánu č. 107/2002. Ďalej
nasleduje vymenovanie parciel. Tieto pozemky zdedil po svojich rodičoch G. D. a D. D. titulom D XXXX/
XX a D XXX/XX, ktorí boli zapísaní ako vlastníci v pozemnoknižnej vložke č. XXX v pôvodnom kat. úz.
E. na parcele č. XXX/X/a pod B158 B 207/b a B 217/a. Ďalej z vyhlásenia vyplýva, že aj keď bola kúpa

uskutočnená v minulosti a dohodnutá kúpna cena bola prevzatá v plnej výške, k dnešnému dňu nedošlo
k právnemu usporiadaniu. Ďalej nasledujú dátum a podpisy navrhovateľov, potvrdenie Obecného úradu
v R. o vykonaní opravy mena u D. C., ďalej potvrdenie z Obce L. a Obce R., kde bolo toto vyhlásenie
svedkov - navrhovateľov podpísané. Ďalej bolo pripojené vyhlásenie svedkov - navrhovateľov zo dňa
18.1.2003, v ktorom s rovnakým textom a náležitosťami potvrdili, že ich právny predchodca a to otec

predal pred 11 rokmi asi v máji 1991 pánovi C. U. svoj vlastnícky podiel pôvodne v kat. úz. E., kat. úz.
M., ktoré mal reálne vyčlenený svojimi právnymi predchodcami a ktorý zodpovedá pozemkom, ktoré boli
zamerané geometrickým plánom č. 107/2002, ktoré má zapísané na liste vlastníctva v celosti. Rovnako
aj tu sú overené podpisy navrhovateľov.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadržuje.

Po doplnení dokazovania v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a to opätovného
vypočutia účastníkov konania, doplnenia dokazovania výsluchom svedka C. D. súd konštatuje, že
navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali skutočne, že sporné nehnuteľnosti patria

do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Je pravda, že s nebohým C. D. nebola spísaná kúpna
zmluva. V opačnom prípade by odpadol predmet sporu a nebolo by potrebné výsluchmi a inými listinami
preukazovať a potvrdzovať to, že odporcovia nadobudli vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na
základe kúpnej zmluvy od nebohého C. D.. Dôkaznú povinnosť však majú navrhovatelia, ktorí podľa
názoru súdu v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku neuniesli

dôkazné bremeno spočívajúce v tom, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po ich právnom
predchodcovi. V prvom rade práve navrhovatelia potvrdili vyhláseniami svedkov dňa 18.1.2003, že
odporcovia odkúpili pred 11 rokmi niekedy v máji 1991 od ich nebohého otca predmetné pozemky, ktoré
tam boli bližšie špecifikované. Následne navrhovatelia dostali rozhodnutia Okresného pozemkovéhoúradu v N., ktoré im boli riadne doručené, v ktorých boli uvedené presne parcely spolu aj s výmerami.
Neobstojí preto následne tvrdenie navrhovateľov, že nemali vedomosť o veľkosti parciel, že prevádzali
a bavili sa s odporcami len o hektári, keďže súčet výmer pri jednotlivých parceliach z rozhodnutia

presahuje hektár, o ktorom sa mali údajne baviť. To, že predmetom rozhovorov medzi odporcami a
navrhovateľmi bol 1 há tvrdila od začiatku len navrhovateľka v 1. rade. Následne po zrušení rozhodnutia
okresného súdu uvedenú skutočnosť začala tvrdiť aj navrhovateľka v 2. rade s tým, že si na to pri prvých
výpovediach nespomenula. Navrhovateľ v 3. rade naopak poprel, že by sa bavili o výmerách a potvrdil,
že sa bavili len o priestorovom usporiadaní od potoka po prameň a po cestu. Všetci traja navrhovatelia

potvrdili, že uvedené vyhlásenia svedkov podpísali a tiež, že im bolo doručované rozhodnutie Okresného
úradu v N.. To, že sú právnymi nástupcami po nebohom C. D. tak ako konštatoval už krajský súd
sporné nebolo, preto sa súd opätovne neoboznamoval s pripojenými dedičskými spismi. Po výsluchu
C. D. nebolo jednoznačne preukázané, že by nebohý C. D. nejednal s odporcami, naopak svedok
potvrdil, že odporcovia mali záujem aj o kúpu pozemkov, ale v tom čase sa podľa neho pozemky kúpiť
nedali. Nepoprel a nevyvrátil ani tvrdenia ohľadom stretnutia C. D. s odporcami s tým, že on osobne

pri jednaniach ohľadom kúpy pozemkov medzi odporcami a nebohým C. D. nebol. Súd teda opätovne
konštatuje, že práve navrhovatelia potvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré žiadajú určiť, že patria do dedičstva,
boli predmetom prevodu. Tieto nehnuteľnosti v rámci vyporiadania a prejednania dedičstva po nebohom
C. D. ani nežiadali radiť do dedičstva, keďže mali byť prevedené na odporcov. Taktiež spochybňuje
ich vlastnícke právo aj tá skutočnosť, že pripúšťajú, že predmetom prevodu mal byť 1 há, čo však v

petite návrhu nie je odzrkadlené a žiadajú určiť, že všetky nehnuteľnosti v celosti patria do dedičstva
po nebohom C. D., t.j. ich otcovi. To znamená, že súd nemal hodnoverným spôsobom preukázané to
čo navrhovatelia tvrdili a uvádzali, keď sami na jednej strane tvrdili, že nehnuteľnosti ich otec previedol
a následne v priebehu konania po podaní návrhu, v ktorom popierajú, že by došlo k platne uzavretým
kúpnym zmluvám tvrdia, že predmetom kúpy a prevodu bol len 1 há pre odporkyňu v I. rade a 1 há

pre odporcov II. a v III. rade. Z týchto dôvodov mal súd za to, že neuniesli dôkazné bremeno a návrh
opätovne ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateliek a právneho zástupcu navrhovateľa v
3. rade ohľadom písomne uzavretej kúpnej zmluvy nie odporcovia, ale navrhovatelia mali preukázať, že

skutočne uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom C. D., najmä v situácii, keď potvrdili
samotní navrhovatelia, že kúpna zmluva medzi ich právnym predchodcom a odporcami uzavretá bola v
roku 1991. Aj keď občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť písomnú formu práve z dôvodu absencie
tejto písomnej formy si všetky záležitosti odporcovia dávali do poriadku a práve s úmyslom právne
vyriešiť celú záležitosť oslovili navrhovateľov, ktorí potvrdili, že došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

medzi ich právnym predchodcom a odporcami. Dobromyseľnosť držby a titul nadobudnutia bol tak
odôvodňovaný a odvodzovaný od kúpnej zmluvy uzavretej medzi odporcami a nebohým C. D., preto
pokiaľ namietali nedostatok dobromyseľnosti a bezpredmetnosť užívania súd konštatoval, že práve
navrhovatelia potvrdili existenciu titulu, od ktorého si odvodili dobromyseľnosť odporcovia v užívaní
predmetných nehnuteľností.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej bude rozhodnuté o trovách konania v lehote do 30-tich dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostaljeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.