Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 6, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/539/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207675
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615207675.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej a členov senátu
JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Milana Končeka, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou,
PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému X. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytomF.,Ú.XXX/XX,ovymoženie942,61eurspríslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 4Er/385/2015-15 zo dňa 03.05.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a žiadnemu zo strán nepriznal

právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že dňa 28.04.2015 exekútor predložil žiadosť o udelenie poverenia pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 942,61 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného pozostávajúcej
z istiny 942,61 eur a príslušenstva. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predchádzal

návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke dňa 31.03.1015. Exekučným titulom,
na podklade ktorého oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok,
sp. zn. KS-A/0912/0027, ktorý vydal dňa 04.01.2013 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO:
35 862 882.

3. Následne súd prvej inštancie citoval § 104 ods.1, veta prvá O.s.p. a § 159 ods.3 O.s.p., a uviedol, že v
registri „Er“ súdu prvej inštancie bolo zistené, že na tunajšom súde bolo vedené exekučné konanie, pod
sp. zn. 11Er/214/2014, kde ako účastníci vystupovali totožné subjekty a predmetom konania bol nútený
výkon nároku oprávneného pozostávajúcej z istiny 942,61 eur a jej príslušenstva priznanej totožným
exekučnýmtitulom-rozsudkomStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriRozhodcovská,arbitrážna
a mediačná, a.s., Bratislava č. KS-A/0912/0027 zo dňa 04.01.2013. Uznesením č. k. 11Er/214/2014-36

zo dňa 22.10.2014 súd zastavil exekučné konanie podľa § 44 ods.3 Exekučného poriadku po tom, čo
bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatne zamietnutá uznesením zo dňa
19.03.2014, potvrdeným odvolacím súdom uznesením zo dňa 31.07.2014 pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku- rozhodcovskú doložku. Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a následne zastavenia exekučného konania bola neprijateľná zmluvná podmienka - neplatná
rozhodcovská doložka. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané, že

o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu vo veci rovnakých účastníkov už bolo
tunajším súdom v konaní 11Er/214/2014 právoplatne rozhodnuté. Ide tu teda o prekážku res iudicata,pričom sa jedná o neodstrániteľnú procesnú podmienku. Súd prvej inštancie preto v zmysle citovaného
ustanovenia § 161 ods.2 CSP konanie zastavil.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (§ 205 ods.2

písm.a) O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods.2 písm.d) O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods.2 písm.e)
O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§
221 ods.1 písm.d) O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

(§ 221 ods.1 písm.f) O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistilskutkovýstav(§221ods.1písm.h)O.s.p.).
Poukázal na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku a uviedol, že v tejto fáze konania príslušný
exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže
rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o

udelenie poverenia zamietne. Podmienky exekučného konania sú dotknuté vzhľadom k prekážke už
začatej veci, respektíve k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Zamietnutie
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá
námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods.4, § 159 ods.3, § 104 ods.1 prvá
veta a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo

právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z
povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti.
V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal
s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej
namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia

a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd
vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinnej pred exekučným
súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinnej.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie
podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP, ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods.2 CSP a k odvolaniu uvádza nasledovné.

9. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie

942,61 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom Trnavská cesta 7, Bratislava, sp.zn. KS-A/0912/0027 zo dňa 04.01.2013. Z predloženého
spisu zároveň vyplýva, že právny predchodca oprávneného a povinná uzavreli Zmluvu o úvere č.
768728506 dňa 02.06.2006, v zmysle ktorej poskytol právny predchodca oprávneného povinnej úver

vo výške 1.327,75 eur a povinná sa zaviazala sumu vrátiť v 60-mesačných splátkach po 37,74
eur. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom
exekučnom konaní sp. zn. 4Er/385/2015-15 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti
povinnej ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 11Er/214/2014-15 zo dňa 19.03.2014 konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko
išlo o nulitný právny akt, a teda rozhodcovský rozsudok nebol materiálne vykonateľným exekučným
titulom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2014, v spojení s potvrdzujúcim uznesením

Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/116/2014-32 zo dňa 31.07.2014. Z uvedeného dôvodu bol súd
prvej inštancie toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné
konanie je potrebné zastaviť podľa § 161 ods.2 CSP.

10. Podľa § 161 ods.1 CSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods.2 CSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13. V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že v tejto fáze konania príslušný exekučný
súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať
o zastavení konania. Zároveň namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci, ako aj aplikáciu § 251 ods.4, § 159 ods.3,

§ 104 ods.1 prvá veta a § 103 O.s.p., na exekučné konanie.

14. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom
toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne
iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie

neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho.
Iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy. V tejto súvislosti
odvolacísúdpovažujezapotrebnépoukázaťnaustanovenie§161ods.1CSP,podľaktoréhokedykoľvek
počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (procesné
podmienky). V ustanovení § 161 ods.2 CSP je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky

konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnostiakedykoľvekzakonania.PodľajudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikykporušeniu
procesnej podmienky prekážky res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.
Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo
prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 230 CSP ktoré
výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať

znova. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neobstoja námietky oprávneného, o tom že exekučný súd nie
je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie ako aj nesprávnej aplikácií zmienených ustanovení na
exekučné konanie.

15. Oprávnený ďalej namietal, že zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.

16. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím
vo veci samej v exekučnom konaní. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho
(ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku.

V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia
(exekučného titulu), a to v prípade, ak povinná dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto
rozhodnutia. Následne rozhodnutie meritórneho charakteru o takejto veci má uznesenia o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení
exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods.1 Exekučného poriadku prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z

ustanovení Exekučného poriadku.

17. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje,že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd
prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a
vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,

právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k. 11Er/214/2014-15 zo dňa 19.03.2014, ktorým súd prvej
inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.09.2014, v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
14CoE/116/2014-32 zo dňa 31.07.2014. Nakoľko uvedeným uznesením bolo právoplatne rozhodnuté
o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v predmetnom rozhodcovskom rozsudku, pričom

skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide
o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosťodvolacísúdzastávaprávnynázor,žeuzneseniesúduprvejinštancieč.k.11Er/214/2014-15
zo dňa 19.03.2014 v spojení s uznesením tunajšieho krajského súdu č. k. 14CoE/116/2014-32 zo dňa
31.07.2014, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre

existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

18. K námietkam oprávneného ohľadom odopretia možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,
nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu
odvolací súd ešte dodáva, že v tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva. V tomto štádiu

exekučného konania postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani táto
námietka oprávneného.

19. Zo všetkých vyššie zmienených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne

podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 C.s.p. v spojení s § 255
ods.1 C.s.p. tak, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne
žiadne trovy konania nevznikli.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP).

V dovolaní sa podľa § 428 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods.2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).