Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224223
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112224223.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: United Industries, a.s., Šafárikovo nám.
č. 4, Bratislava, IČO: 35 686 031, zastúpeného: JUDr. Róbert Madej, advokát, Mýtna 42, 811 05
Bratislava, proti povinnému: MIRACOM LLC, 910 VT RT, 14N E. Montpelier, ZIP: 05651 Vermont,
Spojené štáty Americké, reg.č. L00 104 36, pre vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 59.349,- Eur
istiny s príslušenstvom pozostávajúcim z trov exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym

exekútorom: JUDr. Bohumil Kubát, so sídlom Exekútorského úradu Štúrova č. 6/13, 811 02 Bratislava,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Er/1612/2012-148 zo dňa
18.01.2016, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č.k. 2Er/1612/2012-148 zo dňa
18.01.2016, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Exekučný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie opierajúc sa o ustanovenie § 45 ods. 3 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení ďalších noviel (ďalej len „EP“) vo vzťahu
k § 44 ods. 2 EP, nakoľko vlastným šetrením zistil, že povinný, ktorý je cudzincom nemajúcim všeobecný
súd v Slovenskej republike, nemá ani žiadny majetok na území Slovenskej republiky, ktorý by zakladal
príslušnosť súdu k vydaniu poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté
uznesenie zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje odvolanie oprávnený zdôvodnil tým, že neexistencia výkladu určenia miestnej príslušností
exekučného súdu nemôže vyústiť do konštatovania, že žiaden slovenský súd nemá v predmetnej veci
právomoc konať. Poukázal na to, že ak už raz bola daná právomoc slovenských súdov v konaní vo

veci samej v spore z ktorého vzišiel exekučný titul, je z hľadiska práva na súdnu ochranu neprijateľné,
aby slovenské súdy v druhej fáze toho istého civilného procesu a v tej istej právnej veci odmietli
vykonaťsvojevlastnérozhodnutienaúzemíSlovenskejrepubliky.Napriekvykonanémušetreniumajetku
povinného zo strany súdu prvého stupňa sa domnieval, že povinný disponuje majetkom, keďže na
Okresnom súde Bratislava I, v pôvodnom konaní zaplatil súdny poplatok za podanie žalobného návrhu
vovýške31.768,50Euranáslednezaplatilsúdnypoplatokvdvojnásobnejsadzbezapodaniedovolania.

Poukázal na ekonomickú aktivitu povinného a to, že tento mal v banke (ČSOB) v minulosti evidovaných
niekoľko bankových účtov, ako i na to, že majetok povinného nemusí byť vyjadrený len vo forme
hmotného majetku, ale za majetok treba považovať pohľadávky povinného voči iným subjektom na
území Slovenskej republiky, rôzne druhy cenných papierov, čím sa podľa odvolateľa prvostupňový
súd vôbec nevysporiadal a ani nezisťoval prípadných obchodných partnerov povinného na Slovensku.
Ostatne uviedol, že z hľadiska hospodárnosti by bolo jednoduchšie poverenie na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi vydať.Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku /ďalej len „OSP“/), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu
ustanovenia § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP a

dospel k záveru, že toto uznesenie exekučného súdu nie je vecne správne.

Z obsahu spisu vyplýva, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č.k. 2Cob/343/2011-455 zo dňa 29.05.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 27.06.2012
a vykonateľnosť dňom 03.07.2012 (v časti vymáhaných trov konania). Týmto rozhodnutím odvolací súd

zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 33Cb/215/2008-297 zo dňa 20.01.2011 tak, že žalobu
(žalobcom bol povinný v tomto konaní) zamietol. Súčasne druhým výrokom uložil povinnosť žalobcovi
(teda povinnému) zaplatiť žalovanému (žalovaným bol oprávnený v tomto konaní) trovy prvostupňového
a odvolacieho konania v celkovej výške 59.349 Eur k rukám právneho zástupcu žalovaného, všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Oprávnený dňa 19.07.2012 doručil súdnemu exekútorovi svoj návrh na vykonanie exekúcie zo dňa
18.07.2012, ktorý následne dňa 26.07.2012 predložil návrh oprávneného, exekučný titul spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Okresnému súdu Bratislava I., ako súdu
exekučnému.

Exekučný súd riadiac sa ustanovením § 45 ods. 2 EP, ale tiež právnymi závermi vyslovenými v Náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 814/2014-45 zo dňa 01.04.2015 a v uznesení Krajského
súdu v Bratislave č.k. 22CoE/222/2015-76 zo dňa 14.10.2015, skúmal podmienku svojej príslušnosti
na vydanie poverenia spočívajúcu v existencii majetku povinného územnom obvode exekučného súdu.
Za týmto účelom požiadal všetky banky pôsobiace na území Slovenskej republiky (nie len vo svojom

územnom obvode) a žiadal peňažné ústavy o oznámenie, či má povinný vedený účet v tom ktorom
peňažnom ústave a s akým finančným zostatkom. Požiadal tiež Krajský dopravný inšpektorát Bratislava
a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru SR v Bratislave, či sú na povinného na území Slovenskej
republiky registrované motorové vozidlá. Dopytoval Finančné riaditeľstvo SR, aby súdu oznámilo,
či povinný vykonával resp. vykonáva nejakú exportnú alebo importnú činnosť na území Slovenskej

republiky. Tieto zisťovania viedli k negatívnemu výsledku rovnako, ako lustrácia vykonaná cez Kataster
Portál z ktorého vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky.

Podľa § 45 ods. 2 EP, miestne príslušný súd je všeobecný súd povinného. Ak povinný nemá všeobecný

súd v Slovenskej republike, príslušný je súd, v ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko
príslušných súdov, rozhoduje súd, ktorému bola žiadosť doručená ako prvému. Ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa predpisu o štátnej pomoci, miestne
príslušný súd je Okresný súd Malacky.

Podľa§251ods.4OSP,navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisusapoužijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci (podmienky konania).

Podľa§104ods.1vetaprváOSP,akideotakýnedostatokpodmienkykonania,ktorýnemožnoodstrániť,
súd konanie zastaví.

Podľa § 105 ods. 1 OSP, súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88 (osobitná príslušnosť). Ak
však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť
namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87 (všeobecná príslušnosť a
príslušnosť daná na výber). Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr
ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že miestna príslušnosť je jednou zo základných
podmienok konania, na ktorých je spolu s inými podmienkami založená identita zákonného sudcu a
legitimita súdu. Pri miestnej príslušnosti zákon rozlišuje dva režimy postupu súdu. Prvým je režimvšeobecného súdu odporcu sem patrí i režim príslušnosti danej na výber pri ktorých príslušnosť súd z
úradnej povinnosti neskúma, skúma ju len ak navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako
navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca. To znamená, že súd na ktorý sa obráti

navrhovateľ sa považuje za súd miestne príslušný, kým jeho príslušnosť nespochybní odporca, alebo
pokiaľ nie je splnená v ustanovení § 105 ods. 1 OSP obsiahnutá podmienka opakovaného vystupovania
navrhovateľa v rôznych veciach v pozícii navrhovateľa.

Druhý režim je režimom osobitnej príslušnosti, ktorou sa súd musí zaoberať od počiatku a bez toho aby

námietku nepríslušnosti namietal iný subjekt.

Ustanovenie § 45 ods. 2 EP vo svojej prvej a druhej vete v sebe nekumuluje dva režimy miestnej
príslušnosti, ale je len kategóriou všeobecnej príslušnosti. Tento režim pri odporcoch, ktorí nemajú iný
príslušný súd v Slovenskej republike, a voči ktorým možno uplatniť majetkové práva na súde, v obvode
ktorého majú majetok je režimom všeobecného súdu i v základnom konaní, viď § 86 ods. 2 OSP. Z toho

plynie, že exekučný súd nie je povolaný pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 45 ods. 2
veta prvá a druhá EP skúmať svoju príslušnosť z úradnej povinnosti. Ostatne majetkový prieskum osoby
povinnej je doménou exekučnej činnosti vykonávanej súdnym exekútorom a akékoľvek suplovanie tejto
činnosti vedie k nežiaducim procesným situáciám (súd zamieta žiadosť o udelenie poverenia, teda
rozhoduje v merite, hoci ide o procesné okolnosti veci).

Vychádzajúc z uvedených úvah preto postup exekučného súdu súd odvolací považuje za chybný a v
určitej miere obchádzajúci účel a zmysel zákona, nakoľko takýto postup, nielen že hatí prístup k súdu,
ale v značnej miere napĺňa rozmer obštrukcie. Preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil,
podľa ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) OSP, a vec mu vrátil, podľa odseku 2 tohto ustanovenia,

na ďalšie konanie. Ďalším postupom exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie žiadajúcemu
súdnemu exekútorovi vydá, nakoľko miestna príslušnosť v tomto štádiu konania, v predmetnej veci nie
je prekážkou vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

Keďže odvolací súd rozhodnutie exekučného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
(§ 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.