Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 30, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 39Er/2684/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214213968
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Müller
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1214213968.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko s.r.o., Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti povinným: 1) V. V., G.. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX K., X) P. M., G.. XX.XX.XXXX, I.
XXX, XXX XX I., o námietkach povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 13.06.2014 tunajší súd poverením č. 5102 165969 poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý,
PhD. vykonaním exekúcie vo veci hore označených účastníkov.

2. Súdny exekútor dňa 19.08.2015 doručil tunajšiemu súdu námietky povinného, ktoré boli súdnemu
exekútorovi doručené dňa 07.08.2015. Námietky podala povinná v prvom rade.

3. Námietky proti exekúcii boli podané v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote na podanie námietok.

4. Povinná vo svojich námietkach uvádza, že nehnuteľnosť, bola v čase začatia exekučného konania
predaná dňa 01.03.2013, a to E. U. Q. M.. Q.. Z. U., a teda nebola v čase začatia jej vlastníčkou. Povinná
v prvom rade predložila aj kúpnu zmluvu a osvedčenie podpisov. Exekúciu považuje za bezpredmetnú.

5. Dňa 13.01.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu oprávneného k podaným
námietkam. Právny zástupca uvádza, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný platobný
rozkaz. Predmetom konania boli faktúry za fakturačné obdobie od 19.05.2006 do 11.05.2007. Ďalej
uvádza, že námietky sú len prostriedkom procesnej obrany proti neprípustnej exekúcii a je možné ich
podať proti okolnostiam hmotného a procesného práva, ktoré vznikli až po vydaní exekučného titulu.

Nakoľko podľa oprávneného povinná neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorá by preukazovala, že exekúcia
je neprípustná, a preto považuje námietky za neoprávnené.

6. Podľa § 49 ods. 1 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému
a povinnému do vlastných rúk.

7. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.8. Podľa § 50 ods. 3 Exekučného poriadku, rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému,
povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.

9. Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je
prípustné odvolanie.

10. Podľa 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo,
právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

11. Podľa § 51 Exekučného poriadku, pred rozhodnutím o námietkach proti exekúcii vykonávanej na
podklade exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 alebo o odvolaní proti rozhodnutiu o námietkach môže si
súd vyžiadať vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, platobný výmer alebo výkaz nedoplatkov alebo
ktorý schválil zmier alebo dohodu.

12. Námietky sú procesnou obranou povinného. Nedá sa o nich hovoriť ako o opravnom prostriedku. V
námietkach sa napádajú len tie skutočnosti, a to aj hmotného aj procesného práva, ktoré nastali až po
vydaní exekučného titulu. Nie je možné namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vznikom exekučného
titulu, a malo sa na ne upozorniť v základnom konaní. Ak tak spravené nebolo, exekučný súd mu
neposkytne ochranu. V exekučnom konaní sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku, čiže nároku

o ktorom bolo rozhodnuté. Ak by mal exekučný súd skúmať námietky, ktoré napádajú exekučný titul z
vecnej stránky, čiže skutočnosti, ktoré sa mali uplatniť ešte v základnom konaní, dostalo by to exekučný
súd do pozície opravného súdu, čo nie je.

13. Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je

vykonateľné rozhodnutie, súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným
titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Aby
rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť, musí spĺňať tak materiálne náležitosti, ako aj náležitosti formálne.

14. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50

ods. 1 Exekučného poriadku , a to:
a) zánik vymáhaného nároku,

b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku,

c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a
d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného.

15. V zmysle § 268 Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym
uplynutím lehoty na podanie odporu alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí

odporu.

16. Podľa § 265 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je možné vo veci samej alebo o jej časti
rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemá súd pochybnosti, najmä ak tieto
skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez

nariadeniapojednávaniaajplatobnýmrozkazom,vktoromžalovanémuuloží,abydo15dníoddoručenia
zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote
podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.

17. Podľa § 267 ods. 1 Civilného sporového poriadku odpor proti platobnému rozkazu sa musí

vecne odôvodniť. Ustanovenie §129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení
žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K
odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O
tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

18. Podľa 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s
vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.19. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s
pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

20. Podľa § 470 ods. 2 OZ, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy
podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

21. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení má súd za to, že exekúcia je vedená dôvodne.

Nakoľko oprávnený je právnym nástupcom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok po Slovenskom
plynárenskom priemysle, a.s., podal oprávnene návrh na začatie exekúcie. Exekučným titulom v
tomto prípade je platobný rozkaz, kde je ako odporca uvádzaná P. C., teda poručiteľka, po ktorej
došlo k dedeniu. K podaniu odporu nedošlo, tým pádom nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a
vykonateľnosť. Keďže došlo k úmrtiu odporkyne z platobného rozkazu, prešla táto povinnosť na dedičov.
Dedičské konanie bolo ukončené, čo má súd preukázané osvedčením o dedičstve č. k. 46D/246/2011,

Dnot 40/2011, IČS 1211208492, ktorým došlo k schváleniu dohody o dedičstve. Nakoľko smrťou
prechádzajú aj dlhy po poručiteľovi, došlo aj k prechodu dlhu z exekučného titulu, platobného rozkazu.
Predaj nehnuteľnosti nemá vplyv na dlh, nakoľko ten bol viazaný na osobu poručiteľky. Jej smrťou prešiel
dlh z platobné rozkazu na povinné v prvom a druhom rade. Z toho dôvodu súd považuje námietku za
neodôvodnenú a neoprávnenú.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu vydaného súdnym úradníkom je podľa § 239 Civilného sporového poriadku

prípustná sťažnosť, ktorá sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý uznesenie
vydal.Sťažnosťmôžepodaťten,vkohoneprospechbolouznesenievydané.Sťažnosťlenprotidôvodom
uznesenia je neprípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v

čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah,
v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti
sporu možné a účelné.