Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 27, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/845/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217439
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7612217439.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej, v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, v mene ktorej koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
advokát, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22. septembra 2014, č.k. 5C
68/2012-156, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo
dňa 22.9.2014, č.k. 5C 68/2012-156 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady škody a
nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala byť spôsobená :

1/ nesprávnym úradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová Ves
v exekučných konaniach vedených na tomto súde pod sp.zn. 4 Er 3/2010 (5C 68/2012), 1 Er 856/2009

(5C 89/2012), 4 Er 328/2011 (5C 101/2012), 4 Er 2/2010 (5C 104/2012), 4 Er 760/2009 (5C 120/2012),
4 Er 682/2012 (5C 121/2012), 4 Er 521/2009 (5C 125/2012), 4 Er 56/2011 (5C 135/2012) tým, že
súd preskúmaval exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nad rámec právomoci zverenej mu ako
exekučnému súdu a tým, že v týchto konaniach vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia,

2/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová

Ves pod sp.zn. 4Er 519/2009 (5C 129/2012), 4 Er 760/2009 (5C 173/2012), 4 Er 100/2009 (5C 178/2012)
konkrétne tým, že rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia po zákonnej
15-dňovej lehote,

3/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp.zn. 4 Er 312/2009 (5C 111/2012), 4 Er 596/2009 (5C 114/2012), 4 Er 13/2009 (5C 140/2012)
konkrétne tým, že rozhodol o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote,

4/ nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde Spišská Nová
Ves pod sp.zn. 4 Er 215/2005 (5C 80/2012), 0 Er 674/2002 (5C 95/2012) konkrétne tým, že rozhodol o
návrhu oprávnenej na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote.2. Návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že v exekučných konaniach vedených vyššie pod
bodom1/(vžalobáchavrozsudkusúduoznačenýchako„ISTINARS“)boližiadostioudeleniepoverenia
zamietnuté a následne bolo exekučné konanie zastavené.

4. V exekučných konaniach vedených vyššie pod bodom 2/ (v žalobách a v rozsudku súdu označených

ako „NZP“) bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá po zákonnej 15-
dňovej lehote. Súd vyslovil názor, že v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová
lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie a nie v prípadoch
zamietnutia žiadosti súdneho exekútora.

5. V exekučných konaniach vedených pod bodom 3/ (v žalobách a v rozsudku súdu označených ako

„NP“) boli vydané poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, ale exekučným
titulom boli rozsudky rozhodcovského súdu, a vydaniu poverenia predchádzala opakovaná žiadosť zo
strany súdu o zaslanie úverovej zmluvy a rozhodcovského rozhodnutia.

6. V exekučných konaniach vedených vyššie pod bodom 4/ (v žalobách a v rozsudku súdu označených

ako „ZE“) rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovel žiadosti oprávnenej na zmenu exekútora predchádzali
úkony súdu - žiadosť poverenému exekútorovi na vyjadrenie, spolu so žiadosťou o vyčíslenie trov
exekúcie a zaslanie exekučného spisu, a následne po doručení tohto vyjadrenia a vyčíslenia trov a
exekučného spisu, súd žiadostiam vyhovel.

7. Návrh žalobkyne zo dňa 17.9.2014 na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o (jej) ústavnej sťažnosti súd zamietol s odôvodnením, že o tejto ústavnej sťažnosti už rozhodol
Ústavný súd Slovenskej republiky (išlo o sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
4 NcC 27/2012-15 zo dňa 22.10.2012), a to uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS
693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, ktorým sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na preskúmanie

sťažnosti, z ktorého dôvodu súd konštatoval, že nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania.

8.Súdposúdilvecpodľaustanovení§§3,5,6,9,15,17a19zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostiza
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov spojené s ustanoveniami § 41
a § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní.

9. Žalovaná v písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania práva k uplatneným nárokom
žalobkyne, a súd sa zaoberal (ne)dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že
nárok žalobkyne nie je premlčaný, lebo vo všetkých exekučných konaniach bolo rozhodované v priebehu

roku 2010 a 2012, a keďže (všetky) žalobné návrhy boli doručené súdu prvej inštancie dňa 27.9.2012,
boli podané v premlčacej lehote. Súd dospel k záveru, že nároky uplatnené týmito žalobnými návrhmi
nie sú premlčané.

10. Po preskúmaní zákonných predpokladov na priznanie nároku uplatneného žalobkyňou dospel

k záveru, že nebola splnená prvá podmienka, a to existencia nesprávneho úradného postupu, z
ktorého dôvodu nevykonával dokazovanie na preukázanie splnenia ostatných predpokladov, vrátane
preukázania vzniku a výšky škody a nemajetkovej ujmy.

11. Súd konštatoval, že pokiaľ ide o konania označené vyššie pod bodom 1/, vo všetkých prípadoch

boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom
exekučným titulom boli rozhodcovské rozsudky. Keďže vzťah medzi oprávneným a povinným hodnotil
exekučný súd ako spotrebiteľský vzťah s poukazom na § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., bol
exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať
zákonnosť exekučného titulu, t.j. rozhodcovského rozsudku. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských

rozsudkov v rámci exekučného konania nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Pokiaľ súd
zamietol žiadosti o udelenie poverenia, tieto nie sú ani nezákonnými rozhodnutiami, keďže ani jedno z
týchto rozhodnutí nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť. V tejto súvislosti súd poukázal narozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 439/2012, sp.zn. 6 Cdo 290/2012, či
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 278/2013, sp.zn. IV. ÚS 55/2011.

12.Konaniauvedenévyššiepodbodom2/,vktorýchnesprávnyúradnýpostupmalspočívaťvzamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote, súd dospel k záveru, že tomuto rozhodnutiu
predchádzali úkony súdu - vyžiadanie podkladov od súdneho exekútora, resp. oprávnenej, ktoré boli
nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia, kedy nemožno hovoriť o nečinnosti súdu.
Zároveň súd poukázal aj na tú skutočnosť, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-

dňová lehota platí iba v prípadoch, kedy exekučný súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie, a teda
nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora. V označených veciach exekučným titulom bol
rozhodcovský rozsudok, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvou o úvere, a to z dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľské
zmluvy.Vsúvislostisnamietanýmiskutočnosťamiuvádzanýmižalobkyňou,pokiaľsatýkaoneskoreného
rozhodnutia, o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd uviedol, že žalobkyňa

v konaní nepreukázala existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v daných exekučných
konaniach, a teda nepreukázal ani nesprávny úradný postup spočívajúci v nečinnosti súdu v uvedených
veciach. V žalobných návrhoch žalobkyňa uviedla, že vyvinula enormné úsilie, aby docielila vecný
posun v exekučných konaniach a uviedla konkrétne žiadosti o informáciu o stave, konania a sťažnosti
na prieťahy v konaní, ktoré boli z jej strany podané na súde. Žalobkyňa žiadala súd o informáciu o

stave konaní v jednotlivých konaniach dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, na ktoré jej súd
konajúci v tej ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti žalobkyne zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011,
ktoré boli sťažnosťami na prieťahy v konaní zapísanými pod Spr 22/2010, Spr 34/2010 a Spr 12/2011
boložalobkyniodpovedané,žezostranyvedeniasúduniesúkonštatovanévzhľadomnačinnosťsudcov
prieťahy v konaniach.

13. V exekučných konaniach vedených vyššie pod bodom 3/, v ktorých nesprávny úradný postup mal
spočívať vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, rovnako
súd dospel k záveru o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu. Aj v týchto exekučných veciach
bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie podľa žiadosti súdneho exekútora napriek tomu, že

exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Vydaniu poverenia predchádzala opakovaná
požiadavka zo strany súdu na zaslanie úverovej zmluvy a rozhodcovského rozhodnutia. V konaní
vedenom pod sp.zn. 4 Er 13/2009 (5C 140/2012) bol návrh na vydanie poverenia doručený súdu
9.1.2009 a poverenie bolo vydané exekučným súdom dňa 19.1.2009, teda v zákonnej 15-dňovej lehote.

14 Vo veciach označených pod bodom 4/, v ktorých nesprávny úradný postup mal spočívať v tom, že
súd nerozhodol o zmene exekútora v lehote 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora, súd
poukázal na skutočnosť, že rozhodnutiu predchádzali úkony exekučného súdu a to, žiadosť adresovaná
pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, spolu so žiadosťou o predloženie exekučného spisu a vyčíslene
trov. Po doručení vyjadrenia, exekučného spisu a vyčíslenia trov exekúcie bolo návrhu oprávnenej na

zmenu súdneho exekútora vyhovené.

15. Súd poukázal na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v exekučných
konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov. Aj v tomto
prípade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala existenciu nečinnosti, resp. prieťahov

pri rozhodovaní o jej návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní.

16.Pokiaľsatýkasťažnostípodanýchžalobkyňounaprieťahyvexekučnýchkonaniach,všetkysťažnosti
žalobkyne boli považované za neopodstatnené.

17. Súd konštatoval, že zo strany žalobkyne nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, a ani nezákonnosť rozhodnutia exekučného
súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobkyne nebola preukázaná už
prvá, z vyššie uvedených podmienok. Aj keď žalobkyňou bol predložený listinný dôkaz, a to znalecký

posudok č. 1/2014, týkajúci sa výšky majetkovej škody požadovanej žalobkyňou, z dôvodu, že v
konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad priznania náhrady škody, a to nesprávny úradný postup
exekučnéhosúduvjednotlivýchkonaniach,súdprenepreukázanieexistenciepodmienoknáhradyškody
a nemajetkovej ujmy zo strany žalobkyne, žalobu v plnom rozsahu zamietol. Súd zdôraznil, že prepriznanie náhrady škody musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, teda protiprávne konanie
- nesprávny úradný postup exekučného súdu, výška škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v žiadnom

zospojenýchkonaní,žežalokynivzniklaškodanesprávnymúradnýmpostupomexekučnéhosúdu,ktorá
je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

18. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. tým, že žalobkyňa
nebola úspešná v konaní, a tak nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaná, aj keď mala úspech,

nepreukázala vznik trov, a preto žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala žalobkyňa odvolanie z dôvodov podľa ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/ a f/
O.s.p.. Navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala súdu, že
prejednal vec v jej neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Uviedla, že požiadala súd o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila listiny spájané
s označenými dôvodmi. Pokiaľ súd prejednal za týchto okolností vec v jej neprítomnosti, odňal jej tým
právo konať pred súdom. Namietala ďalej, že vo veci rozhodla vylúčená sudkyňa. Meritórne rozhodnutie
vo veci neprichádzalo do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej
návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. V

čase rozhodnutia o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania. Žalobkyňa tvrdí, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom
rozhodnutí vychádzal. Nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie a tým došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti konania a práva žalobkyne na súdnu
ochranu. Nemala možnosť vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Sama nemala možnosť

navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Namietala ďalej, že vo veci nebolo možné rozhodnúť
„bez nariadenia pojednávania“, lebo bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie listinami založenými v
exekučnom spise, a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd umožniť
žalobkyni uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným
súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Vytýkala súdu, že

vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je
zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Aj k týmto dôkazom získaným z vlastnej iniciatívy
súdom mala žalobkyňa mať možnosť vyjadriť sa. Argumentovala ďalej, že ak žalovaná nereagovala
na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k žalobe, mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b
O.s.p. Namiesto toho súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ dokazovaním, ktorého

obsah a rozsah si určil sám a následne meritórne rozhodol. Poukázala na to, že predložila dôkaz o
vzniku škody, a to znalecký posudok 1/2014 a týmto preukázala, že nesprávny úradný postup mal na ňu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jej majetku, a to v posudku určenej výške. Nenáležité je
preto tvrdenie v odôvodnení rozsudku, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody postupom exekučného
súdu. Mala za to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu

škody. Pokiaľ ide o jej návrh na prerušenie konania, argumentovala, že súd bol povinný o tomto osobitne
rozhodnúť pred rozhodnutím vo veci samej, lebo takto ju zbavil možnosti podať opravný prostriedok
proti tomuto rozhodnutiu. Z týchto dôvodov navrhla zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

20. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.

21. Žalobkyňa podala odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej „O.s.p.“, účinného do 30.
júna 2016) a odvolací súd prejednával vec v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), účinného od 1. júla 2016.

22. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

24. Keďže odvolanie žalobkyne bolo podané pred 1.7.2016, krajský súd posúdil vec podľa právneho
stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.25. Dôvodom je tu nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane

naplnenialegitímnychočakávanístrán odvolaciehokonania,ktorézačalo,avšakneskončilozaúčinnosti
skoršej úpravy procesného práva (Článok 2 ods. 1, 2 CSP), ako je potreba ústavne konformného i
eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Článok 3 ods. 1 CSP).

26.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP a
z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

27. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. septembra 2016 o 13.55
hod., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského
súdu v Košiciach dňa 20.9.2016 v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a §
385 ods. 1 CSP a contrario.

29. Žalobkyňa v odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. §
205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Žalobca konkrétne namieta, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, pretože súd pojednával v jeho neprítomnosti, hoci preto neboli splnené podmienky
v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.

31. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon
priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho
procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú preto splnené podmienky vyplývajúce z

ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.

32. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

33. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

34. Predvolanie na pojednávanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).

35. V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa
22.9.2014 v neprítomnosti účastníkov, preto ak súd vec prejednal a rozhodol na tomto pojednávaní v

neprítomnosti účastníkov, neodňal tým žalobkyni (ani žalovanej) právo konať pred súdom.

36.Zobsahuspisujezrejmé,žepredvolanienapojednávanienadeň22.9.2014bolodoručenéžalobkyni
dňa 12.8.2014, právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 14.8.2014 a žalovanej tiež dňa 14.8.2014.37. Bola tak zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle citovaného ustanovenia § 115 ods.
2 O.s.p..

38. Podaním zo dňa 17.9.2014 požiadala žalobkyňa o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím
krajskéhosúduonevylúčenísudcovOkresnéhosúduSpišskáNováVeszprejednávaniaarozhodovania
v tejto veci, z ktorého dôvodu podala sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky. Vzhľadom na

túto podanú sťažnosť navrhla zároveň prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o jej ústavnej sťažnosti a z tohto dôvodu navrhla zrušiť pojednávanie.

39. Vyššie uvedené dôvody žiadosti o odročenie pojednávania súd nepovažoval za dôležité dôvody v
zmysle ust. § 119 ods. 1 O.s.p., a preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.. Žalovaná svoju neúčasť ospravedlnila a nežiadala o odročenie

pojednávania. Na pojednávaní dňa 22.9.2014 súd oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal
dokazovanie obsahom pripojených exekučných spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves, ako aj
ďalšími listinami, ktoré sú súčasťou tohto spisu a pripojených spisov a následne poučil účastníkov v
zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Zároveň
odvolací súd poznamenáva, že poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. O.s.p. bolo doručené písomne

účastníkom konania dňa 17.1.2013 (viď č.l. 19 p.v. spisu).

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal
v neprítomnosti žalobkyne, nebola jej odňatá možnosť konať pred súdom, pretože pre tento postup

boli splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p.. Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie
žalobkyne v odvolaní, že ju súd nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a tým jej znemožnil realizáciu jej
procesného práva navrhovať dôkazy.

41. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný

vtedy, ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

42. V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonná sudkyňa JUDr. Blažena
Fedorková nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto veci, o čom bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.6.2014 č.k. 6NcC/19/2014-124. Toto rozhodnutie bolo

doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 16.7.2014 a žalovanej dňa 16.7.2014 (č.l. 126 p.v.) a
nadobudlo právoplatnosť. Za situácie, že bolo právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v
zmysle ustanovenia § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania v tejto veci, nie je náležitá námietka žalobkyne, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

43. Aj pokiaľ ide o ostatné žalobkyňou namietané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/
a f/ O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

44. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli

za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §
133 až § 135 O.s.p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a

nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

45. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj

správny právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny potvrdil.

46. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmyslezákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobkyni tvrdeným nesprávnym úradným postupom
a nezákonnými rozhodnutiami Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaniach vedených na tomto
súde, ako sú vyššie označené pod bodmi 1 až 4 a ako sú špecifikované aj v odôvodnení napadnutého

rozsudku, z ktorého dôvodu základ nároku nie je daný.

47. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje.

48. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným
rozhodnutím aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav
a nenáležitá je preto námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého
stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie.

49. Pokiaľ žalobkyňa nesprávny úradný postup videla v tom, že súd v exekučnom konaní preskúmaval
zákonnosť rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov, s týmto názorom nie je možné sa
stotožniť. Povinnosť súdu ex offo v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť
exekučného titulu, t.j., či rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so zákonom (nezaväzuje účastníka
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom),

vyplýva z ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. c/ (rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom). Táto otázka bola už riešená v rozhodnutiach najvyššieho súdu, napríklad
sp. zn. 5Cdo/439/2012, ako aj ústavného súdu vo veciach I. ÚS 278/2013, IV. ÚS 55/2011, atď., teda

povinnosťou súdu ex offo bolo preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Ak takto
postupoval, nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom postupe.

50. Správny je aj záver súdu o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na
náhradu škody titulom nezákonných rozhodnutí, ktorými sú uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia v exekučných konaniach, uvedených vyššie pod bodom 1/.

51. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

52. V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktorými boli žiadosti
o udelenie poverenia na exekúciu zamietnuté, preukázané neboli a vzhľadom na nesplnenie tejto

podmienky pre vznik nároku je skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže
jednotlivé zákonné predpoklady vzniku práva na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2013 Z.z. musia
byť splnené kumulatívne.

53. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Spišská Nová Ves sa v

exekučných konaniach uvedených vyššie pod bodom 2/ nedopustil nesprávneho úradného postupu tým,
že nerozhodol o žiadosti o udelenia poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu, a to vzhľadom na
skutočnosť, že súd zamietol žiadosti o udelenie poverenia.

54. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ (notárske zápisnice a vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených - poznámka
odvolacieho súdu). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

55.Zvyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplýva,želehota15dníjeurčenánavydaniepoverenia
na vykonanie exekúcie v prípade, že súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. V ostatných prípadoch, t.j. ak takýto rozpor
súd zistí, nie je viazaný lehotou 15 dní a nie je ani povinný v tom prípade vydať poverenie pre exekútora.
Naopak v tom prípade musí takúto žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Určená lehota 15 dní však

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/, a teda ak ide o notárske zápisnice, ktoré
obsahujú právny záväzok a ak ide o vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

56. V exekučných veciach uvedených vyššie pod bodom 2/ išlo o prípady, kedy súd zistil rozpor
exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, z ktorého dôvodu zamietol žiadosť o

udelenia poverenia, a teda nebol viazaný lehotou 15 dní v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia.

57. Je treba konštatovať, že aj za situácie, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ako aj za
situácie, že súd zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, je povinný rozhodnúť v primeranej lehote.

Vzhľadom na znenie ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2013 Z.z. od 1.1.2013, teda aj v čase rozhodovania
súdu, však otázku prieťahov môže súd posudzovať len vychádzajúc z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobkyňa
nepreukázala existenciu žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani nepreukázala, že by jej sťažnosť na prieťahy

v konaní bola vybavená spôsobom, z ktorého by existencia prieťahov bola preukázaná.

58. Vyššie uvedený záver o nepreukázaní existencie žiadneho relevantného rozhodnutia, ktorým by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa vzťahuje aj
k rozhodnutiam uvedeným vyššie pod bodmi 3/ a 4/, v ktorých rovnako žalobkyňa namieta prieťahy

v konaní, spočívajúce vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty, a v
rozhodnutí o zmene súdneho exekútora po uplynutí 30 dňovej lehoty.

59. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku je záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu a nepreukázaní

existencie nezákonných rozhodnutí Okresného súdu Spišská Nová Ves vo všetkých vyššie uvedených
exekučnýchkonaniach,atedazáveronesplnenípodmienokprezodpovednosťžalovanejzavznikškody
žalobkyni v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., vecne správny.

60. Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo

povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalobkyne, že súd neprihliadol na ňou predložený dôkaz o výške
škody - znalecký posudok a nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s týmto predloženým
znaleckým posudkom.

61. K ostatným odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné :

62. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania
z dôvodu neexistencie dôvodu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1,2 O.s.p., keďže v čase
rozhodovania súdu už bolo rozhodnuté o ústavnej sťažnosti žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského

súdu v Košiciach č. k. 4NcC/27/2012-15 zo dňa 22.10.2012. Okrem toho vyššie citovaným uznesením
Krajského súdu v Košiciach bolo rozhodované o tom, že z prejednávania rozhodovania veci nie
je vylúčená sudkyňa JUDr. Monika Balážová, ktorej pôvodne bola vec pridelená, a teda nešlo orozhodovanie o (ne)vylúčení sudkyne, ktorá vec prejednala a rozhodla ako zákonná sudkyňa (JUDr.
Blažena Fedorková).

63. Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalobkyne, že súd bol povinný o jej návrhu na prerušenie
konania rozhodnúť osobitne pred samotným rozhodnutím vo veci samej. V čase rozhodovania súdu
prvého stupňa neboli splnené podmienky pre prerušenie konania, pričom žalobkyňa na svojom návrhu
na prerušenie napriek tomu trvala, preto súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Tým, že o tomto
návrhu rozhodol až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, neodňal žalobkyni právo podať opravný

prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, pretože odvolanie je prípustné proti výroku, ktorým súd rozhodoval
o tomto návrhu a toto svoje právo žalobkyňa aj realizovala v odvolaní proti rozsudku. Odvolací súd
prejednal aj odvolanie žalobkyne proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania a nenáležitá
je preto odvolacia námietka o zbavení možnosti žalobkyne podať opravný prostriedok proti tomuto
rozhodnutiu. Keďže odvolací súd nezistil dôvody pre prerušenie konania, nemožno súdu prvého stupňa
vytýkať nesprávny právny postup, ak nevyhovel návrhu na prerušenie konania, ďalej vo veci pokračoval

a vo veci rozhodol.

64. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, že vyjadrenie žalovanej jej nebolo doručené a nebolo doručené ani súdu, a
tedasúdmalrozhodnúťrozsudkomprezmeškanie,odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,ževyjadrenie

žalovanej k žalobe zo dňa 4.2.2013 bolo doručené Okresnému súdu Spišská Nová Ves dňa 6.2.2013
(č.l. 32 spisu) a následne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 19.2.2013 (viď doručenka
na č.l. 44 p.v. spisu).

65. Za tejto situácie žalobkyňa mala dostatok času na to, aby sa vyjadrila k argumentom žalovanej

a prípadne navrhla vykonať dôkazy na ich vyvrátenie a pokiaľ tak neurobila, sama sa vzdala tohto
procesného práva, ktorého realizácia jej však nebola znemožnená postupom súdu.

66. Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené (6.2.2013), tak neboli splnené ani
podmienky pre rozhodnutie v zmysle ust. § 153b/ ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

67. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že nemala možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil
na nich svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdala sama tým, že sa
nedostavila na pojednávanie, na ktoré bola riadne predvolaná a ani nepožiadala z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie. Na tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných

dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spise, ako aj oboznámením všetkých exekučných spisov Okresného
súdu Spišská Nová Ves, v ktorých je namietaný nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie a
pokiaľ by sa žalobkyňa bola tohto pojednávania zúčastnila, mala možnosť sa k vykonaným dôkazom
vyjadriť a realizovať aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane možnosti
vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda

zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania a ani právo žalobkyne na súdnu ochranu porušené neboli.

68. Nenáležitá je námietka žalobkyne, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť „bez nariadenia
pojednávania“, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. §
101 ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako už bolo uvedené vyššie. Rovnako

nenáležitá je aj námietka o vykonaní dokazovania listinami , ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozsudku nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie
listinami obsiahnutými v exekučných spisoch Okresného súdu Spišská Nová Ves, ktoré aj špecifikoval
ich spisovými značkami a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
22.9.2014, v ktorej súd podrobne uvádza zistenia z jednotlivých exekučných spisov, ktoré majú význam

pre rozhodnutie vo veci.

69. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobkyne nedôvodné a nespôsobilé
privodiťzmenunapadnutéhorozsudku,pretoodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách konania účastníkov.

70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, a preto má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni, ale trovy odvolacieho konania jej nevznikli, žalobkyňanemá nárok na ich náhradu, lebo bola neúspešná, a preto súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).