Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 5, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212034
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114212034.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: ZSE

Distribúcia, a.s., Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS
s.r.o., Vodná 3, Košice, IČO: 36 730 564, proti žalovanému: E. F., narodený XX. X. XXXX, bytom Z. XX,
Z., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou L. B., zamestnankyňou tunajšieho súdu,
o zaplatenie 234,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 16Ro/168/2014-13 zo dňa 7.5.2014.

II. Súd návrh z a m i e t a

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 2. 5. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 234,56
eur,úrokuzomeškania9%ročnezosumy234,56eurod3.6.2012dozaplateniatitulomneoprávneného
odberu a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 10. 4. 2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta zamestnancami,
o zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol a zároveň bola vyhotovená fotodokumentácia.

Žalobcovi vznikla škoda v žalovanej sume.

Dňa 7. 5. 2014 súd vydal platobný rozkaz č. k. 16Ro/168/2014-13, ktorým návrhu vyhovel.

Uznesením č. k. 8C/231/2014-27 zo dňa 9. 3. 2015 bola žalovanému ustanovená opatrovníčka na toto
konanie.

Opatrovníčka navrhla návrh zamietnuť.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 28.
4. 2014, protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 10. 4. 2012, výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom na č.l. 9, faktúrou zo dňa 18. 5. 2012, vyjadrením opatrovníčky. Rozsudok bol
verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote,
účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.Z protokolu o zistení neoprávneného odberu zo dňa 10. 4. 2012 vyplýva, že na odbernom mieste
Z. XX, Z. bol zistený neoprávnený odber. Odberné miesto svojvoľne pripojené bez platne uzavretej
zmluvy o dodávke elektrickej energie. Porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Spotreba

elektrickej energie na odbernom mieste bola zaregistrovaná. Žalovaný neprítomný pri spísaní.

Z faktúry zo dňa 18. 5. 2012, splatná dňa 2. 6. 2012 vyplýva, že žalobca fakturoval sumu 234,56 eur ako
vyúčtovanie náhrady škody za neoprávnený odber el. energie.

Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny na č.l. 9 vyplýva vyčíslená škoda vo
výške 234,56 eur, pozostávajúc zo sumy 171,53 eur (spotreba elektriny od 22. 3. 2012 do 10. 4. 2012 +
41,43 eur náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005
Z. z. + DPH 21,60 eur).

Podľa ustanovenia § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak platobný rozkaz nemožno doručiť

čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz
týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1 O. s. p.). Súd zruší platobný
rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie
končí.

Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu žalovanému súd zrušil vydaný platobný rozkaz.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 421 Občianskeho zákonníka každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť
predmetom jeho záväzku, zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo

aj inak.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to
poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením od predošlého stavu.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdené.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z. neoprávneným odberom elektriny je odber a)
bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o
1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. škoda spôsobená neoprávneným odberom
elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou

v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený
odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny
príslušnou cenou, ktorá je a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v
najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej
odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s
dodávkou elektriny, ods. 2 celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny

sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny
trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber
elektriny odo dňa nasledujúceho po vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní
kontroly odberného elektrického zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla,

alebo od doby ukončenia montáže odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber
elektriny uskutočnený, najdlhšie za obdobie posledných šiestich mesiacov, ods. 3 denná spotreba pri
neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu
alebo distribučnú sústavu o napätí medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak
odbernéelektrickézariadeniejepripojenénadistribučnúsústavuonapätímedzifázamiod1kVdo52kV,

sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber
elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia, b)
na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej, c) za odber elektrického výkonu (namerané
štvrťhodinové maximum elektrického príkonu) sa považuje rezervovaný výkon; ak nebol dohodnutý,
považujesazarezervovanývýkonsúčetmenovitýchvýkonovvšetkýchtransformátorov,d)zadohodnutý

rezervovaný výkon sa považuje hodnota nula kW, ods. 4 denná spotreba pri neoprávnenom odbere
elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami
do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa
súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň,
ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného

istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak
nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa
hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z
viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného
elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené, ods. 5 vypočítaná

škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ods. 2 najneskoršie sa
právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo

dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Z vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia má súd za preukázané, že

návrh žalobcu nebol podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že od 22. 3. 2012 do 10. 4. 2012
bol na odbernom mieste na adrese bydliska žalovaného zistený neoprávnený odber elektrickej energie
vo výške 234,56 eur, ktorý bol zistený zamestnancami žalobcu dňa 10. 4. 2012 v zmysle žalobcom
predloženého Protokolu. Žalovaný nemal a v konaní nebol tvrdený opak uzavretú zmluvu na dodávkuelektrickej energie. Žalobca za neoprávnený odber od 22. 3. 2012 do 10. 4. 2012 vyčíslil škodu za
neoprávnený odber vo výške 171,53 Eur a 41,43 eur ako náhrady spojené so zistením neoprávneného
odberu+DPH21,60eurspolu234,56eur.Vzmyslecitovanejvyhláškydošlokstanoveniucelkovejškody

a to vynásobením dennej spotreby a počtom dní trvania neoprávneného odberu. Zákon č. 656/2004
Z.z. obsahoval osobitnú úpravu náhrady škody pri neoprávnenom odbere. Uvedená právna norma
predstavuje lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Spôsob určenia
výšky škody bol upravený preferovaním vyčíslenia skutočnej škody, zistenej na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov. V prípade nemožnosti vyčíslenia škody uvedeným spôsobom bol výslovne

upravený vykonávacím predpisom spôsob výpočtu škody. Zákonodarca v ustanovení § 39 ods. 2 zákona
č. 656/2004 Z.z. pojmovo odlíšil vyčíslenie škody a výpočet škody. Vyčíslenie škody podľa uvedeného
ustanovenia má prednosť a realizuje sa na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Za takéto
podklady možno považovať údaje o reálnej spotrebe neoprávnene odobratej elektrickej energie za
rozhodné obdobie, merané meracím zariadením namontovaným prevádzkovateľom (elektromer). Pri
výpočte škody žalobca vychádzal z podkladov súvisiacich so zisťovaním neoprávneného odberu na

odbernom mieste žalovaného dňa 10. 4. 2012. Zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike predstavuje
špeciálny zákon vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody. V
spojení s vykonávacou vyhláškou upravuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny, ktorý je povinný žalobcaeľ dodržať a postupovať podľa neho. Súd sa s vyčíslením žalobcu
stotožnilanávrhuvyhovel.Avšaksúdsastotožnilsovznesenounámietkoupremlčaniaamalto,ženávrh

bol podaný po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, keď už dňa 10. 4. 2012 žalobca mal vedomosť o
výške škody a aj o tom, kto mu ju spôsobil. Žalobný návrh podal dňa 2. 5. 2014 t.j. po jej uplynutí, keď
najneskôr mal návrh na súd podať dňa 10. 4. 2014. Je bez významu, keď bola vystavená faktúra na
žalovanú sumu. Na základe uvedeného súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pokiaľ ide o požadovaný úrok z omeškania aj v tejto časti nepovažoval súd návrh za dôvodný, nakoľko
zamietol návrh už v časti žalovanej istiny. Z dôvodu hospodárnosti sa v konaní nezaoberal výškou
požadovaného úroku z omeškania a ani dňom vzniku omeškania.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdené.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vo veci plne
úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov si neuplatnil a ani zo

spisového materiálu mu žiadna náhrada nevznikla.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.