Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/246/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204017
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813204017.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcu CD Consulting, s. r. o., Praha,
Politických vězňů 1272/21, Česká republika, zast. Fridrich Paľko, Bratislava, Grösslingova 4, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému T. B., O.S., A.. Q. XX, o zaplatenie 434 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 8C/405/2013-72 zo 16.1.2015 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Pripúšťa čiastočné späťvzatie v rozsahu zmluvného úroku 0,19 % denne, zrušuje rozsudok v tejto časti
a konanie zastavuje.
P o t v r d z u j e rozsudok v ostatnej časti.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) žalobu žalobcu zamietol a vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobou žiadal podľa nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady /ES/ číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
vydanie rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške
434,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 504,- eur od 22.5.2009 do 24.5. 2010, zo
sumy 494,- eur od 25.5.2010 do 20.6.2010, zo sumy 484,- eur od 21.6. 2010 do 19.10.2010, zo sumy

474,- eur od 20.10.2010 do 22.11.2010, zo sumy 464,- eur od 23.11.2010 do 12.4.2011, zo sumy 454,-
eur od 13.4.2011 do 26.6.2011, zo sumy 444,- eur od 27.6.2011 do 21. 9. 2011 a zo sumy 434,- eur od
22.9.2011 až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 504,- eur od 25.5.2009 do 24.5.2010,
zo sumy 494,- eur od 25.10.2010 do 20.6.2010 zo sumy 484,- eur od 21.6.2010 do 19.10.2010, zo
sumy 474,- eur od 20.10.2010 do 22.11.2010, zo sumy 464,- eur od 23.11.2010 do 12.4.2011, zo sumy
454,- eur od 13.4.2011 do 26.6.2011, zo sumy 444,- eur od 27.6.2011 do 21.9.2011 a zo sumy 434,- eur
od 22.9.2011 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 1,68 eur a

náhradu trov konania, v časti trov právneho zastúpenia vo výške 81,14 eur s DPH a v časti zaplateného
súdneho poplatku vo výške 26.- eur. Žalobca poukázal na to, že indosatár je nadobúdateľ všetkých
práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný 9.1.2009 na zmenkovú sumu 504,- eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.5.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrenou doložkou na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Do jej textu bol poňatý záväzok
žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s
0,25 % denným úrokom od 22. 5. 2009. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového

veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nič nezaplatil. Nakoľko
zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti
zistiť verejnou listinou. Žalobca žiadal, aby súd podľa článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007 vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do troch dní uhradiť žalobcovi zmenkovúistinu s príslušenstvom. Žalobca nežiadal nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy, a to
výpis z obchodného registra a originál zmenky vystavenej žalovaným dňa 9.1.2009 na zmenkovú sumu
504,- eur s príslušenstvom.

Vykonal dokazovanie v súlade s článkom 7 ods.1 písm. b/ v spojení s článkom 9 ods.1 až 3 nariadenie
č. 861/2007, a to oboznámením sa so Zmenkou z 9.1.2009, ako aj so Zmluvou o úvere z 9.1.2009
uzavretou medzi predchodcom žalobcu Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným vrátane všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, pripojením spisu Okresného súdu Rožňava 8Er/822/2010. Z originálu
zmenky predloženej žalobcom vystavenej žalovaným reprodukoval údaje, zo zmluvy o úvere uzavretej

medzi Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným vyplynulo, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú
sumu, zvýšenú o príslušný poplatok a konštatoval, že v zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru ani
RPMN. Citoval z článku 11 a 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru a na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.
Zistil, že podaná žaloba spĺňa podmienky na konanie v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, uviedol,

že v prvom rade posúdil platnosť zmenky z hľadiska jej formálnych náležitostí vyžadovaných zák. č.
191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový, že predložená zmenka je vlastnou zmenkou, ktorá je upravená
v článku 1 druhej časti zákona.
Citoval znenie § 75, § 77 ods. 1,2,3, § 5 ods. 1,2,3, § 11 ods. 1,2,3, § 48 ods. 1,2,3,4, § 33 ods.1,2
zák. č. 191/1950 Zb. a zistil, že ide o vlastnú zmenku, ktorá má uvedené dve možnosti zaplatenia, čo

spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. V zmenke sú totiž uvedené dva údaje o zročnosti, čo spôsobuje
neurčitosť dohody o zročnosti v súlade s § 37 ods.1 O. z. (ktorého znenie citoval), že neurčitý údaj
zročnosti zmenky je spôsobený zápismi údajov na zmenke, keď zo zápis "zaplatím za túto zmenku pre
predložení" je uvedená zročnosť zmenky na videnie a z údaja "na platenie predložiť v lehote štyroch
rokov od vystavenia" je uvedená zročnosť zmenky na určitý čas po dáte vystavenia. Jedná sa teda o

neurčitý údaj zročnosti, resp. o zročnosť postupnú, ako je to uvedené v § 33 ods.2 zák. č. 191/1950 Zb.
Takáto zmenka sa považuje za neplatnú /rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Obdo/59/2010/. Dospel
k záveru, že predložená zmenka žalobcom nemala náležitosti podľa 33 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb., a
preto je v zmysle ods. 2 citovaného paragrafu neplatná, preto žalobu zamietol.
Konštatoval, že zároveň posúdil uplatnený nárok aj v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na

ochranu spotrebiteľa z dôvodu, že predložená zmenka bola vystavená ako súčasť zmluvy o úvere
uzavretou medzi právnym predchodcom žalobu a žalovanou. Uviedol, že v konaniach o právach z
indosovanej zmenky v zásade neskúma kauzu pôvodného právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla.
Právna konštrukcia indosácie zmenky s využitím
tretej osoby umožňuje od žalovaného ako spotrebiteľa vymôcť jednak plnenie z neprijateľnej zmluvnej

podmienky a jednak plnenie úrokov a poplatkov v rozpore s povinnosťou poskytovateľa úveru uvádzať
v zmluvách ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. Nie je možné totiž prehliadať možné zneužitie zmenkového
inštitútu v neprospech na jednej zmluvnej strany. Nakoľko zmenka bola vystavená žalovanou v súvislosti
s uzavretou spotrebiteľskou zmluvou o úvere, súd ex offo preskúmal zmluvné podmienky v časti
vypĺňacieho práva zmenky a preto bez platnej dohody o vypĺňacom práve nemôže byť platná zmenka.

V danom prípade postupoval podľa O. s. p., O. z. a z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
súladesoSmernicouRady93/13EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,smernicou
2008/48/EHS a smernicou č. 2005/29/ES. Citoval znenie čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods.1,2 smernice 93/2013
EHS.
Poukázal na § 121 O. s. p. a uviedol, že v zmysle cit. ust. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne

známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v
Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Citoval znenie § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,4 písm. k/ a 5, § 54 ods.1,2 O. z., § 4 ods.6 zák. č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy,

Podľa § 37 ods.1, § 39 O. z. a mal za to, že zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok
zo spotrebiteľského vzťahu, pričom v rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C - 419/2011 zo
14.3.2013 /Česká sporiteľňa, a.s. proti Geraldovi Feichterovi/ samotný Európsky súdny dvor v konaní
pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa
záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe

zmenky ako abstraktného cenného papiera, je jeho povinnosťou skúmať postavenie žalovaného ako
spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru,
teda jej obsah a ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté. Samotné
dojednanie v čl. 17 VOP, podľa ktorého „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažnýchnárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky", je v priamom rozpore
s § 4 ods.6 z. č. 258/2001 Z. z. V zmysle zmenky sa zmenková suma úročí zmenkovým úrokom 0,25
% denne odo dňa, kedy sa stal v zmysle čl. 4 všeobecných podmienok poskytnutia úveru splatný

celý dlh. K samotnému vyplneniu zmenky teda veriteľ ako remitent pristúpil až v príčinnej súvislosti so
zosplatnením celého dlhu, pričom k zosplatneniu dlhu došlo z dôvodu neplnenia zmluvných záväzkov zo
strany spotrebiteľa. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky považoval za podmienku, ktorá je v zmysle
čl. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením prílohy ods. 1 písm. c/ smernice 93/13 EHS výslovne nekalá,
nakoľko ide o podmienku, ktorej účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany

spotrebiteľa neprimerane vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne. Zmluvné
dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky považoval za také dojednanie, ktoré umožňuje v rozpore s
§ 53 ods.4 písm. k/ O. z. požadovať od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 54 ods.5 O. z. neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne predstavuje 91,25 % ročne, čo je

podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi. Svojou podstatou ide teda o sankčné plnenie, k plynutiu
ktorého dochádza výlučne na základe porušenia zmluvných povinností zo strany dlžníka. Podľa právnej
úpravy účinnej v SR od 15. 1. 2009, konkrétne § 369 ods.1 Obch. z. platí, že ak záväzok vznikol zo
spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky
stanovenejnariadenímvládySRč.87/1995Z.z.Zuvedenéhovyplýva,žeprivystaveníneúplnejzmenky

s úrokom 0,25 % denne, kde o obchádzanie uvedeného zákonného ustanovenia so zámerom získať v
prípade porušenia zmluvných povinností od dlžníka sankčné plnenia v neprimeranej výške. Dospel k
záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je
právnym úkonom obchádzajúcim zákon, ktorý je v zmysle § 39 O. z. absolútne neplatný a preto sankčný
úrok vpísaný v zmenke vo výške 0,25 % denne spôsobuje neplatnosť zmenky.

Ďalej zistil, že vyššie oboznamovaná úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 4
ods.2 písm. h/, i/, j/, k/ zák. č. 258/2001 Z. z. V zmluve totiž absentuje ročná úroková sadzba a RPMN,
priemerná hodnota RPMN a rozpis splátok a preto v súlade s § 4 ods.3 zák. č. 258/2001 Z. z. sa
považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Aj z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v
celom rozsahu zamietnuť.

Výrok o trovách konania sa opiera o § 142 ods.1 O. s. p. Neúspešnému žalobcovi nevznikol nárok na
náhradu trov tohto konania a úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal z dôvodu, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§205 ods. 2 písm. b) O.s.p.); b) v konaní došlo k

vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§205 ods.2 písm. a) O.s.p. v spojení s §221 ods.1 písm. f) O.s.p.) a c) rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods.2 písm. f) O.s.p.), ktoré o.
i. odôvodnil tým, si uplatňuje nárok vyplývajúci zo zmenky. V súlade s konštantnou judikatúrou českých
a slovenských súdov (ktorých právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu

totožná a preto sú aplikovateľné na prejednávanú vec) je zmenka samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. č. 191/1950 Sb. (ďalej
aj „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie
nesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciipríslušnýchprávnychpredpisovapráva

Európskej únie a uspokojil sa s konštatovaním, že je oprávnený v každom štádiu konania a v každom
druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej veci o spotrebiteľský vzťah, on
zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide
o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na to, že súd neuvádza žiadne konkrétne argumenty, rozhodnutie
súdu je potrebné považovať za arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo predstavuje

zásah do práva na spravodlivý súdny proces a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. b) O. s. p.). Nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;
jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu

pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods.1 O. s. p.), spôsobom
zakotveným v § 157 ods.2 O. s. p.. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením
práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitáčasť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom nevyhodnotil (Nález
ÚS SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Namietal, že poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo/3/2008 z
22.10.2008, podľa ktorého cit.: „Z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že

majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu odporca
(povinný) zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje.“ Poukázal aj na rozsudok NS ČR z 22.8.2002 sp. zn.
25Cdo/1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) podľa ktorého:
„Směnka je v právní teorii obvykle definována jako dlužnický dokonalý cenný papír, jímž za předpokladu
splnění přísných formálních náležitostí vzniká přímý, bezpodmínečný, nesporný a abstraktní závazek

určité osoby zaplatit majiteli směnky v určitém místě a čase stanovenou peněžitou částku.“
Zmenku navrhol posúdiť podľa § 33 ods.1 Zmenkového a šekového zákona, ktorú on predložil ako určitú
a namietal aj to, že účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu
splneniuzáväzku.Zároveňmásankčnýcharakter,leboúčastníka,ktorýporušízmluvnúpovinnosť,trestá
nepriaznivýmnásledkomvpodobevznikuďalšejpovinnostizaplatiťpeňažnúčiastkuvdohodnutejvýške.
Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to

však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.
Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne
posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

Odvolací súd verejne vyhlásil rozsudok a konštatuje, že preskúmaním rozsudku podľa § 212 ods.1,3

O.s.p. okrem čiastočného späťvzatia návrhu, zistil preskúmateľnosť a správnosť rozsudku, v ostatnej
zamietajúcej časti rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O.s.p., keď súhlasí aj s jeho dôvodmi.
Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.

Inými vadami podľa § 205 ods.1 písm. b) O. s. p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konania
postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie
účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti
s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len

vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v
konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje
otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v

dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka
o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol
účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi
poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O. s. p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1
prvá veta O. s. p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia

pojednávania (§ 115a O. s. p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník
preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež
s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O.
s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v
súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá

ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný
v rozopre s § 129 ods.1 O. s. p. a p.).
Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z
uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v dôsledku
ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavupod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -

podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad

musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a

výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.
Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je

preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe
ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.
Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného

oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie

jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane
rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný a ak žalobca tvrdí opak, ide len o jeho subjektívny pocit.

Vo výroku uznesenia z 1.2.2016 bol upozornený žalovaný, že ak sa stanovenej lehote nevyjadrí, bude
sa predpokladať, že proti čiastočnému späťvzatiu žaloby nemá námietky.

Keďže čiastočne vzal svoj návrh späť žalobca, čo do zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti
uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatnil v konaní len zmenkový
úrok 0,06 % denne, so zreteľom na § 96 ods.1,2, § 211 O.s.p. odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie
v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v tejto časti a konanie zastavil.V ostatnej časti odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žalobu o zaplatenie zmenkovej sumy 434,- eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 504,- eur od 22.5.2009 do 24.5. 2010, zo sumy 494,-

eur od 25.5.2010 do 20.6.2010, zo sumy 484,- eur od 21.6. 2010 do 19.10.2010, zo sumy 474,- eur
od 20.10.2010 do 22.11.2010, zo sumy 464,- eur od 23.11.2010 do 12.4.2011, zo sumy 454,- eur od
13.4.2011 do 26.6.2011, zo sumy 444,- eur od 27.6.2011 do 21. 9. 2011 a zo sumy 434,- eur od 22.9.2011
až do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 504,- eur od 25.5.2009 do 24.5.2010, zo sumy
494,- eur od 25.10.2010 do 20.6.2010 zo sumy 484,- eur od 21.6.2010 do 19.10.2010, zo sumy 474,-

eur od 20.10.2010 do 22.11.2010, zo sumy 464,- eur od 23.11.2010 do 12.4.2011, zo sumy 454,- eur od
13.4.2011 do 26.6.2011, zo sumy 444,- eur od 27.6.2011 do 21.9.2011 a zo sumy 434,- eur od 22.9.2011
až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy. Zmenkový úrok síce (tak ako
správne konštatuje súd prvého stupňa), plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, avšak
za primeranú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov nie je možné požadovať ročný úrok, ktorý
sa v podstate rovná dlžnej istine, v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami

pri spotrebiteľských a ostatných úveroch domácností nižšie ako 14 % ročne podľa internetovej stránky
NBS, ktorú sadzbu zmenkový úrok vo výške 0,25 % žiadaný navrhovateľom denne, resp. 91,25 % ročne
až 6x prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd prvého stupňa správne považoval za neplatnú
pre rozpor s dobrými mravmi a podľa ustálenej súdnej praxe (je potrebné prihliadať na rozpor s dobrými
mravmi), (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo/26/2011 z 26.4.2012), úroková doložka je neplatná.

Odvolací súd ešte doplňuje, že naviac v stovkách vecí žalobcu musí byť zabezpečená ochrana práv
spotrebiteľa, postup žalobcu, keď podal žalobu proti žalovanej predstavuje také konanie, ktoré pri
obchádzaní zákona z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľné (konanie in fraudem legis),
keďže v exekučnom konaní bolo predtým zastavené právoplatne (porovnaj aj rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/446/2012, 3Cdo/227/2012, 3Cdo/237/2012) a žalobca svojím postupom porušil záväzné právne

pravidlo platiace v právnom štáte, v Slovenskej republike za účelom dosiahnutia nežiaduceho výsledku
a preto tu aplikácia zákona o zmenkách neprichádzala do úvahy.

Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania platí aj pre odvolacie konanie.

Výrok o trovách konania sa odôvodňuje neúspechom žalobcu v odvolacom konaní a § 150 ods.2 O.s.p.,
keď žalobca mal len minimálny úspech vo veci po pripustení čiastočného späťvzatia návrhu v časti
zmenkového úroku.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.