Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/46/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208218542
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208218542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: G. O. R. T. D. X.
W. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom C., A.. X S. Č.. XXX/5, v čase maloletosti zastúpený zákonnou
zástupkyňou W. E., bytom C., A.. X. S.Í. Č.. XXX/X, zastúpená JUDr. Monikou Tholtovou, advokátkou
v Bratislave, Mierová č. 167/B, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa: W. E. S. B.
R. L. P. M. E. Á., bytom C., A.. X. S. Č.. XXX/X, zastúpená JUDr. Monikou Tholtovou, advokátkou v
Bratislave, Mierová č. 167/B, proti odporcovi: SEG Residential I, s.r.o., Bratislava, Staré Grunty č. 24,
IČO: 35 916 559, zastúpený spoločnosťou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.

r. o., Bratislava, Cintorínska č. 3/A, IČO: 35 874 465, za ktorú koná Mgr. Dušan Nitschneider, o nájom
bytu, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
26. októbra 2011, č.k. 15 C 219/2008-238, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. októbra 2011, č.k. 15
C 219/2008-238, p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 26.10.2011, č.k. 15 C

219/2008-238, návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
v sume 617,24 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pôvodný
navrhovateľ C. O. (narodený dňa X.X.XXXX, zomrel dňa 5.7.2005) sa domáhal uloženia povinnosti
odporcovi (jeho právnemu predchodcovi) predložiť mu dodatok k nájomnej zmluve, ktorý bude v súlade
so zákonom, ako aj povinnosť zaplatiť mu náhradu škody z titulu porušovania domovej slobody a
náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť vytopením bytu. C. O. dňa 5.7.2005 zomrel (v čase, keď na
Okresnom súde Bratislava II. prebiehal spor o nájom predmetného bytu) a do konania na jeho miesto

ako navrhovateľ vstúpil jeho syn maloletý G. O.. Tento sa podaním doručeným súdu dňa 17.12.2008,
domáhal uloženia povinnosti odporcovi (ešte jeho právnemu predchodcovi spoločnosť WAZARI, a.s.)
umožniť jemu a jeho zákonnej zástupkyni naďalej užívať byt nesúci označenie ako miestnosť č. X.XX -
predsieň vo výmere 11,2 m2, miestnosť č. X.XX - hygienické zariadenie vo výmere 4 m2, miestnosť č.
X.XX kuchyňa vo výmere 12,3 m2, miestnosť č. X.XX - spálňa vo výmere 20,2 m2, miestnosť č. X.XX -
obývačkavovýmere28,6m2,vJ.naT.A..Č..XXvdomesúpisnéč.XXXX,druhstavby700,popisstavby
Internát, stojaci na parcele č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1468 m2, nehnuteľnosti

vedené v LV č. XXXX pre okres J. W.., Obec J.-C..Č.. O., katastrálne územie L., majúc za to, že na
neho prešlo právo nájmu bytu. Zároveň od odporcu žiadal predložiť dodatok č. 1 k zmluve o nájme bytu,
ktorý bude v súlade so zákonom. Návrh pôvodného navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal náhrady
škody, vzal späť. Jeho matka W. E. bola družkou nebohého; všetci traja žili v spoločnej domácnosti (vdanom byte) aspoň tri roky pred smrťou jeho otca a nemajú vlastný byt. Dodatok k zmluve o nájme bytu
žiada z dôvodu, aby byt mohol so svojou matkou riadne užívať, nakoľko ide o byt nájomný, a následne
si ho odkúpiť do osobného vlastníctva na základe žiadosti, ktorú už v roku 1997 pôvodnému vlastníkovi

budovy zaslal jeho otec. Svoje právo na byt odvodzuje od ustanovenia § 706 Občianskeho zákonníka;
smrťou nájomcu došlo k prechodu nájmu bytu na iné osoby.

V dôsledku toho, že v priebehu konania došlo ku zmene vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza
aj spomínaný byt, súd prvého stupňa uznesením zo dňa 17.6.2009, č.k. 15 C 219/2008-108, pripustil

zmenu účastníka konania na strane odporcu tak, že na miesto pôvodného odporcu spoločnosť WAZARI,
a.s., Tomášov, Dunajská č. 14, IČO: 36 532 533, vstúpila spoločnosť SEG Residential I, s.r.o., Bratislava,
Staré Grunty č. 24, IČO: 35 916 559. Zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že navrhovateľ žiada, aby
súd odporcovi uložil povinnosť umožniť navrhovateľovi a jeho zákonnej zástupkyni naďalej užívať byt
z dôvodu prechodu nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 706 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
a zároveň povinnosť predložiť navrhovateľovi a jeho zákonnej zástupkyni zmluvu o nájme bytu, ktorá

bude v súlade so zákonom.

Rozsudkom zo dňa 1.7.2010, č.k. 15 C 219/2008-203, (v poradí prvým) súd prvého stupňa návrh
zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 387,26
€ do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dôvodil ustanovením § 685 ods. l, § 706 ods. l, § 710

ods. l, ods. 3 Občianskeho zákonníka a skutkovo tým, že bolo nepochybne preukázané, že neboli
splnené zákonné podmienky pre prechod nájmu bytu na navrhovateľa a z tohto dôvodu už ďalšie
dokazovanie smerujúce k zisteniu platnosti, resp. neplatnosti výpovede nájmu bytu nevykonal. Ani
prípadné preukázanie neplatnosti výpovede danej nájomcovi - nebohému C. O. (doručenej mu dňa
29.7.2004) by nemalo za následok ďalšie trvanie nájomného vzťahu; nesplnenie podmienok prechodu

nájmu bytu má za následok absolútny zánik nájmu bytu.

Na odvolanie navrhovateľa proti danému rozsudku Krajský súd v Bratislave (rozhodnutím v poradí
prvým) uznesením zo dňa 25.5.2011, č.k. 2 Co 260/2010-223, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. l písm. f/, ods. 2 O.s.p.). Súdu prvého stupňa uložil

povinnosť opätovne skúmať, či došlo, resp. nedošlo k prechodu nájmu bytu na navrhovateľa a v prípade,
že nedošlo k prechodu nájmu bytu na navrhovateľa, skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa
na uloženie povinnosti odporcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti uzavrieť nájomnú zmluvu vzhľadom na
zákonnú ochranu vlastníckeho práva odporcu k predmetnej nehnuteľnosti v súvislosti s uplatneným
petitom návrhu. Súd mal predovšetkým skúmať, či pôvodný navrhovateľ bol nájomcom predmetného

bytu v čase jeho smrti a až potom bolo potrebné skúmať prechod nájmu bytu na navrhovateľa.

Súd prvého stupňa riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) vykonal, zopakoval,
dokazovanie, na základe čoho mal zistený nasledovný skutkový stav veci. Odporca považoval nárok
navrhovateľa vyplývajúci z prechodu nájmu bytu za premlčaný. Zomrelému C. O. bola dňa 28.7.2004

daná výpoveď z nájmu bytu pre neplatenie nájomného a za služby spojené s nájmom bytu od
18.6.2003, ktorá mu bola riadne doručená dňa 29.7.2004; výška dlžného nájomného ku dňu výpovede
predstavovala sumu 142.186,40 Sk. Navrhovateľ nepreukázal, že je synom zomrelého, že W. E. bola ku
dňu smrti zomrelého jeho družkou a starala sa o spoločnú domácnosť, že medzi založením spoločnej
domácnosti a smrťou zomrelého uplynuli 3 roky, že navrhovateľ býval ku dňu smrti so zomrelým, a že

s W. E. nemajú vlastný byt. C. O. síce podal dňa 19.10.2004 na Okresný súd Bratislava II. návrh na
určenie neplatnosti výpovede, vedený pod sp. zn. 9 C 246/2004, uvedené konanie však bolo z dôvodu
jeho úmrtia právoplatne zastavené, a teda výpoveď z nájmu je platná. Vzhľadom na uvedené nájom bytu
nájomcovi skončil výpoveďou doručenou mu dňa 29.7.2004, a teda nemohol v žiadnom prípade prejsť
na navrhovateľa. Navrhovateľ a jeho matka majú trvalý pobyt na adrese X. S. Č.. XXX/X,

C.. W. E. (podľa jej výpovede) sa s nebohým zoznámila v roku 1991. Asi po 4 mesiacoch sa
rozhodli, že budú spoločne bývať v predmetnom byte. Spolužitie vyzeralo tak, že s príjmom nebohého,
ktorý bol jediný, hospodárila výlučne sama, pričom zabezpečovala aj celý chod domácnosti. V roku 1995
dostali výpoveď z nájmu bytu, dôsledkom ktorého bol súdny spor, ktorý vyhrali. V tomto čase mala v
predmetnom byte aj trvalý pobyt a po narodení dieťaťa v byte bývali spoločne všetci traja. Pol roka pred

smrťounebohéhodruhačastejšiecestovalamedzipredmetnýmbytomabytommatkynaMyjave,čobolo
z dôvodu, že sa nebohý stále dožadoval intímneho styku s ňou, pričom sa bála, že to môže ohroziť jeho
zdravotný stav. O smrti C. O. sa dozvedela asi po týždni, nevedela uviesť, kto jej presne volal. O pohreb
sa nezaujímala a ani na ňom nebola, nakoľko bola v zlom psychickom rozpoložení. Chcela sa vrátiťdo bytu, ale dvere boli zapečatené, nakoľko existovalo podozrenie, že smrť mohla byť zavinená inou
osobou, čo sa však nepotvrdilo. Prenajímateľ jej kľúče odovzdať odmietol s poukazom na prebiehajúce
vyšetrovanie. Veci, ktoré mala v byte, jej neboli vrátené; doteraz býva u matky v Myjave. Zdôraznila, že

viedla sama spoločnú domácnosť s druhom a synom a svedkyňa W. T. bola len sexuálnou partnerkou
druha C. O.. Prítomnosť W. T. zle znášal maloletý, čo bolo aj dôvodom ich odchodu z bytu. Svedkyňa
W. T. dôvodila, že s nebohým C. O. sa zoznámila ešte v čase, keď žil s W. E.; žila s ním cca 3 roky pred
jeho smrťou. Niekoľko mesiacov pred jeho smrťou W. E. s nebohým nežila ako partnerka, ale len ako
matka jeho dieťaťa. Keď prišla o prácu, odišla aj so synom na Myjavu. V tom čase bol už nebohý v zlom

zdravotnom stave, bol v nemocnici, potom aj v liečebni pre dlhodobo chorých a len na základe reverzu
ho pustili domov. V tomto čase už bola družkou nebohého sama (od roku 2005), W. E. so synom tam
len chodila. Potvrdila, že určitý čas v byte bývali všetci spolu. Spočiatku bola situácia taká, že nebohý žil
len so svojím synom, W. E. bývala na internáte. Nakoľko však syn stále utekal za matkou, riešili to tak,
že v byte začala opäť bývať aj ona; spôsobom, že svedkyňa s nebohým žila v jednej izbe
(v byte sa zdržiavala minimálne polovicu týždňa) a W. E. so synom v druhej izbe. Pohreb obstarávala

sama z dôvodu, že v tom čase už bola družkou nebohého ona; nebohý si ju chcel vziať za manželku.
V čase jeho pobytu v nemocnici bola evidovaná ako jeho najbližšia príbuzná. W. E. s navrhovateľom
definitívne odišli zo spoločnej domácnosti zhruba mesiac-dva pred smrťou C. O.. Navrhovateľ dôvodil,
že v byte na T. býval s rodičmi, chodil tam do školy, mal tam kamarátov. Presne si nepamätá, kedy z
bytu odišli, vie len, že to bolo v roku 2005. Potom býval u babky, kde bol najskôr na prázdninách, išiel

do tábora a keď sa vrátil, tak sa od mami dozvedel, že otec zomrel. Bolo to asi mesiac po jeho smrti,
pričom aj potom býval u babky. Vlastný byt nemá.

Právny predchodca odporcu spoločnosť WAZARI a.s., Tomášov, Dunajská č. 14, IČO: 36 532 533, s
nájomcom C. O. uzavrel dňa 30.10.2003 dodatok č. l k zmluve o nájme bytu zo dňa 8.1.1991;

predmetom nájmu bol byt na T. XX v J. na dobu neurčitú. Zmluvu bolo možné vypovedať v trojmesačnej
výpovednej lehote, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej
výpovede druhej strane. Predtým bola daná nájomcovi výpoveď z nájmu bytu; v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 21 C 214/2002 sa nájomca C. O. domáhal neplatnosti výpovede
z nájmu bytu. Konanie bolo zastavené pre späťvzatie návrhu, nakoľko sa problém vyriešil zmierom, keď

boluzavretýpredmetnýdodatokčl.lknájomnejzmluve.Podanímzodňa28.7.2004,doručenénájomcovi
C. O. dňa 29.7.2004, právny predchodca odporcu spoločnosť WAZARI, a.s., vypovedala nájom bytu
podľa § 711 ods. l písm. d/ Občianskeho zákonníka, pretože nájomca od 18.6.2003 neplatil dohodnuté
nájomné za byt a výška dlžného nájomného predstavovala ku dňu dania výpovede sumu 142.186,40
Sk. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 9 C 246/2004 sa navrhovateľ C.

O. (nájomca) proti spoločnosti WAZARI, a.s., domáhal vyslovenia neplatnosti danej výpovede z nájmu
bytu; súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16.10.2006, č.k. 9 C 246/2004-88, konanie zastavil podľa
ustanovenia§107ods.l,ods.3O.s.p.zdôvoduúmrtianájomcuC.O.(dňa5.7.2005).NaodvolanieW.T.,
že došlo k prechodu nájmu bytu na ňu, že tým, že súd nepripustil zmenu návrhu v osobe navrhovateľa,
jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 6.3.2007, č.k.

6 Co 504/2006-106, jej odvolanie odmietol, pretože odvolanie podala osoba, ktorá na jeho podanie
nebola oprávnená. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2007. Vo vzťahu
k danému konaniu navrhovateľ dôvodil, že dedičia neboli súdom vyzvaní, aby v konaní pokračovali. Súd
ani v inom konaní nerozhodol o tom, že daná výpoveď z nájmu bytu je neplatná. Z uvedeného dôvodu
nemohol nájom bytu prejsť na navrhovateľa (vtedy maloletého), resp. na jeho zákonnú zástupkyňu.

Súd prvého stupňa rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 685 ods. 1, § 706 ods. l, § 710 ods. l, ods.
3, § 711 ods. l písm. d/ Občianskeho zákonníka. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 30.10.2003
bol medzi právnym predchodcom odporcu a nebohým C. O. uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o nájme
bytu zo dňa 8.1.1991, ktorého predmetom bol nájom sporného bytu, na dobu neurčitú s dohodnutou

výškou nájomného v sume 15.000,-- Sk mesačne. Spornou bola skutočnosť, či nájomný vzťah
založený zmluvou o nájme bytu zo dňa 8.1.1991 v znení dodatku č. l trval aj ku dňu smrti nebohého C. O.
s poukazom na výpoveď z nájmu bytu doručenú mu dňa 29.7.2004, neplatnosti ktorej sa domáhal v
konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 9 C 246/2004. Uvedené konanie bolo z
dôvodu smrti navrhovateľa právoplatne zastavené dňa 12.4.2007 (bez rozhodnutia v merite veci). Len

sama skutočnosť, že bol podaný na súde návrh na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (o ktorej
neplatnosti nebolo právoplatne rozhodnuté), nie je dôkazom trvania nájomného vzťahu. Navrhovateľ,
ktorý v tomto konaní nesie dôkazné bremeno nepredložil, neoznačil a ani len nenavrhol vykonať žiadny
dôkaz preukazujúci neplatnosť výpovede z nájmu bytu; neuniesol dôkazné bremeno preukázania anisvojich ďalších tvrdení. Súd prvého stupňa vyvodil, že nájomný vzťah založený zmluvou o
nájme bytu zo dňa 8.1.1991 v znení dodatku č. 1 zo dňa 30.10.2003 v čase smrti nájomcu (nebohého)
C. O. už netrval. Tento nájomný vzťah zanikol na základe výpovede nájmu doručenej nebohému C.

O. dňa 29.7.2004, a to uplynutím výpovednej lehoty (dňa 1.11.2004). Keďže teda nájomný vzťah medzi
nebohým C. O. a právnym predchodcom odporcu v čase smrti C. O. netrval, nebol nájomcom bytu,
nemohlo dôjsť k prechodu nájmu bytu na navrhovateľa (a jeho zákonnú zástupkyňu). Napokon takýto
právny záver vyslovil aj odvolací súd v uznesení č.k. 2 Co 260/2010-223, keď uviedol, že pokiaľ nebohý
nebol nájomcom bytu, nie je možné skúmať, či prešiel nájom bytu na iné osoby. Navrhovateľ a ani jeho

matka teda nemajú žiaden právny nárok na daný byt.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 149
ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 617,24 € (pred súdom prvého
stupňa a aj pred odvolacím súdom pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého
stupňa v poradí prvému). Ich výšku, dôvodnosť súčasne podrobne odôvodnil; rovnako odôvodnil, prečo

vo zvyšku trovy konania odporcovi nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p.). Zopakoval, čoho
sa v konaní domáha (uložiť odporcovi povinnosť predložiť jemu a jeho matke ako zákonnej zástupkyni
zmluvuonájmebytunesúcioznačenieakomiestnosťč.X.XX-predsieňvovýmere11,2m2,miestnosťč.
X.XX - hygienické zariadenie vo výmere 4 m2, miestnosť č. X.XX kuchyňa vo výmere 12,3 m2, miestnosť
č. X.XX - spálňa vo výmere 20,2 m2, miestnosť č. X.XX - obývačka vo výmere 28,6 m2, všetko v J.

na T. A.. Č.. XX v dome súpisné č. XXXX, druh stavby 700, popis stavby Internát, stojaci na parcele č.
XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1468 m2, nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres
J. W.., Obec J.B.-C..Č.. O., katastrálne územie L., ktorá bude v súlade so zákonom najmä v častiach
výšky nájmu a výpovede z nájmu; umožniť im naďalej daný byt užívať; zaplatiť náhradu trov konania).
Súd nevzal do úvahy dôkaz predložený odporcom na pojednávaní dňa 31.3.2010, ale ani rozsudok

Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19.10.2006, č.k. 10 C 184/2005-58, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 23.1.2009 a vykonateľnosť dňa 26.1.2009, v ktorom sa na strane 2 ods. 6 veta druhá uvádza, že
navrhovateľka bola v čase smrti nájomcu bytu C. O. ..., „v tomto konaní súd vyhodnotil, že nebohý bol
nájomcom bytu, o ktorého nájom sa v tomto konaní jedná. V predmetnom konaní (vedenom pod sp.zn.
15 C 219/2008) súd dospel k záveru, že nebohý C. O. nájomcom bytu nebol, nakoľko súd do jeho

smrti nestihol o tejto skutočnosti rozhodnúť, preto sa súd priklonil k záveru, ktorý je v neprospech jednej
strany. V konaní vedenom pod sp.zn. 10 C 184/2005 Okresný súd Bratislava II. vyslovil, že aj keď smrťou
nebohého C. O. bolo zastavené konanie, v čase smrti bol nájomcom bytu. Odvolaciemu súdu navrhol
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Hoci
odvolanie navrhovateľa smeruje aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania,

vôbec nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. Súčasne s odvolaním
predložil listiny, na ktoré sa odvolával.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je
dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. februára 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.).
O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, vedľajšia účastníčka, ich právni zástupcovia,
upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudoksúduprvéhostupňaodvolacísúdpotvrdilvcelomrozsahu,pretožejevovýrokuvecnesprávny
a keďže sa pridržiava dôvodov rozsudku ako správnych, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu už
ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dôvodí, žezáver súdu prvého stupňa nevybočil z medzí hľadísk stanovených zákonom; pri rozhodovaní sa riadil
právnym názorom odvolacieho súdu už v konaní vysloveným (§ 226 O.s.p.). Osobitne nepreskúmaval
vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže odvolateľka ju vôbec

nenamietala a odporca odvolanie nepodal.

Zhodnesosúdomprvéhostupňaodvolacísúddôvodí,ževýpoveďznájmubytuoznačenéhovyššiedaná
odporcom (jeho právnym predchodcom) právnemu predchodcovi navrhovateľa je platná, keďže nikdy
nebola právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu vyslovená jej neplatnosť, a teda právo nájmu

bytu právnemu predchodcovi navrhovateľa zaniklo uplynutím výpovednej lehoty. Tvrdenie navrhovateľa
vtom,žemubolavsúdnomkonanívedenomnaOkresnomsúdeBratislavaII.podsp.zn.9C246/2004(o
vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu) odňatá možnosť konať pred súdom, keď nebol vyzvaný,
či po smrti jeho otca v konaní chce alebo nechce pokračovať, v prejednávanej veci nemá žiaden
právny význam. Totiž tento dôvod mal a mohol uplatniť len v danom súdnom konaní (využitím riadnych,
mimoriadnych opravných prostriedkov); keďže tak neurobil, zostalo konanie právoplatne skončené. Bolo

tiež nepochybne preukázané, že daný byt nemal charakter družstevného bytu, nebolo k nemu zriadené
právo spoločného nájmu bytu. Odvolací súd uzatvára, že všetky pre vec rozhodujúce právne skutočnosti
(smrť nájomcu, právoplatné zastavenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn.
9 C 246/2004 o vyslovenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 28.7.2004 bez meritórneho
rozhodnutia, neplatnosť výpovede z nájmu bytu zo dňa 28.7.2004 nebola nikdy vyslovená ani v inom

súdnom konaní) vyvolali ten následok, že daná výpoveď je platným právnym úkonom a že teda nájomný
vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom C. O. zanikol uplynutím výpovednej lehoty ešte v roku 2004.
Z tohto dôvodu potom, hoci by aj boli splnené všetky ďalšie zákonom požadované náležitosti (spolužitie,
absencia vlastného bývania), nemohlo prejsť na navrhovateľa právo nájmu bytu smrťou jeho otca. Už
len tieto dôvody boli spôsobilé odôvodniť zamietnutie návrhu na začatie konania (po jeho zmenách so

súhlasom súdu), odôvodnenie, že navrhovateľovi nesvedčí právo k danému bytu; resp. jeho matke, ktorá
dôvodila, že bola družkou nájomcu.

Odvolateľom spomínaný rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19.10.2006, č.k. 10 C
184/2005-58, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.1.2009, a ktorým bol návrh navrhovateľky W. T.

zamietnutý, rovnako nemá pre vec právny význam. Navrhovateľ v prejednávanej veci nebol účastníkom
daného konania, v ňom sa W. T. domáhala určenia, že je od 5.7.2005 nájomníčkou bytu (bytu
označeného vyššie) odvodzujúc svoje právo od C. O., s ktorým, podľa jej tvrdenia, žila v predmetnom
byte od apríla 2002 v spoločnej domácnosti až do jeho náhlej smrti dňa 5.7.2005. Základom zamietnutia
návrhu bola skutočnosť, že navrhovateľka nesplnila zákonné podmienky pre prechod nájmu, pretože

vlastnila iný byt a nepreukázala, žeby s nájomcom žila v spoločnej domácnosti. V tejto súvislosti
odvolací súd zdôrazňuje ustanovenie § 159 ods. 2 veta pred bodkočiarkou O.s.p., podľa ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Okrem toho navrhovateľ v
prejednávanej veci nebol účastníkom daného konania, súd v danom konaní neposudzoval všetky vyššie
uvedené rozhodujúce právne skutočnosti.

Dôvody odvolania teda nie sú dané. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom,
z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke.
Navrhovateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré
by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Z obsahu spisu nevyplýva, žeby v konaní pred súdom

prvého stupňa nastala taká vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a na ktorú by musel odvolací súd prihliadnuť (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok
obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa
jasnú,presnú,kvalifikovanúodpoveď,prečonávrhunavrhovateľanevyhovel.Povinnosťouvšeobecného
súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.

Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky
rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska
zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať
podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo
sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nálezÚstavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy
zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové
a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý

by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí
právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/2004), ani
právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (tiež I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať

ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (tiež I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy
preberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladáúčastníkkonania(II.
ÚS3/1997,II.ÚS251/2003;rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn. 1
Cdo 175/2013).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní (v poradí druhom) prináležala náhrada trov odvolacieho
konania, ktoré ale nevyčíslil do vyhlásenia rozsudku. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd
rozhodol dňa 17.2.2016 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, §
151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť do troch dní odporcovi náhradu

trov odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku.
Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však odporca trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z
tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi a
napokon o náhrade trov odvolacieho konania odporcovi rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal (§ 224 ods. l, § 151 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu ani nevyplýva, žeby odporcovi na úspešné

uplatňovanie, bránenie práva v odvolacom konaní (v poradí druhom) trovy konania vznikli.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.