Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/428/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214333
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715214333.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Pajštúnskač.5,IČO:35724803,právnezastúpenéhoTOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému U. O., A.. XX.
XX. XXXX, W. Q., adresa na doručovanie písomností: O. Y. W. XXXX/XXX, Q. v konaní o zaplatenie 2
023,93 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 272,72 € spolu s 8,75 % úrokmi z omeškania ročne od
24. 11. 2012 do zaplatenia sa zastavuje.

II. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1 485,89 € spolu s úrokmi z omeškania ročne:
- 8,75 % zo sumy 68,18 € od 21. 11. 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % zo sumy 68,18 € od 21. 11. 2012 do zaplatenia,

- 8,75 % zo sumy 68,18 € od 21. 12. 2012 do zaplatenia,
- 8,75 % zo sumy 68,18 € od 21. 01. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % zo sumy 68,18 € od 21. 02. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % zo sumy 68,18 € od 21. 03. 2013 do zaplatenia,
- 8,75 % zo sumy 68,18 € od 21. 04. 2013 do zaplatenia,

- 8,50 % zo sumy 68,18 € od 21. 05. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % zo sumy 68,18 € od 21. 06. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % zo sumy 68,18 € od 21. 07. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % zo sumy 68,18 € od 21. 08. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % zo sumy 68,18 € od 21. 09. 2013 do zaplatenia,
- 8,50 % zo sumy 68,18 € od 21. 10. 2013 do zaplatenia,

- 8,25 % zo sumy 68,18 € od 21. 11. 2013 do zaplatenia,
- 8,25 % zo sumy 68,18 € od 21. 12. 2013 do zaplatenia,
- 8,25 % zo sumy 68,18 € od 21. 01. 2014 do zaplatenia,
- 8,25 % zo sumy 68,18 € od 21. 02. 2014 do zaplatenia,
- 8,25 % zo sumy 68,18 € od 21. 03. 2014 do zaplatenia,
- 8,25 % zo sumy 68,18 € od 21. 04. 2014 do zaplatenia,

- 8,25 % zo sumy 68,18 € od 21. 05. 2014 do zaplatenia,
- 8,15 % zo sumy 68,18 € od 21. 06. 2014 do zaplatenia a
- 8,15 % zo sumy 54,11 € od 21. 07. 2014 do zaplatenia
všetko do dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v rozsahu 70 % účelne vynaložených trov
konania žalobcu. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16. 10. 2015 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanému domáhala

zaplatenia sumy 2 023,93 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 24. 11. 2012 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 22. 03. 2012 so žalovaným uzavrel
zmluvu o pôžičke číslo 61146400, na základe ktorej ako veriteľ žalovanému požičal sumu 2 385,36
€. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 36 mesačných splátkach po 68,18 €, avšak z

celkovej sumy žalovaný zaplatil ku dňu spísania žaloby len 136,36 € tak, ako to vyplýva z prehľadu
splátok a úhrad. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoji povinnosť splácať poskytnutú
pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca tvrdil, že v súlade so zmluvou a jej
podmienkami dňa 25. 10. 2012 listom nazvaným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, avšak žalovaný na túto výzvu nereagoval.

3. V priebehu konania pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámil súdu, že
pohľadávku uplatnenú žalobou postúpil právnickej osobe označenej v záhlaví tohto rozsudku a súhlasí s
tým, aby táto obchodná spoločnosť namiesto žalobcu vstúpila do konania. Následne žalobca označený
v záhlaví tohto rozsudku podaním zo 04. 02. 2016 navrhol súdu zámenu na strane žalobcu a do spisu

pripojil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s pôvodným žalobcom dňa 27. 11. 2015 ako
postupník, a ktorou okrem iných nadobudol aj pohľadávku uplatnenú žalobou voči žalovanému. Nový
žalobca sa tak stal veriteľom žalobou uplatnenej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému. Súd zámenu v
osobách žalobcov uznesením pripustil.

4. Žalobca potom podaním zo dňa 14. 06. 2016 zobral žalobu čiastočne späť v časti uplatnenej istiny vo
výške 272,72 €, ktorá suma predstavovala mesačnú splátku splatnú 20. 06. 2012, splátku zročnú 20. 07.
2012 a splátku zročnú 20. 08. 2012, ako aj splátku zročnú 20. 09. 2012 a žiadal súd, aby žalobcovi proti
žalovanému priznal sumu 1 751,82 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 21. 11. 2012 a náhradu
trov konania.

5. Podaním zo dňa 18. 08. 2016 uviedol, že z istiny zostala neuhradená suma 1 485,89 € a poplatky
v sume 265,32 €.

6. Je zrejmé, že v časti úrokov z omeškania, keď žalobca posledným podaním zo dňa 14. 06. 2016

žiadal priznať úroky z omeškania už od 21. 11. 2012 oproti pôvodne podanej žalobe došlo k uplatňovaniu
nároku väčšieho rozsahu oproti pôvodne podanej žalobe, a preto súd toto podanie posúdil aj ako zmenu
žaloby v časti úrokov z omeškania, ktorú pripustil uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 31. 08.
2016 v súlade s ust. § 142 ods. 1 C. s. p. a súčasne podľa ust. § 145 ods. 2 C. s. p. vo výrokovej
časti rozsudku zastavil konanie o nároku žalobcu v tej časti, kde žalobca žalobu zobral späť pred prvým

pojednávaním vo veci samej.

7. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola riadne a včas doručená vrátane všetkých jej zmien, vyjadril
až na pojednávaní dňa 23. 06. 2016. Uviedol, že si nie je vedomý dlhu voči žalobcovi, voči ktorému
mal viacero dlhov, avšak nazdával sa, že všetko vo vzťahu k nemu má zaplatené. V tomto smere ale

žalovanýneprodukovalžiadnydôkaz,ktorýmbysvojetvrdeniapreukázal.Uviedol,žepodpisnaúverovej
zmluve, ktorá mu bola daná k nahliadnutiu je jeho, avšak na uzavretie zmluvy si nespomína. V tom
čase bol majiteľom autobazáru a veľmi často s pôvodným žalobcom, teda s obchodnou spoločnosť
Consumer Finance Holding spolupracoval už pri vybavovaní úverov pre svojich zákazníkov. Pripustil,
že zmluvu, ktorú pôvodný žalobca pripojil do súdneho spisu s ním skutočne uzavrel, avšak spomínal si

len na lízingovú zmluvu, ktorú mal uzavretú s pôvodným žalobcom na zakúpenie osobného motorového
vozidla.Uviedolvšak,ženevievyvrátiťtvrdeniežalobcuohľadneuzavretiaúverovejzmluvyaposkytnutie
úveru, a nevie predložiť žiadne dôkazy, nakoľko dokumenty, ktoré sa týkali jeho vzťahov vo vzťahu k
obchodnejspoločnostiConsumerFinanceHoldinga.s. sosídlomvKežmarkuvyhodil,apretozásadným
spôsobomnerozporujenárokžalobcu,skôrsinaposkytnutúpôžičkunespomína.Napreukázaniesvojich

tvrdení žalovaný neposkytol súdu žiadne dôkazy.8. Mimo výsluchu žalovaného súd prečítal listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu, predovšetkým
úverovú zmluvu a všeobecné úverové podmienky pôvodného žalobcu, ktoré boli jej neoddeliteľnou

súčasťou, predžalobnú upomienku zo dňa 25. 10. 2012, ktorá bola žalovanému doručovaná ako
doporučená zásielka s doručenkou, a do poznávacej sféry žalovaného sa dostala 30. 10. 2012, kedy
bola uložená na pošte ako aj prehľad splátok a úhrad, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.

9. Súd mal takto preukázané, vzhľadom na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu vyvrátené neboli, že

obchodná spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. so sídlom v Kežmarku so žalovaným skutočne
dňa22.03.2012akosdlžníkomuzavrelaúverovúzmluvu,ktoroužalovanémuposkytlapôžičkuvsume1
600 € za podmienok v zmluve uvedených. Celkové náklady spotrebiteľa, teda žalovaného, boli 2 385,36
€, priemerná hodnota RPMN 21,06 %, termín konečnej splatnosti pôžičky bol dohodnutý na marec roku
2015, výška splátky 68,18 € pri ročnej úrokovej sadzbe 32 %, pri mesačnom poplatku za poistenie 1,92
€ a počte mesačných 36. Ako vyplynulo z ustanovení zmluvy pôžička bola zročná vždy do 20-teho dňa

v mesiaci a žalovaný z celej pôžičky zaplatil len 2 splátky po 68,18 €, pričom poslednú z nich zaplatil 23.
05. 2012. Po tomto termíne už žalovaný žiadnu sumu na úhradu pôžičky neposkytol.

10. Upomienkou zo dňa 25. 10. 2012 potom pôvodný žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého
dlhu,tedadlhzosplatnilacelkovožiadalzaplatilsumu2345,40€dotrochdníoddoručeniapredmetného

listu.

11. Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobca nie je dôvodná v celom
rozsahu.

12. Súd nemal námietky k nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1 485,89 €, ktorá predstavovala
nesplatenú istiny pôžičky. Súd však dospel k presvedčeniu, že povinnosť žalovaného zaplatiť túto sumu
nevznikla tak, ako tvrdil žalobca k 20. 11. 2012 ale, že túto sumu mal žalovaný splácať v pôvodných
splátkach po 68,18 € tak, ako bolo v zmluve dohodnuté.

13. Žalobca zobral žalobu späť pokiaľ šlo o premlčané splátky, ktoré sa stali zročné pred 20. 10. 2012,
keďže však úrok z omeškania žiadal až od 21. 11. 2012, súd mu zo splátky, ktorá bola zročná k 20. 10.
2012 ale aj, ktorá bola zročná k 20. 11. 2012, mohol priznať pri viazanosti žalobným návrhom, úrok z
omeškania až od 21. 11. 2012 tak, ako to vyplynulo z podania žalobcu zo dňa 14. 06. 2016.

14. Úrok z omeškania, ktorý sa týkal ďalších splátok, ktoré boli zročné vždy k 20-temu dňu v mesiaci
počnúc mesiacom december 2012 až k 20. 07. 2012, keď bol zročný nezaplatený zvyšok dlhovanej
istiny v nižšej sume ako bola dohodnutá mesačná splátka, mohol priznať len odo dňa nasledujúceho po
zročnosti tej, ktorej splátky. Súd totiž vychádzal z presvedčenia, že pôvodný žalobca platne nezosplatnil
dlh tak, ako to tvrdil v žalobe, upomienkou zo dňa 25. 10. 2012.

15. V prípade pôvodných účastníkov úverovej zmluvy šlo nepochybne podľa presvedčenia súdu o platne
uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, avšak aj v takom prípade pre jej účastníkov platilo ust. § 565
Obč. zák., podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, toto právo však

môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je zrejmé, že využitie práva veriteľa žiadať
zaplatenieceléhodlhuprenezaplatenieniektorejsplátky,predpokladádohoduzmluvnýchstrán,avšakaj
v čase uzavretia zmluvy pre spotrebiteľské úvery platilo ust. § 53 ods. 8 Obč. zák., dnes § 53 ods. 9 Obč.

zák., podľa ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Žalobca ale ani jeho predchodca neprodukoval dôkaz, že si počínali v súlade s vyššie citovanými

ustanoveniami. Naviac úverová zmluva neobsahovala dohodu zmluvných strán v zmysle § 565 Obč.
zák.. Preto predžalobná upomienka z 25. 10. 2012 nemohla pre porušenie vyššie citovaných zákonných
ustanovení spôsobiť modifikáciu zmluvy pokiaľ ide o spôsob splácania úveru, čiže, žeby na základeúkonu veriteľa, teda upomienky z 25. 10. 2012 došlo k zosplatneniu celého doposiaľ nezaplateného
záväzku pre nesplácanie predchádzajúcich splátok.

18. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovaný mal splácať dlh tak, ako to bolo dohodnuté, teda
jednotlivými splátkami, ktoré boli zročné vždy do 20-teho dňa v mesiaci a istina vo výške 1 485,89 €
mohla byť potom splácaná splátkami po 68,18 € až na poslednú splátku vypočítanú vo výške 54,11 €, v
časeod20.10.2012do20.07.2014. Žalovanýsapotomsúhradousplátokdostávaldoomeškaniavždy
dňom nasledujúcim po zročnosti tej, ktorej splátky, teda 21. dňom príslušného kalendárneho mesiaca.

19. Súd preto žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na úroky z omeškania tak, ako to vyplýva z
výrokovej časti tohto rozsudku, pričom nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v
ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaných právnych predpisov
výška úrokov z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Vo zvyšku uplatneného nároku na úroky z omeškania ale aj na poplatky, ktoré žalobca požadoval v
sume 265,32 €, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

21. Predmetné poplatky boli žalovanému účtované v zmysle bodu 11 Všeobecných obchodných
podmienok obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding. Súd tento nárok žalobcovi priznať
nemohol a to hneď z dvoch dôvodov, predovšetkým tento nárok bol pre súd nepreskúmateľný,
pretože nebolo zrejmé, z akej istiny, za aký počet omeškania, resp. z akej istiny si pôvodný žalobca
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding vypočítala tzv. poplatky, resp. zmluvné pokuty pri

omeškaní s úhradou jednotlivých splátok voči žalovanému. Súčasne však šlo o nárok na základe článku
Všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.
13C/126/2014 zo dňa 15. 08. 2014 vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku, resp. šlo o nárok,
ktorý bol uplatňovaný na základe rovnakého dojednania formulárovej zmluvy obchodnej spoločnosti
Consumer Finance Holding, ktoré už iným rozsudkom súdu Slovenskej republiky bolo vyhlásené za

neprijateľnú zmluvnú podmienku. V čase rozhodovania súdu totiž platilo ust. § 53a ods. 1 Obč. zák..

22. Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

23. Súd preto vo zvyšku uplatneného nároku žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého, ak mala strana
vo veci úspech len čiastočný súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tomto prípade vo vzťahu k priznanej a uplatňovanej
istine bol úspech žalobcu v rozsahu 85 % a neúspech v rozsahu 15 %, čistý úspech žalobcu potom
predstavuje rozdiel medzi úspechom a neúspechom, a predstavuje 70 % celkovo uplatneného nároku,
teda 70 % zo sumy 1 751,91 €.

25. Len v takomto rozsahu súd priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.