Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/24/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712213897
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8712213897.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k.
2C/518/2012-47 zo dňa 29.01.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd 1.inštancie žalobu zamietol. I. ďalším výrokom II. žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

2.Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd 1.inštancie čl.46 ods. 3 a 48 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky a ustanovením § 3 ods.1, § 4 ods.1 písm. a), § 9 ods.1,2,4, § 15 ods.1,§ 16 ods.4, § 17
ods.1,2,3, § 19 ods1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a podľa ust. § 41 ods.2 písm. c) a d), § 44 ods.1,2,8 a § 243 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný zákon).

3.Súd 1. inštancie konštatoval, že návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 uplatnila žalobkyňa voči
žalovanej právo na zaplatenie sumy vo výške 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške
550,- Eur z titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedla, že žalobca ako
oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku,

ktorávzniklaneplnenímzáväzkuvyplývajúcehozoZmluvyoúvereč.7202277dlžníkom:ĽubomírDaniel,
nar. 10.08.1969, pričom exekučné konanie bolo vedené pod spis. zn. EX 6305/2009.

4.Žalobkyňa uviedla, že exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie exekúcie až dňa 09.03.2010 a to rozhodnutím o poverení -

omeškanie viac ako 10 mesiacov, pričom neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať sústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi
dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorejsa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.

5.Súd 1.inštancie vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti dospel
kzáveru,žežalobenemožnovyhovieť.Vkonanížalobkyňauplatnilanároknanáhraduškodyspôsobenú
nesprávnym úradným postupom súdu spôsobenú tým, že Okresný súd Kežmarok podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v zákonnej lehote nepoveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

6.Vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej súd 1.inštancie konštatoval, že žalobkyni
neuplynula trojročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody.

7.Ďalej súd 1.inštancie konštatoval, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej
lehote posudzovať bez ďalšieho, ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach
pri posudzovaní návrhov na vykonaní exekúcie na podklade exekučných titulov rozhodcovských

rozsudkov a notárskych zápisníc sa javí 15 dňová lehota pre vydanie poverenia výraznou prekážkou pre
objektívne posúdenie zákonnosti exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné
vykonaťprocesnéúkony(výzvanavyjadreniepôvodnémuexekútorovi,vyjadreniepôvodnéhoexekútora
a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o
trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať

za zbytočné prieťahy, z toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

8.Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu

žalobkyňa v konaní nepreukázala tak, ako súd vyššie konštatoval.

9.Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody. V konaní uplatňuje
tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobkyne uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

v dôsledku tvrdenej účinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

10.Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ani v otázke preukázania škody, keďže nepreukázala
vynaloženie uplatnených nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie
žalobkyne o tom, že jej vznikli náklady, ktoré vyčíslila bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu.

Žalobkyňa uplatnila i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázala, že žalobkyni v dôsledku nesprávneho
úradného postupu súdu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného,
zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o hypotetické
uvažovanie žalobkyne, bez preukázania konkrétneho zásahu do jej sféry. Žalobkyňa už vôbec
nepreukázala výšku uplatnenej náhrady škody, tak majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Súd nevidí

dôvod na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške na základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu
Slovenskejrepublikyopriznanífinančnéhozadosťučineniazakonštatovanézbytočnéprieťahyvsúdnom
konaní. Výškou uplatneného nároku predstavujúceho majetkovú i nemajetkovú ujmu sa súd nezaoberal,
keď žalobca nepreukázala základ nároku - vznik škody.

11.Napokon žalobkyňa nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným
postupomavzniknutouškodou,keďnepreukázalaexistenciuatribútov:nesprávnyúradnýpostupavznik
škody.

12.Náklady spojené s činnosťou žalobkyne uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky,

pre ktorú bola exekúcia v danej veci vedená (pracovné výkony zamestnancov, správa informačného
systému) v období, ktoré podľa jej tvrdení zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia a rozhodnutia o nej, bez ďalšieho, nemožno považovať za skutočnú škodu. Žalobkyňa
ako obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania (poskytovania spotrebiteľských úveroch)vynakladala a vynakladá náklady na správu svojich pohľadávok, vrátane predmetnej pohľadávky,
prostredníctvom informačného systému predovšetkým v súvislosti s touto podnikateľskou činnosťou.
Náklady na udržiavanie tohto informačného systému, teda aj náklady na správu predmetnej pohľadávky

v informačnom systéme, jej preto vznikali v súvislosti s jej podnikaním na trhu bez ohľadu na tvrdené
prieťahy v exekučnom konaní. Pohľadávka by už zrejme nebola spravovaná informačným systémom len
v prípade jej vymoženia. Z tvrdení žalobkyne a znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom
Ekonomickou univerzitou Bratislava pod č. 1/2014, ktorý žalobkyňa v priebehu konania súdu predložila,
pritom nie je vôbec zrejme, či a kedy, prípadne či doposiaľ stále je predmetná pohľadávka informačným

systémom spracovávaná, či a v akom rozsahu by sa náklady na správu a udržanie informačného
systému žalobkyne v prípade neevidovania predmetnej pohľadávky v informačnom systéme vôbec
znížili, a teda ani či vôbec nejaké náklady na správu predmetnej pohľadávky boli vynakladané zbytočne
v dôsledku tvrdených prieťahov v exekučnom konaní. Preto súd zastáva názor, že žalobkyňa v konaní
neuniesla povinnosť tvrdenia (a teda ani dôkaznú povinnosť) ohľadne vzniku majetkovej ujmy v dôsledku
tvrdených zbytočných prieťahov v exekučnom konaní. Ani ohľadne skutočnosti, aké konkrétne náklady

vôbec vynaložila na správu a udržanie svojho informačného systému. Taktiež neuniesla ani dôkaznú
povinnosť ohľadne tvrdenia ohľadne nákladov na administratívne spracovanie a publikačné výdaje
spojené s urgenciami. Súd má poznatky, že žalobkyňa vyhotovuje mnohé podania v elektronickej
podobe. Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

13.Výrok o trovách konania odôvodnil súd 1.inštancie podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku, účinného do 30.6.201, takže úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko tieto jej v
konaní nevznikli.

14.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal,
že postupom sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, súd nesprávne právne posúdil
vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a
neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich
skutočností. Napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodol

vo veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. Nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej
skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo
súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu
zodpovednostného právneho vzťahu. Ak založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii,

dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd
bol jednoznačne viazaný ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom prijatím zákona
č. 412/2012 z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Svojim rozhodnutím súd de iure a de facto
aplikoval princíp priamej retroaktivity. Nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav

právnej neistoty. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie právnej neistoty určením zákonnej
lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím
nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť

odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len exekučného súdu. Súdu neprisluší polemizovať
o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek
úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno zakladať meritórne
rozhodnutie. Svojimi úvahami súd neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe. Nie je zrejmé,

aký môže mať dopad na výsledok konania skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore
exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také
skutočnosti, ktoré s predmetom nesúvisia.

15.Žalobca v odvolaní ďalej namietal, že ako dôkaz vzniku škody predložil znalecký posudok č.

1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom
je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a
objektívne spôsobil zníženie jeho majetku. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
s predloženým znaleckým posudkom, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boližalobcom vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Pokiaľ ide o tom, že žalobca
predložil znalecký posudok až po roku a pol od podania žaloby na súde, žalobca dáva do pozornosti
samotný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku

dňa 1. marca 2013. Vypracovanie znaleckého posudku je tak dôkladné a zložité, a to aj s ohľadom na
množstvo spracovaných podkladov a jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. V konaní boli preukázané
všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. V konaní bolo potrebné rozhodnúť
v súlade so žalobným petitom, prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom. Ak bol súdu
doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie

konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným
rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu žalobcu osobitne rozhodnúť. Na základe uvedeného žalobca
žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

17. Krajský súd v Prešove na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súd 1.inštancie spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, viazaný kvantitatívnou stránkou odvolania, tak ako to je uvedené
v ustanovení § 379 až 381 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania lebo nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie ani to nevyžadoval dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods.1 C.s.p.) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej

tabuli súdu dňa 02.09.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18.Súd 1. inštancie správne vo veci zistil skutkový stav, správne aplikoval právne predpisy a správne vo
veci aj rozhodol. Ani po podaní odvolania odvolací súd nezistil, aby súd prvej inštancie konal a rozhodol
nesprávne. Odvolací súd sa stotožňuje s presvedčivými a správnymi závermi napadnutého rozhodnutia

súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p. ).

19.Podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Iba ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní
od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, pritom táto lehota neplatí, ak ide
o exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica alebo rozhodnutie rozhodcovských súdov. Z uvedeného
teda vyplýva, že zákonná 15-dňová lehota je určená na poverenie exekútora, a to iba v prípadoch, ak
exekučným titulom okrem iného, nie je rozhodcovský rozsudok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje

na uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takomto
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, exekučný súd nie je viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Vzhľadom na uvedené je dôležité uviesť, že ak vznikne neodstrániteľný nedostatok v procesných

podmienkachaleboodstrániteľnýnedostatok,ktorýajpoúkonochexekútora,prípadneexekučnéhosúdu
zostalneodstránený,príslušnýsúd(§45Exekučnéhoporiadku)žiadosťovydaniepovereniazamietnea
nadväznenatozastavíexekučnékonanie.Akobolovyššieuvedené,15-dňoválehotanavyporiadaniesa
súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých
exekučným titulom je okrem iných rozhodcovský rozsudok. Dôvodom ustanovenia tejto výnimky, ktorá

bola do zákona zavedená s účinnosťou od 01.06.2010 a vzťahuje sa i na exekučné konania začaté pred
účinnosťou zákona č. 144/2010 Z. z., je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúciepreskúmavanímpísomností,ktoréniesúprílohounávrhunavykonanieexekúcie(napr.zmluva
zakladajúcahmotnoprávnyvzťahmedzioprávnenýmapovinným,rozhodcovskázmluvaalebodoložka).
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že súd 1.inštancie správne ustálil, že žalobca nepreukázal

zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu a zároveň v danom prípade nie sú dané dôvody na
priznanie nemajetkovej ujmy.20. Na základe uvedeného odvolací súd považuje rozhodnutie súdu 1.inštancie za vecne správne a
preto bolo postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdené.

21.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ust. § 255 C.s.p., neúspešný žalobca nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo a úspešnému
žalovanému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súdy vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).