Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 21, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113204640
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1113204640.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v
právnej veci navrhovateľa: GAME INVEST, s.r.o., Moyzesova 22, Žilina, IČO: 44 393 253, zast. Právny
dom - advokáti, s.r.o., Hurbanova 9A, Banská Bystrica proti odporcovi: Československá obchodná
banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140 na zaplatenie 11.151,62 EUR s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Odporca nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 14.2.2013 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca zaplatil sumu vo výške
11.151,62 EUR a náhradu trov konania z titulu škody spôsobenej nerešpektovaním exekučného príkazu

a oneskorenou úhradou vinkulovaných finančných prostriedkov.

Návrhom zo dňa 16.2.2016 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu rozšírením
žaloby o nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 8,75% ročne od 21.12.2012 do
zaplatenia.

Súd uznesením zo dňa 24.2.2016 súd pripustil zmenu petitu rozšírením o úrok z omeškania v
navrhovanej výške a rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo
veci samej, dohoda o vinkulácii vkladu zo dňa 2.10.2008, výkaz nedoplatkov zo dňa 5.1.2011, daňový
exekučný príkaz zo dňa 17.3.2011, nariadenie daňovej exekúcie zo dňa 17.3.2011, vyjadrenie k žiadosti

o uvoľnenie finančnej zábezpeky zo dňa 10.7.2011, 8.11.2011, realizácia Daňového exekučného príkazu
zo dňa 26.6.2012, potvrdenie úhrady odvodov a sankčného úroku zo dňa 21.8.2012, predžalobná výzva
zo dňa 7.12.2012, odpoveď zo dňa 15.1.2013, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania zo
dňa 9.2.2011 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Z dohody o vinkulácii vkladu zo dňa 2.10.2008 súd zistil, že navrhovateľ vinkuloval u odporcu na účte

č. XXXXXXXXXX/XXXX. sumu vo výške 3.012.600 Sk v prospech Ministerstva financií Slovenskej
republiky na základe ust. § 36, ods. 2 zákona č. 171/2005 o hazardných hrách v znení neskorších
predpisov.

Z výkazu nedoplatkov zo dňa 5.1.2011 súd zistil, že Daňový úrad Žilina I zostavil výkaz nedoplatkov
navrhovateľa po splatnosti vo výške 30.276,20 EUR.Z daňového exekučného príkazu zo dňa 17.3.2011 súd zistil, že Daňový úrad Žilina I nariadil daňovú
exekúciu prikázaním pohľadávky vo výške 30.276,20 EUR odpísaním z účtu navrhovateľa vedeného u
odporcu. Z doručenie súd zistil, že príkaz bol doručený navrhovateľovi dňa 22.3.2011 a odporcovi dňa

23.3.2011.

Z vyjadrenia k žiadosti o uvoľnenie finančnej zábezpeky zo dňa 10.7.2011 súd zistil, že na základe
žiadostiDaňovéhoúraduŽilinaIMinisterstvofinanciíSRodporučilooprávnenémuaplikovaťustanovenia
zákona o daňovom exekučnom konaní a označilo postup podľa ust. § 36, ods. 1 zákona č. 171/2005

Z. z. za prípustný a uviedol, že exekúciu finančnej zábezpeky je možné vykonať vtedy, ak ju vykonáva
daňový úrad.

Z vyjadrenia k žiadosti o uvoľnenie finančnej zábezpeky zo dňa 8.11.2011 súd zistil, že Ministerstvo
financií SR nie je oprávnené udeliť súhlas so zrušením vinkulácie finančnej zábezpeky a v ostatnom
odkázalo na vyjadrenie zo dňa 10.7.2011.

Z realizácie Daňového exekučného príkazu zo dňa 26.6.2012 súd zistil, že Daňový úrad Žilina I požiadal
odporcu o realizáciu daňového exekučného príkazu vo výške 21.156,71 EUR prikázaním finančných
prostriedkov z účtu navrhovateľa vedeného u odporcu z vinkulovaných finančných prostriedkov na
základe vyjadrenia Ministerstva financií SR.

Z potvrdenia úhrady odvodov a sankčného úroku zo dňa 21.8.2012 súd zistil, že Daňový úrad Žilina
I potvrdil navrhovateľovi úhradu sumy vo výške 30.276,20 EUR ako aj sankčného úroku vo výške
14.239,79 EUR za oneskorenú úhradu uvedeného odvodu.

Z predžalobnej výzvy zo dňa 7.12.2012 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu spôsobenej
škody v žalovanej výške v snahe predísť súdnemu sporu.

Z odpovede zo dňa 15.1.2013 súd zistil, že odporca odmietol úhradu žalovanej sumy, nakoľko ju
nemožno považovať za škodu podľa ust. § 420 a nasl. OZ.

Z rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zo dňa 9.2.2011 súd zistil, že Daňový úrad Žilina
I označil ako exekučný titul na začatie exekučného konania vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
navrhovateľa ku dňu 5.1.2011

Podľa ust. § 15, ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

Podľaust.§415OZkaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,

na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420, ods,. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ust. § 420, ods.3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 442, ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa ust. § 36, ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách finančná zábezpeka slúži len
na vysporiadanie záväzkov prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorými sú odvody podľa § 37 ods. 1 a 2,

úrok z omeškania podľa § 54 ods. 2 a výplata výhier hráčov. Finančnú zábezpeku v minimálnej výške
ustanovenej týmto zákonom musí prevádzkovateľ hazardnej hry zachovávať aj po uplynutí platnosti
licencie až do vysporiadania všetkých záväzkov podľa prvej vety a predloženia ročného vyúčtovania
odvodov ministerstvu. Ak by z akýchkoľvek dôvodov výška finančnej zábezpeky klesla pod minimálnu
výšku ustanovenú týmto zákonom, je prevádzkovateľ hazardnej hry povinný ju do 30 dní doplniť.

Finančná zábezpeka nepodlieha exekúcii podľa osobitného predpisu. 18a).

Podľa ust. § 36, ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách finančnú zábezpeku musí žiadateľ
uložiť na samostatný účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky a musí byť počas celej dobyplatnosti licencie vinkulovaná v prospech ministerstva. Žiadateľ nesmie použiť na uloženie finančnej
zábezpeky finančné prostriedky z pôžičiek, úverov alebo iných cudzích zdrojov. Vinkuláciu finančnej
zábezpeky alebo jej časti možno zrušiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom ministerstva, ak

a) prevádzkovateľovi hazardnej hry uplynula doba platnosti licencie a má vysporiadané všetky záväzky
podľa odseku 1,

b) prevádzkovateľovi hazardnej hry bola zrušená alebo odňatá licencia a má vysporiadané všetky

záväzky podľa odseku 1,

c) prevádzkovateľ hazardnej hry nemá vysporiadané všetky záväzky podľa odseku 1 a požiada o
uvoľnenie finančnej zábezpeky; v tomto prípade ministerstvo rozhodne o použití finančnej zábezpeky
a o tom, na vysporiadanie ktorých záväzkov bude finančná zábezpeka použitá, pričom doklad o
nevysporiadaných záväzkoch podľa odseku 1 vydá príslušný daňový úrad,

d) prevádzkovateľ hazardnej hry ukončí prevádzkovanie hazardnej hry na základe všeobecnej licencie,
požiada o uvoľnenie finančnej zábezpeky a predloží doklad o vysporiadaní záväzkov podľa odseku 1,
pričom tento doklad vydá príslušný daňový úrad,

e) prevádzkovateľ hazardnej hry požiada o prevod finančnej zábezpeky na iný samostatný účet v banke
alebo pobočke zahraničnej banky a bezodkladne ju vinkuluje v prospech ministerstva,

f) prevádzkovateľ hazardnej hry požiada o zníženie finančnej zábezpeky z dôvodu zníženia počtu kasín,
prevádzkovaných výherných prístrojov alebo hracích stolov a má vysporiadané všetky záväzky podľa

odseku 1; vysporiadanie záväzkov z odvodov a sankčných úrokov z odvodov prevádzkovateľ hazardnej
hrypreukážedokladmi,ktorévydápríslušnýdaňovýúradavysporiadaniezáväzkovzuplatnenýchvýhier
hráčov preukáže čestným vyhlásením,

g) prevádzkovateľ hazardnej hry má po dobu viac ako tri mesiace neuhradené záväzky z odvodov, na

vysporiadanie ktorých slúži finančná zábezpeka podľa odseku 1; ministerstvo na žiadosť príslušného
daňového úradu o zrušenie vinkulácie na účely úhrady týchto záväzkov rozhodne o zrušení vinkulácie
a o uvoľnení finančnej zábezpeky v sume zodpovedajúcej neuhradeným záväzkom určenej príslušným
daňovým úradom a o prevode tejto sumy na účet príslušného daňového úradu, pričom banka do troch
pracovných dní po predložení právoplatného rozhodnutia ministerstva prevedie finančné prostriedky v

súlade s týmto rozhodnutím na účet príslušného daňového úradu.

Podľa ust. § 37, ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách prevádzkovateľ hazardnej hry je
povinný odvádzať odvod, ktorého výška je pri

a) žrebových lotériách 15% z hernej istiny za celé obdobie predaja žrebovej lotérie do štátneho rozpočtu,

b) tombolách 15% zo sumy vypočítanej ako súčin počtu vydaných žrebov a ceny za jeden žreb do
štátneho rozpočtu,

c) číselných lotériách 20% z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

d) okamžitých lotériách 20% zo sumy vypočítanej ako rozdiel súčinu počtu predaných žrebov a ceny za
jeden žreb a vyplatenými výhrami za celé obdobie predaja okamžitej lotérie do štátneho rozpočtu,

e) charitatívnej lotérii a stávkových hrách okrem dostihových stávok 6% z hernej istiny, pričom pri
kurzových stávkach 5,5% z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 0,5% z hernej istiny do rozpočtu obce,
v ktorej sa nachádza prevádzka,

f) bingu 4,5% z hernej istiny, z toho 4% z hernej istiny do štátneho rozpočtu a 0,5% z hernej istiny do

rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza herňa binga,

g) špeciálnom bingu 4% z hernej istiny do štátneho rozpočtu,h) dostihových stávkach 1% z hernej istiny do štátneho rozpočtu,

i) hazardných hrách v kasíne, ktorými sú stolové hry a hazardné hry prevádzkované prostredníctvom

technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi, 29% z hernej istiny, z toho 26% z hernej istiny do
štátneho rozpočtu a 3% z hernej istiny do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza kasíno,

j) hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom výherných prístrojov na základe individuálnej
licencie udelenej obcou 2 100 eur za kalendárny rok a za každý výherný prístroj do štátneho

rozpočtu bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka; pri výherných prístrojoch
prevádzkovaných na základe individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier v kasíne za
každý takýto výherný prístroj bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho roka 4 200
eur za kalendárny rok do štátneho rozpočtu a 800 eur za kalendárny rok do rozpočtu obce, v ktorej
sa nachádza takýto výherný prístroj, pričom na spôsob, lehoty a ďalšie podmienky úhrady odvodov do
štátneho rozpočtu a do rozpočtu obce sa pri takomto výhernom prístroji použijú ustanovenia odsekov

8 a 9,

k) hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo
hráčmi za každé takéto technické zariadenie bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas
kalendárneho roka 3 900 eur za kalendárny rok do štátneho rozpočtu a za každé takéto technické

zariadenie 900 eur za kalendárny rok do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza takéto technické
zariadenie,

l) videohrách za každý terminál vrátane terminálov prevádzkovaných na základe individuálnej licencie na
prevádzkovanie hazardných hier v kasíne bez ohľadu na dobu jeho prevádzkovania počas kalendárneho

roka 4 200 eur za kalendárny rok do štátneho rozpočtu a za každý takýto terminál 800 eur za kalendárny
rok do rozpočtu obce, v ktorej sa nachádza terminál,

m) kartových hrách mimo kasína 200 eur na jeden stôl za kalendárny mesiac alebo 1 500 eur na jeden
stôl za kalendárny rok do štátneho rozpočtu,

n) hazardných hrách prevádzkovaných prostredníctvom telekomunikačných zariadení 10% z hernej
istiny do štátneho rozpočtu,

o)hazardnýchhráchprevádzkovanýchprostredníctvominternetu27%zrozdielumedziprijatýmivkladmi

a vyplatenými výhrami do štátneho rozpočtu.

Podľa ust. § 37, ods. 2 zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách pri hazardných hrách, ktoré
nie sú uvedené v odseku 1, určí výšku odvodu ministerstvo, pričom pri určovaní výšky odvodu je
povinné prihliadať na výšku odvodu uvedenú v odseku 1 pri hazardnej hre, ktorá je svojím charakterom

najviac podobná hazardnej hre, pri ktorej sa určuje výška odvodu; to neplatí pri určovaní výšky odvodu
ministerstvom pri lotérii pokladničných dokladov.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,

včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Súd konštatoval, že právnym dôvodom uplatneného nároku navrhovateľa bol nárok na náhradu škody
v zmysle ust. §§ 420 a nasl. OZ.Navrhovateľ v žalobnom návrhu uviedol, že na základe dohody o vinkulácii uzatvorenej s odporcom
vinkuloval v prospech Ministerstva financií SR na svojom účte sumu 100.000 EUR na základe
ustanovenia § 36, ods. 2 zákona o hazardných hrách. Na základe vykonateľného výkazu nedoplatkov

vydal Daňový úrad Žilina I rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania na vymoženie
nedoplatku vo výške 30.276 EUR, ktorý vznikol nezaplatením odvodu podľa ust. § 37, ods. 1.
Rozhodnutím doručeným odporcovi dňa 14.2.2011 správca dane prikázal odporcovi zablokovať na
všetkých finančných účtoch navrhovateľa finančné prostriedky do výšky nedoplatku a tieto poukázal na
účet správcu dane. Napriek skutočnosti, že na účte navrhovateľa v čase doručenia exekučného príkazu

sa preukázateľne nachádzala vinkulovaná suma 100.000 EUR, ktoré postačovali na pokrytie nedoplatku
sumavovýške21.156,71EURbolaodporcomodpísanázvinkulovanýchprostriedkovažnazákladelistu
správcu dane zo dňa 26.6.2012, ktorého prílohou boli vyjadrenia Ministerstva financií SR. Správca dane
uložil navrhovateľovi sankčný úrok vo výške 14.239,79 EUR. Navrhovateľ má za to, že sankčný úrok
za oneskorenú úhradu nedoplatku vznikol z dôvodu nerešpektovania povinnosti uloženej v exekučnom
príkaze odporcom. Navrhovateľ mal podľa svojho tvrdenia za to, že najneskôr doručením exekučného

príkazudôjdekúhradenedoplatkuzvinkulovanejsumyanajviacktomutodňubudetedasprávcomdane
počítaný sankčný úrok. V súvislosti s konaním odporcu teda navrhovateľovi vznikla škoda v žalovanej
výške.

Odporca vo vyjadrení v konaní uviedol, že v zmysle ust. § 36, ods. 2 zrušenie vinkulácie a jej znižovanie

bolo možné len s predchádzajúcim súhlasom oprávneného - Ministerstva financií SR. V súlade s týmto
ustanovením odporca postupoval maximálne obozretne a po doručení exekučného príkazu neodpísal
vinkulované finančné prostriedky, požiadal správcu dane o vysvetlenie a tento ho telefonicky informoval,
že požiada oprávneného - Ministerstvo financií SR o uvoľnenie vinkulovanej sumy. Naviac uviedol, že zo
žiadnej písomnosti správcu dane doručenej odporcovi nevyplývalo, že by išlo o vymoženie nedoplatkov

na odvodoch v zmysle ust. § 37, ods. 1 zákona o hazardných hrách. Z toho dôvodu nebolo možné
spravodlivo od odporcu požadovať, aby sám skúmal pôvod a druh daňového nedoplatku a sám pristúpil
k realizácii exekúcie. Po doručení stanoviska oprávneného - Ministerstva financií SR dňa 29.6.2002
okamžite pristúpil k uvoľneniu vinkulovanej finančnej zábezpeky. V súvislosti s uvedeným odporca
namietol,žetvrdenáškodanavrhovateľanevzniklavpríčinnejsúvislostisprotiprávnymkonanímodporcu

a nespĺňa základné zákonné predpoklady vyvodenia zodpovednosti odporcu za škodu.

SúdnazákladenávrhuodporcuvkonanívypočulsvedkaI.ú,riaditeľaodboruoperácieodporcu,ktorýmá
na starosti exekúcie. Svedok uviedol, že v roku 2011 bolo odporcovi doručené upovedomenie o začatí
exekúcie v neprospech účtov povinného - navrhovateľa s oznámením, že právnym titulom exekúcie je

výkaz daňových nedoplatkov vykonateľný prostredníctvom správcu dane. Nič viac v upovedomeniach
uvedené nebolo. Na základe toho odporca zablokoval účty navrhovateľa. Odporca realizoval čiastočné
úhrady z účtov navrhovateľa bez vinkulácie. Po doručení vyjadrení oprávneného dňa 29.6.2012 odporca
nasledujúci deň uhradil zvyšok exekuovanej sumy z vinkulácie. Odporca nemal odkiaľ vedieť aký je
charakter daňových nedoplatkov a svedok má za to, že práve navrhovateľ si musel byť vedomý o aký

nedoplatok sa jedná a mal žiadať uhradiť exekuované prostriedky z vinkulovaných prostriedkov. Svedok
mal za to, že k včasnému uhradeniu nedošlo nekonaním navrhovateľa.

Zo svedeckej výpovede svedka D., pracovníka odporcu pre exekúcie, súd zistil, že po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie odporca zablokoval všetky účty navrhovateľa a po doručení

exekučného príkazu zrealizoval odporca úhrady do výšky zostatkov z účtov navrhovateľa vedených u
odporcu. Z tretieho účtu úhrady nevykonal nakoľko pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie
bola na tomto účte zriadená vinkulácia v prospech Ministerstva financií SR. Zo zvyšných účtov
navrhovateľa odporca postupne vykonal 8 až 9 úhrad do výšky zostatku. V októbri 2011 svedok
telefonicky kontaktoval zamestnanca správcu dane p. Zímu a oznámil mu, že na vinkulovanom účte

navrhovateľa je zostatok. P. Zíma svedkovi uviedol, že správca dane bude kontaktovať Ministerstvo
financií SR. Od októbra 2011 do júna 2012 nedošlo medzi navrhovateľom a správcom dane k žiadnej
komunikácii. Po doručení vyjadrení Ministerstva financií odporca nasledujúci deň vykonal exekúciu
z vinkulovaných finančných prostriedkov. Svedok ďalej uviedol, že zamestnanec správcu dane po
oznámení o zostatku na vinkulovanom účte uviedol, že nemá vedomosť o vinkulácii, bol oznámením

zaskočený, poďakoval za informáciu a oznámil svedkovi, že správca osloví Ministerstvo financií SR a
ozve sa.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané tvrdenie odporcu, že zo žiadnej z písomností
doručených odporcovi oprávneným - správcom dane explicitne nevyplýval charakter daňového
nedoplatku a teda, že titulom nedoplatku boli odvody v zmysle ust. § 37, ods. 1 a je možná ich

úhrada v zmysle ustanovenia § 36, ods. 1 z vinkulovaných finančných prostriedkov. Navrhovateľ v
konaní tvrdil, že odporca musel zistiť charakter daňového nedoplatku zo skutočnosti, že exekučné
konanie bolo správcom dane vedené podľa ustanovení zákona o správe daní a nedoplatkov a nie podľa
ustanovení exekučného poriadku ( a teda nepodlieha exekúcii vinkulácie ). Súd však konštatoval, že
exekúcii podľa daňových predpisov môžu podliehať aj nedoplatky na daniach ( daň z príjmu, daň z

pridanej hodnoty ) a teda nebolo možné explicitne vyvodiť možnosť exekuovať vinkulované finančné
prostriedky. Je nesporné, že odporca nemohol s určitosťou určiť charakter daňového nedoplatku a
teda jednostranným rozhodnutím rozhodnúť o úhrade nedoplatku z vinkulácie. Je ďalej nesporné, že
o presnom charaktere nedoplatku mali a museli vedieť len oprávnený - správca dane a navrhovateľ.
Žiadenznichvšakoúhraduzostatkuexekuovanýchprostriedkovzvinkuláciepreukázateľnenepožiadal.
Naopak odporca v konaní preukázal, že ako jediný vyvinul iniciatívu a kontaktoval správcu dane s

oznámením o vinkulovaných finančných prostriedkoch. Ani po tejto informácii od odporcu správca dane
nevedel ( napriek informovanosti o charaktere nedoplatku ) uviesť, či je možné vykonať exekúciu z
vinkulácie. Ak je pravdou tvrdenie navrhovateľa, že od počiatku si bol ( ako jediný ) vedomý možnosti
úhrady z vinkulácie mal o tejto skutočnosti informovať odporcu. Tým, že tak nekonal prispel k vzniku
škody titulom sankcií za omeškanie.

Súd musel pri rozhodovaní brať do úvahy aj časovú následnosť a to skutočnosť, že odporca v
októbri 2011 informoval správcu dane o vinkulácii a tento až 29.6.2012 doručil odporcovi vyjadrenie
oprávneného z vinkulácie o možnosti uspokojenia exekuovaného nedoplatku z vinkulácie. Je teda
možné tvrdiť, že za omeškanie od 10/2011 do 6/2012 nesie právnu zodpovednosť správca dane.

Odporca v konaní preukázal, že konal z predpokladateľnou odbornou starostlivosťou ( podľa názoru
súdu aj nad jej rámec ) a preukázal, že v len v dôsledku jeho iniciatívneho konania ( informoval
oprávneného z exekúcie o vinkulovaných finančných prostriedkoch ) došlo k uspokojeniu správcu
dane v rámci exekúcie a teda k zániku nároku a k ukončeniu omeškania navrhovateľa s úhradou

daňového nedoplatku. Tým súčasne preukázal naplnenie prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 OZ
predchádzaťvznikuškodyapreukázal,ževzmysleust.§420,ods.3OZnezavinilvznikžalovanejškody.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal svoje tvrdenie o odmietnutí odporcu uhradiť časť exekuovaného
daňovéhonedoplatkuzvinkulovanýchfinančnýchprostriedkov.Navrhovateľnepreukázal,žebyonalebo

správca dane vyzvali odporcu na realizáciu exekúcie z vinkulácie a z toho dôvodu ani nepreukázal
následné odmietnutie realizácie exekúcie z vinkulácie odporcom.

Súd na základe horeuvedeného konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania
existencie protiprávneho úkonu odporcu, ktorého dôsledkom bol vznik žalovanej škody v zmysle ust. §

420, ods. 1 OZ a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre

náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Odporca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú
vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.