Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 18, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/788/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413211501
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1413211501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska č. 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr.
Vladimírom Kánom, advokátom v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, proti odporcovi: S. B. W. Á.
R. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom H., C. F. Č.. XA, o zaplatenie sumy 50,50 €, s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27. júna 2014, č.k. 9
C 306/2013-24, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 27. júna 2014, č.k. 9 C 306/2013-24, p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 27.6.2014, č.k. 9 C 306/2013-24 (keď
pôvodne bola vec vedená pod sp.zn. 30 Ro 1918/2013), zamietol návrh navrhovateľa podaný na súde
prvého stupňa dňa 20.6.2013. Ním sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 50,50 € odporcom, pretože
dňa 11.4.2011 na linke MHD č. 83 v Bratislave cestoval bez platného cestovného lístka; cestovný lístok a
ani postih za cestovanie bez platného cestovného lístka nezaplatil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ustanovením § 115a ods. 1, ods. 2, § 200ea ods. l O.s.p., § 760, § 100 ods. 1, §

108 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Osobite dôvodil čl. VIII zákona č. 102/2014
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na
diaľkualebozmluvyuzavretejmimoprevádzkovýchpriestorovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,
ktorým bola vykonaná zmena zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 1.5.2014
v ustanovení § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Skutkovo dôvodil tým, že právo z prepravy uplatňované v predmetnom
súdnom konaní bolo možné uplatniť prvý raz dňa 12.4.2011, premlčacia doba jeden rok teda uplynula
dňom 12.4.2012. Keďže návrh na začatie konania bol podaný na súde až dňa 20.6.2013, nepochybne
sa tak stalo po uplynutí zákonnej jednoročnej premlčacej doby podľa § 108 Občianskeho zákonníka a
nadväzne na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 na premlčanie
nároku navrhovateľa prihliadol aj bez námietky odporcu. Úspešnému odporcovi náhradu trov konania

nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., pretože mu žiadne trovy konania
nevznikli.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Zdôraznil ustanovenie § 29b zákona č. 250/2007

Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014; z neho vyplýva, že ustanoveniami § 5a ods. l písm. b/, ods. 2 až
4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1. májom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných od 30.
apríla 2014. Súd prvého stupňa porušil svojím rozhodnutím jeden zo základných princípov právneho
poriadku Slovenskej republiky - zákaz retroaktivity, tým došlo k narušeniu zásady právnej istoty, a teda aj

k rozporu s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Právne normy v podmienkach demokratického štátu majú
pôsobiť do budúcnosti a nie do minulosti. Podľa ustanovenia § 100 ods. l Občianskeho zákonníka na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Zdôraznil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014 nemožno použiť z dôvodu absencie prechodných ustanovení, návrh
na začatie konania bol súdu doručený skôr. Zdôraznil čl. 1 ods. l, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods.
l, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.

ÚS 15/1998, I. ÚS 59/2000, IV. ÚS 77/2002, I. ÚS 17/1999, PL. ÚS 36/1995,
PL. ÚS 10/2006. Nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 21.2.2012 na linke MHD č. 70 v Bratislave
nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, bol a je povinný v
zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave mu zaplatiť cestovné v sume 0,50 € a úhradu v sume 50,-- €. Táto

povinnosť odporcovi vznikla v zmysle ustanovenia § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/,
§ 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným
lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka nepatrí. Zákon o cestnej doprave
neustanovuje premlčaciu dobu na zaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka, a
preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa na danú právnu vec aplikovať ustanovenie § 101

Občianskeho zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci nejde o spotrebiteľskú
zmluvu s tým, že tarifa MHD v Bratislave a cestovné poriadky sú verejným návrhom navrhovateľa na
uzavretie zmluvy o preprave osôb a cestujúci má povinnosť pred nastúpením do MHD oboznámiť sa s
podmienkami cestovania a môže sa rozhodnúť, či jeho služby využije alebo zvolí iný spôsob prepravy.
Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť;

v tejto súvislosti žiadal náhradu trov konania. V prípade, že odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu
nevyhovie, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355
O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie
pojednávania neboli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. mája
2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. l, 3 O.s.p.); o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,

právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom.

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania (§ 206
ods. 2 veta druhá O.s.p.) potvrdil ako vecne a právne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku
ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.).

Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov konania, keďže odporca odvolanie nepodal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

V konaní zostalo nepochybné, že podstata vzťahu medzi účastníkmi je založená na spotrebiteľskej

zmluve (§ 52 Občianskeho zákonníka), že odporca dňa 11.4.2011 cestoval bez platného cestovného
lístka prostriedkom navrhovateľa MHD v Bratislave linkou č. 83, hodnotu cestovného lístka v sume 0,50
€ a postih v sume 50,-- € nezaplatil doteraz.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom

do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Občianskeho zákonníka). Táto služba
vzniká na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú
zmluvu, a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy
zároveň vzniká cestujúcemu povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiuzmluvy o preprave, a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu
úpravuosobnejprepravyurčujúosobitnépredpisy,najmäprepravnéporiadkyatarifyprejednotlivédruhy
prepravy - dopravy (§ 772 Občianskeho zákonníka).

Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším
počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže
ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ pristúpiť,
resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou

zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je
upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že záväzkový právny vzťah
navrhovateľa a odporcu vzniknutý na základe zmluvy o preprave zo dňa 11.4.2011 je nevyhnutné
posudzovať podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z.,

nakoľko zmluva o preprave zo dňa 11.4.2011 spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 100 ods. l Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd
musí prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi
premlčané právo priznať. Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch
a základným účelom inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby

včas pristupovali k uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné
osoby neboli po neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená
ochrana v prípade oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým
odstupom. Inštitút premlčania teda, v súlade so zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou
sledovať si potrebu ochrany svojich ohrozených a porušených práv, zabraňuje dlhodobému trvaniu práv

a im zodpovedajúcim povinnostiam.

K primárnym normatívnym právnym aktom, ktoré vystupujú v postavení lex generalis a upravujú
hmotnoprávne postavenie subjektov spotrebiteľských vzťahov patrí Občiansky zákonník, resp.
Obchodnýzákonník,kprimárnymnormatívnymprávnymaktom,ktorévystupujúvpostavenílexspecialis

a upravujú hmotnoprávne postavenie subjektov spotrebiteľských vzťahov patrí predovšetkým zákon o
ochrane spotrebiteľa (č. 250/2007 Z.z.), resp. zákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo
poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových
priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 102/2014 Z.z.).

V súvislosti s otázkou premlčania a jeho zákonnej úpravy v spotrebiteľských vzťahoch zákonom č.
102/2014 Z.z. sa menil a dopĺňal okrem iného (čl. VIII. bod 12) aj zákon č. 250/2007 Z.z. Do zákona č.
250/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 bolo vložené ustanovenie § 5b, ktoré znie: „Orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával". Ustanoveniami § 5a ods. 1 písm. b/
a ods. 2 až 4 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.5.2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 1.5.2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 30.4.2014 (§
29b zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1.5.2014). Z uvedeného vyplýva, že novela stanovuje

povinnosť, aby orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy z úradnej moci
skúmal a vyhodnocoval prekážky uplatnenia práva dodávateľa voči spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.5.2014, orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na

oslabenie nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú
prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia ospotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Keďže
obe tieto nadobudli účinnosť l.5.2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné

ustanovenia, znamená, že od ich účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom,
upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť ex
offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky účastníka konania, a to vo všetkých veciach, v ktorých bolo
začaté súdne konanie a v čase účinnosti tohto ustanovenia nebolo vo veci ešte rozhodnuté (porovnaj
napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.11.2015, sp.zn. 4 MCdo 17/2014, zo

dňa 28.5.2015, sp.zn. 8 MCdo 13/2014, m.m. uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.11.2015, č.k. II. ÚS 729/2015-11; rozsudok Krajského súdu Žilina
zo dňa 25.6.2015, sp.zn. 9 Co 300/2015, zo dňa 16.6.2015, sp.zn. 5 Co 884/2014).
V tomto duchu občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave zjednotilo rozhodovaciu činnosť
na zasadnutí kolégia vo februári 2015.

O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol dňa 18.5.2016 tak, že v súlade s ustanovením § 224
ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1, 5 veta druhá O.s.p. uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť do troch
dní odporcovi, úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania
s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní
od vyhlásenia rozsudku však odporca trovy odvolacieho konania neuplatnil, nevyčíslil. Z tohto dôvodu

odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi a napokon o
náhrade trov odvolacieho konania odporcovi rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal (§ 151 ods. 2 O.s.p.).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci ani nevzniesli žiadny
presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných

stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku;
porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo
218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.