Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/36/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111200501
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8111200501.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: Vladislav Sabol -

BUTTERFLY, IČO: 30 606 179, so sídlom Prešov, Fučíkova 4, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Pribulla,
advokát so sídlom Prešov, Levočská 77, proti odporcom: 1./ GAMA INVESTMENT, spol. s r.o., IČO:
43 959 806, so sídlom Prešov, Konštantínova 6, právne zastúpený: JUDr. František Komka, advokát
so sídlom Prešov, Hlavná 27, 2./ T. H., T.. XX.XX.XXXX, H. C., XX. T. XX, o zaplatenie 2.000,- Eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.000,- Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania
od 01.12.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

návrh voči odporcovi v 2. rade zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 10.01.2011 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
2.000,- Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.12.2010 do zaplatenia a na náhradu trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že odporcovi poskytol 21.10.2010 blokovaciu zálohu 2.000,- Eur na kúpu
3-izbového bytu, o čom mu tento vydal výdavkový doklad. Potom, ako sa kúpa bytu nezrealizovala,

požiadal navrhovateľ odporcu o vrátenie blokovacej zálohy a do podania návrhu mu táto vrátená nebola.
Navrhovateľ sa preto domáha vydania bezdôvodného obohatenia.

Okresný súd Prešov vydal dňa 12.01.2011 platobný rozkaz č.k. 8Ro 4/11 zhodný s petitom návrhu.

Voči vydanému platobnému rozkazu podal odporca 09.02.2011 odpor s odôvodnením, ktorým navrhol
platobný rozkaz zrušiť a návrh ako nedôvodný zamietnuť. Medzi navrhovateľom a odporcom nikdy

nedošlo k priamemu obchodnému styku a odporca nikdy navrhovateľovi nesprostredkoval odpredaj
nehnuteľnosti. Výdavkový doklad je vystavený na meno H. T. - GAMA INVESTMENT, ktorý nie je v
žiadnom právnom vzťahu s odporcom. Doklad nie je odporcom podpísaný. Z uvedeného je zrejmé, že
na strane odporcu absentuje pasívna vecná legitimácia.

Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom dňa 10.01.2013 tak, že návrh zamietol z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie na strane odporcu.

Po podanom odvolaní navrhovateľom, v ktorom poukázal na výpoveď T. H. v trestnom konaní
2T/10/2012, Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 16Co/63/2013-102 zrušil rozsudok a vec vrátil na
ďalšie konanie. Zistil, že napriek skutkovým zisteniam súd I. stupňa detailne nevyhodnotil vykonanédôkazy najmä svedecké výpovede a pre posúdenie danej veci je potrebné doplnenie dokazovania.
Uložil súdu I. stupňa dôsledne sa zaoberať výsluchom konateľa odporcu, tipéra spoločnosti, výpovede
porovnať a v nadväznosti na to rozhodnúť.

Po zrušení rozsudku odvolacím súdom nastali tieto právne významné skutočnosti: Navrhovateľ rozšíril
okruh účastníkov konania a navrhol súdu pripustiť vstup do konania na strane odporcu ako odporcu v 2.
rade T. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XX. T. XX, C.. Súd návrhu vyhovel uznesením č.k. 14C/36/2011-157 zo
dňa 16.01.2015, právoplatné 19.02.2015. V nadväznosti na to navrhovateľ upravil petit návrhu v znení:

„Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2.000,- Eur s 9 %-ným
úrokom z omeškania ročne od 01.12.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania“. Súd zmenu petitu
pripustil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15.10.2015.

Pri rozhodovaní súd vychádzal z pôvodne vykonaných dôkazov výsluchov účastníkov konania,
výsluchov svedkov, príjmovým dokladom, spisovým materiálom Okresného súdu Prešov 2T/10/2012,

informáciami mobilných operátorov, fotokópiami večerníka z 13.10. a 20.10.2010 a po zrušení rozsudku
odvolacím súdom doplnil dokazovanie opätovným výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade,
výsluchom T. H., výsluchom svedka J.S. Y., aktualizáciou stavu trestného konania vo veci 2T/10/2012,
ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ reagoval na inzerovanú ponuku týkajúcu sa predaja 3-izbového bytu v Prešove na ul.
I. Č.. Po ohliadke bytu za prítomnosti T. H., ktorý vystupoval menom odporcu, došlo k zloženiu
blokovacej zálohy 2.000,- Eur za účelom zabezpečenia kúpy predmetného bytu. Po preverení účtovných
skutočností vo vzťahu ku kúpe bytu sa navrhovateľ rozhodol, že byt nekúpi. Telefonicky požiadal o
vrátenie blokovacej zálohy, neskôr adresoval odporcovi odstúpenie od kúpy s požiadavkou na vrátenie

sumy 2.000,- Eur. K vráteniu peňazí nedošlo.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že na inzerát zverejnený vo večerníku 13.10. reagovala pani H. a on
reagoval na inzerát z 20.10., pretože o byt mal evidentný záujem. Na telefónnom čísle uvedenom pri
inzeráte sa ozvala osoba, ktorá sa predstavila ako firma GAMA INVEST. Pri telefóne bol pán H.. Po

stretnutíaohliadkepredmetnéhobytudospelnavrhovateľkzáveru,žeobytjeveľkýzáujem.Presvedčilo
ho to, že pánovi H. nepretržite vyzváňal telefón so záujmom o predmetný byt. Navrhovateľ mu preto
ponúkol zálohu, o čom bol spísaný doklad. Do 30.10. mala byť vypracovaná kúpna zmluva a návrh na
vklad. Navrhovateľ si kúpu bytu rozmyslel a v nedeľu (ohliadka bytu prebehla vo štvrtok) oznámil pánovi
H., že nemá záujem o kúpu. Opätovne mu volal v pondelok a keď ku vráteniu peňazí nedošlo, navštívil

s N.. Q. odporcu v sídle spoločnosti. Odtiaľ navrhovateľa poslali za N.. Y., ktorý mu navrhol úžernícky
postup, že vrátia mu 50 % zálohy za predpokladu, že 50 % zostane odporcovi. Na takúto podmienku
navrhovateľ nepristúpil.

Odporca v zastúpení konateľa vo výpovedi uviedol, že ich spoločnosť nevstúpila do žiadneho

záväzkového právneho vzťahu s navrhovateľom a nikdy s nim nejednala o kúpe nehnuteľnosti,
nepreberala od neho peniaze. Na preberanie peňazí formou záloh je v spoločnosti oprávnený výlučne
konateľ. Na položené otázky konateľ odpovedal, že pán H. nikdy nekonal v mene spoločnosti a jeho
pozícia bola tiper, čo je osoba, ktorá dávala spoločnosti tip o potencionálnom klientovi. Tiper mohol
urobiť ohliadku nehnuteľnosti, nemohol však jednať o cene a vyberať zálohy. Pán H. ako tiper nebol

zamestnancom odporcu, nebol jeho konateľom, ani štatutárom a službu poskytoval len na základe ústnej
dohody. Ak sa realizoval obchod, bol tiper odmenený percentuálne podľa hodnoty zákazky. Pán H.
sa mohol v priestoroch odporcu zdržiavať len za prítomnosti konateľa. Nie každý tiper má k dispozícii
priestory realitnej kancelárie. Konateľ uviedol, že ani pánovi H. toto právo nepatrilo. Konateľ sa s pánom
H. o vzniknutej situácii rozprával, avšak poprel akúkoľvek zodpovednosť odporcu. Preberanie záloh a

uzatváranie obchodov sa deje výlučne v priestoroch sídla odporcu za účasti konateľa a vystavený doklad
týkajúci sa prebratia zálohy obsahuje presne identifikovaný predmet predaja, údaje o predávajúcom,
kupujúcom, výšku zálohy, cenu nehnuteľnosti, pripojený opečiatkovaný doklad a podpísaný konateľom
spoločnosti.

Svedok T. H. vo výpovedi uviedol, že záujem o kúpu bytu najprv prejavila sekretárka navrhovateľa
a tiež aj navrhovateľ. Na základe telefonickej dohody sa uskutočnila ohliadka nehnuteľnosti, kde
navrhovateľ prezentoval seriózny záujem o kúpu bytu. Po ohliadke bytu sa osoby presunuli do kancelárie
navrhovateľa, kde tento nástojil, že dá svedkovi zálohu. Svedok navrhovateľa upozorňoval, že nie jeoprávnený spisovať zmluvy a preberať zálohy, no navrhovateľ bol neoblomný. Sekretárka nachystala
potrebné doklady a navrhovateľ svedkovi odovzdal peniaze. Svedok uviedol, že navrhovateľ pôsobil
ako pod vplyvom alkoholického nápoja, čo svedok vypovedal aj na polícii. V nedeľu poobede zaslal

navrhovateľ svedkovi SMS v ktorej mu oznamoval, že nemá záujem o kúpu bytu. Následne prebehol
telefonát v ktorom svedok navrhovateľovi oznamoval, že už sa všetko chystá, sú vypracované zmluvy,
ktoré nevypracoval svedok, ani ich neuzatváral,. Na položené otázky svedok odpovedal, že prevzal
peniaze od navrhovateľa a odniesol ich do spoločnosti. Mal ich nechať s dokladmi vo fascikli na stole.
Svedok si nevedel spomenúť, či sa v kancelárii nachádzal nejaký tiper, mohol tam byť kolega J. Y..

Svedok potvrdil, že s odporcom nie je v nijakom vzťahu, dostal sa k nim cez spoločnosť Allianz. Tomu,
že disponoval vizitkou odporcu s uvedením jeho mena svedok neprikladal význam, pretože podobných
vizitiek s uvedením názvu iných realitiek má mnoho. Predmetnú zákazku svedok vybavoval, pretože
predávajúci bol jeho známy. Na položenú otázku, čo spadalo do kompetencie tipera svedok odpovedal,
že mal ukázať byt a povedať o možnostiach. Zároveň tiež potvrdil, že v priestoroch odporcu sa mohol
zdržiavať len vtedy, keď tam bol konateľ. Na položenú otázku ako je teda možné, že peniaze a doklady

zložil v kancelárii v neprítomnosti nikoho svedok uviedol, že na vrátnici ho poznali, mali kľúče, otvorili
mu a on tam zložil čo potreboval.

Z výpovede svedkyne Ľubice Slivkovej vyplýva, že bola na návšteve u pani N. H. a bol tam zástupca
GAMA INVESTMENT ohľadom predaja bytu navrhovateľovi. Svedkyňa bola prítomná aj pri odovzdaní

peňazí navrhovateľom dotyčnému pánovi H.. Pán H. im dal vizitku, ale keďže ich nemal dosť, tak
svedkyňa si vizitku pre prípad len opísala. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, kto inicioval zloženie
blokovacej zálohy, ale počula, ako pán H. povedal, že aby sa nehnuteľnosť zabezpečila je potrebné dať
zálohu. Svedkyňa si nevedela spomenúť, či pán H. upozorňoval na to, že nie je oprávnený preberať
peniaze. Svedkyňa nemala pochybnosti o tom, že pán H. koná v mene odporcu, pretože vystupoval za

firmu sebavedomo a sebaisto. Pri ohliadke bytu svedkyňa prítomná nebola.

Z výpovede svedkyne N. H. vyplýva, že ohliadku bytu absolvovala s navrhovateľom. Na adrese ich
čakali dvaja páni, jeden z nich bol s dcérou a mali kľúče od bytu. Pre kúpu bytu sa rozhodol navrhovateľ
a aby sa byt ďalej neponúkal, dal zálohu. Dotyční páni sa prezentovali ako zástupcovia, pracovníci

firmy. Odovzdanie peňazí prebehlo v kancelárii v družnej debate. Svedkyňa poprela, žeby pán H. V.
upozornil na to, že nie je kompetentný preberať zálohy. Svedkyňa vypovedala, že ohliadka bytu a
odovzdanie peňazí sa uskutočnilo v piatok o piatej až šiestej hodine popoludní. Pán H. sa nepreukázal
splnomocnením firmy. Tvrdil, že žiadne papiere pri sebe nemá. V kancelárii u navrhovateľa sa vyhotovil
pokladničný doklad, ktorý svedkyňa prefocovala.

V konaní vypočutý svedok N.. D. Q. uviedol, že bol s navrhovateľom zrejme v sídle odporcu na ulici
Konštantínovej a niečo preberali. Bližšie informácie k prejednávanej veci uviesť nevedel.

NavrhovateľpredložilsúdufotokópiuPrešovskéhovečerníkasdátumom13.10.2010,kdebolinzerovaný

predaj 3-izbového bytu na Sídlisku III., O.. I. Č. za 45.000,- Eur s uvedením telefónneho čísla XXXX
XXX XXX a v Prešovskom večerníku z 20.10.2010 inzerát na totožný byt s uvedením telefónneho čísla
XXXX XXX XXX.

Na návrh právneho zástupcu súd preveril telefónne čísla u mobilných operátorov a zistil, že boli vedení a

sú vedení v databáze zákazníkov spoločnosti Orange Slovensko a.s. číslo XXXX XXX XXX ako paušál
na meno N. W.B. Z., status aktívny a XXXX XXX XXX, paušál na meno J. Y., status odpojený od
16.03.2011, neplatič.

Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Prešov 2T 10/2012 súd zistil, že v predmetnej právnej veci

bola podaná obžaloba na T. H. podľa § 234 ods. 1 Tr. por. preto, že dňa 21.10.2010 v Prešove na ul. B.
I. Č.. X, v kancelárii D. G. prevzal od menovaného 2.000,-Eur ako zálohu za sprostredkovanie kúpy bytu
pre menovaného, pričom vystupoval ako realitný agent realitnej kancelárie GAMA INVESTMENT s.r.o.,
aj keď nebol za túto spoločnosť oprávnený vystupovať. Doteraz ku kúpe bytu nedošlo a napriek výzvam
D. G. obvinený mu nevrátil prevzatú zálohu, ktorú použil na nezistený účel, čím spôsobil D. G. škodu vo

výške 2.000,- Eur, teda na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a
spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu čím spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák..Právny zástupca navrhovateľa uplatnený nárok právne zdôvodnil ust. § 724 OZ o príkaznej zmluve a
T. H. konal ako tiper na pokyn konateľa odporcu . Príkazná zmluva nemusí byť uzatvorená písomne,
postačuje, aby sa zmluvné strany dohodli na obsahových náležitostiach.

Súd následne doplnil dokazovanie:

Súd v konaní vypočul svedka J. Y., ktorý uviedol, že kupujúci reagoval na inzerát a prišiel pán G. s
nejakou blondínou. Svedok si všimol, že mal trochu vypité. Svedok pracoval ako tiper, pričom nemohol

brať peniaze. Na položené otázky odpovedal, že telefonicky ho kontaktovala pani a v byte o ktorý bol
záujem bol svedok aj s pánom H.. Stretnutie prebiehalo spôsobom, že sa rozprávali, záujemcovi sa
ukazoval byt, prezentoval sa mu, že viac rozprával pán H., ktorý mal viac skúseností ako svedok. Podľa
svedka kolega (T.. H.) vysvetlil navrhovateľovi, že je potrebné zložiť zálohu a nech sa páči do kancelárie.
To bol štandardný postup. Neskôr svedok kolegu nechal a odišiel. Pri preberaní zálohy prítomný nebol,
zastavil sa asi o hodinku pre kolegu a bral ho autom. V aute svedkovi pán H. povedal, že pán G. dal

peniaze, no svedok si nebol istý, či na toto bol kolega oprávnený. Svedok pracoval ako tiper popri živnosti
a prezentoval sa vo vlastnom mene, avšak keď klient prejavil záujem, tak mu vysvetlil, že kde je potrebné
zložiť finančný obnos. Ako tiper, pokiaľ dostal ponuku, túto prezentoval na internete buď ako súkromná
osoba, alebo pod menom spoločnosti. Pokiaľ sa podarilo nehnuteľnosť predať, tak potom na základe
faktúry fakturovanej odporcovi v 1. rade mu bola vyplatená provízia. Medzi svedkom a odporcom v 1.

rade bola uzatvorená ústna dohoda a spočívala napríklad v tom, že nemohol preberať zálohy, nemohol
niečo preberať za firmu, mohol inzerovať pod súkromným menom a pod menom spoločnosti len po
dohode s konateľom. Jeho činnosť smerujúca k sprostredkovaniu spočívala v prezentácii, ohliadke bytu
a následná realizácia musela prejsť cez kanceláriu. Spravidla sa v prípade ak bol prejavený záujem
o kúpu nehnuteľnosti kontaktovalo konateľa a potom sa postupovalo podľa toho, či sa vedel dostaviť

konateľ do kancelárie, alebo sa to o pár dní odložilo. Potom sa spísala rezervačná záloha, ktorá sa buď
vyplatila na účet, alebo iným spôsobom, avšak toto už nebolo v kompetencii svedka, ani sa o to ďalej
nezaujímal.

Súd opätovne vypočul T. H. v postavení ako svedka. Na položené otázky svedok odpovedal, že vo

vzťahu s odporcom v 1. rade bol ako tiper na základe dohody o vykonaní spolupráce, keď pri vykonávaní
činnosti sa predstavoval ako tiper pre spoločnosť GAMA INVEST. S rovnakou otázkou súd konfrontoval
štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade a tento uviedol, že v zmysle dohody práv a povinností medzi
odporcom v 1. rade a pánom H. tento konal ako tiper pre spoločnosť, ak mal tip na predaj, tak dal to
odporcovi v 1. rade na vedomie. Potom sa dohodlo stretnutie so záujemcom a prípadne sa spísala

dohoda o sprostredkovaní predaja medzi odporcom v 1. rade a vlastníkom alebo záujemcom o predaj.
Povinnosti tipera neboli žiadne a čo sa týka obmedzení, tak zadával konkrétny tip na predaj. Tiper
nesmel preberať zálohy, nemal oprávnenie podpisovať nič v mene spoločnosti, nemal oprávnenie jednať
za spoločnosť, resp. za konateľa spoločnosti a nebolo mu ani nič prikazované. Na otázku týkajúcu sa
prebratia blokovacej zálohy svedok H. uviedol, že zotrváva na tom čo povedal v tomto alebo v trestnom

konaní. Uviedol, že pán Sabol ho prinútil prevziať zálohu s tým, že stále tvrdil, že chce mať v pondelok
zmluvu a nech beriem peniaze. Na položenú otázku, či o tomto kontaktoval štatutárneho zástupu
odporcu v 1. rade uviedol, že áno a tomuto aj povedal, že necháva peniaze v kancelárii a odchádza
preč. Na nadväzujúcu otázku s poukázaním na vyjadrenie štatutárneho zástupcu, ktorý uviedol, že v
kompetencii tipera nebolo preberanie záloh ako na informáciu svedka reagoval svedok uviedol, že v

tom momente povedal „dobre, dobre“. Následne súd položil otázku štatutárnemu zástupcovi odporcu
v 1. rade, či mu svedok H. po prevzatí blokovacej zálohy telefonoval, štatutárny zástupca uviedol, že
si to pre odstup času nepamätá. Svedok doplnil, že okrem peňazí sa tam nachádzali všetky potrebné
podklady pre uzavretie zmluvy ako výpis z registra trestov, kópia občianskeho preukazu navrhovateľa a
živnostenský list. Na otázku položenú právnym zástupcom odporcu v 1. rade, či mal svedok oprávnenie

preberať zálohy, prípadne iné podklady slúžiace pre uzavretie obchodu svedok odpovedal, že nie, ale
toto bol extrémny prípad.

Súd oboznámil zápisnicu z hlavného pojednávania v trestnej veci 2T/10/2012 zo 17.12.2012 výsluch
obžalovaného T. H., kde na otázku prokurátora aké boli oprávnenia obžalovaného ako realitného agenta

odpovedal, že mal oprávnenie vystupovať za firmu GAMA INVEST, mal vytlačené vizitky, takže si myslí,
že mal oprávnenie, mal aj služobné číslo. Vizitky mu dal vytlačiť pán K..

Uvedené skutočnosti svedok potvrdil.Súd oboznámil výpoveď svedka J. Y. v trestnom konaní 2T/10/2012 na pojednávaní dňa 24.11.2014,
ktorý uviedol v súvislosti s otázkou týkajúcou sa zálohy 150,-. Eur, ktorú podľa vlastných slov prevzal

obžalovaný(T..H.),čimásvedokvedomosťčostoutourobilsvedokdopovedal:„Mykeďsmesavrátilido
kancelárie GAMA INVEST, a ja som si sadol k počítaču, obžalovaný s C.. K. si sadli sa gaučovú súpravu,
kde sa oni rozprávali, naozaj si nepamätám o čom sa rozprávali.“ Na pripomienku obžalovaného nech
svedok povie pravdu, že zo zálohy bola vyplatená provízia obžalovanému 150,- Eur, kúpila sa fľaša
vodky, vypilo 3-5 pohárikov a išlo sa domov svedok povedal, že on vypil štamperlík, pretože chodil autom

(čím potvrdil priebeh udalostí po prevzatí zálohy). Odporca v 2. rade ako aj svedok v trestnom konaní
zhodne poukázali, že podľa firemných podmienok pri bezdôvodnom odstúpení od zmluvy blokovacia
žaloba prepadala, o čom klientov poučovali.

Z verejne dostupných internetových zdrojov Obchodných podmienok odporcu v 1. rade súd zistil, že
zistil nasledovné:

6.10 Realitná kancelária má právo prevzatia finančnej zálohy od záujemcu na kúpu nehnuteľnosti za
rezerváciu predmetnej nehnuteľnosti a to až do výšky zmluvne dohodnutej provízie, ktorá sa v prípade
úspešnej realizácie predaja alebo prenájmu použije k úhrade odmeny pre realitnú kanceláriu. V prípade,
ak z akýchkoľvek dôvodov, záujemca nepristúpi k podpisu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť,

resp. bude chcieť od uzavretia kúpnej zmluvy odstúpiť, uhradená finančná záloha prepadá v prospech
realitnej kancelárie v celej výške ako zmluvná pokuta.

Okresný súd Prešov v konaní sp.zn. 2T/10/2012-168 podľa § 185 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil
obžalovaného T. H., T.. XX.XX.XXXX D. C., trvale bytom C., W. Č.. XX zo skutku právne kvalifikovaného

ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 21.10.2010 v
Prešove, na ulici Obrancov mieru č. 6 v kancelárii D. G. prevzal od D. G. sumu 2.000,- Eur ako zálohu
za sprostredkovanie kúpy bytu pre Vladislava Sabola, pričom vystupoval ako realitný agent, realitnej
kancelárie Gama Investment, s.r.o., aj keď nebol za túto spoločnosť oprávnený vystupovať. Doteraz
však ku kúpe bytu nedošlo a napriek výzvam D. G. obvinený mu nevrátil prevzatú zálohu, ktorú použil

na nezistený účel, čím spôsobil D. G., bytom C., Q. Č.. X škodu vo výške 2.000,- Eur, pretože nebolo
dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianskosúdne konanie. Rozsudok je právoplatný od 19.08.2015. Z
odôvodnenia trestného rozsudku vyplýva, že po vykonanom dokazovaní oslobodil obžalovaného spod
obžaloby, pretože nebolo dokázané, aby obžalovaný podvodným konaním uviedol poškodeného do

omylu a tak spôsobil na jeho majetku škodu, a to predovšetkým s poukázaním na to, že o prijatí
uvedenej zálohy povedal svojmu kolegovi, ktorý s ním nebol v kancelárii pri preberaní tejto zálohy a
zároveň túto zálohu prebral pred dvoma svedkami a o prevzatí zálohy podpísal výdavkový doklad.
Spornou je tu výpoveď svedka K., ktorý vo svojej výpovedi na jednej strane uvádza, že tipéri, ktorým
bol v tejto agentúre aj obžalovaný, nemali oprávnenie vystupovať v mene agentúry, na druhej strane

uviedol, že mali k dispozícii vizitky agentúry, aby sa nimi mohli preukazovať. Súd teda na základe
pochybností obžalovaného v zmysle zásady „in dubio pro reo“ spod obžaloby oslobodil. S rozhodnutím
prvostupňového súdu sa stotožnil aj odvolací Krajský súd v Prešove, keď po odvolaní podanom
Okresnou prokuratúrou Prešov bolo odvolanie zamietnuté uznesením č.k. 5To/14/2015-185 zo dňa
19.08.2015.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), príkaznou zmluvou sa zaväzuje
príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 725 OZ, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od
príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a
ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa § 33 OZ,
(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ
viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorousplnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia
dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto

koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo,
právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie
plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca
požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

Podľa § 20 ods. 2 OZ, za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia,
pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné
zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej
osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o
prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

Podľa § 451 ods. 1,2 OZ,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 420 OZ,
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., znenie účinné od 01.01.2009,
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je
to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka.

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že navrhovateľ prejavil záujem
o kúpu nehnuteľnosti, ktorú mu odprezentoval odporca v 2. rade T. H. za účasti svedkov J. Y. Z. N.
H.Č.. Navrhovateľ v snahe zabezpečiť, aby nehnuteľnosť nebola ponúknutá, prípadne predaná inému

záujemcovi, zložil zálohu 2.000,- Eur a odovzdal ju T. H.. Tieto skutočnosti v konaní sporné neboli.
Odporca v 2. rade sa prezentoval ako zástupca odporcu v 1. rade, o čom svedčí nielen predložená
vizitka na meno T. H. pod hlavičkou GAMA INVESTMENT, s.r.o. kúpa, predaj a prenájom nehnuteľností,
ale aj vystupovanie odporcu v 2. rade. O tom, že navrhovateľ nemohol mať pochybností o postavení
odporcu v 2. rade vypovedali svedkyne Ľ. G., ktorá uviedla, že sama nemala pochybnosti o tom, že pán

H. koná v mene odporcu, pretože vystupoval za firmu sebavedomo a sebaisto. Zhodne s výpoveďou
svedkyne Ľ. G. vypovedala aj svedkyňa N. H.B. keď uviedla, že dotyční páni (H., Y.) sa prezentovali ako
zástupcovia, pracovníci firmy. Svedkyňa H. poprela, žeby odporca v 2. rade upozornil navrhovateľa na
to, že nie je kompetentný preberať zálohy, svedkyňa G. si na uvedené nespomenula. V neposlednomrade odporca v 2. rade vo výpovedi v trestnej veci 2T/10/2012 uviedol, že bol oprávnený vystupovať
za firmu GAMA IVESTMENT, mal vytlačené vizitky, ktoré mu dal vytlačiť pán K. (konateľ odporcu v 1.
rade) a mal aj služobné vozidlo. Z uvedeného je nesporné, že navrhovateľ nemohol mať vedomosť o

prípadných vnútorných obmedzeniach, prípadne prekročení právomoci odporcom v 2. rade vo vzťahu
k odporcovi v 1. rade.

Ďalej sa súd zaoberal vzťahom medzi odporcom v 1. rade a v 2. rade, pričom nemal za sporné, že
medzi nimi existovala ústna príkazná zmluva. Ako už vyslovil odvolací súd právnym názorom ktorého

je súd viazaný, príkaz je záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého vznikajú subjektívne práva a tomu
zodpovedajúce subjektívne povinnosti jeho stranám. Medzi príkazcom a príkazníkom môže dôjsť k
zastúpeniu priamemu, pri ktorom jedná príkazník menom príkazcu a na jeho účet, alebo nepriamemu,
pri ktorom jedná príkazník svojim vlastným menom, avšak na účet príkazníka. K tomu, aby príkazník
mohol jednať menom je nutné, aby mu príkazca udelil plnú moc. Priame zastúpenie vzniká automaticky
uzavretím zmluvy. Postavenie príkazníka voči tretím osobám je dôležité vždy riadne identifikovať. Ak

neudelil príkazca príkazníkovi plnú moc, nemá príkazník oprávnenie menom príkazcu jednať. To platí
aj vtedy, pokiaľ tretia osoba o príkaznej zmluve vie a príkazca potom môže jednať len ako nepriamy
zástupca príkazcu. Ak neudelí príkazca príkazníkovi plnú moc, lebo príkazník má záležitosť obstarať
ako nepriamy zástupca, avšak príkazník napriek tomu jedná menom príkazcu, posúdia sa následky vždy
takéhoto jednania podľa § 33 Občianskeho zákonníka.

Odporca v 2. rade nedisponoval plnomocenstvom na obstaranie predaja nehnuteľnosti vo vzťahu k
navrhovateľovi, konal preto ako nepriamy zástupca. Odporca v 2. rade o úmysle navrhovateľa zložiť
odporcovi v 2. rade blokovaciu zálohu informoval konateľ odporcu v 1. rade telefonicky. Konateľ odporcu
v 1. rade tvrdenie odporcu v 2. rade nepoprel, povedal len, že si na to pre odstup času nepamätá.

To, že musel mať o prevzatí peňazí vedomosť a prípadné prekročenie právomocí musel schváliť
vyplýva z výpovede svedka J. Y. v trestnom konaní kde uviedol, že spolu s odporcom v 1. rade sa
vrátili do kancelárie, kde si svedok sadol k počítaču a odporca v 2. rade sa rozprával so štatutárnym
zástupcomodporcuv1.rade.Dokoncasinazrealizovanýobchodajpripili.Odporcav1.radevzastúpení
konateľom spoločnosti tak nepochybne mal vedomosť o zložení blokovacej zálohy 2.000,- Eur a tým,

že navrhovateľa nekontaktoval a neoznámil mu prekročenie právomocí odporcom v 2. rade konať za
odporcu v 2. rade, konanie odporcu v 2. rade schválil. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového
stavu považoval súd návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi v 1. rade za dôvodný a vyhovel mu.
Mal za preukázané, že odporca v 1. rade sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil plnením z
dôvodu, ktorý odpadol. Nakoľko nedošlo k zrealizovaniu záväzkovo-právneho vzťahu, bolo povinnosťou

odporcu v 1. rade vrátiť 2.000,- Eur navrhovateľovi. Aj keď finančný obnos 2.000,- Eur prevzal odporca
v 2. rade, a čo sa následne s finančnými prostriedkami stalo nie je známe, pretože obaja odporcovia
popreli, žeby si finančné prostriedky ponechali, je vo vzťahu k navrhovateľovi irelevantné. Navrhovateľ
finančné prostriedky odovzdal odporcovi v 2. rade a odporca v 2. rade vykonával tipera za odporcu v
1. rade, kde v zmysle ust. § 420 ods. 2 OZ analogicky je daná zodpovednosť odporcu v 1. rade. Súd v

konaní odporcu v 2. rade nezistil excess, teda spôsobenie škody škodcom sledujúcim vlastné záujmy či
potreby, čím nie je daná výlučná zodpovednosť odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade prevzal finančné
prostriedky, informoval o tom štatutárneho zástupcu odporcu v 1. rade, po návrate do sídla spoločnosti
sa tam zdržiaval aj štatutárny zástupca odporcu v 1. rade, čo vyplýva z výpovede odporcu v 2. rade a
predovšetkýmsvedkaJ.Y.,nazrealizovanieobchodusimalidokoncapripiť,zčohonepochybnevyplýva,

že odporca v 1. rade mal o konaní odporcu v 2. rade vedomosť a nijakým spôsobom navrhovateľa
neinformoval o prípadnom prekročení právomocí odporcu v 2. rade.

Súd zaviazal odporcu v 1. rade na úhradu sumy 2.000,- Eur navrhovateľovi s príslušným zákonným
úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 01.12.2010, pretože navrhovateľ vyzval odporcu v

1. rade na vrátenie dlžnej sumy a nesplnením si povinností sa odporca v 1. rade dostal do omeškania.
Poskytnutá lehota na vrátenie dlžnej sumy bola do 30.11.2010, preto bolo dôvodné priznať zákonný úrok
z omeškania od 01.12.2010. Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade súd návrh zamietol, pretože nezistil, žeby
odporca v 2. rade konal v rozpore s príkazom odporcu v 1. rade. Prípadný nárok odporcu v 1. rade nie
je dotknutý podľa § 725 OZ o zodpovednosti za škodu z príkaznej zmluvy.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.