Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1CoKR/111/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114223367
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114223367.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov

senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: Engul, s.r.o., so
sídlom Robotnícka 14/9856, 036 01 Martin, IČO: 45 378 576, zast.: JUDr. Miroslav Trtílek, advokát,
so sídlom J. Kráľa 29, 036 01 Martin, proti žalovanému: JUDr. Juraj Gajdošík, Miletičova 23, 821 09
Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: OZ Energie, a.s., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04
Bratislava, IČO: 46 310 720, zast.: JUDr. Martina Ochodnická, advokátka, so sídlom Miletičova 23, 821
09 Bratislava, IČO: 42 415 942, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 11Cbi/81/2014-103 zo dňa 07.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 11Cbi/81/2014-103 zo dňa
07.08.2015 potvrdzuje.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške trov právneho
zastúpenia v sume 72,92 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Bratislave I pod č.k. 11Cbi/81/2014-103 vydal dňa 07.08.2015 rozsudok, ktorým určil, že
pohľadávka žalobcu voči úpadcovi, v celkovej sume 71.182,16 Eur pozostávajúca z istiny 62.016,- Eur

a príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 9.166,16 Eur uplatnené žalobcom v súhrnnej prihláške
pohľadávok do konkurzného konania na majetok úpadcu sú v celom rozsahu zistené a nesporné, čo do
právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia. Súd zároveň určil, že pohľadávky žalobcu vznikli
zo záväzkov zo zmlúv o dielo tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku zo dňa 07.08.2015. Vo
vzťahu k trovám konania súd žalobcovi náhradu trov nepriznal.

V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2014

sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka ním prihlásená do konkurzného konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava I pod č.k. 4K/8/2014 popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty
úpadcu, je v celom rozsahu zistená a nesporná. Súd I. stupňa v rámci vykonania dokazovania zistil,
že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil právo na určenie uplatnených pohľadávok v celkovej
výške 71.182,16 Eur v zmysle prihlášky pod por. č. 1, vo výške 35.973,60 Eur a úrokov z omeškania vo
výške 5.338,14 Eur, ktorá bola úpadcovi vyúčtovaná za montáž podľa ZoD č. 12022, vo výške 8.114,40
Eur a úrokov z omeškania vo výške 1.174,92 Eur za oživenie, prebratie, funkčnú skúšku a zaškolenie

obsluhy podľa ZoD č. OZ 12006 a dodatku k nej a z neuhradeného zostatku faktúry č. 2013-11-000002
vo výške 17.928,- Eur a úrokov z omeškania vo výške 2.653,10 Eur za regulačné stanice plynu podľa
ZoD zo dňa 27.11.2012. Zároveň súd I. stupňa vo vzťahu k záverom, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania v súlade s ust. § 32 ods. l, ods. 3, ods. 4, ods. 6, ods. 9 zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR konštatoval,že nárok žalobcu bol riadne preukázaný, v konaní pred súdom I. stupňa žalobca uniesol dôkazné
bremeno, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku zo dňa 07.08.2015. Súd I. stupňa
vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov konania žalobcu v zmysle ust. § 100 ods. 2 ZKR

konštatoval, že z uspokojenia v konkurze súd vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v
konaniach súvisiacich s týmto konaním a z tohto dôvodu by bol výrok priznávajúci náhradu trov konania
účastníkov nevykonateľný. Na takto uvedenom skutkovom základe, preto súd žalobcovi náhradu trov
konania nepriznal.

Dňa 27.10.2015 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie žalovaného,
prostredníctvom JUDr. Martiny Ochodníckej, advokátky, v ktorom sa konštatuje, že súd prvého stupňa
postupoval vecne nesprávne, ak vyhovel návrhu navrhovateľa vo vzťahu k ním uplatnenému nároku.
Rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods.2
písm. d/ a písm. f/ O.s.p. V odvolaní ďalej uviedol, že súd I. stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a
právnym záverom. Odvolateľ poukazuje, že žalobca si uplatnil u správcu nezabezpečené pohľadávky,

a to neuhradený zostatok z faktúry č. 1211111 vo výške 35.973,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % od 16.12.2012 do 27. 08.2014, vo výške 5.338,14 Eur, spolu celkom 41.311,74 Eur, ako
aj pohľadávku z neuhradeného zostatku faktúry č. 1211118 vo výške 8.114,40 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % od 31.12.2012 do 27.08.2014 vo výške 1.174,92 Eur, spolu celkom 9.289,32
Eur, ako aj pohľadávku z neuhradeného zostatku faktúry č. 2013-11-000002 vo výške 17.928,- Eur, spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % od 19.02.2013 do 27.08.2014 vo výške 2.653,10 Eur, spolu
celkom 20.581,10 Eur. Správca dňa 13.11.2014 poprel prihlásené pohľadávky pod por. č. 7 až 9 v celom
rozsahu z dôvodov, že tieto pohľadávky neboli evidované v dokumentoch žalobcu, ako aj z dôvodu, že v
evidencii úpadcu sa uvedené doklady nenachádzali, úpadca uviedol, že má vedomosť iba o skutočnosti,
že predmetné dielo vykonané žalobcom malo byt' odovzdané s vadami, pre ktoré mala byť poskytnutá

zľava z ceny, ako aj na základe skutočnosti, že dňa 05.02.2013 bola uzavretá dohoda o pristúpení k
záväzku medzi úpadcom a spoločnosťou TEK Energy-Výstavba, s.r.o. vo výške 17.928,- Eur. Odvolateľ
v zmysle ust. § 31 ods. l, ods. 2 ZKR , v zmysle ust. § 15 Obch. z., § 32 ods. 5, ods. 9 ZKR a v zmysle ust.
§ 323 Obch. z. konštatuje, že správca je povinný preskúmať každú prihlásenú pohľadávku a v prípade
spornosti ju poprieť. Pri predmetných pohľadávkach správca prihliadal na účtovnú dokumentáciu, ktorú

mu odovzdal úpadca, ako aj na jeho vyjadrenia. V odvolaní poukazuje naj to, že predmetné pohľadávky
boli popreté najmä z dôvodu, že tieto záväzky nie sú evidované v účtovníctve úpadcu. Podľa názoru
odvolateľa čiastočné úhrady úpadcu nemožno považovať za uznanie záväzkov v zmysle ust § 323
Obch. z., nakoľko išlo o zálohové platby, ktoré sa uskutočnili pred dodávkou tovaru. Vo vzťahu k uznaniu
záväzku zo dňa 18.09.2013, na ktoré poukazuje žalobca, odvolateľ uvádza, že právnym dôsledkom

je vznik vyvrátiteľnej domnienky, že uznaný záväzok v čase úkonu trval . V súvislosti so ZoD č. OZ
120006 a faktúrou č. 121118 opätovne poukazuje na skutočnosť, že zmluvu uzavrel L.. M. G., ktorý bol
oprávnený konať za úpadcu. Osoby, ktoré boli oprávnené rokovať v súvislosti so zmluvou vo veciach
technických, v záhlaví zmluvy uvedené neboli, a teda jedinou oprávnenou osobou konať v mene úpadcu
bol jeho štatutárny orgán. Preberací protokol, ktorý predložil žalobca zo dňa 21.11.2012 za úpadcu

podpísaný osobami: H. R. a S. N. nemá náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, nakoľko ani jedna z uvedených
osôb nebola v zmysle výpisu z obchodného registra oprávnená konať za úpadcu. S poukazom na takto
uvedené dôvody má za to, že rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, ako aj súd I. stupňa nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré je potrebné odstrániť v odvolacom konaní. Odvolateľ

preto žiada, aby odvolací súd ním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 07.08.2015 vydaný v
konanípodč.k.11Cbi/81/2014vzmysleust.§220O.s.p.zmeniltak,žežalobuvcelomrozsahuzamietne
a prizná náhradu trov konania žalovanému.

Okresný súd Bratislava I. vyzval dňa 05.11.2015 právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k odvolaniu,

výzva doručená právnemu zástupcovi dňa 25.11.2015, tak ako vyplýva z doručenky na č. listu 117 spisu
s tým, že právny zástupca žalobcu vyjadrenie doručil do podateľne súdu I. stupňa dňa 30.11.2015.
Z vyjadrenia vyplýva, že navrhovateľ nepovažuje odvolanie za dôvodné. Rozhodnutie súdu I. stupňa
považuje za vecne správne v celom rozsahu. Žalobca je toho názoru, že súd I. stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a rovnako tiež že napadnutý

rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a teda nie sú naplnené odvolacie dôvody
uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Žalobca je toho názoru, že v konaní preukázal
oprávnenosť svojej pohľadávky. V kontexte ust. § 32 ods. l ZKR uvádza, že z dikcie tohto ustanovenia
vyplýva, že vyjadrenie úpadcu k pohľadávke, čo aj opakované, nemusí mať rozhodujúci význam prejej popretie. To vyplýva z použitia slova „prihliadne“, teda vyjadrenie úpadcu nie je pre posudzovanie
spornosti, resp. nespornosti pohľadávky záväzné. Len vyhlásenie úpadcu k pohľadávkam, nie je možné
označiť za konanie s odbornou starostlivosťou na strane správcu konkurznej podstaty, nakoľko mal

porovnať pohľadávky nielen s účtovnou evidenciou úpadcu, ale aj inou dokumentáciou - zmluvy, zápisy,
kniha pošty, preberacie protokoly, pohľadávky pre účely DPH, súhrnné výkazy a iné. Vo vzťahu k
tvrdeniu, že osoby pani R. a pán N. nekonali za úpadcu, vo vzťahu k výhrade žalovaného, právny
zástupca žalobcu uvádza, že v bežnom obchodnom styku platne konajú za podnikateľa (zaväzujú ho)
nielen tie osoby, ktoré sú zapísané v obchodnom registri, ale aj iné osoby, čo vyplýva z ust. § 15 a

§ 16 Obch. z. Nie je obtiažne preto zistiť, aké postavenie mala p. R. a p. N., a teda je zrejmé, že
tieto osoby bežne v obchodnom styku konali za úpadcu a boli poverení určitou činnosťou, resp. ich
konanie bolo na základe iného zmluvného vzťahu s úpadcom. Vo vyjadrení ďalej poukazuje na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave 4CoKR/6/2012 zo dňa 03.09.2013, ktorým potvrdil rozsudok súdu I. stupňa,
z ktorého je možné vyvodiť záver, že ak pohľadávka nie je dlžníkom vedená v účtovníctve, neznamená
to jej neexistenciu. Na takto uvedenom skutkovom základe preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaním

napadnutý rozsudok súdu I. stupňa zo dňa 07.08.2015, potvrdil a o trovách rozhodol v súlade s ust. §
142 a nasl. O.s.p. a priznal trovy konania žalobcovi vo výške náhrady právneho zastúpenia vo výške
podľa ust. § 13a ods. 2 písm. a/ a § 16 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.

Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a

v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci
vtom, že zo strany žalobcu došlo k osvedčeniu práva na určenie uplatnených pohľadávok v celkovej
výške71.182,16Eur,apretojevecnesprávnyzáversúduI.stupňa,žežalobcamápohľadávkyvcelkovej

výške 71.182,16 Eur prihlásené súhrnnou prihláškou do konkurzného konania na majetok úpadcu OZ
Energie, a.s. zistené a nesporné, čo do právneho dôvodu vzniku, výšky, poradia a vymáhateľnosti.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom zisteným súdom I. stupňa, že pohľadávky žalobcu uplatnené
a prihlásené v konkurznom konaní z hľadiska ich výšky sú preukázané. Odvolací súd poukazuje na
listinu uznanie záväzku zo dňa 18.09.2013, tak ako je založená na č. listu 56 až 58, z ktorej obsahu

vyplýva, že veriteľ Engul, s.r.o. Martin, IČO: 45 378 576, eviduje voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku vo
výške 62.016,- Eur voči dlžníkovi OZ Energie, a.s., IČO: 46 310 720, pričom v článku II. je jednoznačné
vyhlásenie dlžníka nasledovné: „dlžník podpisom tejto dohody v zmysle ust. § 323 Obch. z., výslovne
a neodvolateľne vyhlasuje, že uznáva čo do dôvodu: neuhradené faktúry za vykonanie diela, aj čo do
výšky: 62.016,- Eur svoj záväzok (Dlh) voči veriteľovi bližšie špecifikovaný v čl. I. ods. 1.2 tejto dohody

vo výške 62.016,- Eur a zaväzuje sa ho veriteľovi zaplatiť spôsobom a v lehotách uvedených v čl. III.
ods. 1 tejto dohody". Odvolací súd, preto v kontexte listín založených v spise vedenom na súde I. stupňa,
vrátane listiny vyššie uvedenej vyvodzuje právny záver, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
žalobca/navrhovateľvykonalprežalovaného/odporcudohodnutépráceatovaryvzmysledohodnutých
zmlúv, ktoré riadne vyúčtoval faktúrami, ktoré následne dlžník (odporca) uznal písomne v listine „uznanie

záväzku a dohoda o jeho úhrade dlžníkom uzavretá dňa 18.09.2013", preto je nepochybný záver, že
pohľadávka žalobcu / navrhovateľa v ním uplatnenej výške je dôvodná, čo do právneho dôvodu vzniku,
výšky, poradia a vymáhateľnosti. V súvislosti s námietkou uvedenou v odvolaní vo vzťahu k osobám
p. R. a p. N., odvolací súd v zhode s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu uvádza, že v zmysle §
15 a § 16 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho

prevádzkarmi, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená. Rovnako tak
odvolací súd poukazuje na ust. § 15 Obch. z., podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Z
uvedeného je preto možné vyvodiť záver, že námietka neoprávnenosti konania osôb, ktoré za odporcu
podpísali preberací protokol, nie je dôvodná a nezakladá legitímny postup neuznať pohľadávku žalobcu

v konaní bez ďalšieho. Odvolací súd preto na takto zistenom skutkovom základe vyhodnocuje, že
súd I. stupňa postupoval vecne správne, ak pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzného konania
súhrnnou prihláškou v celkovej výške 71.182,16 Eur, uznal ako dôvodnú. Na takto uvedenom skutkovom
základe, preto odvolací súd nemohol prihliadnuť k dôvodom odvolania žalovaného a vydal rozsudok,
ktorým potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vydaný pod č.k. 11Cbi/81/2014-103

zo dňa 07.08.2015. Z dôvodu, že výrok súdu I. stupňa o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi
nebol napadnutý odvolaním, odvolací súd nepreskúmal vecnú správnosť postupu súdu I. stupňa, ktorý
s poukazom na ust. § 100 ods. 2 ZKR, nepriznal titulom nevykonateľnosti výroku o náhrade trov konaniaz dôvodu ich vylúčenia z uspokojenia v konkurze a tento výrok ponecháva bez rozhodnutia odvolacieho
súdu.

Odvolací súd sa stotožňuje aj so zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho vykonal súd prvého
stupňa. A na tomto základe preto vyvodil správny právny záver, ak určil, že pohľadávka žalobcu v konaní
vedenom pod sp. zn. 11Cbi/81/2014-103 je v celkovej výške 71.182,16 Eur v celom rozsahu zistená a
nesporná, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku zo dňa 07.08.2015.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak
rozhoduje uznesením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov priznal ich náhradu vo výške trov právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci v odvolacom podaní, a to za vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného(zal.nač.l.119/122spisusúduprvéhostupňa)vtarifnejsadzbe64,53Eur(1/13výpočtového

základu za rok 2015) + 8,39 Eur režijný paušál za rok 2015, t.j. spolu 72,92 Eur.

Tarifná sadzba odmeny advokáta sa určuje podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ako v
spore s neoceniteľnou hodnotou veci (Uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 534/2011-8 zo dňa
13.12.2011).

Právny zástupca žalobcu si nesprávne vyčíslil hodnotu úkonu na 66 Eur a režijný paušál na 8,58 Eur,
ktorá výška prislúcha advokátovi za služby právnej pomoci vykonané v roku 2016, hoci právnu pomoc
(vyjadrenie k odvolaniu), za ktorú mu patrí náhrada vykonal v roku 2015, kedy výpočtový základ 1/13
bol v sume 64,53 Eur a režijný paušál v sume 8,39 Eur, v ktorej ho odvolací súd priznal.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania (ktoré súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal) odvolací súd s
poukazom na ustálenú judikatúru v tejto oblasti, uvádza, že skutočnosť vylúčenia nároku z uspokojenia
(§ 100 ods. 2 písm. a/ zák. č. 7/2005 Z.z. ZKR) nezakladá bez ďalšieho dôvod tento nárok v základnom
konaní nepriznať. Úspešnému účastníkovi preto svedčí nárok na náhradu trov konania, a na je nutné

aplikovať závery vyplývajúce z ustálenej judikatúry v oblasti trov konania účastníkov v konaniach s
konkurzom súvisiacich alebo konkurzom vyvolaných s tým právnym záverom, že trovy účastníkov je
potrebné priznať a o nároku rozhodnúť bez ohľadu na to, či budú alebo nebudú v konkurze uspokojené.
Nakoľko, ako odvolací súd uviedol vyššie, výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa nebol
odvolaním dotknutý, odvolací súd sa zaoberal trovami konania len v rozsahu trov konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.