Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, April 29, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Er/2721/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107216674
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Tomášik
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2107216674.2

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: L. - Y. U. L., L. L. T. X,
XXX XX F., adresa na doručovanie: V. C. T. U. M., V. XX, XXX XX M., IČO: 00735825 proti povinnému:
C. F., W.. XX.XX.XXXX, H. XXX, XXX XX H., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Roman Liščák,
so sídlom Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie sumy 66,39 EUR a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Romanovi Liščákovi, so sídlom
Nám. Sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, náhradu trov exekúcie v sume 26,93 Eur do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 046926 zo dňa 12.06.2007 bol súdny exekútor JUDr. Ing.

Roman Liščák v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia Okresného riaditeľstva PZ ODI Galanta, č.k. AA 339029 zo dňa 02.05.2005.

Návrh na vykonanie exekúcie oprávnený doručil súdnemu exekútorovi dňa 01.06.2007.

Predmetná vec bola postúpená Okresným súdom Trnava Okresnému súdu Piešťany, pretože spĺňa
podmienky prechodu súdnictva v zmysle zákona č. 511/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých iných
zákonov.

Súdny exekútor doručil na Okresný súd Trnava dňa 20.08.2013 podnet na zastavenie exekúcie v zmysle
§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, nakoľko v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula prekluzívna lehota, v ktorej možno predmetné
rozhodnutie o priestupku vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie
o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať

do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.V zmysle uvedeného má súd za to, že sa predmetné rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok po
uplynutí prekluzívnej lehoty stalo neúčinným, a preto súd exekúciu zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1, veta prvá a druhá Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd sa zaoberal otázkou koho zaviazať na povinnosť nahradiť trovy exekúcie. V zmysle § 197 ods.
1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. V zmysle uvedených ustanovení, súd

dospel k záveru, že na náhradu trov exekúcie zaviaže v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku
povinného.

Výška odmeny súdneho exekútora, náhrady jeho hotových výdavkov, náhrady za stratu času a spôsob
ich určenia sa ustanovuje vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov v znení účinnom v čase začatie exekučného konania (ďalej len “vyhláška“). V zmysle § 36
ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 01.06.2007, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky
účinným do 30.04.2008.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v podaní zo dňa 26.06.2014 v celkovej výške 73,60 EUR, ktoré
pozostávajú z odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 19,92 EUR, z odmeny v zmysle
§ 15 vyhlášky vo výške 19,92 EUR, z náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 6,60
EUR, z náhrady hotových výdavkov v zmysle § 21 a § 22 vyhlášky vo výške 14,89 EUR a z 20 % DPH
vo výške 12,27 EUR.

Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny
exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, ktoré spočívajú v odmene súdneho
exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky v celej požadovanej výške. Súd priznal súdnemu
exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 6,64 EUR.Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 nemožno priznať odmenu duplicitne
za úkony, ktoré majú totožnú náplň: ,,dovolací súd však nepovažuje za opodstatnené ďalšie námietky

dovolateľa uvedené v jeho mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože má za to, že rozhodnutia
exekučného súdu a odvolacieho súdu o ďalšej odmene súdnej exekútorky podľa ustanovení § 14 ods.
1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov a o náhradách hotových výdavkov sú správne a
v podrobnostiach preto na ich odôvodnenie odkazuje. K týmto záverom, reagujúc na argumentáciu
dovolateľa, že vyhláška o odmenách exekútorov „súdneho exekútora neobmedzuje, že by si trovy

konania mohol uplatniť len podľa písm. a/ alebo podľa písm. b/“, dovolací súd iba stručne dodáva, že
súdy ani nevylúčili určenie odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky o odmenách exekútorov
popri sebe; odmenu priznali aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (v rozsahu 2 hodín)
a aj paušálnou sumou za 4 úkony exekučnej činnosti. Pokiaľ nepriznali odmenu za ďalšie tri súdnou
exekútorkou účtované hodiny, rozhodli správne. Z účelu úpravy odmeňovania súdneho exekútora podľa
§ 14 ods. 1 vyhlášky o odmenách exekútorov pri zastavení exekúcie vyplýva, že popri sebe sa nemôžu

priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti, ktoré majú totožnú náplň.“.

Na základe vyššie uvedeného súd nepriznal súdnemu exekútorovi požadovanú odmenu podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky v plnej výške, nakoľko si súdny exekútor uplatnil duplicitne odmenu za úkony

podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky aj § 14 ods. 1 písm. b). Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú
odmenu za vydanie žiadosti o vydanie poverenia, vypracovanie a vydanie upovedomenia všeobecného
o začatí exekúcie, lustrácia majetku: GKÚ, súčinnosť VšZP a vyčíslenie trov. Podľa názoru súdu sa jedná
o úkony, ktoré majú totožnú náplň s úkonmi, za ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) spolu s § 15 ods.1 vyhlášky, a preto by odmena bola priznaná duplicitne.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za lustráciu
majetku - súčinnosť GKÚ, nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie tohto úkonu (v spise sa
nenachádzal ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku vykonanej
lustrácie).

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 9,96 EUR vypočítanej
ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (3 úkony po 3,32 EUR - konkrétne: 1
x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1 x
súčinnosť: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za ďalšie zisťovanie majetku
povinného (OR SR, kataster nehnuteľností), nakoľko súd nemal za preukázané vykonanie týchto úkonu
(v spise sa nenachádzal ani list vlastníctva, ani oznámenie o pozitívnom alebo negatívnom výsledku
vykonanej lustrácie).

Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,
ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise, resp. vrátenou obálkou k zaslanej listine. Súd nemohol priznať súdnemu

exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola
pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným
konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom
spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj
v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj

viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné a manipuláciu
so spismi vo výške 14,89 EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výškaúčelne vynaložených nákladov na poštovné bola preukázaná 4 doručenkami: upovedomenie o začatí
exekúcie 4 x (povinný 1 x 5,84 €). Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné náhradu za 4 doručenky
v celkovej výške 5,84 EUR.

Podľa § 23 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v
mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do
tohto miesta a späť.

Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre osobné doručovanie písomností v zmysle § 23
vyhlášky vo výške 6,60 EUR. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor
si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci
jednéhoúkonuvykonanéhovmieste,ktoréniejesídlomjehoexekučnéhoúradualebokancelárie,doručí
písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd nemá z exekučného spisu preukázané, že
súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním,

resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu
času len v jednom exekučnom konaní. Pokiaľ ide o doručenie konečného vyúčtovania a vrátenia
poverenia, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času, nakoľko tieto úkony neboli ešte
vôbec uskutočnené. Vzhľadom na vyššie uvedené súd súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v
zmysle § 23 vyhlášky nepriznal.

Podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku (v aktuálnom znení), ak je exekútor platiteľom dane z
pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal
zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky, ako aj náhrad o 20 % DPH zo sumy 22,44 EUR v celkovej

sume 4,49 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu
DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom
znení.

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 26,93 EUR (odmena vo výške

6,64 EUR, paušálna odmena vo výške 9,96 Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 5,84 EUR, DPH
vo výške 4,49 EUR) ako celkovú sumarizáciu skutočných trov exekúcie, na úhradu ktorých súd zaviazal
v súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku povinného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti výroku o trovách exekúcie nie je možné podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote
15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, podané písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie
smeruje. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže
v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa;

ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané
v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania
zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).