Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214406
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815214406.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci vo veci návrhu navrhovateľa Ing. X. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. H. L. XXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátku, so
sídlom G. Švéniho 4/A, Prievidza na zapretie otcovstva k maloletej X. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. H. L. XXX/XX, Prievidza, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky

Mgr. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 4, O., na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/255/2015-35 zo dňa 10. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľa p o t v
r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej X. D. Q.,
nar. XX.XX.XXXX vo N. z matky Mgr. G. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom a Mgr. G.
Q. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho advokátky JUDr. Zlatice
Hammerovej, a to v sume 66 eur na zaplatenom súdnom poplatku a v sume 218,76 eur na trovách
právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na odôvodnenie svojho

rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd určil, že nie je
otcom maloletej X. D. Q.. Jeho návrh súd posudzoval podľa § 85 ods. 1, § 86 ods. 1, § 87 ods. 1
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len Zákon o rodine) a vo veci rozhodol tak ako je vyššie uvedené. Keďže po vyhlásení rozsudku
na pojednávaní sa všetci prítomní účastníci vzdali práva podať odvolanie voči výroku vo veci samej,
uviedol súd podľa § 157 ods. 3 O.s.p. v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia

zákona, podľa ktorých rozhodol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods.
1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov
konania za zaplatený súdny poplatok 66,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 218,76 eur. Trovy
právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení
a pozostávajú z odmeny 64,53 eur a režijného paušálu 8,39 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia,

odmeny 64,53 eur a režijného paušálu 8,39 eur za písomné podanie na súd - podanie návrhu a
odmeny 64,53 eur a režijného paušálu 8,39 eur za zastupovanie navrhovateľa na pojednávaní. Náhradu
trov konania priznal súd navrhovateľovi voči matke maloletého dieťaťa, keďže samotné dieťaťa, proti
ktorému tiež návrh smeroval je maloleté, má iba niekoľko mesiacov, čo sú samo osebe dôvody hodné
osobitného zreteľa, aby súd maloleté dieťa na náhradu trov konania nezaväzoval. Matka maloletého
dieťaťa žiadala, aby ju súd nezaväzoval na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

To odôvodňovala svojimi osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi, ako aj tým, že navrhovateľ
sa správal v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti namaterskej dovolenke, a jej príjmom je iba materské 450,- eur, nie je podľa súdu dôvodom hodným
osobitného zreteľa, aby ju súd nezaväzoval na platenie trov konania, hoc sa stará o maloleté dieťa a
uvedený príjem je nepostačujúci na dôstojné živobytie pre dve osoby. Okrem majetkových a sociálnych

pomerov musí brať súd do úvahy aj celkové okolnosti konania, najmä prečo bolo začaté a či bolo možné
situáciu riešiť inak. V tejto súvislosti súd konštatuje, že situáciu, keď navrhovateľ nebol biologickým
otcom maloletého dieťaťa, no bol ako otec zapísaný v jej rodnom liste, nebolo možné riešiť inak, ako
zapretím otcovstva návrhom na súd. Navrhovateľ tak musel vynaložiť náklady na súdny poplatok. Jeho
dôvodnými trovami sú aj vyčíslené trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, pričom právo

byťvkonanízastúpenýadvokátom,jejehoneodškriepiteľnýmprocesnýmprávom.Navrhovateľoviajeho
právnej zástupkyni vznikli nepochybne aj ďalšie trovy v súvislosti s pojednávaním, ktoré si navrhovateľ
neuplatnil (cestovné, náhrada za stratu času). Navrhovateľ nemohol inak docieliť nápravu v zápise v
rodnom liste, ako podaním návrhu na súd, pričom práve matka maloletého dieťaťa dala príčinu na
podanie takéhoto návrhu, keď ona sa správala v rozpore s dobrými mravmi, ba dokonca so Zákonom
o rodine, keď nedodržala manželskú povinnosť byť verná manželovi, počas manželstva súložila s iným

mužom a s týmto otehotnela. V tejto súvislosti je tak poukazovanie na správanie sa navrhovateľa v
rozpore s dobrými mravmi zo strany matky maloletého dieťaťa absurdné, a to zvlášť keď poukazuje na
tie okolnosti, na ktoré poukazuje. Nie je nič nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi na odstrihnutí
nechta malému dieťaťu za účelom testov DNA, pričom aj testy DNA s týmto počítajú, keď vo svojom
návode uvádzajú postup ako dieťaťu odobrať vzorku na testy DNA. To, že sa mal navrhovateľ správať k

matke maloletého dieťaťa v manželstve nepekne, a že mal byť neplodný, nebolo v konaní preukázané
a za účelom rozhodnutia o trovách konania je neúčelné a nehospodárne toto dokazovať. Okrem toho,
pokiaľ by sa aj navrhovateľ správal spôsobom, ktorý matka maloletého dieťaťa uvádzala, teda že chodil
von s kamarátmi, písal si s inými ženami, bol s kamarátkou vonku, tak toto nie je správanie, ktoré by bolo
vhodným zo strany manžela k manželke, no nie je takej intenzity, že by bolo rozporným s dobrými mravmi

a zároveň odôvodňujúcim nepriznanie trov navrhovateľovi za situácie, keď ho matka maloletého dieťaťa
podviedla a splodila počas manželstva dieťa s iným mužom. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p.
určil súd matke maloletého dieťaťa lehotu na plnenie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o náhrade trov konania navrhovateľa podala včas odvolanie matka

maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovoláva sa aplikácie ustanovenia
§ 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa nej by bolo nespravodlivé, aby ona ako matka maloletého dieťaťa, ktorá
je samoživiteľka, na materskej dovolenke uhrádzala navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, keď sa
týmto trovám dalo predísť, ak by s ňou navrhovateľ pred podaním návrhu komunikoval. Mohli sa na

podaní návrhu dohodnúť spoločne a navrhovateľ nemusel byť zastúpený advokátkou. On však konal
bez jej vedomosti a ona nedala podnet na vznik tohto sporu. Okrem toho už samotné konanie, ktoré
nemá charakter sporového konania a neuplatňuje sa tu princíp úspechu a neúspechu, je dôvodom
aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.. Konanie bolo v záujme všetkých účastníkov konania a nedalo sa mu
mimosúdnepredísť.Vtomtosmerenepovažujematkamaloletéhodieťaťaanitrovyprávnehozastúpenia

navrhovateľa za trovy účelne vynaložené, pričom účastníkovi konania možno priznať len náhradu takých
trov, ktoré účelne vynaložil. Pozícia navrhovateľa v konaní bola taká jednoznačná, že musel očakávať
plný úspech vo veci a ona sama s návrhom súhlasila, voči nemu nič nenamietala a nič nerozporovala.
Zastúpenia navrhovateľa advokátom na pojednávaní bolo tak nadbytočné. Matka maloletého dieťaťa
ďalej poukázala na to, že otázka vernosti, ktorou súd prvej inštancie tiež odôvodňoval svoje rozhodnutie

o náhrade trov konania, je otázkou, ktorú má súd skúmať v konaní o rozvod manželstva. Táto otázka
nemohla byť ani predmetom dokazovania v tomto konaní. Ďalej matka maloletého dieťaťa poukázala
na to, že navrhovateľom bola pred vstupom do manželstva oklamaná, keď jej pravdivo neuviedol svoj
zdravotný stav, že trpí nevyliečiteľnou fimózou, v dôsledku čoho je neplodný. Navrhovateľ tak hrubo
porušil ustanovenia Zákona o rodine. Nakoniec matka maloletého dieťaťa poukázala na to, že súd prvej

inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania neskúmal majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a
inépomeryvšetkýchúčastníkovkonania.Tupoukázalanamajetkovépomerynavrhovateľa,ktorýzarába
v čistom 1.700,- eur mesačne, má byt, nemá pôžičky a úvery, má osobný automobil i úspory. Na rozdiel
od neho ona má jediný príjem rodičovský príspevok 203 eur mesačne, všetky výdavky na maloletú dcéru
platí sama, nemá na ňu určené výživné, nemá žiadne akcie ako uvádzal navrhovateľ a vlastní len malý

pozemok, ktorý dostala darom od rodičov. Ak by mala zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania,
ocitlabysatakvzávažnejsociálnejimajetkovejsituácii,žemôžebyťohrozenézabezpečeniejejnutných
životných potrieb i potrieb jej maloletého dieťaťa. Naopak, pre navrhovateľa nepriznanie náhrady trov
konania nebude mať nepriaznivý dopad.3. Navrhovateľ sa k odvolaniu matky maloletého dieťaťa vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania považuje za zákonné a spravodlivé. Nápravu v
rodnom liste maloletej X. D. nemohol docieliť inak ako podaným návrhom na zapretie svojho otcovstva.

Správanie matky maloletého dieťaťa považuje za nemorálne, keď táto mu bola krátko po uzatvorení
manželstva neverná a v konaní bolo preukázané, že nie je otcom jej maloletého dieťaťa. Náklady na
svoje právne zastúpenie považuje za účelne vynaložené a konaniu sa dalo predísť len tak, že by matka
maloletého dieťaťa neporušila svoju povinnosť vernosti. Poukázal na to, že jeho príjem v roku 2015 bol
v čistom 1.170 eur mesačne a od 1.1.2016, od kedy zmenil druh a miesto zamestnania, je jeho príjem

len 992 eur mesačne v čistom. Keďže začal pracovať mimo bydliska vzrástli mu výdavky na ubytovanie i
dopravu do zamestnania. Vlastnil motorové vozidlo, ktoré však malo 15 rokov a už ho predal. Na druhej
strane sú majetkové pomery matky maloletého dieťaťa oveľa lepšie ako jeho. K 1.1.2015 mala vo VÚB
banke na svoje meno vedené akcie v hodnote 57.000,- eur, vlastnila byt v Dobrej Nive a pozemok
v Banskej Bystrici. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdil.

4. Po vydaní napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a po podaní odvolania matkou maloletého
dieťaťa došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ a zákon č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, ktoré nahradili zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci konal a rozhodoval. Napriek

zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania
podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého aplikácie sa vo veci rozhodovania o náhrade trov
účastníkov domáha v odvolaní matka maloletého dieťaťa a ktoré v zásade nemá ekvivalent v CMP, ktorý
upravuje konanie vo veci zapretia otcovstva.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP v spojení s § 107

CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania účastníkov je potrebné podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

6. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti

za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V danej veci, kde konanie o zapretí
otcovstva začalo na návrh navrhovateľa, bolo preto potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie. Z
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel
návrhu navrhovateľa a určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej X. D. Q., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene

z matky Mgr. G. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v N. nad Hronom. Navrhovateľ bol teda v tomto konaní
plne úspešný a mal tak právo, podľa uvedené ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., na náhradu trov konania,
ktoré v konaní vynaložil účelne na uplatňovanie svojho práva.
7. Matka maloletého dieťaťa, ktorej súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, uložil povinnosť zaplatiť
náhradu trov konania navrhovateľa, sa v otázke náhrady trov konania domáhala aplikácie ustanovenia

§ 150 ods. 1 O.s.p. a tiež tvrdila, že trovy právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ platil nie sú trovami
vynaloženými účelne a nemožno mu preto priznať ich náhradu.
8. Pokiaľ ide o účelnosť trov konania, ktoré navrhovateľ vynaložil na svoje právne zastúpenie v tomto
konaní, odvolací súd poukazuje na to, že ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť
si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní. Samotná skutočnosť, či sa účastník dá v konaní zastúpiť, je

na voľbe samotného účastníka. Ak účastník nemá skúsenosti z konania pred súdmi, nemá právnické
vzdelanie a nemá tak povedomie o svojich procesných právach a povinnostiach ani o hmotnoprávnych
súvislostiach svojej veci, nie je ničím prekvapujúcim, že sa nechá v konaní zastúpiť kvalifikovaným
zástupcom, advokátom a to aj v takej veci ako je zapretie jeho otcovstva k maloletému dieťaťu, ktorý
návrh matka maloletého dieťaťa nerozporuje. V dôsledku toho aj trovy vynaložené na takéto zastúpenie

účastníka konania musia byť v zásade považované za účelne vynaložené.
9. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, odvolací
súd dospel k záveru, že aplikácia tohto ustanovenia by v tejto veci nebola namieste a to z dôvodov, ktoré
dostatočne vysvetlil vo svojom napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie.
10. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.11. Predpokladom použitia § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácii. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu vo výnimočných, osobitných prípadoch
nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska
náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.

12. Dôvody, ktoré matka maloletého dieťaťa uvádzala ako dôvody pre aplikáciu ustanovenia§ 150 ods. 1
O.s.p. nie sú podľa odvolacieho súdu takej výnimočnej povahy, aby v konaní úspešnému navrhovateľovi
nebola priznaná náhrada trov konania, ktoré účelne vynaložil pri uplatňovaní svojho práva v konaní.
Správanie a konanie navrhovateľa, ktoré opisuje vo svojom odvolaní matka maloletého dieťaťa, a
teraz bez ohľadu na to, či toto bolo aj preukázané, nie je dôvodom, ktorý by ospravedlňoval konanie
matky maloletého dieťaťa, ktorá porušila sľub vernosti navrhovateľovi ako manželovi, keď počas trvania

manželstva mala pomer s iným mužom a počala s ním dieťa. Skutočnosť nevery matky maloletého
dieťaťa nemusí byť pritom v tomto konaní nijako osobitne dokazovaná. Sama vyplynula z tej skutočnosti,
že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nie je otcom maloletého dieťaťa matky, ktoré bolo splodené
počas trvania manželstva. Nie je žiadny rozumný dôvod, prečo by konajúci súd nemohol na takúto
skutočnosť prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, v rámci zvažovania prípadnej aplikácie

§ 150 ods. 1 O.s.p., tak ako to urobil súd prvej inštancie.
13. Odvolací súd sa ani nedomnieva, že by povinnosť matky maloletého dieťaťa nahradiť navrhovateľovi
trovy konania v celkovej sume 284,76 eur podstatne zasiahli do schopností a možností matky
zabezpečovať jej nevyhnutné životné potreby, či potreby maloletého dieťaťa. V konaní sama matka
maloletého dieťaťa priznala, že predala garsónku za kúpnu cenu 10.000,- eur a bývanie má teraz

zabezpečené v rodinnom dome vo vlastníctve svojej matky. Napriek skutočnosti, že je v súčasnosti s
maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je len rodičovský príspevok, má
tak matka maloletého dieťaťa podľa odvolacieho súdu k dispozícii peňažné prostriedky, z ktorých môže
poľahky nahradiť navrhovateľovi uvedené trovy konania.
14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade

trov konania navrhovateľa podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.