Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 12, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/325/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713216546
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1713216546.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov

senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: Miroslav Majzún
- autodoprava, Moravský Svätý Ján 286, IČO: 37 175 254, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter
Schmidl, Záhorácka 11/A, Malacky proti odporcovi v 1. rade: Ondrej Janošťák - SPEED, Nová 3,
Slovenský Grob, IČO: 41 489 969, zastúpenému advokátom: JUDr. Dominik Bučurič, M. R. Štefánika 1,
Pezinok a odporcovi v 2. rade: VB LEASING SK, spol. s r.o., Košická 49, Bratislava, IČO: 31 378 528,
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Juhás, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, IČO: 36 869
970 o neplatnosť právneho úkonu a náhradu škody a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Pezinok č.k. 33Cb/243/2013-132 zo dňa 15.7.2014

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 33Cb/243/2013-132 zo dňa 15.7.2014
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 1. rade na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 24,64 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi v 2. rade na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 274,45 eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Súčasne
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. a 2. rade trovy konania v lehote troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom
zo dňa 6.11.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi v 2. rade neplatnosti leasingovej zmluvy zo
dňa 23.5.2013, zaplatenia 6.395,88 eur proti povinnosti navrhovateľa vydať odporcovi v 2. rade osobné
motorové vozidlo a voči odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade zaplatenia 121,- eur a náhrady trov

konania. Návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade a odporca v 2. rade uzatvorili kúpnu zmluvu č.
LZC/13/00322, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo zn. JAGUAR XF 2, 7D, rok výroby
XX.X.XXXX, výrobné č. karosérie: L. a dohodnutá kúpna cena bola vo výške 15.900,- eur s DPH.
Pri kúpe odporca v 1. rade ubezpečil odporcu v 2. rade, že osobné motorové vozidlo je v dobrom
technickom stave. Odporca v 2. rade túto skutočnosť nepreveroval žiadnym spôsobom, i keď ide o osoby
zaoberajúce sa aj kúpou a predajom vozidiel profesionálne ako jedným z predmetov podnikania, k čomu
je potrebné mať aj určité odborné predpoklady. Odporca v 2. rade ďalej poskytol leasing na predmetné

motorové vozidlo navrhovateľovi, ktorý uzavrel leasingovú zmluvu č. LZC/13/00322 dňa 23.5.2013, na
základe ktorej prevzal predmetné motorové vozidlo, kde bola dohodnutá cena vo výške 15.900,- eur.
Motorové vozidlo niekoľko dní po prevzatí navrhovateľom začalo pri jazde buchotať, vydávalo divný
zvuk a po zastavení vozidla na krajnici a po vypnutí motora prestalo reagovať, nedalo sa opätovnenaštartovať a na palubnej doske svietila batéria. Nakoľko auto bolo nepojazdné, bolo potrebné objednať
odťahovú službu a ani po výmene batérie sa stav vozidla nezmenil, t.j. nereaguje a nedá sa naštartovať.
Vzhľadom k tomu, že od prevzatia vozidla uplynuli necelé tri týždne, nebolo možné, že vada bola

spôsobená užívateľom - navrhovateľom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, že motorové
časti boli poškodené dlhodobým užívaním nekvalitného oleja. Navyše motor podľa znalca ani nie je z
dokladov, ktoré odporca v 1. rade a odporca v 2. rade priložili, identifikovateľný. Vzhľadom k tomu, že ide
o dlhodobú záležitosť, je zrejmé, že vozidlo bolo predané navrhovateľovi v stave nie spôsobilom toho, o
ktorom bol ubezpečovaný, teda predmet leasingu nebol a nie je spôsobilý byť používaný v súlade s jeho

určením. Navrhovateľ preto považuje stav osobného motorového vozidla za nezodpovedajúci tvrdeniam
odporcov v 1. a 2. rade. Osobné motorové vozidlo nemá vlastnosti, ktoré pri predaji uviedol odporca v
2. rade a má vady, na ktoré nebol navrhovateľ upozornený, teda bol uvedený do omylu. Vzhľadom k
tomu považuje navrhovateľ leasingovú zmluvu za absolútne neplatnú, nakoľko boli zmluvné podmienky
porušené závažným spôsobom. Ak by navrhovateľ o takýchto skutočnostiach vedel, nikdy by predmetnú
leasingovú zmluvu neuzavrel. Navrhovateľ zaplatil odporcovi v 2. rade sumu 6.395,88 eur ako splátky a

poistné za predmetné motorové vozidlo. Zároveň si navrhovateľ uplatnil i náhradu škody vo výške 121,-
eur a to z titulu, že navrhovateľ bol nútený si zaobstarať výmenu batérie na predmetné motorové vozidlo.

Odporca v 1. rade sa k veci vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 27.1.2014, v ktorom poukázal na čl. II
kúpnopredajnejzmluvyzodňa29.5.2013,zktoréhovyplýva,že navrhovateľbolkompletneoboznámený

o všetkom, všetko mu bolo vysvetlené, podstúpil aj skúšobnú jazdu a vozidlo si riadne obzrel. Predajná
cena vozidla bola 16.600,- eur, ale dohodnutá kúpno-predajná cena bola 15.900,- eur, pričom zľava vo
výške 700,- eur bola navrhovateľovi poskytnutá z dôvodu, aby si vymenil na vlastné náklady motorový
olej. Uvedenú zľavu poskytol manžel majiteľky predmetu kúpy R. W., ktorý upozornil navrhovateľa
na skutočnosť, že olej je na minime a aby si na vlastné náklady navrhovateľ vymenil motorový olej.

Navrhovateľ sa dohodol s R. W., že si motorový olej v predmete kúpy vymení sám na vlastné náklady.
Zľava700,-eurbolanavrhovateľoviodrátanánavýmenuoleja.Prvúskúšobnújazduvykonalnavrhovateľ
s R. W.. Druhú skúšobnú jazdu vykonal so zamestnancom autobazáru M. I.. Navrhovateľ vykonal
druhú skúšobnú jazdu spolu so svojim mechanikom. V čl. IV kúpno-predajnej zmluvy bol navrhovateľ
upozornený, že motorové vozidlo je v pojazdnom stave, technicky zodpovedá bežnému opotrebeniu,

nejaví žiadne závady. Odporca v 1. rade poukázal na skutočnosť, že podľa kúpno-predajnej zmluvy
malo predmetné motorové vozidlo v čase predaja 136 000 km a v čase vypracovania znaleckého
posudku malo 138 954 km, teda navrhovateľ najazdil na vozidle od kúpy do poškodenia cca 2 900 km. K
výrobnému číslu motora uviedol, že toto nie je uvedené ani v osvedčení o evidencii - časť II. Podľa čl. V
kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29.5.2013 bol navrhovateľ upozornený, že v priebehu ďalšieho užívania

sa budú vyskytovať poruchy agregátov a šírenie korózie. Predávajúci nezodpovedá za vady, ku ktorým
bolo prihliadnuté pri stanovovaní a znížení ceny. Technický stav vozidla bol dôsledne skontrolovaný
kupujúcim a ním akceptovaný. Ďalej bolo navrhovateľovi doporučené, aby si vymenil rozvody a motorový
olej. Kontrolu technického stavu vozidla pred každou jazdou vykonáva prevádzkovateľ. Za okamžitý
technický stav vozidla nemôže zodpovedať iná osoba ako vodič vozidla. V danom prípade sa nejedná

o skrytú vadu, resp. poruchu motora. Zo znaleckého posudku vyplýva, že k poškodeniu došlo počas
prejazdu posledných 100 km nedostatočným mazaním motora a z toho dôvodu je poškodenie v celom
rozsahu v zodpovednosti vodiča vozidla. Dňa 11.7.2012 bol predmet kúpy u autorizovaného predajcu a
opravcu vozidiel Jaguar. Uvedené motorové vozidlo bola podľa vyjadrenia v motoricky bezporuchovom
stave.

Odporca v 2. rade sa k veci vyjadril v podaniach doručených súdu dňa 31.1.2014 a dňa 14.4.2014, v
ktorých uviedol, že finančný leasing je možné definovať ako záväzkový vzťah, v ktorom sa poskytovateľ
leasingu (odporca v 2. rade) zaväzuje poskytnúť príjemcovi leasingu (navrhovateľovi) do užívania vec
alebo inú majetkovú hodnotu, ktorú poskytovateľ leasingu za týmto účelom nadobudne do svojho

vlastníctva na základe žiadosti a podľa výberu príjemcu leasingu a príjemca leasingu sa zaväzuje
uhradiť náklady spojené s takýmto nadobudnutím veci do vlastníctva poskytovateľa leasingu formou
leasingových splátok. Príjemca leasingu má v prípade finančného leasingu právo predmet leasingu
kúpiť za cenu, ktorá je označovaná ako zbytková alebo zostatková cena. V tejto súvislosti sa hovorí o
nadobúdacej funkcii finančného leasingu, ktorá ju kvalitatívne odlišuje od nájomného vzťahu. Príjemca

leasingu od počiatku leasingového vzťahu nesie zodpovednosť za všetky riziká ako aj náklady spojené
s užívaním predmetu leasingu. Skutočnosť, že príjemca leasingu nesie všetku zodpovednosť za škodu
ako aj náklady spojené s užívaním predmetu leasingu, je hlavným definičným znakom finančného
leasingu a práve preto je takýto druh leasingu označovaný za finančný, pretože zodpovednosťposkytovateľa leasingu sa viaže len na poskytnutie finančnej služby (nadobudnutie veci, odovzdanie do
užívania a následný predaj predmetu leasingu na konci leasingového vzťahu). Ekonomickým účelom
finančného leasingu je obstaranie predmetu leasingu s využitím cudzích finančných zdrojov. Finančný

leasing je teda alternatívou k úveru, nakoľko jeho ekonomický účel je obdobný. Finančný leasing
je rovnako ako úver predovšetkým finančnou službou a takto by sa malo podľa názoru odporcu v
2. rade naňho aj nazerať, pretože dominantnou zložkou leasingového vzťahu je vzťah veriteľsko-
dlžnícky. Taktiež odporca v 2. rade zdôraznil, že prvou fázou budúceho leasingového vzťahu je žiadosť
budúceho príjemcu leasingu o poskytnutie finančného leasingu adresovaná poskytovateľovi leasingu. V

predmetnej žiadosti budúci príjemca leasingu požiada o leasing konkrétnej veci, ktorú si sám vyberie,
z čoho vyplýva, že poskytovateľ leasingu zabezpečí len nadobudnutie predmetnej veci do svojho
vlastníctva, za účelom poskytnutia finančného leasingu. Z uvedených dôvodov tvrdenie navrhovateľa
o nepreverovaní technického stavu predmetu leasingu v čase uzatvorenia leasingovej zmluvy nemá
žiadne opodstatnenie, nakoľko jedným z hlavných záväzkov poskytovateľa leasingu bolo obstaranie
konkrétnej veci na základe priamej požiadavky navrhovateľa. Odporca v 2. rade poukázal na čl. 3

bod 3.1, 3.2, 3.5, 3.6 a čl. 7 bod 7.1 všeobecných leasingových podmienok. Odporca v 2. rade ďalej
uviedol, že skutočnosť, že poruchu na predmete leasingu si spôsobil a zavinil navrhovateľ sám svedčí
jednoznačne aj navrhovateľom predložený znalecký posudok č. 114/2013 vyhotovený znalcom K.. T.
V.. Vzhľadom na uvedené bol odporca v 2. rade názoru, že plnú zodpovednosť za vadu na predmete
leasingu, ktorá vznikla po jeho prevzatí navrhovateľom, nesie výlučne navrhovateľ. Pokiaľ by aj predmet

leasingu mal v čase jeho prevzatia nejaké vady, podľa bodu 3.5 VLP navrhovateľ nie je oprávnený
uplatniť voči odporcovi v 2. rade žiadne práva a nároky z tohto titulu. Musí tak konať priamo voči
dodávateľovi v mene odporcu v 2. rade. Odporca v 2. rade nebol povinný uvádzať príjemcom leasingu
vady predmetu leasingu, aj keby ich mal. Prebrať predmet leasingu od dodávateľa je oprávnený a
povinný príjemca leasingu a taktiež uplatniť práva zo zodpovednosti za vady voči dodávateľovi, inak

koná na vlastné nebezpečenstvo a náklady. Odporca v 2. rade poprel, že by navrhovateľovi uviedol
vlastnosti, ktoré predmet leasingu má resp. že by navrhovateľa ubezpečoval, že predmet leasingu
je spôsobilý byť používaný v súlade s jeho určením a tobôž už nie po určitú dobu. Odporca v 2.
rade v zásade neubezpečuje žiadneho príjemcu leasingu o technických, kvalitatívnych alebo iných
vlastnostiach predmetu leasingu, pretože nemá na to dôvod, nakoľko finančný leasing sa na predmet

leasingu poskytuje na základe výslovnej žiadosti príjemcu leasingu a na predmet leasingu, ktorý je
individuálne vybraný samotným príjemcom leasingu. Navrhovateľ sa domáha absolútnej neplatnosti
leasingovej zmluvy a to z dôvodu uvedenia navrhovateľa zo strany odporcu v 2. rade do omylu, čo
odporca v 2. rade vyvracia tým, že omyl môže vyvolať nepriaznivé právne dôsledky len za podmienky,
že sa na omyle podieľal druhý účastník právneho úkonu. Podiel tohto druhého účastníka na omyle

konajúceho spočíva v tom, že tento účastník omyl priamo vyvolal alebo o ňom, hoci ho nevyvolal, so
zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť. O právne podstatný omyl teda ide v prípade, ak konajúca
osoba (navrhovateľ) právny úkon urobila v omyle vychádzajúc zo skutočnosti, ktorá je pre právny úkon
rozhodujúca, pričom súčasne osoba, ktorej bol právny úkon určený (odporca v 2. rade) tento omyl
vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Odporca v 2. rade navrhovateľa do omylu nikdy neuviedol, omyl

nevyvolal ani o žiadnom nevedel. Skutočnosť, že navrhovateľ podcenil svoju povinnosť s odbornou
starostlivosťou prevziať predmet leasingu a ďalej sa o neho riadne starať (napr. kontrolovať stav a
kvalitu oleja) nemôže byť kladená na ťarchu odporcu v 2. rade. Preto odporca v 2. rade považuje tvrdenie
navrhovateľa o uvedení do omylu zo strany odporcu v 2. rade za zavádzajúce. Keďže navrhovateľ si
predmet leasingu preberal priamo od dodávateľa, u ktorého si predmet leasingu vybral, odporca v 2.

rade fyzicky s predmetom leasingu do kontaktu neprišiel a teda nemal ani nemohol mať vedomosť
o skutočnom technickom stave predmetu leasingu. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom leasingu
bolo ojazdené motorové vozidlo, pričom predmet leasingu si vybral sám navrhovateľ a odporca v 2.
rade vystupoval výlučne len ako financujúci subjekt, odporca v 2. rade v zmysle ustanovení leasingovej
zmluvy nezodpovedá za žiadne vady a nedostatky predmetu leasingu. V zmysle bodu 1.1 VLP

nebezpečenstvo škody na predmete leasingu nesie od jeho prevzatia navrhovateľ. O skutočnosti,
že odporca v 2. rade iba formálne nadobudol vlastnícke právo k predmetu leasingu za účelom
poskytnutia finančnej služby navrhovateľovi svedčí preberací protokol, ktorý dokumentuje, že odporca
v 1. rade odovzdával predmet leasingu priamo navrhovateľovi. Charakter právnych vzťahov, v ktorých
odporca v 2. rade vystupuje výlučne ako financujúci subjekt podčiarkujú aj ustanovenia kúpnej zmluvy

uzatvorenej medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade. Keďže odporca v 2. rade neporušil
žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť, nikoho neuviedol do omylu, ani omyl nevyvolal, ani
o žiadnom nevedel, odporca v 2. rade má za to, že leasingová zmluva vrátane svojich príloh a
neoddeliteľných súčastí je platná a jej zmluvné strany sú povinné riadiť sa jej ustanoveniami. Odporcav 2. rade preto nemá povinnosť vracať akékoľvek plnenie prijaté od navrhovateľa. K navrhovateľom
uplatnenej náhrade škody vo výške 121,- eur poukázal na čl. 7 bod 7.1 a čl. 3 bod 3.1 VLP, v
zmysle ktorých všetky náklady a opravy a údržbu predmetu leasingu je povinný znášať na svoje

náklady navrhovateľ, preto aj požiadavku navrhovateľa na náhradu škody považuje odporca v 2.
rade za nedôvodnú. Rovnako tak škodu možno žiadať iba v prípade porušenia právnej povinnosti
a nakoľko odporca v 2. rade žiadnu právnu povinnosť neporušil, nemôže byť zaviazaný k náhrade
škody. Odporca v 2. rade poukázal na to, že podpisom protokolu o prevzatí predmetu financovania
sám navrhovateľ vyhlásil, že s prevzatím predmetu leasingu bola o.i. vykonaná aj kontrola pohonných

hmôt, mazadiel a ostatných kvapalín (teda aj oleja), ako aj motora. Podpisom protokolu navrhovateľ
potvrdil, že bol riadne oboznámený s obsluhou vozidla, bol prítomný pri preberacej kontrole vozidla
a skúšobnej jazde, že predmet zmluvy preberá v nepoškodenom, bezchybnom, plne funkčnom a
prevádzkyschopnomstaveažepreberanýpredmetfinancovaniaplnezodpovedápožiadavkámpríjemcu
leasingu. Z uvedeného podľa odporcu v 2. rade vyplýva, že navrhovateľ sa dôkladne oboznámil s
technickým stavom predmetu leasingu (vrátane stavu motorového oleja) a v takomto stave ho prevzal.

Za vadu spôsobenú následným nedostatkom mazacieho oleja nesie zodpovednosť výlučne navrhovateľ,
keďže následne počas prevádzkovania predmetu leasingu nezabezpečil dostatočné množstvo oleja v
motore, pričom dopĺňanie prevádzkových kvapalín je základnou povinnosťou vodiča na zabezpečenie
prevádzkyschopnosti vozidla a zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti preto
nemožno prenášať na inú osobu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, a to leasingovou zmluvou č. LZC/13/00322,
kúpnou zmluvou č. LZC/13/00322, poistnou zmluvou, zálohovou faktúrou, znaleckým posudkom č.
114/2013, splátkovým kalendárom poistného, splátkovým kalendárom k zmluve, výpismi z bankového
účtu navrhovateľa, pokladničným dokladom, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 29.5.2013, osvedčením o

evidencii (technický preukaz) k motorovému vozidlu s EČ: L. XXX Z., potvrdením spoločnosti Top auto
Bratislava, a.s., žiadosťou o poskytnutie financovania dopravnej techniky, všeobecnými leasingovými
podmienkami navrhovateľa, stanoviskom navrhovateľa k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy,
faktúrou č. FRU/14/00965, dobropisom č. DRU/14/00079, záverečným finančným vysporiadaním
leasingovej zmluvy, výsluchom účastníkov. Súd prvého stupňa poukázal na čl. 1 bod 1 všeobecných

leasingových podmienok, ďalej na čl. 3 bod 3.1 VLP, na bod 3.2. VLP, 3.4. VLP, 3.5 VLP, 3.6 VLP,
3.7 VLP, 7.1. VLP, 7.5 VLP, 7.6 VLP, 13.9. VLP, ďalej na § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 440 ods. 1 a 2 Obchodného
zákonníka a po vykonaní dokazovania mal za preukázané, že po žiadosti navrhovateľa o konkrétne
motorové vozidlo zo dňa 23.5.2013 nadobudol odporca v 2. rade od odporcu v 1. rade na základe kúpnej

zmluvy zo dňa 23.5.2013 vlastnícke právo k osobnému motorovému vozidlu značka Jaguar. Odporca v
2. rade nadobudol vlastnícke právo k motorovému vozidlu výhradne za tým účelom, aby navrhovateľovi
na predmet kúpy poskytol finančný leasing, a to na základe leasingovej zmluvy zo dňa 25.3.2013, čím
odporca v 2. rade umožnil navrhovateľovi prevziať od dodávateľa a užívať predmetné motorové vozidlo.

Súd prvého stupňa sa ako prvou otázkou zaoberal otázkou platnosti leasingovej zmluvy uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade a po vykonanom dokazovaní nevzhliadol žiaden dôvod
spôsobujúci neplatnosť zmluvy. Čo sa týka údajnej neplatnosti zmluvy spôsobenej tým, že navrhovateľ
bol uvedený do omylu vzťahujúcim sa k stavu motorového vozidla, súd sa v plnom rozsahu stotožnil
s názorom odporcu v 2. rade, podľa ktorého omyl môže vyvolať nepriaznivé právne dôsledky len za

podmienky, že sa na omyle podieľal druhý účastník právneho úkonu. Podiel odporcu v 2. rade na omyle
navrhovateľa by musel spočívať v tom, že odporca v 2. rade omyl priamo vyvolal, alebo o ňom hoci
ho nevyvolal so zreteľom na všetky okolnosti musel vedieť. Odporca v 2. rade navrhovateľa však do
omylu nikdy neuviedol, omyl nevyvolal, ani o žiadnom nevedel, nakoľko ubezpečoval navrhovateľa o
technických, kvalitatívnych a iných vlastnostiach predmetu leasingu, pretože tieto vlastnosti predmetu

leasingu nepoznal, fyzicky predmet leasingu nikdy neprevzal, nevidel ho, ani ním nedisponoval, nakoľko
finančný leasing navrhovateľovi poskytol na základe jeho výslovnej žiadosti o konkrétny predmet
leasingu, ktorý samotný navrhovateľ individuálne vybral a tiež od dodávateľa prevzal. Odporca v 2.
rade nadobudol vlastnícke právo k predmetu leasingu len formálne, za účelom poskytnutia finančného
leasingu navrhovateľovi, fyzicky sa predmet leasingu do jeho dispozícii nikdy nedostal a preto odporca

v 2. rade nemal dôvod preverovať technický stav vozidla a ani mu táto povinnosť z leasingovej zmluvy
nevyplýva.Zo skutočností opísaných v žalobnom návrhu by mohlo vyplývať, že sa v danom prípade jednalo o vady
predmetu leasingu, čo však nespôsobuje neplatnosť leasingovej zmluvy, ale zakladá nárok navrhovateľa
uplatniť v mene odporcu v 2. rade u dodávateľa, teda odporcu v 1. rade, nároky z vád predmetu

leasingu, čomu odporca v 2. rade navrhovateľa výslovne splnomocnil a dokonca mu táto povinnosť
z leasingovej zmluvy vyplývala. Navrhovateľ teda zvolil nesprávny spôsob uplatnenia svojho práva v
prípade existencie vád predmetu leasingu, ktoré robili predmet leasingu neužívateľným, navrhovateľ sa
nesprávne domnieval, že vady predmetu leasingu spôsobili neplatnosť leasingovej zmluvy, ktoré účinky
nenastali, navrhovateľ mal právo uplatniť nároky z vád predmetu financovania voči odporcovi v 1. rade.

Keďže súd nevzhliadol žiaden dôvod neplatnosti leasingovej zmluvy, považoval zmluvu za to platnú,
a preto odporcovi v 2. rade nevznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi peňažné plnenie k leasingovej
zmluvy ani povinnosť prevziať predmet leasingu a preto súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ si
mal svoje práva z vznesenej reklamácii uplatniť u odporcu v 1. rade prípadne po súhlase odporcu v 2.
rade v jeho mene odstúpiť od kúpnej zmluvy. Súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že leasingová
zmluva je absolútne neplatná, nakoľko boli zmluvné podmienky porušené závažným spôsobom. V

konaní totiž nebolo preukázané, že by odporca v 2. rade porušil akékoľvek podmienky v leasingovej
zmluve dohodnuté a naviac prípadné, hoci aj závažné porušenie zmluvných podmienok nespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale zakladá nárok druhého účastníka zmluvy od zmluvy odstúpiť.

Súd ako druhou otázkou sa zaoberal, či navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu škody voči odporcom

za výmenu autobatérie. Základnými podmienkami vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu v danom
prípadesúprotiprávnyúkon,porušeniepovinnostizozáväzku,vznikškodyapríčinnásúvislosť,kauzálny
nexus medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že
navrhovateľ nemá nárok na náhradu škody, nakoľko v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok
pre vznik zodpovednosti odporcov za škodu. V konaní nebolo preukázané porušenie žiadnej povinnosti

odporcu v 2. rade z leasingovej zmluvy, ani porušenie žiadnej povinnosti odporcu v 1. rade z kúpnej
zmluvy, ktorý nárok by navrhovateľ musel uplatniť v mene odporcu v 2. rade, čo nespravil. Aj v
tomto prípade by sa však jednalo o nárok z vád tovaru, pričom v zmysle § 440 ods. 2 Obchodného
zákonníka uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého nárokov z vád tovaru podľa §
436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Navrhovateľovi súd preto

nemôže priznať právo na náhradu škody, nakoľko táto nemôže suplovať nároky z vád tovaru. Základná
podmienka pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a to porušenie povinnosti odporcov z uzavretých
zmlúv nebola naplnená a preto navrhovateľovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody. Súd navyše
náklady za výmenu autobatérie nepovažoval za spôsobenú škodu, ale za bežné výdavky pri údržbe
motorového vozidla, ktoré v zmysle leasingovej zmluvy znáša navrhovateľ.

Súd zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, nakoľko podľa jeho názoru tieto neboli schopné
privodiť iný výsledok súdneho konania. Závery znaleckého dokazovania totiž nebral pri posudzovaní
veci do úvahy nakoľko, ak by aj tak bolo preukázané, že motorové vozidlo malo vady, ktoré nespôsobil
navrhovateľ a za ktoré zodpovedá odporca v 1. rade, nemalo by to vplyv na platnosť leasingovej

zmluvy a povinnosť odporcu v 2. rade vrátiť peňažné plnenie od navrhovateľa. Z tohto dôvodu aj
kontrolné znalecké dokazovanie a výsluch znalca K.. T. V.Č. by bolo nadbytočné. Z rovnakých dôvodov
súd tiež nevykonal výsluch K. V., ktorý bol s navrhovateľom na skúšobnej jazde. Súd neposudzoval
listinné dôkazy týkajúce sa predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, nakoľko nemajú priamy súvis
s prejednávanou vecou. Súd takisto pri hodnotení vykonaných dôkazov neprihliadol ku kúpnopredajnej

zmluve zo dňa 29.5.2013, nakoľko navrhovateľ uviedol, že túto zmluvu nepodpísal. Aj v prípade jej
podpisu by táto nespôsobila prevod vlastníckeho práva k jej predmetu, nakoľko dňa 23.5.2013 sa
vlastníkom motorového vozidla stal odporca v 2. rade a preto, či už odporca v 1. rade alebo p. W. nemohli
platne a účinne previesť motorové vozidlo na navrhovateľa. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím
súdu prvého stupňa nesúhlasí a poukazuje na ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p.

V prvom rade nesúhlasí so záverom súdu, že navrhovateľ mal splnomocnenie odporcu v 2. rade na

to, aby si uplatňoval voči odporcovi v 1. rade, v mene odporcu v 2. rade, nároky z vád predmetu
leasingu. Vzhľadom k tomu, že na motorovom vozidlo do 10 dní od uzavretia leasingovej zmluvy a
prebratím motorového vozidla došlo k závade a motorové vozidlo sa stalo nepojazdným, navrhovateľ
si ihneď začal uplatňovať reklamáciu prostredníctvom leasingovej spoločnosti, ako i voči samotnémuodporcu v 1. rade. Má za to, že navrhovateľ už v tom čase mal právo odstúpiť od zmluvy a vrátenie
vecí do pôvodného stavu. Jediné, čo sa v rámci reklamácie vykonalo bolo vypracovanie znaleckého
posudku s ohľadom na príčinu poruchy motorového vozidla, o ktoré sám navrhovateľ ani nežiadal.

Navrhovateľ niekoľkokrát odporcu v 2. rade upozorňoval na skutočnosť, že nemá predmet leasingu
k dispozícii a že nie je užívania schopný, pričom leasingová spoločnosť mu dala odpoveď v znení
„v zmysle bodu 3.1., písm. g) všeobecných leasingových podmienok je príjemca leasingu na základe
splnomocnenia oprávnený a zároveň i povinný uplatniť riadne a včas všetky práva a nároky vyplývajúce
zo zodpovednosti za vady predmetu leasingu, záruky za jeho akosť, zodpovednosti za škodu a

zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, vrátane uplatnenia týchto nárokov súdnou cestou, avšak na
odstúpenie od kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol poskytovateľ leasingu predmet leasingu do
svojhovlastníctva,jepríjemcaleasinguoprávnenýažpopredchádzajúcomodsúhlaseníposkytovateľom
leasingu“. Na základe výsledkov znaleckého dokazovania vyhodnotil navrhovateľ pri využití svojho
práva slobodnej voľby výberu postupu uplatňovania si svojich nárokov za najlepšie možné riešenie,
odstúpenie od kúpnej zmluvy v mene odporcu v 2. rade proti odporcovi v 1. rade. Takýto spôsob

riešenia daného problému navrhol v podstate aj samotný odporca v 2. rade. Uviedol, že žiadosť o
splnomocnenie na odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 2. rade a odporcom v
1. rade, bola odporcovi v 2. rade expedovaná zo strany navrhovateľa, avšak dohodu, v zmysle ktorej by
bol navrhovateľovi udelený súhlas na odstúpenie od kúpnej zmluvy, nebolo možné signovať. Predmetná
dohoda bola podmienená množstvom skutočností, na ktoré s ohľadom na záujem navrhovateľa nebolo

možné z jeho strany pristúpiť. Konaním odporcu v 2. rade tým, že neumožnil odstúpenie od kúpnej
zmluvy, keď navrhovateľovi zaslal dohodu o splnomocnení na odstúpenie od kúpnej zmluvy, kde
by navrhovateľ poškodzoval v podstate svoje práva a nároky, odporca v 2. rade zmaril možnosť
navrhovateľa uplatňovať si svoje nároky priamo voči odporcovi v 1. rade.

Ďalej nemožno opomenúť podľa názoru navrhovateľa, že v rámci pojednávania sa vynorila i zmluva
aj medzi navrhovateľom a pôvodným majiteľom motorového vozidla, avšak táto nebola podpísaná
navrhovateľom, ale inou treťou osobou, s čím sa súd na hlavnom pojednávaní nevysporiadal.
Nezaujímalo ho, prečo takáto zmluva existuje, hoci ju podpisoval a z akého dôvodu predmetnú
zmluvu falšoval. Nehovoriac o skutočnosti, že len v tejto neplatnej kúpnej zmluve je spomenutá nejaká

zľava z dôvodu potreby výmena oleja. Súd len v rámci odôvodnenia rozsudku skonštatoval, že na
kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 29.5.2013 neprihliadol, keďže navrhovateľ uviedol, že danú zmluvu
nepodpísal.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nedisponoval potrebným splnomocnením na to, aby

si mohol riadne uplatniť svoje nároky priamo voči odporcovi v 1. rade. Jediný vzťah, s ktorým mal
navrhovateľ uzatvorený, čo do predmetu motorového vozidla sa týka, bol vzťah leasingový medzi
navrhovateľom a odporcom v 2. rade, pričom z dôvodu nevydania splnomocnenia súhlasu a odstúpenia
od kúpnej zmluvy zo strany odporcu v 2. rade bol navrhovateľ nútený konať voči odporcovi v 2. rade,
tak i v rade 1. a to na pôde súdu.

Neplatnosti leasingovej zmluvy, ktorú navrhovateľ uzatvoril spolu s odporcom v 2. rade sa navrhovateľ
dovoláva najmä z toho dôvodu, že tvorí jediné spojenie medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade v
predmetnej veci.

Čo sa týka vlastníctva motorového vozidla odporcom v 2. rade nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, že
v danom prípade leasingová spoločnosť sa stala vlastníkom predmetu, avšak išlo len o tzv. formálne
vlastníctvo, kde ako takýto iba formálny vlastník sa môže exkulpovať z povinnosti vlastníka. Právne
predpisy slovenského práva formálne vlastníctva nepozná.

Tiež nesúhlasí so záverom súdu, že odporca v 2. rade predmet leasingu nepoznal, fyzicky predmet
leasingu totiž nikdy neprezval, nevidel ho ani nedisponoval a preto odporca v 2. rade nemal dôvod
preverovať technický stav vozidla, ani mu táto povinnosť z leasingovej zmluvy nevyplýva, s čím
navrhovateľ nesúhlasí, keď má za to, že odporca v 2. rade ako vlastník predmetu leasingu mal
poznať stav veci motorového vozidla a v prípade, že sám neprevzal predmet leasingu od dodávateľa

odporcu v 1. rade a splnomocnil na takýto úkon navrhovateľa, neznamená to, či si svoje povinnosti z
pozície vlastníka splnil riadne a s odbornou starostlivosťou. Prevziať s odbornou starostlivosťou podľa
názoru navrhovateľa z hľadiska významu neznamená splnomocniť navrhovateľa na prevzatie predmetu
leasingu s možnou exkulpáciou vo vzťahu k následným vadám, či škodám na predmete leasingu. Ak ichleasingová spoločnosť splnomocní navrhovateľa na takýto úkon ako osoba splnomocniteľa zodpovedá
za úkon, za ktorý splnomocnenca splnomocnil v plnom rozsahu, pokiaľ priamo v splnomocnení, ktoré
splnomocnencovi vydá, nemá vymedzené a riadne špecifikované, že takýto úkon robí osoba na vlastné

náklady a vlastnú zodpovednosť. V danom prípade potom znáša bremeno zodpovednosti priamo
odporca v 2. rade. Konanie, ktoré podľa názoru navrhovateľa možno označiť za omylu tvorné považuje
konanieodporcuv1.radevočiodporcoviv2.radeavneposlednomradevočinavrhovateľovisamotnom.
Vady na motorovom vozidle zistené znaleckým posudkom existovali už v čase uzatvorenia leasingovej
zmluvy, ako i kúpnopredajnej zmluvy. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku má navrhovateľ za

to, že predmetné vozidlo nemohlo byť odporcom v 1. a 2. rade riadne prevedené cez STK kontrolu
a prevedené s odbornou starostlivosťou, keďže tu absentujú tak významné údaje ako výrobné číslo
motora, osvedčenie o evidencii a pod. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodol bez znalosti veci. Súd
mal tiež zaujímať podľa názoru navrhovateľa aj to, akým spôsobom bol realizovaný prepis motorového
vozidla, akým spôsobom bol vydaný technický preukaz, tak ako znalecký posudok, tak i odporca v 1. a
2. rade o týchto skutočnostiach vedeli, realizáciu týchto úkonov vybavili, hoci políciou uvedené úkony

„lege artis“ nemohla vykonať. Uvedené naznačuje možnosti, že by uvedené motorové vozidlo mohlo
pochádzať z trestnej činnosti. V neposlednom rade má navrhovateľ za to, že súd nevykonal všetky
dôkazy potrebné na skutočné zistenie skutkového stavu, keď nevykonal ani len výsluch odporcu v 1.
rade, odporcu v 2. rade, ako i ďalších svedkov v predmetnej veci navrhovaných. Súd tiež neošetril stav,
kto za nepojazdnosť predmetného motorového vozidla vlastne zodpovedá, a kto nesie bremeno náhrady

škody, či zodpovednosti za vady. Vlastnícke právo prešlo z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade, čím
navrhovateľ uzatváral s odporcom v 2. rade ako vlastníkom predmetného motorového vozidla zmluvu
leasingovú, kde ho odporca v 2. rade ubezpečoval, že vozidlo je v stave spôsobilom, ergo predmet
leasingu bol aj je spôsobilý byť užívaný v súlade s jeho určením. Preberací protokol predmetu kúpy a
predaja, poťažmo predmetu leasingu nevykazuje žiadnu závadu. Predmet leasingu sa stal neužívania

schopný nie zavinením zo strany navrhovateľa.

Dokonca súd v odôvodnení rozsudku spomína i situáciu, keď si mal navrhovateľ uplatniť svoje práva z
vznesenej reklamácie u odporcu v 1. rade, prípadne po súhlase odporcu v 2. rade, v jeho mene odstúpiť
od kúpnej zmluvy, avšak nebral súd do úvahy skutočnosť, že navrhovateľ o takýto súhlas odporcu v 2.

rade žiadal a jeho žiadosti nebolo primerane vyhovené.

Navrhovateľ mal možnosť disponovať s predmetom leasingu iba pár dní, pričom po uplynutí tejto krátkej
doby sa predmet leasingu stal neužívania schopný, nie zavinením navrhovateľa. Odporca v 2. rade mal
ako vlastník motorového vozidla riešiť situáciu, minimálne mal udeliť potrebný súhlas na odstúpenie od

kúpnej zmluvy medzi ním a odporcom v 1. rade a ak tak neučinil, porušil svoje povinnosti vo vzťahu
k navrhovateľovi. Z uvedených dôvodov má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne a
navrhuje odvolaciemu súdu, rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 24.10.2014 vyjadril odporca v 1. rade prostredníctvom

splnomocneného právneho zástupcu, pričom uviedol nasledovné:

K prvej námietke v podanom odvolaní uvádza, že s týmito tvrdeniami navrhovateľa nesúhlasí. Z
dôvodu presnejšieho a objektívnejšieho stanovenia príčiny poškodenia motora dala vypracovať pôvodná
majiteľka predmetného motorového vozidla znalecký posudok. Vypracoval ho súdny znalec K.. T. V..

Bola tiež vykonaná analýza kvality oleja. Analyzovaný olej vykazoval extrémne tepelné opotrebovanie.
Ak v motore nie je dostatok mazacieho oleja, ktoré je predpísané výrobcom, jestvujúce množstvo oleja
cirkuluje v mazacom systéme rýchlejšie a preto sa aj rýchlejšie opotrebováva. Dôkazom, že oleja bolo
nedostatok, je skutočnosť, že došlo k zadretiu obidvoch ložísk turbomýchadiel. Príčinou poškodenia
motora teda bol nedostatok mazacieho oleja v motore a jeho nevyhovujúca kvalita. Prevádzkovateľ

musel, resp. mal mať od snímača množstva oleja v motore (žltá kontrolka) informáciu, že oleja je
nedostatok. Kontrolu technického stavu vozidla pred každou jazdou vykonáva prevádzkovateľ. Za
okamžitý technický stav nemôže zodpovedať iná osoba ako vodič vozidla. V tomto prípade sa preto
nejedná o skrytú vadu resp. o poruchu motora. K poškodeniu došlo počas prejazdu posledných do 100
km nedostatočným mazaním motora a z toho dôvodu je poškodenie v celom rozsahu v zodpovednosti

vodiča vozidla.

K ďalšej odvolacej námietke ohľadom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29.5.2013 odporca v 1. rade
uvádza, že podľa kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 29.5.2013, ktorá je podpísaná navrhovateľom bolapredajná cena vozidla 15.900,- eur. Odporcovi bola poskytnutá zľava vo výške 700,- eur. Uvedená zľava
bola navrhovateľovi poskytnutá z dôvodu, aby si vymenil na vlastné náklady motorový olej. Uvedenú
zľavu poskytol manžel majiteľky predmetu kúpy R. W., L. J., ktorý upozornil navrhovateľa na skutočnosť,

že olej je na minime, aby si na vlastné náklady navrhovateľ vymenil motorový olej. Zľava 700,- eur bola
navrhovateľovi odrátaná na výmenu oleja. Preto tvrdenie navrhovateľa o tom, že na predmetnej zmluve
nie je podpis navrhovateľa nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko bol prítomný pri kúpe predmetného
vozidla a navyše navrhovateľ uskutočnil skúšobnú jazdu na znak súhlasu, že predmetné vozidlo kupuje,
uvedenú zmluvu podpísal. Odporca v 1. rade uvedenú zmluvu uzatváral pre potreby účtovnej evidencie.

Dňa 15.9.2013 podpísal navrhovateľ kúpnopredajnú zmluvu. Poukázal na čl. II predmetnej zmluvy, kde
je uvedené, že navrhovateľ bol upozornený kompletne na všetko. Všetko mu bolo vysvetlené, podstúpil
aj skúšobnú jazdu, vozidlo si riadne obzrel. V čl. IV sa uvádza „predávajúci prehlasuje, že motorové
vozidlo je v pojazdnom stave, technicky zodpovedá bežnému opotrebovaniu, nejaví žiadne závady“.

Článok V hovorí „technický stav vozidla bol dôsledne skontrolovaný kupujúcim a ním akceptovaný. Ďalej
doporučujeme výmenu rozvodov a motorového oleja“.

K ďalšej odvolacej námietke odporca v 1. rade uvádza, že nesúhlasí s tvrdením, že navrhovateľ bol
uvedený do omylu, čo odporca v 1. rade vyvracia nasledovným:

Predmetom činnosti navrhovateľa je autodoprava, ide o osobu, u ktorej sa predpokladá, že sa
profesionálne bude zaujímať o technický stav vozidla. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo,
že poškodenie motorového vozidla vzniklo nedostatočným mazaním motora, to znamená minimum
oleja v čase poškodenia. Za okamžitý stav vozidla zodpovedá vodič vozidla a nikto iný. K poškodeniu

motorového vozidla došlo nedostatočným mazaním motora a preto je poškodenie v celom rozsahu v
zodpovednosti vodiča vozidla. S tvrdením navrhovateľa, že sa jedná o dlhodobú záležitosť nesúhlasí,
nakoľko od kúpy vozidla do poškodenia motora, navrhovateľ spravil cca 2900 km. Je pravdepodobné,
že navrhovateľ si poškodenie motora spôsobil sám, aby mohol predmet kúpy vrátiť. K poškodeniu
došlo počas prejazdu posledných do 100 km nedostatočným mazaním motora a z toho dôvodu je

poškodenie v celom rozsahu na zodpovednosti vodiča vozidla. Odporca v 1. rade nikdy navrhovateľa
do omylu neuviedol, omyl nevyvolal, ani o žiadnom nevedel. Plnú zodpovednosť za vadu predmetného
motorového vozidla, ktorá vznikla po jeho prevzatí, nesie výlučne navrhovateľ. Navrhovateľ potvrdil
v preberacom protokole, že bol riadne oboznámený s obsluhou vozidla, bol prítomný pri preberacej
kontrole vozidla, skúšobnej jazde, že predmet zmluvy preberá v nepoškodenom, bezchybnom,

plne funkčnom a prevádzkyschopnom stave a že preberaný predmet financovania plne zodpovedá
požiadavkám príjemcu leasingu.

Odporca v 1. rade nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že vady existovali v čase uzavretia leasingovej
zmluvy. Autorizovaný predajca a opravca značiek Jaguar potvrdil, že na základe preverenia vykonanej

opravy zákazky číslo 212260465 bolo motorové vozidlo klienta v motoricky bezporuchovom stave.
Výrobné číslo motora nie je uvedené v osvedčení o evidencii - časť II technický preukaz. Predmetné
vozidlo sa podrobilo kontrole originality. Výsledkom originality je stanovenie, či vozidlo je spôsobilé,
na premávku na pozemných komunikáciách. Vyznačuje sa v odbornom posudku a kontrole originality.
Priebeh kontroly ako výsledok sa zaznamenáva on-line do centrálneho automatizovaného systému

kontroly originality - AISKO. Register je verejný. Skutočnosť, že navrhovateľ podcenil svoju povinnosť
riadne sa starať o predmetné motorové vozidlo nemôže byť kladené na ťarchu odporcu v 1. rade.

K ďalšej odvolacej námietke navrhovateľa odporca v 1. rade uvádza, že odporca v 1. rade nikdy
navrhovateľa do omylu neuviedol, omyl nevyvoval ani o žiadnom nevedel. Príjemca leasingu je povinný

predmet leasingu udržiavať technicky v bezchybnom stave, riadne ho užívať v súlade s jeho určením,
dodržiavať výrobcom stanovený návod na obsluhu a dodržiavať všetky lehoty záručných a servisných
opráv podľa dispozícií dodávateľa a výrobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené odporca v 1. rade považuje
odvolanie navrhovateľa v celom rozsahu za neodôvodnené, neopodstatnené, nakoľko odporca v 1.
rade žiadnu právnu povinnosť neporušil. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a

navrhuje ho potvrdiť. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za
dva úkony právnych služieb a to prevzatie, príprava a prvá porada s klientom a písomné podanie na
súd v celkovej hodnote 49,28 eur.K odvolaniu navrhovateľa sa písomne dňa 24.10.2014 vyjadril odporca v 2. rade prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu a uviedol nasledovné. Nie je pravdou, že žiadosti navrhovateľa o
udelenie plnomocenstva na odstúpenie od kúpnej zmluvy nebolo primerane vyhovené, čo preukazuje

písomná odpoveď odporcu v 2. rade zo dňa 30.9.2013, ktorej prílohu tvorili návrh dohody o uplatňovaní
práv a nárokov zo zodpovednosti za vady predmetu leasingu č. C/13/00322 a splnomocnenie na
zastupovanie v súdnom konaní, pričom tento návrh bol už odporcom v 2. rade podpísaný. Uvedená
dohoda len kopírovala podmienky, ktoré už boli dohodnuté v bode 3.1 všeobecných leasingových
podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy, podľa ktorého navrhovateľ bol

oprávnený / povinný a splnomocnený uplatňovať v mene odporcu v 2. rade práva a nároky zo
zodpovednosti za vady predmetu leasingu na vlastné náklady a nebezpečenstvo a v bode 3.9 VLP,
podľa ktorého „v prípade ak príjemca leasingu s predchádzajúcim písomným súhlasom poskytovateľa
leasingu odstúpil od kúpnej alebo obdobnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol poskytovateľ leasingu
PL do svojho vlastníctva, je poskytovateľ leasingu povinný uhradiť svoj finančný záväzok voči príjemcovi
leasingu len v tom prípade, keď mu dodávateľ v plnej miere uhradí finančné plnenie, ktoré mu

poskytovateľ leasingu poskytol na základe zmluvy alebo dodávateľskej faktúry, ktorou poskytovateľ
leasingu nadobudol, resp. mal nadobudnúť PL do svojho vlastníctva. Až do tohto okamihu zároveň
trvá povinnosť príjemcu leasingu uhrádzať riadne a včas dohodnuté leasingové splátky, ako aj splátky
povinného (bod 8.3 VLP) a taktiež riadne a včas plniť ďalšie jeho záväzky vyplývajúce z LZ a VLP“.
Z uvedeného vyplýva, že odporca v 2. rade komunikoval s navrhovateľom, snažil sa mu primerane

vyhovieť, vyriešiť vzniknutú situáciu a teda je už len na škodu navrhovateľa, že neprijal možnosti, ktoré
mu ponúkol odporca v 2. rade. Podmienky, ktoré odporca v 2. rade do návrhu dohody o uplatňovaní
práv a nárokov zo zodpovednosti za vady predmetu leasingu a splnomocnenie na zastupovanie v
súdnom konaní vychádzajú zo samotného charakteru a účelu leasingového vzťahu. Finančný leasing
je v ekonomickej, právnej, ako aj súdnej praxi charakterizovaný tak, že leasingová spoločnosť poskytne

záujemcovi o finančný leasing iba finančnú službu, nadobudne na podnet a žiadosť príjemcu leasingu
predmet leasingu, ktorý si zvolil a určil výlučne príjemca leasingu, do svojho vlastníctva, dá predmet
leasingu k dispozícii príjemcovi leasingu a po riadnom uplynutí stanovenej doby leasingu prevedie
vlastnícke právo na príjemcu leasingu. Nie je však starosťou leasingovej spoločnosti, aby predmet
leasingu bol v stave spôsobilom na užívanie, ani aby ho v takomto stave udržovala, a leasingová

spoločnosť ako financujúci subjekt ani nemôže zodpovedať za žiadne vady a nedostatky predmetu
leasingu. V rámci finančného leasingu sa má totiž užívanie predmetu leasingu čo najviac podobať
užívaniu veci jej vlastníkom, a to vrátane znášania všetkých rizík, spojených najmä s ich vlastnosťami,
prípadným poškodením, zhoršením, či scudzením. Keďže príjemca leasingu má predmet leasingu do
doby trvania leasingového vzťahu vo svojej faktickej držbe je prirodzené, že znáša nebezpečenstvo

škody na predmete leasingu ako aj náklady spojené s užívaním predmetu leasingu. V právnej rovine je
tátovyššieuvedená„konštrukcia“vyjadrenánajmäčl.1,3,7a10všeobecnýchleasingovýchpodmienok,
ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť leasingovej zmluvy č. LZC/13/00322. Leasingová zmluva je zmluvou
inominátnou uzatvorenou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Predmet záväzkov zmluvných
strán je riadne určený a záväzky z nej vyplývajúce sú pre zmluvné strany záväzné.

Vyjadrenie odporcu v 2. rade k tvrdeniam navrhovateľa, že prvostupňový súd sa dostatočne nevenoval
kúpnej zmluve zo dňa 29.5.2013 odporca v 2. rade uvádza, že naopak súd prvého stupňa sa podľa jeho
názoru dôkladne touto zmluvou zaoberal a túto i vyhodnotil prihliadol na ňu. Keďže nebola podpísaná
označeným účastníkom zmluvy, čo navrhovateľ potvrdil na pojednávaní dňa 4.4.2014, podľa názoru

odporcu v 2. rade je kúpna zmluva zo dňa 29.5.2013 neplatná, pretože nebola uzatvorená medzi
označenýmiúčastníkmi.Súdprvéhostupňasatoutozmluvoudostatočnezaoberalpodľanázoruodporcu
a nemal sa dôvod sa bližšie a detailnejšie zaoberať týmto dokumentom, vzhľadom na jeho právnu
bezvýslednosť a nespornosť vlastníckeho práva odporcu v 2. rade k predmetu leasingu.

Vyjadrenie odporcu v 2. rade k tvrdeniam navrhovateľa o podozrení, že vozidlo mohlo pochádzať z
trestnej činnosti uvádza, že k zisteniu príčin technickej závady na vozidle znalec tieto údaje nemusí
overiť, na druhej strane je v ňom určený predmet posudzovania presným označením vozidla a to
značkou, typom, dátumom výroby, evidenčným číslom, výrobným číslom motora a karosérie atď.
Odporca v 2. rade námietku navrhovateľa považuje za účelovú a zavádzajúcu, ničím nepodloženú a teda

za nedôvodnú. V prvostupňovom konaní túto námietku navrhovateľ nevzniesol a preto podľa názoru
odporcu v 2. rade by odvolací súd by na ňu nemal s poukazom na ust. § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p.
prihliadnuť.Vyjadrenie odporcu v 2. rade k tvrdeniu navrhovateľa, že súd neošetril stav, kto za nepojazdnosť
predmetného vozidla vlastne je zodpovedný a kto nesie bremeno náhrady škody, či zodpovednosti za
vady na motorovom vozidle odporca v 2. rade uvádza, že je zrejmé, že vadu na motorovom vozidle

si spôsobil a zavinil navrhovateľ sám, čím konal na vlastnú škodu a teda musí znášať následky s
tým spojené. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že k poškodeniu došlo počas prejazdu
posledných do 100 km nedostatočným mazaním motora a z toho dôvodu je poškodenie v celom
rozsahu v zodpovednosti vodiča vozidla, t.j. navrhovateľa. Napriek všetkým týmto skutočnostiam sa
mohol navrhovateľ domáhať priamo voči odporcovi v 1. rade práv a nárokov zo zodpovednosti za vady

predmetu leasingu v mene odporcu v 2. rade a to na základe splnomocnenia daným odporcom v 2. rade
navrhovateľovi priamo vo všeobecných leasingových podmienkach (čl. 3 bod 3.1 VLP). Zároveň mu zo
strany odporcu v 2. rade bolo, ako už bolo vyššie uvedené, umožnené, aby za spravodlivo určených
podmienok mohol od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom v 2. rade a odporcom v 1. rade v mene
odporcu v 2. rade, odstúpiť.

Vyjadrenie odporcu v 2. rade k tvrdeniu navrhovateľa o nemožnosti odstúpenia od leasingovej zmluvy
tento uvádza, odporca v 2. rade v liste zo dňa 16.8.2013 v reakcii na list navrhovateľa zo dňa 12.8.2013
okrem iného uviedol, že navrhovateľ od leasingovej zmluvy nemôže odstúpiť nakoľko odporca v 2. rade
žiadnym spôsobom neporušil svoju povinnosť, nakoľko finančný leasing zo strany odporcu v 2. rade
bol riadne poskytnutý a teda odporca v 2. rade nevidí dôvod na zrušenie záväzkového vzťahu. Vo veci

vady na motorovom vozidle odkázal navrhovateľa na uplatňovanie práv a nárokov priamo voči odporcovi
v 1. rade v zmysle splnomocnenia udeleného navrhovateľovi odporcom v 2. rade vo všeobecných
leasingových podmienkach.

Odporca v 2. rade má aj v tomto prípade za to, že táto námietka navrhovateľa sa týka skutočností,

ktoré neboli prednesené v prvostupňovom konaní a preto žiada, aby odvolací súd na ňu neprihliadol.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne a žiada odvolací súd, aby ho ako vecne
správny potvrdil. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa

ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí,
ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré

považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p..

Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné:

Leasing je dvojstranný záväzkový vzťah, pri ktorom nájomca v prospech ktorého je prenechané užívanie

veci a poberanie úžitku platí prenajímateľovi za používanie predmetu leasingu stanovené nájomné
formou jednotlivých splátok po dobu trvania leasingu. Prenajímateľ je tá strana nájomného vzťahu, ktorá
prenecháva druhej strane určitú vec do nájmu za účelom jej užívania, pričom po celú dobu prenájmu
zostáva majiteľom tejto veci. Leasing ako taký je rozčlenený do dvoch základných foriem, ktorými sú
finančný leasing, resp. finančný prenájom a operatívny leasing, resp. operatívny prenájom. V danom

prípade medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade vznikol záväzkový vzťah finančný leasing, ktorý
môžeme charakterizovať ako dlhodobý nájomný vzťah založený na oddelení právneho a ekonomického
vlastníctva prenajatého predmetu. Prenajímateľ, teda leasingová spoločnosť je právnym vlastníkom
majetku počas celej doby trvania finančného prenájmu až do zaplatenia poslednej splátky a nájomcaobstarávateľ je ekonomickým vlastníkom majetku, t.j. používa ho, berie ekonomické úžitky, ako vlastník
vo výrobnom procese. Hlavným cieľom finančného leasingu je prefinancovanie celej alebo podstatnej
časti obstarávacích nákladov počas trvania nájmu pri súčasnom ekonomickom využívaní predmetu

nájmu nájomcom, pričom nájomný vzťah sa končí prevodom právneho vlastníctva k predmetu prenájmu
z prenajímateľa na nájomcu. To znamená, že finančným prenájmom sa obstaráva predmet prenájmu,
hmotný majetok, nie po zisku po zdanení, ale na ťarchu nákladov nájomcu pri súčasnom používaní a
odpisovaní tohto majetku nájomcom.

Finančný leasing je predovšetkým finančnou službou, pretože dominantnou zložkou leasingového
vzťahu je vzťah veriteľsko-dlžnícky. Prvou fázou leasingového vzťahu je žiadosť budúceho príjemcu
leasingu o poskytnutie finančného leasingu adresovaná poskytovateľovi leasingu. V predmetnej žiadosti
budúci príjemca leasingu požiada o leasing konkrétnej veci, ktorú si sám vyberie. Preto tvrdenie
navrhovateľa o nepreverovaní technického stavu predmetu leasingu v čase uzatvorenia leasingovej
zmluvy nemá žiadne opodstatnenie, nakoľko jedným z hlavným záväzkov poskytovateľa leasingu bolo

obstaranie konkrétnej veci na základe priamej požiadavky navrhovateľa. Súd prvého stupňa správne v
závereustálil,ževdanomprípadesajednaloovadypredmetuleasingu,čovšaknespôsobujeneplatnosť
leasingovej zmluvy a súd prvého stupňa tiež dospel k správnemu záveru, že v konaní nebol preukázaný
žiadny dôvod, ktorý by mal za následok spôsobenie neplatnosti leasingovej zmluvy. Tiež v konaní nebolo
preukázané, že by odporca v 2. rade porušil akékoľvek podmienky v leasingovej zmluve dohodnuté.

Tak ako už bolo i vyššie uvedené a súd prvého stupňa i správne ustálil odporca v 2. rade nadobudol
vlastnícke právo k predmetu leasingu len formálne, keď práve takéto formálne nadobudnutie vlastníctva
je špecifickým znakom zmluvy o finančnom leasingu. Leasingová zmluva ako zmluvný samostatný
typ v slovenskom právnom poriadku vlastne neexistuje a spravidla ide o inominátnu zmluvu podľa §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa devízového zákona sa finančný leasing považuje dokonca
za finančný úver. V zásade platí, že leasingová zmluva je zo strany leasingového nájomcu spravidla
nevypovedateľná po celú dobu trvania zmluvy. Leasingový nájomca od nej môže odstúpiť, pričom
predčasné ukončenie je väčšinou viazané na dohodu s leasingovým prenajímateľom a poplatkami. Tak
tomu bolo i v danom prípade, avšak o tejto skutočnosti mal navrhovateľ vedomosť, už pri uzatváraní

zmluvy o finančnom leasingu.

Odvolací súd teda uvádza, že súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru voči odporcovi
v 2. rade, že tento neporušil žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť, nikoho neuviedol do omylu,
ani omyl nevyvolal, ani o žiadnom nevedel (táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná), leasingová

zmluva, vrátane svojich príloh a neoddeliteľných súčastí je platná a jej zmluvné strany sú povinné riadiť
sa jej ustanoveniami. Odporca v 2. rade nemá žiadnu povinnosť na ktorú by mohol byť zaviazaný touto
žalobou a preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ voči odporcovi v 2. rade ako nedôvodný
zamietol.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj voči odporcovi v 1. rade, keď súd prvého stupňa dospel k záveru,
že voči odporcovi v 2. rade nebolo preukázané porušenie žiadnej povinnosti tohto účastníka konania
z kúpnej zmluvy, ktorý nárok by navrhovateľ musel uplatniť v mene odporcu v 2. rade. Správne tiež
ustálil, že aj v takom prípade by sa však jednalo o nárok z vád tovaru, pričom v zmysle § 440 ods.
2 Obchodného zákonníka uspokojenie ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád

tovaru podľa § 436 a 437 nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu. Súd prvého
stupňa preto správne ustálil, že navrhovateľovi nemôže priznať právo na náhradu škody, nakoľko táto
nemôže suplovať nároky z vád tovaru. V konaní nebolo preukázané, že odporca v 1. rade navrhovateľa
uviedol do omylu, nebolo preukázané, že by odporca v 1. rade omyl vyvolal, v danom prípade plnú
zodpovednosť za vadu predmetného motorového vozidla, ktoré vznikla po jeho prevzatí navrhovateľom,

nesie výlučne navrhovateľ, ktorý mal zákonné možnosti ako si uplatňovať nároky z vád, tak ako ustálil
súd prvého stupňa.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými
by sa dostatočným spôsobom nezaoberal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd

sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý sa
so všetkými podstatnými námietkami, uvádzanými navrhovateľom i v podanom odvolaní dostatočne
vysporiadal.Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca v 1. bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo
mu právo na náhradu trov odvolacieho konania a to za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie
k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 24.10.2014 (úkon prevzatie, príprava a prvá porada s klientom
odvolací súd odporcovi v 1. rade nepriznal, keď úkon prevzatie veci a príprava zastúpenia bol odporcovi

priznaný v rámci náhrady trov prvostupňového konania). V danom prípade hodnota odvolacieho konania
predstavuje sumu 121,- eur, teda jeden úkon právnej pomoci predstavuje 16,60 eur, ďalej bol priznaný
režijnýpaušálá8,04eur,pričomtrovyodvolaciehokonaniapredstavujúspolusumu24,64eurnaúhradu,
ktorých bol navrhovateľ v odvolacom konaní zaviazaný vo vzťahu k odporcovi v 1. rade.

O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k odporcovi v 2. rade rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224

ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho
konania za jeden úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa á 220,77 eur, ďalej
priznal režijný paušál á 8,04 eur, kedy trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú 228,71 eur (v tejto
výške boli odporcom v 2. rade uplatnené) bez DPH (20% DPH 45,74 eur), pričom trovy odvolacieho
konaniapredstavujúsumu274,45eurnaúhradu,ktorýchbolnavrhovateľzaviazanývovzťahuodporcovi

v 2. rade.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.