Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816202159
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816202159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: REAL VT

s.r.o., Dr. Cyrila Daxnera 86, 093 01 Vranov nad Topľou , zast. JUDr. Martin Šaffa, advokát, Kalinčiakova
2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, N.,
Š. X. K. Q., o zaplatenie 1500 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,5% ročne zo sumy 1500 eur od 08.06.2013 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 90% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1500
eur, zmluvného úroku 67,50 eur a úroku z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 1567 eur
od 08.06.2013 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
07.05.2013 Zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca
ako veriteľ poskytol dňa 07.05.2013 žalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky v sume 1500 eur.

Žalovaný sa uvedenou zmluvou zaviazal poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi vrátiť najneskôr
do 07.06.2013 a to spolu s dohodnutým zmluvným úrokom v sume 67,50 eur. Nakoľko žalovaný
svoje záväzky z predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2013 v lehote splatnosti nesplnil, vyzýval
žalobca žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu na splnenie jeho záväzkov. Žalovaný však
na výzvu nereagoval a svoj dlh voči žalobcovi doposiaľ neuhradil ani čiastočne. Žalobca si uplatňuje
voči žalovanému aj zákonné úroky z omeškania a to vo výške 5,5% ročne z celkovej dlžnej sumy
1567,5 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku, t.j. od 08.06.2013 do zaplatenia. Predmetná

úverová zmluva nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a to podľa
§ 1 ods. 3 písm. l). Žalobca si neuplatňuje voči žalovanému zmluvnú pokutu ( ani čiastočne), ktorá
bola individuálne zmluvne dojednaná ako sankcia pre prípad omeškania žalovaného s plnením jeho
povinností a žalobca ani netrvá na aplikácii ustanovení dohodnutého Obchodného zákonníka pre prípad
omeškania dlžníka. V ďalšom uviedol, že podľa právnych predpisov platných v čase uzatvorenia zmluvy,
bolo možné pri spotrebiteľských zmluvách dojednať sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov, t.j. poplatkov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút až do výšky trojnásobku

zákonného úroku z omeškania, t.j. do výšky 16,5% ročne z dlžnej sumy. Taktiež zmluvne dohodnutý
úrok67,50 eur ako odplata za poskytnutie úveru je v súlade dokonca aj v súčasnosti platnou úpravou
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.2.Žalobca k žalobe doložil zmluvu o úvere a výzvu na zaplatenie zo dňa 09.02.2016.

3.Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že trvá na podanej žalobe, ako aj na dôvodoch

žaloby. Žalovaný využil dôveru žalobcu, nakoľko pri poskytnutí úveru predložil žalobcovi kópiu pracovnej
zmluvy, ktorá mala preukazovať príjem žalovaného. Zároveň predložil súdu kópiu výdavkového dokladu,
ktorý preukazuje poukázanie sumy 1500 eur žalovanému.

4.Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 07.05.2013 zmluvu o úvere, v zmysle ktorej

žalobca dňom podpísania zmluvy požičal žalovanému sumu 1500 eur s dohodnutým úrokom 4,5%,
pri ročnej úrokovej miere 77,22% a ročnej percentuálnej miere nákladov 69,59%. Žalobca zapožičal
peňažné prostriedky dlžníkovi na dobu od 07.05.2013 do 07.06.2013 s tým, že žalovaný dňom
podpísania zmluvy potvrdil prevzatie pôžičky v sume 1500 eur a súčasne sa zaviazal sumu 1500 eur s
dohodnutým úrokom v sume 67,50 eur, vrátiť veriteľovi do 07.06.2013 na adresu žalobcu.

5.V zmysle čl. V. bod 4 zmluvy, právne vzťahy z tejto zmluvy vyplývajúce a ňou výslovne neupravené sa
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka so zreteľom na účel tejto zmluvy, ktorý zmluvné strany
pri jej uzavretí sledovali.

6.Žalobca listom označeným ako výzva na zaplatenie zo dňa 09.02.2016 prostredníctvom právneho

zástupcu žalovanému oznámil, že nakoľko svoje záväzky zo zmluvy o úvere zo dňa 07.05.2013 doposiaľ
nesplnil ani čiastočne, predstavuje jeho dlh ku dňu 09.02.2016 sumu 4861,17 eur, ktorý pozostáva z
poskytnutej istiny vo výške 1500 eur, zmluvného úroku vo výške 4,5%, teda vo výške 67,50 eur, zmluvnej
pokuty 0,2 % denne zo sumy 1567,50 eur od 08.06.2013 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1567,50 eur od 08.06.2013 do zaplatenia s tým, že jeho dlh sa navýšil aj

o náklady veriteľa spojené s uplatnením pohľadávky a preto ho vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške
5021,07 eur bez zbytočného odkladu.

7.Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalovanému bola odovzdaná suma 1500 eur dňa
07.05.2013, čo potvrdil svojim podpisom.

8.Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9.Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

10.Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

12.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.13.V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

14.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15.Z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16.Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( §54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka).

17.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

20.Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v

splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

21.Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22.Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

23.Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

24.V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

25.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola

uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlápre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

26.Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 1 500 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť
v lehote do 07.06.2013. Žalobca tieto finančné prostriedky žalovanému reálne poskytol, čo vyplýva z
výdavkového pokladničného dokladu, avšak žalobcovi ich v stanovenej lehote nevrátil a v jeho prospech
nerealizoval ani žiadnu čiastočnú úhradu. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba

v časti sumy 1500 eur je dôvodná.

27.Čo sa týka žalobcom uplatneného zmluvného úroku vyčísleného na sumu 67,50 eur, tento nárok
považoval súd za nedôvodný. Úroková sadzba bola v zmluve síce uvedená na výšku 4,5 %, no bez
uvedenia obdobia akého sa týka. Úver bol podľa obsahu zmluvy poskytnutý na dobu jedného mesiaca.

Keďže ide o obdobie jedného mesiaca, na ktorý bola suma 1500 eur požičaná, po prepočte na ročné
obdobie predstavuje úrok výšku 54 % (12 x 4,5%).

28.Na internetovej stránky H. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil,
že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v období máj 2013 činil úrok v bankách pri

spotrebiteľskom úvere 8,46 % ročne.

29.Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami v danom prípade viac ako
šesťnásobne prevyšoval priemernú úrokovú mieru z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

30.Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

31.Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

32.Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru za absolútne

neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa prieči dobrým mravom a takto dohodnutú
odplatu považoval aj za neprimeranú v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

33.Uvedenú dohodu o úrokoch súd považoval za dohodu v rozpore s citovanými zákonnými
ustanoveniami. Dohodnutú časť zmluvy o úvere ohľadom úrokov považoval súd za dohodu v rozpore

s dobrými mravmi a preto považoval zmluvu v časti dohody o úrokoch v zmysle citovaných zákonných
ustanovení za neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemôže vzniknúť právo na plnenie a preto mal
súd za to, že úver bezúročný.

34.Žalobca skutočne poskytol žalovanému úver v sume 1500 a žalovaný neuhradil na predmetný úver

žiadnu sumu, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru zaviazal
žalovaného zaplatiť sumu 1500 eur a v časti uplatňovaného úroku vo výške 67,50 eur žalobu zamietol.

35.Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, kedy mal žalobcovi
poskytnutú sumu vrátiť, dostal do omeškania, t.j. dňom 08.06.2013, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj

úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s nariadením vlády a to vo výške
5,5 % ročne. (Výška úrokov z omeškania je určená ako 5 percentuálnych bodov + základná úroková
sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,5 %).36.V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 1567,50
eur bolo žalobcovi priznaných 1500 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 95% a neúspech 5%, čo
predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi tak po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na
náhradu trov konania v pomere 90%.

38.Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
39.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.