Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Ingrid Doležajová
Judgement form – Uznesenie
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/303/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116209559
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4116209559.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a členiek
senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: A. O., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., A. 2, proti žalovanému: IRB group, s.r.o., so sídlom Bratislava, Gajova 4,
IČO: 47 205 423, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu a o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 13. 05.
2016 č. k. 12C/182/2016-28 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému ukladá
nenakladať s nehnuteľnosťami v kat. úz. H., obec H., okres H., zapísanými na LV č. XXXX a
to bytom č. XX nachádzajúcim sa v bytovom dome č. súp. XXX, vchod o.č. X, X poschodie,
postavenom na parc. č. 7261/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a parc. č. 7261/49
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2, k nemu prislúchajúcemu podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku, najmä
tieto predať, darovať alebo inak scudziť, zaťažiť právami tretích osôb, najmä vecným bremenom,
záložným právom, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, predkupným právom vrátane práva
nájmu alebo výpožičky a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 12C/182/2016.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 14. 04. 2016 sa žalobkyňa voči žalovanému domáha
určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25. 08. 2015, ktorej predmetom bol platný
prevod jej vlastníckeho práva na žalovaného k nehnuteľnostiam v kat. úz. H. zapísaných na LV č. XXXX
ako byt č. XX nachádzajúci sa na X poschodí vo vchode č. X bytového domu, súp. č. XXX, postaveného
na parc. č. 7261/48 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 229 m2 a parc. č. 7261/49 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 229 m2. Zároveň so svojou žalobou žalobkyňa podala i návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by žalovanému bolo nariadené až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej zdržať sa úkonov smerujúcich k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, zdržať sa
tieto predať, darovať alebo inak scudziť, zaťažovať akýmkoľvek spôsobom právami tretích osôb, najmä
vecným bremenom, záložným právom, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, predkupným
právom vrátane práva nájmu alebo výpožičky.
2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ OSP (účinný do 30.
06. 2016). Poukázal na to, že predbežné opatrenie možno vydať len z dvoch dôvodov a to z dôvodu
potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov a z dôvodu obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený, pričom už z návrhu musí byť zrejmé, z akého dôvodu má byť predbežné opatrenie nariadené.
Argumentoval tiež, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné vtedy, ak žalobca tvrdí a preukáže,
že medzi účastníkmi je právny vzťah, ktorý vyžaduje dočasnú úpravu a táto dočasná úprava nevytvorí
nenávratný stav, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci
samej. Mal za to, že žalobkyňa nepreukázala potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ani že byvýkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. V tejto súvislosti dôvodil, že samotná žalobkyňa vo
svojom návrhu uviedla, že žalovaný sa voči nej nedomáha výkonu svojho vlastníckeho práva, z ktorého
dôvodu nie je potrebné dočasne upravovať pomery medzi účastníkmi konania. Podotkol, že iná by bola
situácia, ak by žalobkyňa tvrdila, aj preukázala, že žalovaný vykonáva úkony smerujúce k nakladaniu
s predmetnými nehnuteľnosťami.
3. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa ním jeho zmeny
a nariadenia predbežného opatrenia v súlade s jej návrhom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila
za nesprávne, nestotožniac sa s konštatáciou prvostupňového súdu, že nepreukázala potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov a ani že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený, resp. že
žalovaný nevykonáva úkony smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami. V tomto smere
sa odvolala na dôvody uvedené v jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dodala, že žalovaný
je spoločnosť zaoberajúca sa realitnou činnosťou a jedným z predmetov jej podnikania je i nákup a
predaj nehnuteľností. Má tak dôvodnú obavu, že žalovaný môže kedykoľvek jej byt predať alebo inak
scudziť, prípadne zaťažiť právom tretej osoby, čím by neskorší výkon súdneho rozhodnutia mohol byť
ohrozený. Zotrvala na tom, že osvedčila existenciu zákonných dôvodov pre nariadenie predbežného
opatrenia, ako aj dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, keďže vlastnícke
právokbytupatrilopôvodnejejanažalovanéhoboloprevedenékúpnouzmluvou,ktorejplatnosťvtomto
konaní spochybňuje. Keďže samotná otázka platnosti kúpnej zmluvy bude vyriešená až právoplatným
rozhodnutímvoveci,zotrvalananázore,že jejnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia je dôvodný.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj odvolanie
žalobkyne, označil za nedôvodné, pretože žalobkyňa neosvedčila základné predpoklady pre jeho
nariadenie. V tejto súvislosti uviedol, že žalobkyňa sa domáha poskytnutia ochrany takému nároku, ktorý
nejestvuje a uvádza tvrdenia, ktoré sú neaktuálne, nevierohodné a v rozpore so skutočným stavom veci,
čím z jej strany nebola splnená zákonná povinnosť pravdivo opísať a osvedčiť skutočnosti rozhodujúce o
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Poukázal na to, že žalobkyňa uzatvorila s ním ako kupujúcim
zmluvu o prevode vlastníctva bytu, ktorú podpísala pred notárom, obdržala rovnopis zmluvy, na základe
ktorej bola časť kúpnej ceny za byt poukázaná na účet jej veriteľa a časť na jej účet, ktorú sumu
prijala a jej prijatie ani nespochybnila. Tvrdeniu žalobkyne, že došlo k prevodu vlastníctva bytu zistila
až v apríli 2016, odporuje zmluva o prevode vlastníctva bytu, s ktorou žalobkyňa disponovala už od
augusta 2015 a tiež i obsah notárskej zápisnice N 1381/2015. Rovnako tak nie je pravdivé tvrdenie
žalobkyne, že v predmetnom byte zostala bývať bez toho, že by bola vyzvaná na vysťahovanie sa
alebo uzavretie nájomnej zmluvy, nakoľko žalobkyňa o možnosť dočasného bývania v byte na dobu
určitú sama požiadala a na základe toho bola medzi účastníkmi konania uzatvorená nájomná zmluva na
dobu určitú, ktoré skutočnosti boli osvedčené i formou notárskej zápisnice. Naviac po uzavretí nájomnej
zmluvy došlo k spísaniu Protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 26. 08. 2015, ktorý žalobkyňa
tiež podpísala. Je preto zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že mala byť podvedená alebo uvedená do
nejakého omylu z jeho strany. Mal za to, že žalobkyňa začala spochybňovať svoje vlastné konanie až
v dôsledku toho, že dňa 26. 04. 2016 jej skončila doba nájmu, z ktorého dôvodu ani nepreberá jeho
výzvy, nekomunikuje s ním a neuhrádza dohodnuté nájomné. Záverom sa nestotožnil ani s tvrdeniami
žalobkyne o tom, že mal spojenie so spoločnosťou, ktorá bola jej veriteľom a začala vykonávať dražbu a
tiež o neprimeranosti kúpnej ceny bytu, keď štatistické zdroje svedčia o tom, že dohodnutá kúpna cena
v zmluve bola primeraná, reálna, zodpovedala stavu cien v čase uzavretia zmluvy.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné.
6. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.
7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.11. Úvodom je potrebné poznamenať, že doterajšia právna úprava inštitútu predbežného opatrenia
podľa Občianskeho súdneho poriadku (platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) od 01.
07. 2016 nahradila nová právna úprava neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných
opatrení obsiahnutá v tretej časti, tretej hlavy Civilného sporového poriadku, ktorú na daný prípad
aplikoval v zmysle § 471 ods. 1 CSP už i odvolací súd. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných
ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiť pred začatím
konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne
riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia
oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením
neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenia aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je
treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
12. V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
d/ CSP a to počas konania, keďže žalobkyňa žalobu vo veci samej podala súčasne s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa ňou domáha určenia
neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu č. XX, na X poschodí, vo vchode o.č. X, v
bytovom dome súp. č. XXX, postavenom na parc. č. 7261/48 a 7261/42, vrátane podielu priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom
zapísaných na LV č. XXXX v kat. úz. H.. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa
požadovala, aby súd uložil žalovanému až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zdržať sa úkonov
smerujúcich k nakladaniu s predmetným bytom, najmä sa zdržať jeho predaja, darovania alebo inak ho
scudziť, zaťažovať akýmkoľvek spôsobom právami tretích osôb, najmä vecným bremenom, záložným
právom, zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva, predkupným právom vrátane práva nájmu
alebo výpožičky. Podľa žalobkyne dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia je potreba dočasnej
úpravy pomerov, keď predmetný byt jej a jej dcére výlučne zabezpečuje bývanie a v prípade výkonu
vlastníckych práv zo strany žalovaného by sa ocitli bez obydlia.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa dňa 16. 04. 2014 uzatvorila s Financ partners, s.r.o. so sídlom
Partizánske zmluvu o úvere č. 584/2014, na základe ktorej jej veriteľ poskytol úver vo výške 18.000 eur, s
dobou splatnosti na 12 mesiacov, ktorý sa žalobkyňa zaviazala uhradiť spolu s úrokom v celkovej sume
21.000 eur do 16. 04. 2015 za podmienok bližšie v zmluve uvedených. V rovnaký deň v totožnej zmluve
strany uzatvorili i zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávok z
vyššie označenej zmluvy o úvere, ktorou žalobkyňa zriadila v prospech veriteľa záložné právo k sporom
dotknutému bytu vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a na pozemkoch. Oznámením zo dňa 30. 07. 2015 veriteľ vyzval žalobkyňu na úhradu pohľadávky
vo výške 22.465,08 eura, ktorá vznikla žalobkyni z titulu nezaplatenia úveru a súčasne jej oznámil v
zmysle § 151l ods. 1 OZ začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zhora označeného
bytu. Centrum občianskoprávnej pomoci, s.r.o. so sídlom Bratislava, Gajova 4, listom zo dňa 30. 07.
2017 zaslalo žalobkyni ponuku oddĺženia nehnuteľností, v ktorej okrem iného bolo uvedené, že ponúkajú
okamžitú pomoc pri riešení problémov, zastavenie dražby, exekúcie, v prípade záujmu vyplatenie dlhov a
úverov. Následne žalobkyňa prostredníctvom tejto spoločnosti sa skontaktovala so žalovaným a dňa 25.
08.2015uzatvorilizmluvuoprevodevlastníctvauvedenéhobytuzakúpnucenu 30.000eur,zktorejčasť
kúpnejcenyvovýške24.059,11eurazaplatížalovanýFinancpartners,s.r.o.ačasťkúpnejcenyvovýške
5.940,89 eura žalobkyni na jej účet s tým, že žalobkyňa odovzdá byt žalovanému najneskôr do 5 dní od
podpisuzmluvy.KúpnucenužalovanýpoukázalnaúčetFinancpartners,s.r.o.dňa28.08.2015anaúčet
žalobkyne dňa 11. 11. 2015. Dňa 26. 08. 2015 strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme bytu, na základe
ktorej žalovaný ako prenajímateľ prenechal žalobkyni ako nájomkyni na dočasné užívanie za účelom
bývaniaspornýbytatonadobuurčitúdo26.04.2016zadohodnuténájomnévovýške150eurmesačne.
V ten istý deň, t. j. 26. 08. 2015 žalobkyňa do notárskej zápisnice č. N 1381/2015, NZ 29540/2015,
NCRls 30230/2015 pred notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou, so sídlom v Bratislave, uznala záväzky
z nájomnej zmluvy a vyhlásila súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a exekúciou podľa § 41
ods. 2 Exekučného poriadku a to vyprataním predmetu nájmu. Písomným podaním zo dňa 30. 03. 2016
žalovaný oznámil žalobkyni, že jej oprávnenie užívať nehnuteľnosť zanikne dňa 26. 04. 2016 a že dňa27. 04. 2016 o 11.00 hod. si byt prevezme s upozornením, že ak mu nehnuteľnosť žalobkyňa dobrovoľne
neodovzdá a nevyprace v uvedenom termíne, pristúpi k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, a že je
pripravený podať trestné oznámenie voči žalobkyni z trestného činu neoprávneného zásahu do práva
k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Opätovne dňa 28.
04. 2016 žalovaný zasielal žalobkyni výzvu na dobrovoľné vypratanie nehnuteľností v lehote 10 dní od
doručenia výzvy s upozornením, že pri neakceptácii pristúpi k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie a
k podaniu trestného oznámenia. Obe menované zásielky žalobkyňa neprevzala.
14. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedených zásah a v nadväznosti i na popísané
skutkové zistenia dospel k záveru, že v tomto konaní bolo preukázané splnenie všetkých procesných
a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany žalobkyni nariadením predbežného opatrenia v
požadovanom rozsahu v zmysle príslušných ustanovení OSP v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
a tiež i v čase rozhodovania odvolacieho súdu, keď už platí nová procesná úprava neodkladných
opatrení. Na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva názor, že žalobkyňa v konaní osvedčila potrebu
neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu. Niet totiž pochyb o tom, že medzi stranami sporu
existujú právne vzťahy súvisiace s predmetným bytom, tieto si vyžadujú bezodkladnú úpravu a potrebu
ich riešenia okamžitým zásahom súdu. Žalobkyňa v konaní osvedčila, že bola vlastníčkou sporného
bytu, ktorý na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 25. 08. 2015 nadobudol práve
žalovaný, pričom žalobkyňa vo veci samej sa domáha vyslovenia neplatnosti tejto zmluvy o prevode
vlastníctva bytu z dôvodov, ktoré v žalobe podrobne konkretizovala a tiež uviedla, ktoré jej práva boli
pri uzatváraní zmluvy porušené. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne predkladal
rozsiahle argumenty spochybňujúce v tomto smere pravdivosť tvrdení žalobkyne, tieto bude možné
posudzovať a hodnotiť až v samotnom konaní o neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu. V
tejto súvislosti odvolací súd opätovne len zdôrazňuje, že zákonná úprava postupu pri nariaďovaní
neodkladných opatrení vyžaduje, aby žalobca súdu osvedčil (nie preukázal) jednak sám nárok, ako
i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená, pričom obe tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Zároveň poznamenáva, že povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť neodpadá ani v konaní o nariadení neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o
legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Na rozdiel
od súdu prvého stupňa odvolací súd zastáva názor, že v konaní bola osvedčená potreba nariadenia
neodkladného opatrenia, keď predmetný byt slúži žalobkyni na bývanie ako i bývanie jej dcéry, z
ktorého dôvodu požíva zvýšenú ochranu. Nájomný vzťah žalobkyne k bytu založený nájomnou zmluvou
uzatvorenou účastníkmi sporu dňa 26. 08. 2015 sa skončil dňom 26. 04. 2016 a žalovaný žalobkyňu
písomne vyzval na vypratanie bytu a jeho odovzdanie s upozornením, že pristúpi k exekúcii jeho
vyprataním opierajúc sa o exekučný titul, ktorým je notárska zápisnica zo dňa 26. 08. 2015. Za tohto
stavu, zohľadňujúc i skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej bude závisieť
od vyriešenia viacerých právnych otázok, podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné navrhovaným
neodkladným opatrením zabrániť vzniku nenávratného alebo len ťažko napraviteľného stavu v prípade
kladného rozhodnutia vo veci samej, pričom rozsah neodkladného opatrenia je primeraný právu, na
základe ktorého boli upravené pomery strán sporu. Ak teda žalobkyňa žiadala uložiť žalovanému
zdržať sa nakladania s predmetným bytom, sledovala tým efektívnu úpravu pomerov strán sporu do
rozhodnutia vo veci samej. Naviac je potrebné zdôrazniť, že i keď obsah neodkladného opatrenia
nariadeného podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP zásadným spôsobom obmedzuje výkon vlastníckych
práv žalovaného, v konaní osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu vedúca k
takémuto výnimočnému procesnému rozhodnutiu nemá za následok prekročenie hraníc ústavnosti.
Odvolací súd preto považujúc návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia za opodstatnený
upravil pomery strán sporu spôsobom uvedeným v enunciáte tohto rozhodnutia a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
15. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388
CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynieznovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Nitra, 12. septembra 2016
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.