Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13C/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214216406
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:7214216406.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava,
IČO: 47 239 921, p r o t i žalovanej: S. J., L.. XX.XX.XXXX, J. B.Č. XXX/XX, XXX XX E. L. P., P..Č.. X.
XX, o zaplatenie 268,18 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Košice II dňa 12.6.2014 domáhal, aby súd

zaviazal žalovanú zaplatiť sumu 268,18 eur spolu s úrokom vo výške 13,90% ročne zo sumy 82,99
eur od 28.05.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 148,92 eur od
28.05.2014 do zaplatenia, úrokom vo výške 25% ročne zo sumy 98,53 eur od 28.05.2014 do zaplatenia
a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.12.2006 uzatvoril so žalovanou v súlade s §708
a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o produktoch a balíčkoch pre deti, študentov a mladých ( ďalej
ako Zmluva o bežnom účte). Na základe zmluvy o bežnom účte sa žalobca zaviazal zriadiť a viesť pre
žalovanú bežný účet. V zmysle čl. I ods. 2 Zmluvy o bežnom účte sa žalovaná zaviazala čerpať peňažné

prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkoch na účte, resp.
do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov uložených na účte úročí žalobca vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou
vyhlasovanou žalobcom. Žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky, v dôsledku čoho evidoval žalobca
nepovolený debetný zostatok na bežnom účte vo výške 98,53 eur vyčíslený ku dňu 27.05.2014. Podľa
čl. I ods. 2 Zmluvy o bežnom účte v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
uložených na účte úročí žalobca vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou

žalobcom. Debetná úroková sadzba je ( ku dňu nasledujúceho po dni posledného vyčíslenia debetného
zostatku na bežnom účte vedenom na základe Zmluvy o bežnom účte) je 25% p.a.. Vzhľadom na
uvedené má žalobca nárok na zaplatenie sumy 98,53 eur, ako aj požadovať debetný úrok z nej vo
výške 25% p.a. od 28.05.2014 ( deň nasledujúci po dni vyčíslenia debetného zostatku) do zaplatenia. V
ďalšom uviedol, že na základe žiadosti žalovanej vystavil žalobca dňa 18.12.2006 žalovanej Oznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania Č. Š. Ú.- V. Ú. ( ďalej ako VZP pre prečerpanie), ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o prečerpaní. Na základe zmluvy o prečerpaní poskytol žalobca žalovanej

povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 331,94 eur ( 10 000 Sk) formou úveru. Úver
mohol byť čerpaný odo dňa 18.12.2006. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby je
10,90 % p.a. a sadzba úroku z omeškania je 15% p.a. a je platná do doby pokiaľ nedôjde k zmene
úrokovej sadzby podľa čl. IV VZP pre prečerpanie. Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky( platobnú disciplínu), v dôsledku čoho žalobca dňa 30.06.2012 určil splatnosť úveru v súlade s čl.
IX bod 1 písm. a), písm. f) VZP pre prečerpanie a vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy. V
ďalšom citoval čl. IV bod 3 a 5 VZP pre prečerpanie. Vzhľadom na uvedené je žalobca oprávnený

úročiť sumu istiny úveru ( povoleného prečerpania) sadzbou riadneho úroku určenou v súlade s VZP
pre prečerpanie, ako aj sadzbou úroku z omeškania a úročiť sumu kapitalizovaného riadneho úroku
( nie úroku z omeškania) a neuhradených poplatkov sadzbou úroku z omeškania. Výška úroku pri
povolenom prečerpaní predstavuje ku dňu 28.05.2014 sadzbu 13,90% p.a. a výška úroku z omeškania
ku dňu 01.07.2012, t.j. deň nasledujúci po splatnosti je 9% p.a. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v

dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovanej eviduje ku dňu 27.05.2014 voči žalovanej
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o prečerpaní spolu vo výške 169,65 eur, ktorá predstavuje istina vo
výške 82,99 eur, úrok vo výške 20,93 eur vyčíslený ku dňu 27.05.2014, úrok z omeškania vo výške 20,73
eur vyčíslený ku dňu 27.05.2014 a neuhradené poplatky vo výške 45 eur.

Žalovaná požiadala o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. V odpore podanom proti platobnému

rozkazuOkresnéhosúduKošiceIIč.k.37Ro/275/2014-22zodňa 10.07.2014uviedla,žedňa08.12.2006
uzatvorila so žalobcom zmluvu uvedenú v žalobe. Odvtedy nedostala žiadnu korešpondenciu od
žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že ako žalovaná nevedela o splatnosti úveru a nebolo jej žiadnym
spôsobom oznámené a ani neprevzala oznámenie o splatnosti úveru s doručenkou. V označenom
čase sa nezdržiavala na adrese označenej v žalobe a nikoho nepoverila splnomocnením na prevzatie

písomnosti. V ďalšom uviedla, že vznáša námietku premlčania na uvedenú sumu s príslušenstvom s
tým, že zároveň požiadala o prenesenie príslušnosti.

Okresný súd Košice II postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o produktových
balíčkoch pre deti, študentov a mladých, úrokovými sadzbami, Oznámením o poskytnutí povoleného
prečerpania Č. Š. Ú.- V. Ú., obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie Č. Š. Ú.- V. Ú.,
oznámením o zosplatnení úveru spolu s podacím hárkom, vyjadrením k odporu, vyjadrením k výzve,
sadzobníkom pre fyzické osoby- občanov vydaný Č., výpisom z účtu, písomným vyjadrením žalobcu,

výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že predmetný účet si u žalobcu zriadila z dôvodu, že v tom období
(roku 2006) pracovala pre jednu agentúru a kvôli výplate mzdy si potrebovala zriadiť účet, čo aj urobila.
V tom čase bývala na adrese T.- Š. tak ako uvádza žalobca. Od januára 2007 sa presťahovala do E. L. P.

k svojmu otcovi, teda od 03.01.2007 sa zdržiava už len vo E. L. P., preto poukazuje na to, že ak žalobca
tvrdí, že jej posielal nejaké dokumenty, tak tieto jej nemohli byť doručené. Na uvedenej adrese v T. bývala
aj jej matka, ktorá ju nikdy nevyrozumela o tom, žeby jej boli zasielané nejaké listiny. V ďalšom uviedla,
že podľa jej vedomostí jej na ten účet prišla výplata, kvôli ktorej si účet zriaďovala s tým, že tam mal
zostať aj nejaký minimálny zostatok vo výške 50 Sk, ale ona už z účtom nikdy nič nerobila a nepoužívala

ani kartu. Z predmetného účtu vybrala len niečo do 3000 Sk s tým, že táto suma predstavovala výplatu
a tak ako uviedla musela tam zostať aj nejaká suma. Potom tú kartu mala len ona u seba a keď sa
presťahovala do Vranova tak kartu prestrihla a nikdy ju nepoužívala.

V písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 02.07.2015 žalobca prostredníctvom právneho

zástupcu uviedol, že uplatňovaná suma 268,18 eur pozostáva z istiny vo výške 82,99 eur, úroku
vo výške 20,93 eur- vyčíslený ku dňu 27.05.2014, úroku z omeškania vo výške 20,73 eur -vyčíslený
ku dňu 27.05.2014, neuhradených poplatkov vo výške 45 eur a debetného zostatku vo výške 98,53
eur- vyčíslený ku dňu 27.05.2014. K istine 82,99 eur uviedol, že v zmysle č. V bod 3 VZP pre
prečerpanie bola žalovaná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca povinná zabezpečiť na svojom

bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu mesačných úrokov a úrokov z omeškania.
Žalovaná nedodržala dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca určil splatnosť úveru v
súlade s čl. IX VZP ku dňu 30.06.2012. výška úrokovej sadzby dohodnutého zmluvného úroku bola
určená v súlade s Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania Č. Š. Ú.- V. Ú.. Úroková sadzba
je platná, kým nedôjde k zmene úrokovej sadzby podľa čl. IV. bod 5 VZP pre prečerpanie. Vzhľadom

na uvedený mechanizmus bol žalobca oprávnený úročiť nesplatenú istinu sadzbou dohodnutého úroku
vo výške 10,90% ročne v období od 19.12.2006 do 30.11.2009, 11,90% ročne v období od 01.12.2009
do 31.03.2013, 13,90% ročne v období od 01.04.2013 do 27.05.2014. Žalobca si uplatňuje dohodnutý
zmluvný úrok len zo sumy nesplatenej istiny. K úrokom z omeškania v sume 20,73 eur uviedol, že siuplatňuje úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s platnými právnymi predpismi a podľa čl. IV bod
3 VZP. Poplatky vo výške 45 eur vyúčtoval podľa čl. IV VZP a platného sadzobníka poplatkov, pričom išlo
o poplatok za upomienku vo výške 10 eur a poplatok za výzvu vo výške 35 eur. Čo sa týka debetného

zostatku vo výške 98,53 eur uviedol, že na základe zmluvy o bežnom účte sa žalobca zaviazal zriadiť
a viesť pre žalovanú bežný účet v mene SKK. V zmysle čl. I ods. 2 Zmluvy o bežnom účte sa žalovaná
zaviazala čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných
prostriedkov na účet. V prípade zmluvne povoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na
účte úročí žalobca vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 29.10.2015 uviedol, že žalovaná
uzatvorila so žalobcom dva zmluvné vzťahy a to zmluvu o produktových balíčkoch a ďalej oznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania. Tieto boli uzatvorené v rôzne dni. Na tomto mieste nie je
zrejmá príčinná súvislosť medzi zriadením bežného účtu za účelom prijímania výplaty a žiadosťou
o poskytnutie povoleného prečerpania. Preto zastávajú názor, že šlo o vedomé konanie žalovanej s

úmyslom uzatvoriť úverovú zmluvu so žalobcom. Tvrdenie žalovanej o jednorazovom vklade na bežný
účet nemá vplyv na záväzok žalovanej ponechať na bežnom účte dostatočné peňažné prostriedky na
hradenie zmluvných úrokov za poskytnutie povoleného prečerpania. Ako vyplýva z výpisu z úverového
účtu žalovanej i prehľadovej tabuľky, žalovaná čerpala finančné prostriedky poskytnuté jej titulom
povoleného prečerpania. V ďalšom uviedol, že dáva do pozornosti, že z povahy produktu povoleného

prečerpania bola žalovaná povinná hradiť len úroky z vyčerpanej istiny, z čoho možno vyvodiť, že ak by
žiadne finančné prostriedky čerpané neboli, žalovanej by tento záväzok nevznikol.

Žalobca ako banka a žalovaná ako majiteľ účtu uzavreli dňa 08.12.2006 zmluvu o produktových
balíčkochpredeti,študentovamladýchvzmysleust.§262ods.2a§708anasl.Obchodnéhozákonníka

( ďalej len „zmluva o bežnom účte“ ), ktorou sa majiteľovi účtu podľa zmluvy poskytujú produkty a služby
zodpovedajúce jeho vekovej kategórii - b) majiteľovi účtu vo veku 15-28 rokov: Č. Š. Ú. - V. Ú., na
základe ktorého v rámci zmluvy využíva produkty a služby banky v súlade s Podmienkami vedenia
Č. produktových balíčkov - bežný účet ako Č. Š. Ú., platobnú kartu pre jeho vekovú kategóriu, služby
elektronického bankovníctva a povolené prečerpanie ( PPÚ ) podľa článku V. zmluvy.

Podľa čl. I bod 1. a 2. zmluvy o bežnom účte, banka sa zaväzuje začínajúc dňom 08.12.2006
zriadiť a viesť pre majiteľa účtu bežný účet v mene SKK. Majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné
prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp.
do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných

prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou
vyhlasovanou bankou.

Podľa čl. V. Povolené prečerpanie zmluvy o bežnom účte banka sa zaväzuje na základe žiadosti
majiteľa účtu staršieho ako 18 rokov posúdiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V

prípade splnenia stanovených podmienok banky pre poskytnutie povoleného prečerpania uzavrie banka
s majiteľom účtu zmluvu o povolenom prečrpaní bežného účtu.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky platné v deň uzavretia
zmluvy zmluvnými stranami. Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje podpisom zmluvy, že sa pred podpisom

tejto zmluvy s nimi oboznámil a súhlasí s ich obsahom ( čl.VI bod 2 zmluvy o bežnom účte).

Z Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania Č. Š. Ú.- V. Ú. X. K. XX.XX.XXXX vyplýva, že
žalobca oznámil žalovanej, že na základe jej žiadosti o povolené prečerpanie zo dňa 08.12.2006, v
ktorej žiadala o poskytnutie peňažných prostriedkov formou povoleného prečerpania bežného účtu vo

výške 10 000 Sk, jej banka poskytuje povolené prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 10
000 Sk s účinnosťou od 18.12.2006. Účet povoleného prečerpania bol otvorený dňa 18.12.2006. týmto
dňom môže byť úver čerpaný. Ku dňu otvorenia účtu povoleného prečerpania je výška úrokovej sadzby
10,9% a sadzby úrokov z omeškania 15%. Úroková sadzba je v tejto výške platná do doby, pokiaľ banka
nenavrhne novú úrokovú sadzbu písomným oznámením podľa čl. IV.ods.5 Obchodných podmienok pre

povolené prečerpanie Č. Š. Ú..Podľačl.Ibod1.ObchodnýchpodmienokprepovolenéprečerpanieČ.Š.Ú.-V.Ú.(ďalejlen„Obchodné
podmienky“ ), obchodné podmienky pre povolené prečerpanie Č. Š. Ú. - V. účtu vydáva Č. M. J., S..D..
v súlade s § 273 Obchodného zákonníka.

Povolené prečerpanie poskytuje banka majiteľom bežného účtu Č. Š. Ú. - V. Ú. vedeného v banke
od 18 rokov veku, a to na základe písomnej zmluvy o povolenom prečerpaní podľa ust. § 497 a nsal.
Obchodného zákonníka, ktorá je tvorená žiadosťou o povolené prečerpanie Č. Š. Ú. - V. Ú., Oznámením
o poskytnutí povoleného prečerpania Č. Š. Ú. - V. Ú. a Podmienkami ( ďalej len Zmluva). Súčasťou

zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky ( čl. II bod 1. Obchodných podmienok ).

V zmysle čl. III bod 1 Obchodných podmienok banka poskytne majiteľovi účtu po splnení podmienok
stanovených Zmluvou peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na jeho bežnom účte a to
do výšky úverového limitu dohodnutého v zmluve.

Podľa čl. IV bod 1 a 3 Obchodných podmienok, čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového
limitu sú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou pri uzatváraní zmluvného vzťahu. Čiastky, s ktorých
splatením je majiteľ účtu v omeškaní, budú úročené úrokovou sadzbou dohodnutou v zmluve zvýšenou
o úrok z omeškania, ktorého sadzba je dohodnutá v zmluve.

ÚrokovásadzbaasadzbaúrokuzomeškaniasúdohodnutévsúladesOznámenímbankyostanovených
úrokových podmienkach vkladov a úverov v Sk vo výške uvedenej v tomto oznámení ku dňu otvorenia
účtu povoleného prečerpania ( čl. IV bod 4 Obchodných podmienok ).

V zmysle čl. V bod 1 a 2 Obchodných podmienok, splácanie úveru sa uskutočňuje tým, ako majiteľ účtu

disponuje s peňažnými prostriedkami na účte, t.j. pri prevode peňažných prostriedkov na účet je najskôr
splácaný vyčerpaný úver. Úrok z peňažných prostriedkov čerpaných v rámci povoleného prečerpania je
splatný na konci každého kalendárneho mesiaca.

Podľa čl. IX bod 1 písm. a) a f) Obchodných podmienok, v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá

znamená, či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bolo povolené prečerpanie poskytnuté a
ktorá môže podľa posúdenia banky ohroziť včasné a úplné splnenie záväzkov majiteľa účtu, hlavne
ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej čiastky voči banke, prípadne
inému subjektu, ktorý mu poskytol úver. Banka je oprávnená kedykoľvek potom písomným oznámením
odoslaným majiteľovi účtu prehlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého prečerpania sú splatné ku

dňu uvedenému v prehlásení ( oznámení).

Žalobca listom zo dňa 10.02.2014 označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru žalovanej oznámil,
že vzhľadom na skutočnosť, že nevyrovnala svoj dlh, sa celý jej záväzok vo výške 163,61 eur vrátane
príslušenstva stal dňom 30.06.2012 splatným. Zároveň ju vyzval na zaplatenie celej dlžnej čiastky vo

výške 262,14 eur a to najneskôr do 20.02.2014.

Zo Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov vydaného žalobcom súd zistil, že podľa čl. 5 bod 5.1 za
produkt a službu - upomienku žalobca účtoval sumu 10 eur a za výzvu 35 eur.

Podľa prehľadu úrokových sadzieb pre fyzické osoby - občanov pri nepovolenom prečerpaní na účte
debetná úroková sadzba predstavuje 25, ktorá je uvádzaná v % p.a..
Podľa prehľadu úrokových sadzieb pre fyzické osoby - občanov - úvery pri povolenom prečerpaní účtu-
V. Ú. úroková sadzba predstavuje 13,90, ktorá je uvádzaná v % p.a..

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty

(§ 1 ods. 3 )
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu, keďže na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia
§ 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho

zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa
primerane použijú ustanovenia tohto predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka ).

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom a
žalovanou ako klientom a dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o účte a to v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka ako aj zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

Je nepochybné, že žalobca a žalovaná uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny
vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z
ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa

uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníkasa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti

dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľské zmluvy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe

predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú
zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,

ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Žalobca si uplatňoval nárok titulom úveru, ktorý mal byť žalovanej poskytnutý podľa čl. V. zmluvy o
produktových balíčkoch pre deti, študentov a mladých s tým, že žalovanej malo byť zaslané Oznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 18.12.2006, čo žalobca nijako nepreukázal. Súd má
však zato, že predmetné oznámenie nespĺňa náležitosti tak ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských

úveroch, nakoľko v časti dojednaného povoleného prečerpania sa vzťahy medzi žalobcom ako bankou
a žalovanou ako klientom v zmysle § 710 Obchodného zákonníka spravujú zmluvou o úvere, pričom
ako súd uviedol vyššie jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu ako aj spotrebiteľský úver.

Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že povolené prečerpanie nikdy nevyužila, súd dospel k záveru, že toto

tvrdenie je pravdivé, nakoľko z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že na účet bola poskytnutá len jedna
platba a to vo výške 104,89 eur dňa 18.12.2006, pričom v tento deň bolo žalovanej poskytnuté aj
povolené prečerpanie. K vyrovnaniu zostatku s účtom podľa výpisu z účtu došlo dňa XX.XX.XXXX, s
tým, že v ďalšom je z predmetného výpisu nepochybné, že následne boli žalobcom na účte účtované len
úhrady servisných poplatkov ( vo výpise označené ako service fees), ako napr. v mesiaci október 2007,

kde je naúčtovaný poplatok 1,49 eur dňa 27.10.2007 a následne v mesiaci november dňa 24.11.2007,
keď opäť bol účtovaný poplatok v sume 0,86 eur a takto následne každý kalendárny a poplatky za
prevod ( vo výpise označené ako transfer to), pričom ku dňu 30.06.2012 súčet týchto poplatkov spolu s
poplatkami za upomienky predstavoval sumu 82,99 eur.

Taktiež mal súd skutočnosť o nečerpaní povoleného prečerpania žalovanou preukázanú tým, že žalobca
žalovanej oznámil v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania, že dňom 18.12.2006 môže byť
úver čerpaný a taktiež z výpisu z účtu je zrejmé, že žalovanej bola táto suma daná k dispozícii, no aj v
samotnom výpise je pri položke dňa 18.12.2006 a sume 331,94 eur uvedené, že sa jedná o nečerpanú
istinu a z ďalšieho prehľadu výpisu súd nemal za preukázané, žeby ku čerpaniu tak ako ho predpokladali

obchodné podmienky a teda, žeby žalovaná disponovala s peňažnými prostriedkami na účte , t.j., žeby
pri prevode peňažných prostriedkov prevyšujúcich disponibilný zostatok dochádzalo k čerpaniu úveru,
teda že aj reálne použila z tohto titulu jej poskytnuté peňažné prostriedky, ako už súd uviedol vyššie, z
celého výpisu nebola zistená žiadna takáto operácia, nie je uvedený taký záznam, kde by bolo zrejmé, že
finančné prostriedky boli použité a teda čerpané žalovanou. Z celého výpisu je zrejmé, že suma, o ktorej

žalobca uvádza, že je istinou dlžnej sumy uplatnenej žalobou, je tvorená niekoľko ročným účtovaním
poplatkov, ktoré žalobca započítaval na istinu a z ktorej si následne v zmysle obchodných podmienok
účtoval aj úroky, kde pri položke jednotlivých poplatkov bolo uvedené, že sa jedná o nečerpanú istinu.

V tejto súvislosti poukazuje súd aj na takú skutočnosť, že bežná prax bánk a takto tomu bolo aj v danom

prípade umožňuje čerpanie výberom peňažných prostriedkov len od určitej sumy, napr. 5 eur alebo 10
eur a teda je viac menej nepravdepodobné, žeby k čerpaniu došlo v sumách, ktoré v konečnom dôsledku
by mali tvoriť žalobcom tvrdenú istinu, ktorá suma sa postupne akumulovala ako už uviedol súd vyššie
zo sumy poplatkov.

Súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že žalovaná čerpala predmetný úver, keďže suma
istiny je tvorená len poplatkami a preto vzhľadom na uvedené považoval nárok žalobcu na zaplatenie
istiny vo výške 82,99 eur, úroku z istiny, ako aj úroku z omeškania v celom rozsahu za nedôvodný a
preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, tak žalobca mal zosplatniť úver ku dňu 30.6.2012 tak ako
to uviedol v oznámení o zosplatnení a keďže ako súd uviedol vyššie daný právny vzťah je vzťahom
spotrebiteľským a jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o premlčaní a to § 101, v zmysle ktorého pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, pričom žaloba
bola podaná na súde 12.6.2014, teda pred uplynutím premlčacej doby a takto námietka premlčania
nebola vznesená dôvodne.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle
ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania

nepriznáva.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.