Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/55/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214594
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5712214594.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: C.,
G..M..B.. G. G. C. O.. XX, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, právne zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO:
36 864 421 so sídlom Grösslingova 4, 811 09, Bratislava proti odporcovi: G. M., F. Y. Y. I. G. G. M., Ž.
T. XX, H. v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 27.09.2012 domáhal vo vzťahu k odporcovi náhrady
majetkovej škody vo výške 125 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 €. V odôvodnení uviedol,
že navrhovateľ, ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu

pre pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
dlžníkom: N. Q., T.. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil
registráciou exekučnej veci č. EX 11668/10. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie
exekúciespolusexekučnýmtitulommiestneavecnepríslušnémuokresnémusúduapožiadaloudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ na označenie exekučnej veci uviedol všetky informácie,
ktoré sú mu známe, pretože exekučný súd navrhovateľovi neoznámil spisovú značku exekučného

konania. Navrhovateľ poukázal na ust. § 44 ods. 2 exekučného poriadku. Bolo povinnosťou exekučného
súdu podľa navrhovateľa rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, a to bez ohľadu na to, či exekučným titulom, pre ktorý
sa exekúcia navrhovala vykonať bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodnutie rozhodcovského
súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, rozhodol o žiadosti udelenia poverenia

na vykonanie exekúcie až dňa 30.01.2011. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby, omeškanie viac ako 180 dní. Zároveň navrhovateľ uviedol, že
nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu. Exekučný súd mu neoznámil spisovú značku
pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.

Navrhovateľ postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť
okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej
veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy

Slovenskej republiky. Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý
vyústil do spôsobenej škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie.Navrhovateľovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Navrhovateľ v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 €, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 €, na administratívne spracovanie textov urgencií, adresovaných exekučnému súdu na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštové

a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu
15 €. Celkovo teda vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky sumu 125
€. Zároveň si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase, zaručeného

čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil, neskorým ukončením procedúry udelenia poverenia na vykonanie
exekúcií súdnym exekútorom exekučným súdom, oprávnené záujmy navrhovateľa nasledovným
rizikám: zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziko insolvencie

povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne
porušenie jeho konkrétnych nárokov a základných práv. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma
ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal
aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu,

resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní
exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších

plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov.
Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a
spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú
požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.

V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 331,92 €. Navrhovateľ
uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti

exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda
660 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 Eur za mesiac. Navrhovateľ uviedol, že v zmysle ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, do podania žaloby však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval. Poukázal
na to, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody je založené

v inom súdnom spise. Ako dôkaz na preukázanie týchto tvrdení navrhol aj pripojenie spisu Ministerstva
spravodlivosti SR k predbežnému prerokovaniu nároku navrhovateľa na náhradu škody uplatňovanej
v tomto konaní.
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhovateľ požadoval, aby súd medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust.
§ 152 ods. 2 veta druhá in fine O.s.p. rozhodol o základe veci tak, že odporca je zodpovedný za škodu,

ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Martin, pretože tento
nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXXXX dlžníkom (povinným) N.
Q., T.. XX.XX.XXXX v zákonom stanovenej lehote, a následne, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej

ujmy sumu 331,92 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V predmetnej žalobe navrhovateľ uviedol, že pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu
Martinbyporušovaloprávonavrhovateľanaprerokovanievecinezávislýmanestrannýmsúdom,pretožepodľa rozvrhu práce na súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Preto navrhovateľ v
zmysle ust. § 12 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žiadal, aby nadriadený súd rozhodol
pred prvotným prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a

vecne príslušného Okresného súdu Martin sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer veci a k účastníkom konania.
Vzhľadom na zmätočnosť vyjadrenia navrhovateľa v súvislosti so vznesením námietky zaujatosti,
navrhovateľ bol listom zo dňa 15.10.2012 vyzvaný, aby súdu oznámil, či vzniesol v predmetnej žalobe
námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Martin a v prípade, že áno, aby konkretizoval

vznesenú námietku zaujatosti v zmysle ust. § 14 a 15a O.s.p.. Podaním doručeným súdu 02.11.2012
navrhovateľ uviedol, že na výzvu odpovedá nasledovne: „Navrhovateľ nepodal súdu námietku zaujatosti
podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.“. Z úradného záznamu je zrejmé, že zákonný sudca v predmetnej veci
konštatoval, že sa vo veci necíti byť zaujatý, a to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom
konania alebo k ich zástupcom.
Uznesením zo dňa 04.12.2012 bol navrhovateľ vyzvaný, aby svoje podanie doplnil v lehote 10 dní,

a to tak, že predloží súdu kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie príslušného nároku na náhradu
škody, dôkaz o tom, kedy túto žiadosť doručil Ministerstvu spravodlivosti SR a potvrdenie o tom, ako
bola žiadosť o predbežné prejednanie vybavená. Podaním doručeným 20.12.2012 zaslal navrhovateľ
odpoveď. Jeho súčasťou bola aj fotokópia sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, kde prílohou tohto sprievodného listu bol aj zoznam žiadostí o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, súd zažurnalizoval do spisu len výňatok zo zoznamu týchto
žiadostí týkajúci sa Okresného súdu Martin.
Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 20.12.2012, ani v následných podaniach, ktorými reagoval
na jednotlivé opakované výzvy súdu, nepredložil kópiu žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody s príslušným orgánom, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Doloženie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku je potrebné za účelom toho, aby súd vedel
vyhodnotiť, či nárok uplatňovaný v konaní pred Ministerstvom spravodlivosti SR, a následne uplatnený
v konaní pred súdom je totožný a vyvodzovaný z rovnakých skutkových okolností. V tejto súvislosti
súd poukazuje na skutočnosť, že za predbežne prerokovaný možno považovať len taký nárok, ktorý
čo sa týka argumentácie, dôvodov a uplatňovanej výšky, je totožný s nárokom uplatňovaným v konaní

pred súdom. S ohľadom na uvedené súd na preskúmanie právomoci, keďže ide v tomto prípade o tzv.
delenú právomoc, potrebuje kópiu tejto žiadosti podľa § 15 a 16 z. č. 514/2003 Z. z.. V jednotlivých
spisoch, na ktoré navrhovateľ vo svojich podaniach odkazuje, sa žiadosť o predbežné prerokovanie
uplatňovaného nároku nenachádza. Navrhovateľ doložil súdu len sprievodný list opatrený prezenčnou
pečiatkou Ministerstva spravodlivosti SR, z ktorého vyplynulo, že každá jednotlivá žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody pozostáva zo šiestich strán a jej prílohou je plnomocenstvo.
Súčasťou tohto sprievodného listu bol aj "Zoznam žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody", ktorý pozostával zo 197 strán. Keďže ale navrhovateľ nedoložil súdu kópiu podanej
žiadosti, súd nemôže preskúmať, či sa navrhovateľ voči Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky
domáha toho istého nároku, a to čo sa týka argumentácie, dôvodov, skutkového stavu a uplatňovanej

výšky ako žalobou uplatnenou na súde v predmetnom konaní, a teda nemožno preskúmať, či bola
založená právomoc súdu na prejednanie sporu. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa, že rovnopis
návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody nevyhotovoval z dôvodu hospodárnosti,
a preto žiada, aby sa súd oboznámil s príslušnými spismi odporcu, kde sa nachádza originál žiadosti,
súd poukazuje na to, že v súdenom prípade sa jedná o sporové konanie, kde dôkazné bremeno

zaťažuje prioritne navrhovateľa, a to aj v smere preukázania predbežného prerokovania nároku, a teda
následného preukázania základnej procesnej podmienky konania, ktorou je právomoc súdu na konanie
a rozhodovanie v tejto veci. Túto povinnosť nemožno prenášať na odporcu, nakoľko dôkazné bremeno
v tomto smere zaťažuje navrhovateľa, ktorého povinnosťou je ním tvrdené skutočnosti preukázať v
každom jednotlivom prípade.

Uznesením zo dňa 10.01.2013 navrhovateľovi súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške
66 € za námietku zaujatosti. Proti rozhodnutiu dňa 18.01.2013 navrhovateľ doručil odvolanie, ktoré
Krajský súd v Žiline sp. zn. 5Co/138/2013-36 zo dňa 30.04.2013 potvrdil. Navrhovateľ dňa 13.08.2013
podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu sp. zn. 5Co/138/13, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky dňa 30.09.2014 pod č.k. 2Cdo 304/13 a dovolanie odmietol.

Podaním doručeným súdu 21.10.2013 zaslal odporca vyjadrenie k žalobnému návrhu. Odporca uviedol,
že toto vyjadrenie je relevantné pre všetky konania vo veciach spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. o náhradumajetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti odporcovi v senáte 11C. Odporca vo vyjadrení uplatnil
procesné námietky, konanie vykazuje nedostatky, a to zmätočnosť podania. Navrhovateľ síce uviedol
časť dôkazov, najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť

na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Navrhovateľ jednak namieta nezákonné rozhodnutie, a to rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a zároveň namieta aj nesprávny úradný postup v
podobe prieťahov. Podľa odporcu pri úspešnom uplatnení nároku na náhradu škody musia byť splnené
tri podmienky súčasne, a to: nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody,

príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou. Čo sa týka rozhodnutia o poverení exekútora po 15 - dňovej lehote, tak k tomu odporca
uviedol, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 01.06.2011 vyplýva skutočnosť, že
15 - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Uvedené znamená, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z nesprávneho úradného
postupu v podobe nerozhodnutia v 15 - dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých

po 01.06.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepodanánasúdpo01.06.2011,nárokjevtentočastineopodstatnený.Pred01.06.2011samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehote neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu,

najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských
zmlúv. Ak nesprávnym úradným postupom má byť podľa navrhovateľa zamietnutie žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným nesprávnym postupom na účely zákona č. 514/2003
Z. z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je preto vylúčená.

Navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nakoľko z citovaných zákonných ustanovení zákona č.
514/2003 Z. z., konkrétne ust. § 6 ods. 1 je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škodu
spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnuté, aby nezákonnosť rozhodnutia bola
konštatovaná príslušným orgánom, ktorý už toto právoplatné rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmení

alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu. Táto podmienka
nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za nezákonné a zároveň
ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Otázku správnosti postupu pri
rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie taktiež nie je na mieste

posudzovať. Navrhovateľ ďalej uvádza, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal
opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu. V tomto smere odporca poukázal na viaceré
uznesenia Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky, rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Odporca považuje za nevyhnutné v pravom rade poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej dikcie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15 - dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu (okrem exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d) Exekučného poriadku), ak ho súd nepoverí, 15 - dňová lehota neplatí. Navrhovateľ nepreukázal,
že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažností, že by existovalo
právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Odporca má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci
v existencii prieťahov. Zároveň odporca poukázal aj na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., v
prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim
vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 - dňovej lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote. Lehota na uplatnenie tohto nároku

(premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia buď 15 - dňovej lehoty od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcii, resp. 30 - dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora. Vzhľadom na uvedené odporca vznáša námietku
premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od doručeniažiadostioudeleniepovereniapreddňom23.04.2009,resp.priktoromdošlokuplynutiu30-dňovejlehoty
od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy
boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Ďalej sa odporca vyjadroval k

materiálnejškode,akoajknemajetkovejujme.Zdôvodunepreukázaniasplneniazákladnýchzákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považuje
návrh navrhovateľa za právne neopodstatnenú a žiada, aby súd návrh proti odporcovi v celom rozsahu
zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania s tým, že odporca si uplatňuje právo na
náhradu trov konania. Predmetné vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi navrhovateľovi poštou

a bolo zaslané aj cestou mailu tak, aby sa mohol s ním oboznámiť ešte pred vykonaním nariadeného
pojednávania.

Súd vec prejednal dňa 13.01.2015 podľa § 115a Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania, pretože v konaní išlo podľa jeho pôvodného názoru o drobný spor v zmysle § 29 ods. 6
veta druhá Občianskeho súdneho poriadku (hodnota žalovanej pohľadávky bez príslušenstva v čase

začatia konania neprevyšuje 1.000,- Eur).

Súd postupoval podľa ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a oznámil miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Súd určil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 13.01.2015 o 12.30 hod., na ktorom aj

verejne rozsudok vyhlásil. Na úradnej tabuli bolo zverejnené toto oznámenie o mieste o čase verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 15.12.2014 (čl. 79).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, ktoré boli doložené do súdneho spisu,
ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17Er/4991/2010 a návrh navrhovateľa

zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, ktoré
súdu doručil dňa 28.01.2015.

Krajský súd v Žiline svojim rozhodnutím sp. zn. 6Co 198/2015 zo dňa 30.04.2015 rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Riadiac sa dôvodmi odvolacieho súdu prvostupňový súd

nariadiltermínpojednávanianadeň18.06.2015,ktorývšaknáslednezrušilzdôvodu,ženavrhovateľdňa
11.06.2015 doručil návrh na prerušenie konania z dôvodu, že pred Okresným súdom Prešov prebieha
konanie pod sp. zn. 7C 6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal
podľa žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu

transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Súd o
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania rozhodol uznesením zo dňa 16.06.2015 a návrh zamietol.
Uznesenienadobudloprávoplatnosťdňa07.10.2015(potvrdenéodvolacímsúdomsp.zn.9Co496/2015
zo dňa 27.08.2015).

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 03.12.2015. Navrhovateľ opätovne dňa 23.11.2015
súdu doručil návrh na prerušenie konania z tých istých dôvodov, o ktorom prvostupňový aj odvolací
súd právoplatne rozhodol (č.l. 152, 185). Súd uznesením zo dňa 24.11.2015 návrh navrhovateľa na
prerušenie konania zamietol (č.l. 213). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2015.

Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 04.02.2016. Navrhovateľ elektronickým podaním bez
zaručeného elektronického podpisu súdu doručil dňa 29.01.2016 návrh na prerušenie konania, ktorý
obsahom i z dôvodov bol totožný ako návrh na prerušenie konania zo dňa 11.06.2015, 20.11.2015, o
ktoromsúdužprávoplatnerozhodol.Ztýchtodôvodovsúdvovecivykonaldňa04.02.2016pojednávanie
v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Na pojednávaní dňa

04.02.2016 bolo konanie o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania zastavené z dôvodov, že o
totožnom návrhu už bolo dvakrát právoplatne rozhodnuté.

Zo spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 17Er/4991/2010 súd zistil, že súdny exekútor N.. M. Y. dňa
15.10.2010 podal na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej

na exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 11668/10 vo veci oprávneného: C., G..M..B.., V.Č.: XX XXX XXX,
C. XX, XXX XX H., proti povinnému: N. Q.,T.. XX.XX.XXXX, H. U.Č. U., C. XXX/X, pre vymoženie sumy
140,- € s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 24.05.2010, spisová zn: SR 03858/10, právoplatný dňa 21.06.2010 a vykonateľný dňa 24.06.2010 azápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 03.08.2010. Okresný súd Martin dňa 20.10.2010 vydal
uznesenie, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a ktoré bolo súdnemu
exekútorovi doručené dňa 08.11.2010.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovalabez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žiadosti o udelenie

poverenia /ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z./ štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na: a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení.

Zákon č. 514/2003 Z. z. v § 9 ods. 1 považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie povinnosti

orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Na predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Súd na základe tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu zistil, že tento si uplatňuje náhradu majetkovej
škody vo výške 125 € a nemajetkovej ujmy vo výške 331,92 €, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Martin. Nesprávneho úradného postupu sa mal Okresný súd
dopustiť tým, že o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v zákonnej lehote.
Súd preto v zmysle ust. zákona č. 514/2003 Z. z. zisťoval existenciu podmienok, ktoré zakladajú
objektívnu zodpovednosť štátu za vznik škody, a ktoré musia byť splnené súčasne, a to:

1) Nesprávny úradný postup pri rozhodovaní o udelení poverenia
2) Vznik škody
3) Príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou

O nárokoch na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom rozhoduje súd. Poškodený

sa však môže domáhať súdnej ochrany až potom, čo písomne požiadal príslušný orgán, teda v danom
prípade Ministerstvo spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie žiadosti o odškodnenie a tento
orgán neuspokojil nárok na náhradu škody alebo jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.
Vychádzajúc z ust. § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. v spojení s právnymi názormi, ktoré boli
vyslovené v uznesení Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co 138/2013-36 zo dňa 30.04.2013 súd konštatuje,

že bolo preukázané, že žalobca dňa 25.09.2012 písomne požiadal príslušný orgán, teda Ministerstvo
spravodlivosti SR o predbežné prerokovanie nároku. Doručenie žiadosti potvrdil aj odporca v podaní zo
dňa 17.05.2013 a napokon to vyplýva aj z podacej pečiatky odporcu na sprievodnom liste. Odporca
uvádzal, že navrhovateľ mu neposkytol súčinnosť, lebo žiadosť nemala požadované náležitosti. Aj v
prípade neodstránenia nedostatku žiadosti by v zmysle ust. § 16 ods. 2 vety za bodkočiarkou zákona

č. 514/2003 Z. z. nebolo dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto
zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde, preto obsah žiadosti o predbežné prerokovanie
nebol rozhodujúci. Súd nemal preukázané, že by nárok navrhovateľa na náhradu škody alebo jeho časti
bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Pri posudzovaní námietky premlčania, ktorú vzniesol odporca vo vyjadrení k veci, súd vychádzal z
tohto, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená súdnym exekútorom
N.. M. Y. dňa 15.10.2010, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 20.10.2010, súdnemu
exekútorovi doručené dňa 08.11.2010. Dňom doručenia sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ktorá mu
mohla vzniknúť tým, že súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcií do 15-

dní od doručenia tejto žiadosti. Návrh na súd bol podaný 27.09.2012, a preto súd mal za to, že návrh na
začatie konania bol v predmetnej veci podaný včas a námietka premlčania je nedôvodná.

Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. považuje za nesprávny úradný postup aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Na
predmetné exekučné konanie sa vzťahuje zákon 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení o vzniku prieťahov v konaní navrhovateľ navrhol pripojenie
súdneho spisu exekučného súdu v exekučnej veci navrhovateľa proti povinnému N. Q. pre vymoženie
pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Pokiaľ

navrhovateľ v návrhu na začatie konania uvádzal, že nemôže označiť spisovú značku exekučného
konania, pretože mu ju súd neoznámil, tak ide o nepravdivé tvrdenie, nakoľko spisová značka
predmetného exekučného konania bola uvedená v poverení na vykonanie exekúcie a ktoré bolo
súdnemu exekútorovi riadne doručené. Súd vlastným šetrením zistil, že ide o exekučné konanie
vedené na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Er/4991/2010. Z uvedeného exekučného spisu bolo

preukázané, že dňa 15.10.2010 bola na tunajší exekučný súd doručená žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej súd rozhodol dňa 20.10.2010 vydaním poverenia. Z
pripojeného spisu jednoznačne vyplýva, že konanie bolo začaté podaním žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 15.10.2010. O predmetnej žiadosti súd rozhodol vydaním poverenia dňa
20.10.2010, teda po 5 dňoch od doručenia žiadosti a nie po 180-tich dňoch ako nesprávne uvádza
navrhovateľ. Súd sa nemohol stotožniť so skutkovým tvrdením navrhovateľa, že k rozhodnutiu o žiadosti

o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby, kedy mal byť súd v omeškaní viac
ako 180 dní.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ argumentoval aj tým, že exekučný súd sa pri rozhodovaní o jeho
návrhu dopustil zbytočných prieťahov, čím porušil jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a požadoval, aby súd konštatoval porušenie uvedeného práva, súd k tejto požiadavke
navrhovateľa uvádza, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže určiť len Ústavný
súd SR, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv fyzických a právnických osôb.
Súd môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom
konaní v zmysle § 9 ods. zákona č. 514/2003 Z. z. len v prípade, tak ako to poukázal žalovaný vo

svojom vyjadrení, ich konštatovania, či už vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažností na prieťahy právoplatným rozhodnutím vydanom v disciplinárnom
konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, o porušení práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti konštatujúcom porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľ

však nesplnil svoju dôkaznú povinnosť v zmysle ust. § 120 ods. 1 OSP v tomto sporovom konaní a
netvrdil, a ani nepreukázal kedy, ktorý štátny alebo súdny orgán a ktorým rozhodnutím zistil existenciu
prieťahov v súdnom konaní, keďže rozhodovanie o tejto otázke nepatrí do právomoci súdu prvého
stupňa.

Súd ma za to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelení poverenia na vykonanie exekúcie v
predmetnej veci konal v zákonnej lehote. Všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného
a boli vykonávané v súlade s exekučným poriadkom. Súd nemal v konaní preukázané žiadne prieťahy
v exekučnom konaní - teda opomenutie vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, t.j. nemal
preukázaný nesprávny úradný postup, ako jeden z predpokladov, ako bolo vyššie konštatované, pre

vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd preto návrh navrhovateľa,
ako nedôvodný aj z týchto dôvodov v celom rozsahu zamietol.

Súd postupoval podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. a oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najneskôr 5 dní pred jeho vyhlásením. Súd určil miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku na deň 13.01.2015 o 12,30 hod., na ktorom aj verejne rozsudok vyhlásil.
Na úradnej tabuli bolo zverejnené toto oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku dňa
15.12.2014 ( č.l. 79 ).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovi, ktorý mal vo veci plnú úspech

však ich právo na náhradu nepriznal. Odporca vo vyjadrení, ktoré bolo podané vo veci samej si uplatnil
náhradu trov konania, preto mu ich súd na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.01.2015 priznal. Tieto
si však nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote a ani z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Preto
mu súd v súlade s ust. § 151 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal a v takomto prípade súd
nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým

sa konanie skončilo na pojednávaní dňa 13.01.2015.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie

exekúcie.