Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 27, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Er/54/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408200439
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8408200439.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnom konaní oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, akciová
spoločnosť, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného: JUDr. Marián
Chovanec,advokátsosídlomP.O.Box259,81000Bratislavaprotipovinnému:D.J.,F..XX.X.XXXX,F.T.
XXX XX Q. XXX, W.. XX.X.XXXX, občan SR pre vymoženie sumy 23,24 eur s prísl. a trov exekúcie takto

r o z h o d o l :

I.ExekúciavedenásúdnymexekútoromJUDr.Mgr.PavlomHalásompodsp.zn.:Ex651/08savyhlasuje

za n e p r í p u s t n ú.

II. Exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Pavlom Halásom pod sp. zn.: Ex 651/08 sa z a
s t a v u j e.

III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 28,04 eur, a to v

lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal 24.1.2008 na exekútorský úrad vo výroku označeného súdneho exekútora návrh na
vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 23,24 eur s príslušenstvom

priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 2C 716/98-14 z
21.7.1998.

5.3.2008 súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým
v plnom rozsahu vyhovel jeho žiadosti.

Poverenýsúdnyexekútordoručilsúdu11.5.2009podnetnazastavenieexekúciezdôvodu,žeoprávnený
nezložil preddavok na trovy exekúcie. Ako prílohu predložil predmetnú výzvu adresovanú oprávnenému,
z ktorej je zrejmé, že preddavok činí 11,06 eur. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 492,21 eur.

K predmetnému podaniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý podaním z 24.2.2016 uviedol,
že na podanom návrhu na výkon exekúcie netrvá.

Následne súd zistil, že povinný zomrel 19.1.2006.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "EP") exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.Po nahliadnutí do súdneho registra "D" súd zistil, že povinný zomrel XX.X.XXXX, teda pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie i pred samotným začatím exekúcie. Dedičské konanie bolo na tunajšom

súde vedené pod sp. zn.: XD XX/XXXX a uznesením z XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa XX.XX.XXXX, zastavené pre nedostatok majetku poručiteľa, teda povinného.

Podľa § 9a ods. 1 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak tento
zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za
ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa§161ods.2CSPakideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie

zastaví.

Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.

Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
"OZ"), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

Podľa § 7 ods. 2 prvá veta OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel súd k záveru,
že v danom prípade je dôvodné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, keďže povinný ako účastník konania
stratil procesnú spôsobilosť dňom smrti, teda dňa 19.1.2006 a samotný návrh na vykonanie exekúcie
mal smerovať až voči prípadnému dedičovi resp. dedičom, teda voči osobám, voči ktorým by sa v zmysle

§ 37 ods. 3 EP preukázalo, že na nich prešla povinnosť z exekučného titulu.

S poukazom na vyššie uvedené možno konštatovať, že za daných okolností ide o neodstrániteľný
nedostatok konania. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti a povahu konania, považoval súd za
opodstatnené rozhodnúť v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a predmetnú exekúciu

zastaviť. Súd na základe týchto zistených skutočností vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle §
57 ods. 1 písm. g/ EP, právny následkom čoho bolo jej zastavenie. O neprípustnosti exekúcie ako o
predbežnejotázkeaojejzastavenírozhodolsúdjednýmuznesením,nakoľkoideodvavzájomnezávislé
výroky a osobitný spôsob rozhodovania o neprípustnosti a následne o zastavení exekúcie by odporovalo
hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada

za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti
so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť

nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Vzhľadom na skutočnosť,
že oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie, keďže povinný stratil procesnúspôsobilosť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, má sa za to, že oprávnený procesne zavinil
nielen vedenie samotnej exekúcie, ale i jej zastavenie, a teda je povinný nahradiť nevyhnutné trovy
exekúcie, a to trovy súdneho exekútora.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 492,21 eur pozostávajúce z odmeny vo výške
292,16 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky (podľa počtu hodín), z odmeny vo výške 76,36 eur za
23 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 vyhlášky, hotových výdavkov
vo výške 45,10 eur a 19 % DPH.

Podľa§14ods.1vyhláškyč.288/1995Z.z.oodmenáchanáhradáchsúdnychexekútorovvtedyplatnom
znení (ďalej len "vyhlášky") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur (200 Sk) za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti.

V zmysle uvedeného ustanovenia jednotlivé úkony exekučnej činnosti sa odmeňujú buď paušálnou
sumou alebo hodinovou odmenou. Ak za určité úkony vyhláška priznáva paušálnu odmenu nemožno
za tie isté úkony priznať odmenu podľa času vynaloženého na tieto úkony.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v celkovej výške 292,16 eur za 44 začatých

hodín exekučnej činnosti, nakoľko zastáva názor, že nie je možné priznať hodinovú odmenu za
úkony exekučnej činnosti, ktoré sú odmeňované paušálnou odmenou. V opačnom prípade by došlo
k duplicitnému odmeňovaniu toho istého úkonu exekučnej činnosti. Je nesporné, že napr. k získaniu
poverenia je potrebný úkon exekútora, ktorým je spracovanie žiadosti o udelenie poverenia. Získanie
poverenia na vykonanie exekúcie zahŕňa aj vyhotovenie a podanie žiadosti o udelenie poverenia na

súd, a tak je to aj v prípade ďalších taxatívne vymedzených úkonov exekučnej činnosti, za ktoré je
vyhláškou ustanovená paušálna odmena (upovedomenie o začatí exekúcie, exekučný príkaz, príkaz na
začatieexekúcie,zisťovaniemajetku/účtu/platiteľamzdypovinného).Inývýkladbyviedolkneúmernému
zvyšovaniu odmeny exekútora a tým aj trov exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi
paušálnu odmenu vo výške 3,32 eura (100,- Sk) za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Za účelné úkony odmeňované paušálnom odmenou považuje súd 6 uplatnených úkonov exekučnej
činnosti - získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku

povinného., zisťovanie adresy povinného, zisťovanie nehnuteľnosti povinného a doručenie príkazu na
začatie exekúcie, preto súd priznal paušálnu odmenu vo výške 19,92 eur (t. j. 3,32 eur á 6).

Pri paušálnych úkonoch si exekútor účtoval odmenu za 17 doručení príkazov na začatie exekúcie, teda
17 úkonov exekučnej činnosti. Znenie ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky hovorí o doručení príkazu

na začatie exekúcie v jednotnom čísle, z čoho sa dá usudzovať, že súdnemu exekútorovi za každé
doručenietýchtopísomnostípaušálnaodmenanepatrí.Pretosúdpriznalodmenulenzajednodoručenie
príkazu na začatie exekúcie.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov

účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd sa nestotožnil s predloženým vyúčtovaním ani v časti hotových výdavkov predstavujúcich poštovné
v uplatnenej výške 45,10 eur (1 á 1,13 eur - zaslanie žiadosti na súd, 2 á 1,19 eur - doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenému a povinnému, 17 á 1,19 eur - doručenie príkazov na
začatie exekúcie do 17 bánk, 17 á 1,19 eur - doručenie príkazov na odblokovanie účtov do 17 bánk, 1
á 1,13 eur vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie).Predloženým exekučným spisom sp. zn.: Ex 651/08 súdny exekútor síce preukázal vyhotovenie 17
príkazov na začatie exekúcie preukázal (chýbalo 17 príkazov na odblokovanie účtov povinného), avšak v
exekučnom spise sa nenachádzali originály doručeniek preukazujúce ich doručenie príslušným bankám.

V exekučnom spise taktiež absentoval originál doručenky preukazujúcej doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie oprávnenému. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu len preukázaných
hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 3,45 eur (1 á 1,13 eur - zaslanie žiadosti na súd,
1 á 1,19 eur - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a 1 á 1,13 eur vrátenie poverenia
na vykonanie exekúcie).

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitnéhozákona,17bb)zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej
hodnoty.

V zmysle predloženého vyúčtovania súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v
odmene súdneho exekútora vo výške 19,92 eur, hotových výdavkov vo výške 3,45 eur predstavujúcich
poštovné a 20 % DPH vo výške 4,67 eur, teda trovy exekúcie v celkovej výške 28,04 eur. Pri
priznávanícelkovejvýškytrovexekútorasúdrešpektujúcpredovšetkýmzásadyhospodárnosti,účelnosti
a preukázanosti konštatuje, že súdny exekútor predloženým exekučným spisom sp. zn.: Ex 651/08

dostatočne preukázal, že vzhľadom k spôsobu vykonávanie exekúcie, išlo o účelné vynaložené výdavky
len vo výške 28,04 eur.

O trovách účastníkov konania rozhodol súd analogicky podľa Civilného sporového poriadku.

Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z procesnej zodpovednosti účastníka za zastavenie
konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku podania nedôvodného

návrhu na vykonanie exekúcie, keďže povinný ako účastník konania stratil procesnú spôsobilosť ešte
pred jeho podaním. Z uvedeného vyplýva, že samotný oprávnený zavinil nielen vedenie tejto exekúcie,
ale i jej zastavenie, preto je povinný nahradiť nevyhnutné trovy konania povinnému. Keďže povinného
niet, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.