Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, July 21, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/39/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415010116
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415010116.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí konanom 21. júla 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Milana Repáňa a JUDr. Márie Urbanovej prejednal odvolania
obžalovaného W. F. a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/27/2015 z
12.1.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.

9T/27/2015 z 12.1.2016 v časti výroku o treste - o povinnosti obžalovaného W. F. podľa § 51 ods. 2, ods.
4 Tr. zák. platiť riadne a včas bežné mesačné výživné voči synovi J..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W. F. uznaný za vinného zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je
uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podmienečne odložený a súčasne bol obžalovanému uložený probačný dohľad nad jeho
správaním v skúšobnej dobe, ktorá bola určená na 3 roky.

Súčasne podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. prikázal súd obžalovanému zaplatiť zameškané výživné voči

synovi J. vo výške 1.407,78 €, platiť riadne a včas bežné mesačné výživné voči synovi J. a zamestnať
sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie obžalovaný, a to do výroku o vine a do výroku o treste,
ktoré bližšie nezdôvodnil.

Odvolanie podal aj prokurátor, a to v prospech obžalovaného do výroku o treste. Namietal výrok, ktorým
bolo obžalovanému prikázané riadne a včas platiť bežné mesačné výživné voči synovi J.. Poukázal
na ust. § 122 ods. 13 Tr. zák. o pokračovaní v trestnej činnosti. Ak páchateľ pokračuje v neplatení
výživného aj po právoplatnom skončení jeho predchádzajúceho trestného stíhania, ide o nový skutok
vykazujúci znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Nie každé neplatenie výživného samo
osebe je trestným činom a konečný verdikt o takomto závere môže súd vysloviť len v rámci riadne

vykonaného trestného konania. V prípade ak má páchateľ uloženú povinnosť v skúšobnej dobe platiť aj
bežné mesačné výživné ako súčasť uloženého trestu a túto povinnosť si riadne neplní, je mu takýmto
postupom odňatá príležitosť sa akokoľvek brániť, keďže je na úvahe súdu, či o dôsledkoch neplnenia si
povinnosti uloženého trestu rozhodne už počas plynutia skúšobnej doby alebo krátko po jej skončení v
zákonnej lehote. Tým dochádza aj k porušeniu práv páchateľa na obhajobu, keďže neprebehne trestné
konanie týkajúce sa jeho neplatenia ďalšieho výživného už po právoplatnom odsúdení. Poukázal aj na

skutočnosť, že prvostupňový súd nedostatočne vymedzil a pomenoval príkazy uložené obžalovanému,keď neuviedol písmena § 51 ods. 4 Tr. zák. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok
v časti, ktorou bol uložený obžalovanému príkaz riadne a včas platiť bežné mesačné výživné, zrušil.

Krajský súd na podklade podaných odvolaní preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo a zistil, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektmi
a že tieto sú dôvodné, pokiaľ ide o výrok napadnutý odvolaním prokurátora.

Keďže obžalovaný napadol odvolaním celý rozsudok, krajský súd preskúmaním spisu zistil, že v
konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, postupoval prvostupňový súd podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku, ktorých zmyslom je zabezpečiť náležité zistenie skutkového stavu
a možnosť uplatnenia práv obžalovaného na obhajobu, pričom okresný súd vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, tak ako mu to ukladá zákon. Vykonané dôkazy tiež spôsobom
upraveným v ust. § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil a dospel ku správnym a úplným skutkovým zisteniam.

V odôvodnení rozsudku taktiež dostatočne vyložil, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú
jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek

pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho
názoru, že v danom prípade boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je vo vzťahu k výroku o vine podrobné, zrozumiteľné a
logické, a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň v celom rozsahu odkazuje. Ani podľa
názoru krajského súdu niet pochýb, že obžalovaný svojím konaním uvedeným vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku spáchal prečin zanedbania povinnej výživy. Pokiaľ však prvostupňový súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku konštatuje, že zo strany obžalovaného ide o úmyselné konanie,

krajský súd poznamenáva, že takéto konštatovanie odporuje právnej vete vo výroku napadnutého
rozsudku, v ktorej je uvedené, že obžalovaný sa konania dopustil z nedbanlivosti. Takáto nepresnosť v
odôvodnení napadnutého rozsudku však nemá vplyv na zákonnosť výroku o vine.

Pokiaľ ide o výrok o treste, v tomto smere sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s odvolacími

námietkami prokurátora, pokiaľ ide o príkaz uložený obžalovanému platiť riadne a včas bežné mesačné
výživné voči synovi J.. V tomto smere aj krajský súd poukazuje na špecifické ustanovenie § 122 ods. 13
Tr. zák. vo vzťahu k trestnému činu zanedbania povinnej výživy. Preto odvolacie námietky prokurátora
považuje krajský súd v celom rozsahu za dôvodné. Naviac krajský súd poznamenáva, že povinnosť
obžalovaného riadne a včas platiť výživné voči svojmu synovi J. mu vyplýva priamo zo zákona. Takýto

príkaz uložený obžalovanému v napadnutom rozsudku preto považuje krajský súd za neopodstatnený.
Na základe podaných odvolaní preto krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, a to
v časti, ktorou bolo podľa § 51 ods. 2, 4 Tr. zák. prikázané odsúdenému platiť riadne a včas bežné
mesačné výživné voči synovi J..

Opodstatnené je aj konštatovanie prokurátora, že prvostupňový súd nevymedzil presne príkaz uložený
obžalovanému podľa § 51 ods. 4 Tr. zák., keď neuviedol konkrétne písmeno. Takáto nepresnosť
však podľa názoru krajského súdu nemá vplyv na zákonnosť výroku o treste, keďže povinnosti
uložené obžalovanému prvostupňovým súdom v zmysle § 51 ods. 4 Tr. zák. zodpovedajú povinnostiam
vyplývajúcim z tohto zákonného ustanovenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.