Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 30, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8P/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716208667
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716208667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa: M. Ž., M.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: T. Ž., M.. XX.XX.XXXX, bytom B. M. A. Č..
X a otca: P. Ž., M.. XX.XX.XXXX, Q. Y. X/XX, L., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je povinný prispievať na výživu maloletej M. Ž., M.. XX.XX.XXXX, sumou 140 eur mesačne, a
to od 01.07.2016, vždy do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Martin č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 04.05.2011, a to vo

výroku o výživnom otca na maloletú M. Ž., M.. XX.XX.XXXX.

Otec je povinný uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.07.2016 do 30.9.2016
v sume 180 eur, pričom tento nedoplatok mu súd p o v o ľ u j e splácať v mesačných splátkach po
10 eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
zročnosť celého nedoplatku, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 25.07.2016 sa matka domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení
vyživovacej povinnosti otca voči maloletej M. Ž. zo sumy 80 eur na 150 eur mesačne. Zvýšené výživné
žiadala od podania návrhu. Matka v návrhu uviedla, že maloleté dieťa bolo zverené do jej osobnej
starostlivosti. O výške vyživovacej povinnosti otca bolo naposledy rozhodované rozsudkom tunajšieho
súdu č.k. XC/XX/XXXX-XX zo dňa 04.05.2011. Na odôvodnenie svojho návrhu matka uviedla, že býva s
maloletou v dvojizbovom byte nachádzajúcom sa v bytovom dome. Všetky výdavky spojené s bývaním,
chodom domácnosti, ako aj svojimi potrebami a potrebami maloletej zabezpečuje výlučne sama. Otec

maloletej prispieva na jej výživu sumou 80 eur, ktorá je však vzhľadom na vek ako i potreby maloletej
nedostatočná.Maloletáukončilavškolskomroku2015/2016povinnúškolskúdochádzkuaodseptembra
2016nastupujenastredoškolskévzdelávanienaStrednúodbornúškoluobchoduaslužiebMartin,odbor
kaderníčka a táto zmena bude mať dopad i na zvýšenie výdavkov na potreby maloletej. Na jednej strane
pôjde o náklady na školské pomôcky, školné, stravné, ale i cestovné náklady, nakoľko doposiaľ sa škola,
ktorú navštevovala, nachádzala v obci ich trvalého pobytu. Už v súčasnosti má k dispozícii zoznam vecí,
potrieb a pomôcok, ktoré majú rodičia dieťaťu zabezpečiť pred nástupom na vzdelávanie, čo celkovo

činí viac ako 150 eur. Matka je zamestnaná ako operátor výroby a jej príjem predstavuje okolo 600
eur netto mesačne. Pravidelné najnutnejšie výdavky na bývanie sú okolo 200 eur a cestovné do a
zo zamestnania 40 eur. Má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletej, nakoľko navštevujú
odborného lekára v očnej ambulancii, maloletá má problémy so zrakom a musí nosiť silné okuliare.Otec nad rámec výživného neprispieva žiadnou sumou, nekupuje maloletej žiadnej veci, ani na sviatky,
meniny, narodeniny či Vianoce. S maloletou sa otec už dlhodobo nestretáva.

2.Otecsaknávrhumatkyvyjadrilpodanímzodňa18.8.2016,vktoromuviedol,žebývav3-izbovombyte
spolu s manželkou, jej ZŤP synom a spoločnou trojročnou dcérou. Príjem má okolo 900 eur mesačne.
Uviedol, že spláca hypotekárny úver mesačnou splátkou v sume 224,80 eur, ďalej má náklady na
domácnosť - nájomné 170 eur, elektrika 38 eur, plyn 10 eur, internet a TV - 20,40 eur, životná poistka
12,45 eur, telefón 25 eur, cestovné do zamestnania - 20 eur. Tieto výdavky uhrádza mesačne. Zo

zvyšku výplaty, čo je v priemere 400 eur, hradí stravu, oblečenie, hygienické potreby, školské potreby.
Na maloletú platí výživné v sume 80 eur. S nástupom dcéry Niny, ktorú má s terajšou manželkou, do
materskej školy, mu pribudnú výdavky o 47 eur. Ročne hradí poistku bytu a domácnosti v sume 23
eur, poistku za auto v sume 115,06 eur, daň za byt v sume 15,70 eur a poplatok za komunálny odpad
v sume 100 eur. Otec je ochotný prispievať na maloletú výživným zvýšeným o 20 eur, t.j. 100 eur,
a to od 1.9.2016, nakoľko vyššie výživné by mu finančne nevychádzalo. Taktiež je ochotný prispieť

jednorazovo polovičnou čiastkou na výdavky spojené so školou maloletej a polovičnou čiastkou na
zakúpenie okuliarov v prípade potreby.

3. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník, hoci bol riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť
neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd pri aplikácii §

180 CSP v spojení s § 31 CMP a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti,
prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, písomným vyjadrením otca k
návrhu, výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinami týkajúcimi sa príjmov a výdavkov rodičov, ako

aj s obsahom celého spisového materiálu a spisom tunajšieho súdu sp.zn. XC/XX/XXXX.

5. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

6. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

7. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada

na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

12. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

13. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
bol dôvodný, nakoľko od posledného rozhodovania o výživnom (04.05.2011) došlo ku zmene pomerov
účastníkov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia, ktoré doteraz upravovalo vyživovaciu povinnosť otca
k jeho maloletému dieťaťu. Zmena pomerov nastala jednak na strane maloletej, ktorá nastúpila nastrednú školu, a taktiež na strane oboch rodičov, ktorým sa zvýšili príjmy (u otca stúpol príjem zo
sumy cca 415 eur na cca 900 eur v čistom, matkin príjem sa zvýšil zo sumy cca 430 eur na cca
600 eur v čistom). Otcovi zároveň pribudla jedna vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére Nine,

narodenej 22.10.2013. Okrem uvedeného zmena pomerov objektívne nastala aj v dôsledku rastu
životných nákladov. K vyživovacej povinnosti otca voči ešte nenarodenému dieťaťu súd neprihliadal,
nakoľko súd rozhoduje na základe skutočností podľa stavu ku dňu vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní
o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej vychádzal súd z oprávnených potrieb maloletej,
ako aj z príjmových pomerov rodičov. Vychádzajúc z príjmových pomerov rodičov otec by mal znášať

2/3 výdavkov na maloletú a matka 1/3. Matka k tomu zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú
a jej bytové potreby, pričom otec sa s maloletou nestretáva, neposkytuje jej ani iné vecné plnenia.
Preto je dôvodné, aby sa podieľal na zabezpečovaní jej potrieb primeranou finančnou sumou. Súd
mal za to, že je v príjmových možnostiach a schopnostiach otca hradiť výživné na maloletú aspoň v
sume 140 eur mesačne, ktorú sumu považuje s prihliadnutím na matkou špecifikované výdavky na
maloletú za primeranú, zohľadniac zároveň skutočnosť, že matka poberá na maloletú prídavok na dieťa

a uplatňuje si daňový bonus. Výživné v sume 140 eur mesačne súd považuje za primerané aj napriek
ďalšej vyživovacej povinnosti otca voči dcére, ktorú má so súčasnou manželkou. Na náklady spojené
s úhradou domácnosti otca a synom manželky súd nemohol z veľkej časti prihliadať, a to napriek
tomu, že súd si je vedomý ťažkej sociálnej situácie, v ktorej sa celá rodina vzhľadom na postihnutie
syna manželky nachádza. Na týchto nákladoch sa však musia podieľať obaja manželia a taktiež otec

syna manželky, nemôže všetko uhrádzať zo svojho príjmu otec a napriek tomu, že má vyšší príjem
ako je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky (priemerná mesačná nominálna mzda
zamestnanca hospodárstva v prvom polroku 2016 bola podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky 884 eur /dostupné na internete: www.statistics.sk/ ; priemerný hrubý príjem otca za prvý polrok
2016 bol 1.155,69 eur) prispievať na výživu dcéry, s ktorou nežije a na výchove ktorej sa osobne

nepodieľa, sumou 100 eur, ktorú sumu navrhol vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky.

14. Zameškané výživné určil súd ako rozdiel sumy výživného, ktoré otec platil do dňa vydania tohto
rozhodnutia a zvýšeného výživného od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie
výživného na súde do konca mesiaca, v ktorom súd vyhlásil tento rozsudok. Preto otec má nedoplatok

na výživnom v sume 180 eur (3 x 60 eur). Toto zameškané výživné je otec oprávnený uhrádzať matke
v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným. Prvé bežné výživné v sume 140 eur + 10
eur bude otec povinný uhradiť do 15. októbra 2016.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

16. Úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vždy rešpektuje aktuálny vek dieťaťa
a jeho potreby. Preto pokiaľ dôjde k zmene pomerov, či už z dôvodu zmeny na strane dieťaťa alebo

k zmene pomerov na strane rodičov, bude to dôvodom na prehodnotenie realizovanej úpravy práv a
povinností rodičov k maloletej.

17. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili, pričom súd vznik trov na ich strane
ani nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin.Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Matka a otec sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,

oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.