Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/52/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204110916
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4204110916.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
proti povinnej: E. S., rod. J., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca v K. J., t. č. na
neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou U. D., bytom J., C. H. XX/XX, o vymoženie 836,49 eura
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 20. 09.

2013 č. k. 12Er/36/2004-10 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnej a

exekúciu zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným u znesením.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 03. 02. 2004 poveril súdneho exekútora JUDr.
Ľubomíra Pekára vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je notárska
zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 07. 11. 2003 pod č. N 4528/2003, NZ
102914/2003. Poukazoval skutočnosť, že za povinného konal a zápisnicu podpísal substituent
splnomocnenca /Mgr. Tomáš Kušnír/ povinného Mgr. Bruno Žlnay, ktorý vyhlásil, že uznáva dlh voči

oprávnenému v celkovej výške 29.238,Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu
vo výške 25.200 Sk. Zároveň v mene povinnej vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,25% denne z dlžnej sumy od 29. 09. 2003 splatí v lehote do 14. 11. 2003, pričom v prípade nesplatenia
dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia. S poukazom na ust. § 574 ods. 2 a § 31
ods. 1, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že uznať záväzok alebo uznať dlh je právom
dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť

je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Ak v čase
uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla
povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne
splnomocnený na takéto právo, teda splnomocnený substituent nemohol svojím konaním jednak uznať
dlh povinnej čo do dôvodu a výšky, ale ani za povinnú súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Dodal, že súčasťou notárskej zápisnice je i vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh splatí v

lehote, ktorú si zjavne určil zástupca povinnej, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinnou,
teda poviná bol takto zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusela mať ani vedomosť,
že začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
Vyjadril názor, že notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má ísť o spôsobilý
exekučný titul, spísaná osobou povinnou aj osobou oprávnenou, a nie ako to bolo v danom prípade,
keď bola spísaná len so zástupcom povinnej. Notárska zápisnica preto v danom prípade nezodpovedá

požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie §41 ods.2 písm. c) Exekučného
poriadku. Skonštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu,atozdôvodu,žeplnomocenstvoudelenépovinnoujevrozpores§31anasl.OZ,takiuznaniezáväzkuv
zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
je neplatné. Vzhľadom na to, že predmetná notárska zápisnica je v zmysle vyššie uvedených dôvodov

neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto notárskej zápisnice je materiálne nevykonateľný,
čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie, súd prvého stupňa exekúciu v
intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a túto
zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa rozhodol nad
rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne
skutkovo a právne vec posúdil. Navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a
Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil
prejudiciálnu otázku v znení „1) je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný

právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy ?, 2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne

ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi ?“ Uviedol, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust.
§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu. Konštatoval, že exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná

nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa, pričom k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už
exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného titulu limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti (ďalej len Notársky poriadok), podľa ktorého súlad úkonu obsahujúceho
právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi posudzuje predovšetkým

notár. V tomto smere mal za to, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne tým právomoc
všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi, poukazujúc na ust. §
43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Uviedol, že exekučný súd svojím rozhodnutím zasiahol do právneho
postavenia účastníkov konania, čím degradoval ochranu ich subjektívnych práv, a to bez ohľadu
na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát. Postup exekučného súdu, ktorým zasiahol do

platných notárskych zápisníc bez časového obmedzenia považoval za neakceptovateľný, nakoľko je
v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej zápisnice, pričom je viazaný
notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Pre
prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

žiadal, aby všeobecný súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 prvej a druhej
vety Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s
princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Vytkol
súdu prvého stupňa, že svojím rozhodnutím porušil i princíp legality, zásadu začatia konania na návrh,

rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania.
Poukázal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v
Slovenskej republike povahu prameňa práva, t. j. Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Namietal, že v danom prípade nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom

postavení a tiež ovplyvniť prípravu obsahu jeho rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho
právne postavenie, poukazujúc na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasil s právnym
záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti udeleného plnomocenstva, keď týmto dojednaním povinný
neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky a rovnako tak jemu nevznikli žiadne nové
práva a výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj

dlh vo forme notárskej zápisnice, pričom povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1
písm. b) Občianskeho zákonníka kedykoľvek odvolať. Mal za to, že plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením, a preto naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok
obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere označil zadostatočne určité a zrozumiteľné. Tiež nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa o tom, že povinný
sa udelením plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, keď žiadne ustanovenie zmluvy nestanovuje,
že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako

exekučného titulu. Opierajúc sa o ust. § 558 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného
poriadku uviedol, že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci
uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice, udelil mu tým plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony
učinil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu.
Uzavrel,žezástupcapovinnéhožiadnymspôsobomneprekročiludelenéplnomocenstvo,napr.spísaním

zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere.
Rovnakotaknesúhlasilsprávnymzáveromsúduprvéhostupňa,žeúčastníkomnotárskejzápisnicemusí
byť aj oprávnený - veriteľ, nakoľko takúto požiadavku zákon neustanovuje. V tejto súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000. Záverom zdôraznil, že notárska
zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu
exekútorovi a súd tento exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď

následne udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 15. 01. 2004
požiadalsúdnehoexekútoraJUDr.ĽubomíraPekára,sosídlomExekútorskéhoúraduvŠali,P.Pázmaňa
51/19ovykonanieexekúcievočipovinnejnavymoženiesumy25.200Sk(836,49eura)spríslušenstvom.
Za exekučný titul označil notársku zápisnicu č. N 4528/2003, NZ 102914/2003 spísanú dňa 07. 11. 2003
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v

zmluve o úvere č. 4182172 zo dňa 04. 06. 2003, za ktorého konal a zápisnicu podpísal substituent
splnomocnenca povinného Mgr. Bruno Žlnay, vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške
29.238 Sk, z ktorej sumy predstavuje poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 25.200 Sk. Zároveň v
mene povinnej vyhlásil, že dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 29.
09. 2003 splatí v lehote do 14. 11. 2003, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo

súdnym výkonom rozhodnutia.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Preskúmavacia

činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku,
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého

vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané

exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/

Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom kvykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky

materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska
zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho
vzťahu, vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby,
povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá

vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu;
ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku),
aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej
a povinnej osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností
účastníkovprávnehovzťahu.Vprípadenotárskejzápisnicesosúhlasomsvykonateľnosťoutrebamaťna
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica

nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134

OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti

exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách

citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré
povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 04. 06. 2003 a
ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného, a ktorý uznal dlh v mene povinnej voči
oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným právnym
úkonom v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto smere dostatočne zistil skutkový

stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na
skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že
s ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš
Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec

spoločností, ktorých predmetom činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného.
V prípade reálneho zistenia, že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením,
v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu
na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o

tom, že Mgr. Tomáš Kušnír konal v rozpore so záujmom povinnej ako zastúpenej. Splnomocnenie, ktoré
mu povinná udelila za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto
udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym
úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne

postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti, v
ktorej súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1

OSP potvrdil.

Oprávnený vo svojom odvolaní žiadal tiež prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podať
návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 prvá, druhá veta Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 prváveta Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok.
Okrem toho s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP žiadal konanie prerušiť a predložiť Súdnemu

dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ prejudiciálne otázky v nasledovnom
znení:
„Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?“
„Je v súlade s čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?.“

Podľa§251ods.4OSP,navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisusapoužijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

Odvolací súd posudzujúc návrhy oprávneného na prerušenie konania v intenciách vyššie citovanej
právnej úpravy dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Osobitným predpisom v zmysle ust. § 251 ods.

4 OSP je totiž Exekučný poriadok, ktorý v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je
možné prerušiť iba vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, čo znamená, že v inom prípade výslovne
vylučuje inštitút prerušenia konania. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zák. č. 7/2005 Z.z.
o konkurze a reštrukturalizácii, nie však Občiansky súdny poriadok, ktorý sa použije len na riešenie
otázok neupravených v Exekučnom poriadku vôbec alebo nedostatočne, aj to za predpokladu, že to

povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde.
Naviac povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej
inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t.j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno
podať žiaden opravný prostriedok.

Záverom odvolací súd poznamenáva, že i v prípade prípustnosti prerušenia exekučného konania by v
danej veci neexistovala potreba obrátiť sa s prejudiciálnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny
dvor EÚ, nakoľko povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ nie je absolútna. Zo žiadneho

ustanovenia OSP totiž nevyplýva povinnosť všeobecného súdu prerušiť konanie a predložiť Súdnemu
dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na
návrh účastníka konania. Predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len skutočnosť, že sa v
konkrétnej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený
obsah úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu, ale že

rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, o jeho výklade alebo o jeho platnosti musí
bezprostrednesúvisieťsosporomprejednávanýmvnútroštátnymsúdom.Prejudiciálnaotázkanastolená
SúdnemudvoruEÚpritomnesmiebyťzjavneneopodstatnenáairelevantnávovzťahukprebiehajúcemu
konaniu. Začatie konanie o predbežnej otázke tak nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia
úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ

(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010).

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania v zmysle
ust. § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP zamietol tak, ako je uvedené v bode I enunciátu tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.