Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7T/51/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114012278
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114012278.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Rastislavom Kreslom, v trestnej veci vedenej proti

obžalovanému N. N., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona na hlavnom
pojednávaní dňa 19. 05. 2016 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný N. N. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T., O. J. XXXX/XX, na slobode, trestaný,

sa uznáva za vinného, že

hoci mu zo zákona o rodine vyplýva vyživovacia povinnosť voči svojmu synovi J. N., R.. XX. XX.
XXXX, trvale bytom T., B.. V. XXXX/XX, ktorej rozsah bol stanovený rozsudkom Okresného súdu T.,
č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 12. 11. 2008, právoplatným dňa XX. XX. XXXX sumou 50 eur mesačne
s účinnosťou od 01. 11. 2008 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky S. D., trvale bytom T., B.. V.
XXXX/XX, ktorý bol zmenený rozsudkom Okresného I. T., č.k. XXP/XX/XXXX-45 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, č.k. XXCoP/XX/XXXX-63 zo dňa 09. 09. 2014, právoplatným dňa 07. 10. 2014
na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01. 04. 2014 vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky S.

D., trvale bytom T., B.. V. XXXX/XX, túto povinnosť si neplnil pravidelne od novembra 2013 až doposiaľ,
pričom bol dobrovoľne nezamestnaný, o prácu neprejavoval skutočný záujem, nezabezpečoval si stály
zdroj príjmov, aby mohol platiť výživné, celkovo uhradil sumu 100 eur, čím mu vznikol dlh vo výške 2.490
eur,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 na trest odňatia
slobody na 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 11. 11. 2014 na tunajší súd obžalobu pod č. k.
XPv XXX/XX/XXXX-XX na obžalovaného N. N. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods.1 Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a zákonnom poučení urobil v zmysle
ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásenie, keď uviedol, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného (č.l. 93-94), svedkyne S.
D. (č.l. 93, 94), oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to rodným listom na meno J. N. (č.l. 34),
pracovným posudkom (č.l. 39, 41-42), oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (č.l.
50-53), reláciami na obžalovaného, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/165/2008-11, a č.k.
18P/62/2013-45, obsahom spisového materiálu sp. zn. 7T/51/2014, ako aj obsahom pripojených spisov

tunajšieho súdu 0T/46/2014, 0T/153/2014 na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný (č.l. 92) na hlavnom pojednávaní dňa 05. 05. 2016 uviedol, že sa cíti byť vinný zo spáchania
skutku, avšak nie je schopný platiť výživné, prišiel o vodičský preukaz za alkohol, nevie sa zamestnať. V
roku 2014 zaplatil 100 eur, inak nič. Vie, akú má splátku výživného, bolo zvýšené z 50 eur na 90 eur. Je

schopný zaplatiť výživné do 16. mája 2016, predá auto. So synom sa stretáva, občas za ním chodieva do
školy, darčeky, ani podobné veci mu nekupuje, nemá peniaze. Kúpi mu napolitanku, čokoládu. Prázdniny
u neho netrávi.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17. 05. 2016 uviedol, že výživné do dnešného dňa nezaplatil, leasingová

spoločnosť mu robí problémy. Je mu to ľúto. Je si vedomý, že spravil chybu, chcel by dlžné výživné
uhradiť, ale nemá z čoho.

Svedkyňa S. D. (č.l. 93) uviedla, že obžalovaný neplatí výživné od novembra 2013, v máji 2014 uhradil
sumu 100 eur, odvtedy nič. Poberá od februára 2015 náhradné výživné od Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Trnava. Obžalovaný občas maloletému niečo donesie, loptu, fľašku, ruksak, tenisky, ktoré mu
však boli veľké.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17. 05. 2016 prokurátorka uviedla, že má za to, že je s poukazom na
vyjadrenie obžalovaného a poškodenej, potrebné skutok prekvalifikovať ako prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b) Trestného zákona.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/165/2008-11 zo dňa 12. novembra 2008, právoplatného
dňa 17. decembra 2008 zaviazal súd obžalovaného povinnosťou od 01. 11. 2008 platiť na výživu

maloletého J. N. mesačne sumu 1500, -Sk, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám
matky S. D..

Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č.k. 18P/62/2013-45 zo dňa 05. 03. 2014 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/13/2014-63 zo dňa 09. 09. 2014, právoplatným dňa 07. 10. 2014

zmenil súd rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 20P/165/2008-11 tak, že vyživovaciu povinnosť
obžalovaného zvýšil zo sumy 1500,- Sk na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01. 04. 2014 vždy
do 15. dňa v mesiaci k rukám matky S. D..
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 01. 03. 2016 a 02. 05. 2016 vyplýva,
že S. D. poberá na oprávnenú osobu J. N. od februára 2015 do apríla 2016 náhradné výživné vo výške

90 eur.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 22. 04. 2014 vyplýva, že obžalovaný
bol naposledy evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 30. 04. 2012 do 15.
01. 2013, vyradený bol z dôvodu neoznámenia dohody o vykonaní práce. Z oznámenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 12. 03. 2014 vyplýva, že obžalovaný od 01. 11. 2012 poberá

dávku v hmotnej núdzi, momentálne vo výške 61,620 eur mesačne.Podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú
schopné samé sa živiť.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu po dlhší čas.

Na základe zhodnotenia vykonaných dôkazov v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku
jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne, má súd za preukázané, že obžalovaný je povinný plniť si
vyživovaciu povinnosť voči synovi J. N., keďže z rodného listu maloletého je zistené, že obžalovaný je
jeho otcom a na základe ustanovenia § 62 zákona o rodine mu vznikla vyživovacia povinnosť, ktorá
mu bola aj deklarovaná rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 20P/165/2008-11 a následne č.k.

18P/62/2013-45 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/13/2014-63.

Z výpovede obžalovaného, ako aj svedkyne - matky maloletého - má súd za preukázané, že obžalovaný
si riadne neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi v období od novembra 2013 až doposiaľ, v
mesiaci máj 2014 uhradil sumu 100 eur.

U obžalovaného nebol zistený žiaden zdravotný hendikep, pre ktorý by nemohol pracovať, alebo aspoň
využiť všetky možnosti na získanie pravidelného zdroja príjmu (napr. hľadať si prácu prostredníctvom
úradu práce), z oznámenia Agentúry brigádnici. sk je zrejmé, že obžalovaný nepracoval, nakoľko
neprejavil záujem o ponúkané práce a dospel k záveru, že celková výška vyživovacej povinnosti v

rozhodnom období je 2.490 eur ((5 x 50 eur) + (26 x 90 eur) - 100 eur = 2.490 eur).

Konanie obžalovaného súd hodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko
vedel o svojej povinnosti vyživovať iného a aj napriek tomu si túto svoju povinnosť neplnil, čím porušil
zákonom chránený nárok na výživu.

Ako už bolo vyššie naznačené, obžalovaný páchal trestný čin permanentne po dobu cca 30 mesiacov,
ktorú skutočnosť súd považuje za závažnejší spôsob konania (§ 207 ods. 3 písm. b) Trestného zákona)
v dôsledku páchania trestného činu po dlhší čas v zmysle § 138 písm. b) Trestného zákona
Obžalovaný teda ako otec maloletého porušil túto zákonom stanovenú povinnosť, keď si neplnil svoju
vyživovaciu povinnosť voči synovi, ktorý nebol schopný sa sám živiť.

Na základe vyššie uvedeného, má súd za preukázané, že obžalovaný sa svojím konaním dopustil
prečinu zanedbania povinnej výživy.

Výrok o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaných, ich zavinenie,
následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a
priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda

musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z
prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v
ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému
sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy
k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov
spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za
úmyselný trestný čin.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákon ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody
na jeden až päť rokov.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery sa súd riadil zásadami uvedenými v ustanovení § 34 ods. 4

Trestného zákona. Súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujú okolnosť, podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu. Súd zároveň
zistil jednu priťažujúcu okolnosť - obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený - § 37 písm. m) Trestného
zákona.

Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený pokračoval v páchaní trestného činu od novembra 2013 do 06.
08. 2014, resp. 12. 08. 2014 kedy došlo k doručeniu trestných rozkazov obžalovanému v inej trestnej
veci a v trestnej činnosti pokračoval aj naďalej až do vyhlásenia rozsudku. V posudzovanej veci preto
pre aplikáciu § 42 ods. 1 Trestného zákona nebola splnená zákonná podmienka spáchania trestného
činu, za ktorý bol odsúdený skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný

jeho trestný čin.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd vychádzal najmä z pripojených listinných dôkazov, z odpisu
registra trestov, ako aj z oboznámených spisov vyplýva, že obžalovaný sa do rozporu so zákonom
dostal už v piatich prípadoch, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. K

zahladeniu však nedošlo v prípade odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
0T/146/14 zo dňa 06. 08. 2014, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého
výkon bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní dvoch rokov a trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá v trvaní štyroch rokov za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ďalej
bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/153/14, ktorým mu

bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený a
určená skúšobná doba v trvaní troch rokov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní päť
rokov za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný má tri priestupky, dva na úseku
dopravy a jeden proti majetku.

Súd ďalej prihliadol na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, rešpektujúc pritom
požiadavky zákona na zabezpečenie účelu trestu hlavne v smere preventívneho pôsobenia a dospel
k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie
jehokonania,jedôvodnýazákonnývzmysle§49ods.2Trestnéhozákonanepodmienečnýtrestodňatia

slobody na spodnej hranici trestnej sadzby, kedy si obžalovaný počas výkonu uloženého trestu môže
dostatočne uvedomiť svoje konanie a správanie. Preto súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný
trestný čin, a preto podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do pätnástich (15) dní odo dňa jeho oznámenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému
zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.