Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 16, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208685
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8113208685.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa Home Credit

Slovakia, a.s., IČO:36 234 176, so sídlom v Piešťanoch, Teplická 7434/147, právne zastúpený
spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o.,, so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti odporcom: X/ M. S.,
nar. X.X.XXXX, bytom K., XX. H. XX a X/ G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H., C. XX, za účasti vedľajšieho
účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO:42 176 778, so sídlom v Prešove,
Námestie legionárov 5, právne zastúpené JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so sídlom v Prešove,
Hlavná 61, v konaní o zaplatenie 1.243,27 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

o trovách konania rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 27.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu v 1. rade na
zaplatenie istiny 1.243,27 Eur.

Navrhovateľ svojim návrhom zo dňa 18.11.2013 navrhoval, aby súd pripustil do konania vstup odporcu
v 2. rade, čo súd následne uznesením zo dňa 9.1.2014 urobil.

Do konania vstúpil aj vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorý žiadal,
aby súd návrh zamietol.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 3.11.2014 návrh navrhovateľa zamietol. Voči tomu sa navrhovateľ odvolal,
poukazoval pritom na nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu.
Krajský súd svojim uznesením zo dňa 28.10.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Poukazoval pritom na to, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval znenie

ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2008, pričom zmluva bola
uzavretá 29.11.2007, kedy vtedy platné znenie zákona písm. j) až s) neobsahovali. Za dôvodnú
považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa nesprávnych skutkových záverov, v dôsledku čoho došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a považoval uplatnenú námietku odňatia možnosti konať pred
súdom navrhovateľovi za dôvodnú. Na základe toho krajský súd uviedol, že v ďalšom konaní je úlohou
súdu prvého stupňa posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku v znení hmotnoprávnej úpravy platnej k
29.11.2007 s tým, že má svoje rozhodnutie vo veci náležite odôvodniť.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:Odporkyňa v 1. rade uviedla, že s odporcom v 2. rade boli manželia, sú už rozvedený. Z Home Credit
mali dva úvery. Ten druhý úver, ktorý je predmetom tohto konania, tak bola im poskytnutá karta, z ktorej
mohli čerpať finančné prostriedky. Bolo to 60.000,-- Sk. Je pravdou, že tú kartičku si brala ona, ale v

tom čase to nepotrebovala, pretože pracovala a peniaze išli vtedajšiemu manželovi, odporcovi v 2. rade.
Následne kartu používal jej vtedajší manžel. Keď sa po rozvode vyporiadavali, tak on vedel, že používal
tieto peniaze, preto zobral na seba úvery pri vyporiadaní BSM.

Odporkyňa predložila súdu rozsudok tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva medzi odporcami - bývalými manželmi, kde odporca v 2. rade sa zaviazal zaplatiť
zostatok úveru poskytnutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX so spoločnosťou Home Credit
zo dňa 20.10.2003.

Navrhovateľ opieral svoj návrh o skutočnosť, že s odporcami uzavrel úverovú zmluvu, na základe ktorej
poskytol pôžičku vo výške 1.991,64 Eur. Výška mesačnej splátky bola 80,66 Eur, počet splátok 48.

Žalovaná suma predstavuje zosplatnenú istinu vo výške 963,85 Eur, úrok z vyššie uvedenej istiny do
času zosplatnenia vo výške 133,69 Eur, úrok z vyššie uvedenej zosplatnenej istiny o poskytnutí úveru
vo výške 98,75 Eur a dlžné poistné vo výške 34,03 Eur.

Súd mal k dispozícii splátkový kalendár, úverovú zmluvu zo dňa 26.11.2007. Táto úverová zmluva bola

na istinu 60.000,-- Sk, mesačná splátka 2.430,-- Sk, počet splátok 48, konečná výška úveru 116.640,--
Sk, RPMN - 44,70 %.

Po zrušujúcom uznesení krajského súdu súd vo veci nariadil pojednávanie a vyzval účastníkov, aby
predložili prípadné ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Navrhovateľ svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil, súhlasil, aby súd konal v ich neprítomnosti a poukázal na listinné dôkazy predložené súdu.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 až 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 29.11.2007,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občianskeho zákonníka“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba

založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Je pravdou, že súd vo svojom rozsudku zo dňa 3.11.2014 nesprávne použil právny predpis, ktorý bol
platný od 1.1.2008, hoci zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá 29.11.2007. Súd teda podrobilopätovnému preskúmaniu predmetnú zmluvu v zmysle spotrebiteľského práva platného v čase uzavretia
zmluvy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Paragraf 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v písm. g) uvádza, že spotrebiteľská zmluva musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Písmeno h) podmienky závislé od objektívnej skutočnosti, pri ktorých splnení
môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, písm. i) - výpočet nákladov uvedených v § 2
písm.c),ktorénebolizahrnutédovýpočturočnejpercentuálnejmierynákladov.Ideourčeniepodmienok,

za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
a čo najpresnejší odhad.

Ročná percentuálna miera nákladov v predmetnej úverovej zmluve bola uvedená 44,70 % a pri
výške úveru 60.000,-- Sk bola konečná výška, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť 116.640,-- Sk, teda
takmer dvojnásobok z poskytnutého úveru. Je nepochybné, že táto úverová zmluva nespĺňa náležitosti

hmotného práva platného v čase uzavretia zmluvy.

Okrem citovaných paragrafov zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné poukázať aj na rozpor
s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa. Zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, je nepochybne takouto. Ako inak
možno nazvať výšku RPMN - 44,70 % a preplatenie samotného úveru vo výške 60.000,-- Sk o ďalších
56.640,-- Sk, čo je takmer výška samotnej istiny.

V súhrne týchto skutočnosti súd považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov.

Keďže odporcovia brali úver vo výške 60.000,-- Sk, z priloženého splátkového kalendára je zrejmé, že
zaplatili 2.597,43 Eur (viac ako výška úveru) a teda s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže
na úver je potrebné prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, je návrh navrhovateľa nedôvodný,
preto ho súd v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho

vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.