Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010277
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215010277.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov
JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného T..
H. W., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného T. H.
W., proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 06.06.2016 sp. zn. 3T/67/2015, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 28.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T.. H. W. z a m i e t a, pretože nie je
dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súdu I. stupňa) bol obžalovaný T.. H.
W. (ďalej len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom

základe, že:
dňa XX. apríla XXXX v čase okolo XX.XX hod. v W. na ulici U. č. XXX v predajni firmy R-T. auto, s. r. o. na
mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. č. XXX tým spôsobom,
že ho udrel päsťou do tváre, následkom čoho poškodený spadol na podlahu, po čom pokračoval v
útoku a opätovne udrel do oblasti tváre už ležiaceho poškodeného, v dôsledku čoho poškodený G. O.
utrpel pomliaždenie čeľustnej vetvy a sánkového kĺbu, pomliaždenie čeľustnej vetvy trojklaného nervu

vpravosporuchoucitlivostiapomliaždenienosasdislokovanouzlomeninounosovýchkostičiek,nosovej
priehrady s poruchou dýchania nosom a viditeľnou deformitou nosa, pričom doba liečenia takéhoto
zranenia trvá maximálne 5 týždňov vrátane korekčnej operácie a následného zotavenia.

Za to mu bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., za zistenia priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. a podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 1 (jeden) rok 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon tohto trestu podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť
poškodeným:

- J. zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom X., Q. č. XX, N.: XX XXX XXX sumu 10,05 Eur,
- G. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. č. XXX sumu 70,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného G. O. so zvyškom jeho nároku odkázal na občianskoprávne
konanie.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podal obžalovaný odvolanie čo do výroku o vine a treste,
pričom konanie ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, nenapadol.V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom obhajcu uviedol, že súd I. stupňa
nesprávne posúdil skutok uvedený v obžalobe, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie. V
odôvodnení rozsudku uviedol súd I. stupňa, že obžalovaný napadol poškodeného v predajni jeho

spoločnosti pri vybavovaní reklamácie. Avšak nevyhodnotil okolnosť, že obžalovaný bol otočený k pultu,
teda bol otočený chrbtom k vstupným dverám do predajne. Obžalovaný sa vôbec nepresvedčil o tom,
či do predajne niekto vstúpil alebo nie a pravdepodobne si poškodeného, ktorý do predajne vstúpil,
ani nevšimol. Následne, keď poškodený položil svoju ruku na plece obžalovaného, tento to vyhodnotil
ako útok a začal sa brániť, čiže konal proti domnelému útoku, pričom bol v značne rozhorčenom

stave a išlo teda o putatívnu obranu proti domnelému útoku. Podľa jeho názoru išlo o tzv. extenzívny
exces z podmienok nutnej obrany v tom zmysle, že obrana bola predčasná, eventuálne smerovala
proti neexistujúcemu útoku. Tento záver je ale zrejmý až po posúdení všetkých okolností tohto prípadu
a s určitým časovým odstupom. Poukázal na to, že v danom mieste a v danom čase pri aktuálnom
rozhorčení obžalovaného bolo možné položenie ruky poškodeným na plece obžalovaného považovať
za fyzický útok, preto je potrebné v každom prípade skúmať, či nesúlad medzi predstavou obžalovaného

a skutočnosťou vznikol zavinením obžalovaného v kontexte s rozpoložením obžalovaného. Pokiaľ
ide o dokazovanie, tak je možné prihliadnuť i na túto verziu, avšak súd I. stupňa tento aspekt
konania obžalovaného nevyhodnotil. Okrem toho poukázal aj na to, že obžalovanému nebola priznaná
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. a/ Tr. zák., i keď z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že
silné citové rozrušenie obžalovaného bolo dané v čase bezprostredne pred útokom. Namietol tiež

odôvodnenie rozsudku, kde postráda akúkoľvek odpoveď na hore uvedené návrhy a na zistený skutkový
stav potom nesprávne súd aplikoval hmotnoprávny predpis. Navrhol, aby rozsudok súdu I. stupňa bol
zrušený a vec vrátená tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca zotrval na dôvodoch uvedených v písomne podanom

odvolaní.

Obžalovaný T.. H. W. na verejnom zasadnutí uviedol, že súd I. stupňa nepostupoval správne, pretože
neexistuje žiadny objektívny svedok, ktorý by preukázal to, že napadol poškodeného. Žiadal, aby súd
preskúmal, či poškodený je cvičený v bojových umeniach, je nebezpečný a agresívny. Tvrdil, že nikto

sa nezaoberal tým, čo predchádzalo tomuto konfliktu, že to bolo reklamovanie škôd, ktoré vznikli pri
oprave jeho motorového vozidla, s čím sa vôbec súd I. stupňa nezaoberal. Okrem toho tvrdil, že
nikto nebral do úvahy správanie sa zamestnancov a vedúceho predajne, ktorí ho bili, o čom svedčí
aj skutočnosť, že mal pohmoždenie hrudníka. Navrhol, aby bol do konania pribratý znalec, ktorý by
sa mal vyjadriť k mechanizmu zranenia u poškodeného a žiadal tiež, aby bolo preverené, z akého

dôvodu nebola vybavená jeho reklamácia. Navrhol vypočuť opätovne poškodeného a ďalších svedkov
na skutočnosť, ako je možné, že nevideli, že ho poškodený napadol, ošetrujúceho lekára, ktorý prvý
ošetroval poškodeného a navrhol pribrať do konania iného znalca, pretože ten, ktorý vypracovával
znalecký posudok, nie je odborníkom a taktiež navrhol neurologické vyšetrenie poškodeného.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že rozsudok súdu I. stupňa
považuje za správny a zákonný. Odvolanie obžalovaného navrhla ako nedôvodné zamietnuť, pretože
vykonaným dokazovaním vina obžalovaného bola preukázaná.

Nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolaniaoprávnenouosobou,KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací,

podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivomuvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral
súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,

s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd dospel k záveru, rovnako ako súd I.
stupňa, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného vo výroku napadnutého rozsudku.
Obžalovanýodzačiatkuspáchanieskutku,kladenéhomuzavinupopieralatvrdil,žekeďšielreklamovať

nesprávne urobenú opravu na jeho motorovom vozidle, resp. poškodenie jeho motorového vozidla a
nedodania originálnych súčiastok, do firmy G. auto s.r.o., čo oznamoval zamestnancom tejto firmy, prišiel
tam poškodený, ktorý sa ho mal hneď spýtať, či sa chce biť, a vtedy ho poškodený napadol, pričom mu
spôsobil zranenia na tvári a hrudníku, keďže mal doudierané rebrá. Tvrdil, že on poškodeného neudrel.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa bránil aj tým, že nikto sa nezaoberal, čo predchádzalo

konfliktu s poškodeným, jeho reklamácia nebola žiadnym spôsobom vybavená a žiadal, aby toto
zabezpečil súd. Ďalej žiadal, aby bolo vzaté do úvahy správanie sa zamestnancov firmy voči nemu,
ktorí ho zbili.

Z vykonaného dokazovania, ako na to správne poukázal v napadnutom rozsudku súd I. stupňa, vina

obžalovaného bola preukázaná, pretože jednoznačne a nepochybne bolo dokázané, že keď obžalovaný
prišiel do predajne reklamovať opravu motorového vozidla, správal sa neprimerane, kričal, nadával
zamestnancom firmy a preto zavolali vedúceho tejto firmy, poškodeného O.. Keď tento prišiel do
predajne, tak pristúpil k obžalovanému, položil mu ruku na plece a spýtal sa ho, v čom je problém, na čo
ho obžalovaný hneď udrel do tváre päsťou a po páde na zem ho opakovane udieral, pričom v ďalšom

konaní mu bolo zabránené práve zamestnancami tejto firmy.
Výpovede svedkov - pracovníkov firmy jednoznačne korešpondujú s výpoveďou samotného
poškodeného, z ktorých vyplýva, že bol to práve obžalovaný, ktorý napadol poškodeného a to nie iba
jedným úderom, ale následne v úderoch pokračoval i po páde obžalovaného na zem. Nemožno preto
súhlasiť s tvrdením obžalovaného uvedenom v odvolaní, že v jeho prípade išlo o putatívnu nutnú obranu,

keď obžalovaný zaútočil na poškodeného, pretože sa domnieval, že tento ho napadol, keď mu položil
ruku na plecia.
Vykonaným dokazovaním toto bolo vyvrátené, pretože bolo preukázané, že keď poškodený vošiel do
predajne, obžalovaný bol síce otočený chrbtom k vstupu predajne, ale poškodený pristúpil k nemu z
boku a ho pozdravil a až potom mu položil ruku na plece a spýtal sa ho, aký má problém. Čiže v žiadnom

prípade na neho neútočil a nepotvrdzuje toto ani sám obžalovaný, ktorý uviedol, že videl poškodeného
vojsť do predajne a tento sa ho mal spýtať, či sa chce biť. Teda v danom prípade sa obžalovaný nebránil
žiadnemu útoku a to ani domnelému.
Ako vyplynulo z odborného vyjadrenia znalca MUDr. Gustáva Škodáčeka, zranenia, ktoré poškodenému
boli spôsobené, boli spôsobené opakovaným úderom päsťou do tváre v oblasti nosa, stredne silnou

intenzitou. Ak by odvolací súd pripustil, že sa obžalovaný bránil domnelému útoku, tak by poškodeného
udrel iba raz a nie aj potom, čo spadol na zem a na zemi ho opakovane udieral do tváre, pričom ho od
poškodeného odtrhli až pracovníci firmy.
Nepotvrdilo sa ani tvrdenie obžalovaného, že poškodený vstúpil do predajne s pracovníkom SBS,
pretože preukázané bolo, že do tejto predajne vstúpil s Y. L., ktorý ho čakal pred predajňou. Aj tohto

svedka slovne napadol obžalovaný v domnení, že ide o majiteľa predajne.
O zraneniach poškodeného svedčia lekárske správy a aj výsluch lekára, ktorý ošetroval poškodeného,
MUDr. Attilu Horvátha, ktorý uviedol, že ho vyšetril 17.04.2014 a aj tomuto uviedol, že bol udretý do tváre
inou osobou a mal deformity nosa.

Bolo zistené, že poškodený útokom obžalovaného utrpel pomliaždenie tváre vpravo v oblasti líca
a sánkového kĺbu, pomliaždenie čeľustnej vetvy trojklaného nervu vpravo s poruchou citlivosti a
pomliaždenie nosa s dislokovanou zlomeninou nosových kostičiek, nosovej priehradky s poruchoudýchania nosom a viditeľnou deformitou nosa. Tieto zranenia si vyžiadali liečbu vrátane korekčnej
operácie nosa maximálne 5 týždňov.

Na základe tohto dokazovania potom správne súd I. stupňa konanie obžalovaného právne kvalifikoval
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., pretože inému úmyselne ublížil na zdraví
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., keď sa fyzicky na
mieste prístupnom verejnosti dopustil výtržnosti tým, že napadol iného.

Návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania na opätovné vypočutie poškodeného a ďalších
svedkov, prečo títo nevideli, že ho poškodený napadol, ako aj návrhy na vypočutie lekára, ktorý prvý
ošetroval poškodeného a pribratie iného znalca na vypracovanie znaleckého posudku, ako aj návrh na
neurologické vyšetrenie poškodeného, odvolací súd zamietol, pretože poškodený bol vypočutý tak v
prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, rovnako boli vypočutí všetci svedkovia, prítomní pri
incidente medzi obžalovaným a poškodeným a takisto bol vypočutý aj lekár - chirurg, ktorý poškodeného

ošetroval MUDr. Attila Horváth, z ktorých výpovedí súd I. stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí.
Vzhľadom na vyjadrenie znalca traumatológa MUDr. Škodáčka, nebolo potrebné pribrať do konania
iného znalca, pretože tento zodpovedal všetky otázky, majúce vplyv na posúdenie zranenia
poškodeného.
Nebolo ani zistené to, čo tvrdil obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, že poškodený,

ktorý podľa jeho tvrdenia, praktizuje bojové umenie, že by tieto praktiky resp. cvičenia bol použil pri
konflikte s obžalovaným a týmto spôsobom mu ublížil.

Obžalovaný sa v konečnom dôsledku domáhal toho, že nikto sa nezaoberal jeho reklamáciou, na
túto mu nikto neodpovedal, ani ju nevybavil a žiadal, aby tieto skutočnosti, prečo sa tak nestalo,

boli preverované. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že predmetom trestného konania v danej
veci nebolo preverovať, či reklamácia bola opodstatnená alebo nie, resp. či bola vybavená správne
alebo nie, ale predmetom tohto konania bolo konanie obžalovaného, ktorý pri reklamovaní opravy
vozidla, neadekvátnym spôsobom sa správal najskôr voči pracovníkom firmy poškodeného a nakoniec
k samotnému poškodenému, ktorému spôsobil ublíženie na zdraví.

Správne potom súd I. stupňa vykonané dôkazy vyhodnotil a dospel aj k správnym skutkovým a právnym
záverom.

Pri preskúmavaní zákonnosti a primeranosti uloženého trestu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa
dôsledne prihliadol pri ukladaní trestu na ustanovenie § 34 Tr. zák., podľa ktorého trest má zabezpečiť

ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov, keď uložený trest zároveň vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom pri
ukladaní trestu prihliadol na spôsob spáchania skutku, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd I. stupňa správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Tr. zák., že spáchal viac
trestných činov, pričom žiadne poľahčujúce okolnosti nezistil. Keďže prevažoval pomer priťažujúcich
okolností, postupoval pri ukladaní trestu v súlade s ustanovením § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., podľa
ktorého, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej

trestnej sadzby o jednu tretinu.
Obžalovanému súd I. stupňa ukladal trest podľa trestnej sadzby pre trestný čin najprísnejšie trestný, v
danom prípade pre trestný čin výtržníctva, kde podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia
slobody až na 3 roky. Pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností sa dolná hranica trestnej sadzby
zvýšila o jednu tretinu, teda trest ukladal v rozmedzí sadzby 1 až 3 roky. Trest odňatia slobody vo výmere

18 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov, je trestom zákonným
a primeraným zohľadňujúcim všetky kritériá uvedené v § 34 Tr. zák.

Ani odvolací súd nevzhliadol u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, ktorú navrhoval obhajca uvedenú
v § 36 písm. a/ Tr. zák., že obžalovaný konal v silnom citovom rozrušení, pretože skutočnosť, že

obžalovaný pri vybavovaní reklamácie sa rozčúlil, správal sa neadekvátne, kričal na pracovníkov firmy,
nemožno považovať za takú okolnosť, ktorá by nepriaznivo ovplyvňovala jeho rozumovú a vôľovú zložku
a bola by ospravedlniteľná.Správne bolo rozhodnutie súdu I. stupňa aj pokiaľ ide o výroky, týkajúce sa náhrady škody, pretože táto
škoda bola spôsobená v súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti, preto odvolací súd odvolanie obžalovaného T.. H. považoval
za nedôvodné a v zmysle § 319 Tr. por. ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.