Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/308/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111221319
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111221319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: AUDITUM, spol.
s r. o., SNP 995/3, 924 31 Galanta, IČO: 36 240 656, zast.: JUDr. Ivan Jánošík, advokát, Klincová 35,
821 08 Bratislava, proti odporcovi: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s. r. o., Tuhovská 11,
831 07 Bratislava, IČO: 35 728 116, zast.: GRIŠČÍK & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo nám. 25,
811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/68/2011-97 zo dňa 06. 05. 2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/68/2011-97 zo dňa 06. 05.

2013 v znení opravného uznesenia č. k. 35Cb/68/2011-117 zo dňa 18. 07. 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 81,46 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľovi uložil
povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 03. 06. 2011 domáhal voči odporcovi zrušenia

rozhodcovského rozsudku JUDr. Anny Kubovičovej, advokátky, Tatranská 300/8, Považská Bystrica,
rozhodkyne zapísanej v Zozname rozhodcov vedenom Asociáciou leasingových spoločností SR sp. zn.
RK 1/ALS/11-PB zo dňa 15. 04. 2011 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 244/2002 Z. z.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozhodcovská doložka ako
právny úkon bola dostatočne zrozumiteľná na to, aby navrhovateľ na jej základe presne a bez všetkých
pochybností jednoznačne určil rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vedeného pri Asociácii leasingových

spoločností SR. Rozhodcovská doložka bola dohodnutá zmluvnými stranami riadne, dostatočne určite
bez možnosti zámeny, resp. nesprávneho výkladu ktorejkoľvek zo strán zmluvy. V tejto súvislosti
prvostupňový súd skonštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by právny úkon odporoval zákonu,
obchádzal ho alebo sa priečil dobrým mravom. Argumentáciu navrhovateľa o prepojení rozhodcu JUDr.
Kubovičovejsodporcomcezzoznamrozhodcovvedenýasociáciou,ktorejčlenomjeodporca,vyhodnotil
súd prvého stupňa ako účelovú, nakoľko navrhovateľ v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by bola JUDr. Kubovičová do zoznamu rozhodcov zaradená na základe pokynu odporcu, že by

bola platená odporcom, a teda zaujatá v prospech odporcu. Tvrdenie navrhovateľa o pridelení spisu
rozhodkyni odporcom prvostupňový súd tiež vyhodnotil ako účelové, nakoľko to bol práve navrhovateľ,
kto si zo zoznamu rozhodcov jednostranným rozhodnutím vybral za rozhodcu JUDr. Kubovičovú.
Súčasne prvostupňový súd skonštatoval, že zoznam rozhodcov známy pri uzatváraní zmluvy je počtomohraničeným návrhom na rozhodcu pre budúce spory a práve existencia viacerých možných rozhodcov
a ponechanie práva vybrať rozhodcu zo zoznamu navrhovateľom zabezpečila dostatočnú možnosť
rozhodovania navrhovateľovi, čím bolo zabezpečené rovnaké postavenie účastníkov rozhodcovského

konania. Ohľadom argumentu navrhovateľa, že rozhodca konal tak, že nedoručil navrhovateľovi
všeobecné podmienky leasingu, ktoré boli hlavným dôvodom na zamietnutie žaloby, sa prvostupňový
súd stotožnil s argumentáciou odporcu, keď konštatoval, že sám navrhovateľ v konaní predložil dôkazy
preukazujúce, že o VPFL vedel a bol s nimi oboznámený. Navrhovateľ predložil zmluvu o postúpení,
v ktorej sám konštatoval, že súčasťou postúpenia bolo nadobudnutie postavenia oprávneného držiteľa

predmetu leasingu v zmysle VPFL a bol si plne vedomý nesúhlasu odporcu s postúpením práv a
povinností.

Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v
úverovej zmluve ako platne uzatvorenú, ďalej konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno
preukázania porušenia rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, a preto návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietol.

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. Namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy pre nemožnosť plnenia, keďže Asociácia
leasingových spoločností SR nemôže konať spôsobom, ktorý upravuje zákon č. 244/2002 Z. z. a

nemôže viesť zoznam rozhodcov. Ďalej namietal neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými
mravmi, keď tvrdil, že odporca mu cielene znemožnil prístup k spravodlivému a zákonnému konaniu,
keď vytvoril dojem o existencii možnosti vo veci rozhodovať osobou, ktorá je závislá na Asociácii
leasingových spoločností SR, ktorej členom je odporca. K porušeniu zásady rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania navrhovateľ uviedol, že rozhodcovské konanie malo nepreskúmateľný priebeh

a rozhodca postupoval spôsobom, ktorý nemal oporu v existujúcej právnej úprave a ktorým došlo
k prehliadnutiu práv navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní odporca
predložil rozhodcovskému súdu Všeobecné podmienky finančného leasingu, ktoré však rozhodcovský
súd nedoručil navrhovateľovi a ktoré navrhovateľ nemal, nepoznal a nemohol sa k nim vyjadriť.
Súčasne odmietol argumentáciu, že cez osobu konateľa navrhovateľ poznal obsah Všeobecných

podmienok finančného leasingu, nakoľko navrhovateľ má samostatné postavenie, práva a povinnosti.
Navrhovateľ ako ďalšiu vadu konania vyvolávajúcu potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia uviedol,
že rozhodkyňa JUDr. Anna Kubovičová nebola vo veci nezávislá a nestranná, keď je vedená v zozname
rozhodcov leasingových spoločností SR a je závislá na Asociácii leasingových spoločností SR, ktorej
členom je aj odporca. Navrhovateľ mal za to, že uvedená skutočnosť zakladá dôvod pre vylúčenie

rozhodkyne JUDr. Anny Kubovičovej z prejednania veci a keďže napriek svojmu vylúčeniu konala, ide
o stav vyvolávajúci potrebu zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f) zákona č.
244/2002 Z. z. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel. Pre prípad, že odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdí, navrhovateľ navrhoval, aby bola vyslovená prípustnosť dovolania pre výskyt otázky po právnej

stránke zásadného významu.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 13. 08. 2013 uviedol, že súhlasí s dôvodmi
zamietnutia návrhu navrhovateľa a má za to, že napadnutý rozsudok je správny, nakoľko rozhodcovská
doložka bola uzatvorená platne, k prevodu práv a povinností z Leasingovej zmluvy na navrhovateľa

na základe zmluvy o prevode práva a povinností uzavretej so spoločnosťou MITSPED, s. r. o. nikdy
nedošlo, nakoľko odporca nedal k prevodu práv a povinností z Leasingovej zmluvy nedal písomný
súhlas, rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré prebehlo v súlade so
zákonom č. 244/2002 Z. z., a to na základe návrhu navrhovateľa a pred ním zvoleným rozhodcom,
pričom navrhovateľ až do vydania rozhodcovského rozsudku žiadnym spôsobom nenamietal platnosť

rozhodcovskej doložky, postup rozhodcu, ani jeho nezávislosť a nestrannosť. Bližšie odporca odkázal
na svoje vyjadrenia a dôkazy predložené pred prvostupňovým súdom. Na základe uvedeného odporca
navrhoval, aby odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil a zaviazal navrhovateľa na
náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.Odvolacísúdsaoboznámilsobsahomspisu,pričomzistil,žesúdprvéhostupňadostatočnýmspôsobom
zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné:

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa platnosti rozhodcovskej zmluvy pre nemožnosť plnenia z dôvodu,
že Asociácia leasingových spoločností SR nemôže konať spôsobom, ktorý upravuje zákon č. 244/2002
Z. z. a nemôže viesť zoznam rozhodcov, odvolací súd uvádza, že skutočnosť, či Asociácia leasingových
spoločností SR je alebo nie je oprávnená viesť zoznam rozhodcov, je pre danú vec irelevantná.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 6 bod 2 Leasingovej zmluvy, podľa ktorého všetky
spory, ktoré vzniknú v súvislosti s touto leasingovou zmluvou, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú rozhodované podľa platného práva SR v rozhodcovskom konaní a to rozhodcom
vybraným zo zoznamu rozhodcov vedeného pri Asociácii leasingových spoločností SR. Zmluvné strany
sa dohodli, že týmto rozhodcom bude rozhodca, ktorý je ku dňu podpísania zmluvy zapísaný v zozname

rozhodcov vedenom pri Asociácii leasingových spoločností SR a ktorého vo veci rozhodnutia sporu
osloví navrhovateľ. Námietka navrhovateľa, že Asociácia leasingových spoločností SR nie je oprávnená
viesť zoznam rozhodcov je bezpredmetná, nakoľko pre zmluvné strany je podstatné len to, že takýto
zoznam existuje. Navyše podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí ani názor navrhovateľa, podľa
ktorého „Asociácia leasingových spoločností SR v zmysle svojich stanov nevykonáva činnosti spojené s

vedením zoznamu rozhodcov a teda takýto zoznam neexistuje“, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu
nevyplýva pre daný subjekt povinnosť uviesť všetky svoje činnosti v stanovách.

Navrhovateľ v podanom odvolaní ako ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol rozpor s
dobrými mravmi, keď tvrdil, že odporca mu cielene znemožnil prístup k spravodlivému a zákonnému

konaniu,keďvytvorildojemoexistenciimožnostivovecirozhodovaťosobou,ktorájezávislánaAsociácii
leasingových spoločností SR, ktorej členom je odporca. Odvolací súd konštatuje, že len táto samotná
skutočnosť neznamená uzavretie rozhodcovskej doložky v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedeného
tvrdenia navrhovateľa navyše ani nie je zrejmé, ako by mala byť rozhodkyňa závislá na Asociácii
leasingových spoločností SR. Odvolací súd v posudzovanej veci nezistil žiadne iné dôvody neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi.

K porušeniu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania malo podľa tvrdenia navrhovateľa dôjsť
tým spôsobom, že v rozhodcovskom konaní mu neboli doručené Všeobecné podmienky finančného
leasingu, ktoré nemal a ktoré mu neboli známe. V tejto súvislosti je nutné poznamenať, že tvrdenie

navrhovateľa, že predmetné všeobecné podmienky mu neboli známe, sa nezakladá na pravde. Z
predloženej zmluvy o prevode práv a povinností uzavretej dňa 26. 10. 2011 medzi navrhovateľom a
obchodnou spoločnosťou MITSPED, s. r. o. vyplýva, že jej prílohou boli (okrem iného) Všeobecné
podmienky finančného leasingu spoločnosti Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s. r. o. Keďže
navrhovateľ disponoval predmetnými všeobecnými podmienkami finančného leasingu, nemohlo dôjsť v

rozhodcovskom konaní k porušeniu rovnosti účastníkov, keď mu tieto neboli zo strany rozhodcovského
súdu doručené.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je
skutočnosť, že vo veci konal vylúčený rozhodca podľa § 40 ods. 1 písm. f) zákona č. 244/2002 Z.

z., nakoľko v predmetnej veci neboli splnené predpoklady na aplikáciu citovaného ustanovenia, keď
absentovalo rozhodnutie o vylúčení pre predpojatosť podľa § 9 zákona č. 244/2002 Z. z. a takisto
nebola naplnená podmienka, že účastník rozhodcovského konania nemohol nie zo svojej viny dosiahnuť
vylúčenie rozhodcu pred vydaním rozhodcovského rozsudku.Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 81,46 Eur za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie vo výške 60,07 Eur, režijný paušál
vo výške 7,81 Eur a 20 % DPH vo výške 13,58 Eur.

Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je po právnej stránke zásadného významu, pretože nerieši doposiaľ
nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom,
ktorý by bol významný z hľadiska rozhodovacej činnosti vôbec (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2004). Preto odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania
proti svojmu rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.