Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/605/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612216015
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612216015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Milan Tkáč, s miestom
podnikania v Spišskej Novej Vsi, Laborecká 23, IČO: 17299829, zastúpeného JUDr. Petrom Fábrym,
advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 11, proti žalovanému: J. F., X.. XX. X. XXXX,
bytom Y. E. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 1.194,96 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 12.2.2014 č.k. 7C/23/2013-49 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 83,34 eur a tieto zaplatiť
jeho právnemu zástupcovi JUDr. Petrovi Fábrymu, advokátovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.194,96 eur a trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 71,50 eur a
trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Fábryho, advokáta so sídlom
v Spišskej Novej Vsi vo výške 165,69 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa § 451 ods. 1, § 663,

§ 671 ods. 1, 2, § 676 ods. 1,2 a § 531 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že
žalobca ako jeden z vlastníkov nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX, F.. Ú. P., ktorú využíval výlučne
pre potreby podnikania, uzavrel nájomnú zmluvu ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom na
dobu určitú od 20. 1. 2009 do 19. 1. 2010. V zmysle bodu III. nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný
platiť mesačné nájomné vo výške 199,16 eur vždy do 10 dňa v mesiaci na účet žalobcu. V zmysle
bodu 3. článku III. predmetnej zmluvy sa účastníci dohodli, že v cene nájmu nie sú zahrnuté úhrady
za plnenia poskytované v súvislosti s nájmom, t.j. spotreba plynu, elektriny, vodné a stočné a odvoz

domového odpadu. Tieto úhrady mali byť fakturované mesačne ako preddavok. Súd prvého stupňa
uzavrel, že ani jeden z účastníkov konania nepredložil dôkaz o tom, že platnosť zmluvy bola nejakým
spôsobom napadnutá, preto túto zmluvu považoval za platnú a účinnú, pričom uzavrel, že jej účinky trvali
do 19.1.2010. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vplynulo, čo v konaní ani nebolo sporné,
že žalovaný napriek ukončeniu účinnosti nájomnej zmluvy aj po 19.1.2010 naďalej užíval predmetnú
nehnuteľnosť, preto v zmysle § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalobca nepodal návrh na
vypratanie nehnuteľnosti alebo na vydanie veci, v zmysle zákona sa nájomná zmluva obnovila za tých

istých podmienok, za akých bola dojednaná. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil tým, že na základe
ústnych dohôd so synom žalobcu L. V.Á. za žalované obdobie mal vyplatiť len faktúru za inkaso a zvyšok
sa mal neskôr doriešiť, keďže v dome bol problém s plynom, z ktorého odberu vznikol nedoplatok vo
výške 1.100 eur, súd tieto tvrdenia nemal za preukázané. Žalovaný totiž na podporu svojich tvrdenínepredložil žiadne dôkazy. Pokiaľ išlo o obranu žalovaného, že s L. V. sa mal dohodnúť ústne o zaplatení
dlhu za plyn a tým bude vec vyriešená, tieto tvrdenia mal súd prvého stupňa za irelevantné. V zmysle
nájomnej zmluvy mal totiž žalovaný osobitne platiť mesačné nájomné po 199,16 eur a osobitne platby

spojené s užívaním prenajatého domu. Pokiaľ mal teda vyrovnané inkasné platby, neznamenalo to
zároveň, že mal vyplatené aj nájomné, ako sa žalovaný mylne domnieva. Tvrdenia žalovaného, že L.
V. mal prevziať jeho dlh vo vzťahu k žalobcovi súd nemal za preukázané, keďže o týchto tvrdeniach
žalovaný nepredložil žiadne dôkazy. Nakoľko žalovaný nepredložil v konaní ani žiadne dôkazy o tom, že
by zaplatil nájomné za obdobie od januára do júna 2011, rozhodol súd prvého stupňa tak, ako vyplýva

z enunciátu rozsudku. Pokiaľ žalovaný vo výpovedi tvrdil, že postúpil predmetnú pohľadávku na U. K.,
tieto tvrdenia súd prvého stupňa hodnotil tiež ako irelevantné. Pokiaľ by sa žalovaný dohodol s U. K.,
že tento prevezme jeho dlh voči žalobcovi, musel by podľa § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka s
týmto prevzatím dlhu súhlasiť veriteľ, teda žalobca. Žalobca však takúto skutočnosť poprel a žalovaný
dôkazom o súhlase žalobcu s prevzatím dlhu nedisponoval.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v náhrade za zaplatený súdny poplatok vo výške 71,50 eur
a náhradu trov právneho zastúpenia. Tie pozostávajú z odmeny za prevzatie a prípravu veci a podanie
návrhu (2 x 61,41 eur) a 2 x režijný paušál 7,63. Spolu s 20 % DPH tak trovy právneho zastúpenia činia
165,69 eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa jeho obsahu z dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že nie on sa dohodol ako dlžník s U.
K. o prevzatí dlhu, ale žalobca ako veriteľ. K odvolaniu pripojil ako dôkaz „uznanie dlhu“ podpísané L.

V.. Navrhol súdu doplniť dokazovanie predvolaním svedka U. K. C. R. L. V..

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnil trovy
odvolacieho konania. S poukazom na § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že k prevzatiu dlhu
môže dôjsť výlučne zmluvou uzatvorenou medzi pôvodným dlžníkom a preberateľom dlhu. K platnému

prevzatiu dlhu je potrebný súhlas veriteľa, pre ktorý zákon nepredpisuje žiadnu formu. Vzhľadom na
skutočnosť, že veriteľ - žalobca nedal súhlas na prevzatie dlhu, na základe predloženej listiny nemohlo
dôjsť k platnému prevzatiu dlhu a dlžníkom zostáva žalovaný.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania

podľa § 214 ods. 2 O.s.p., preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle § 212
ods. 1, 3 O.s.p. z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Rozsudok odvolací súd verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. 04. 2015 o 09.10 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 08. 04. 2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.
1, 3 O.s.p.

Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j., že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správnezistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne ho vyložil.

Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu

vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok
ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. S odvolacími námietkami žalovaného

sa vyporiadal už súd prvého stupňa a tieto nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé
ani privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k odvolacím námietkami odvolací súd dodáva nasledovné:

Správny je záver súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.194,96 eur titulom
nájomného za obdobie od januára do júna 2011, kedy žalovaný užíval predmetnú nehnuteľnosť, pričom
správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že v danom prípade došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy za
podmienok pôvodne dojednaných.

Nakoniec odvolacie námietky žalovaného ani nesmerujú k spochybneniu vzniku povinnosti zaplatiť za
žalované obdobie nájomné. Žalovaný v odvolaní rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil,
že predmetný dlh voči žalobcovi prevzal U. K.. K odvolaniu pripojil písomný dôkaz - uznanie dlhu, podľa
jeho tvrdení podpísaný U. K. v kópii a v tomto smere navrhol doplniť dokazovanie výsluchom U. K. C.
L. V. ako svedkov.

S argumentáciou žalovaného, že predmetný dlh mal prevziať U. K. sa už súd prvého stupňa správne
vyporiadal, keď uzavrel, že v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka prevziať dlh na základe dohody s
dlžníkom možno len po predchádzajúcom súhlase veriteľa. V prejednávanej veci žalobca poprel, že by
s prevzatím dlhu súhlasil, preto obrana žalovaného v tomto smere neobstojí.

Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdil, že U. K. uznal dlh vo vzťahu k žalobcovi a o tomto tvrdení predložil
písomnýdôkaz-fotokópiuuznaniadlhupodpísanúU.K.,anitietotvrdenianemôžuovplyvniťrozhodnutie
vo veci v prospech žalovaného.

Ide o nový dôkaz, ktorý nemožno uvádzať ako dôvod odvolania bez splnenia zákonom stanovených
podmienok.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a/ týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b/ má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci samej,

c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d/ ich účastník konanie bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Pokiaľ teda žalovaný v odvolacom konaní predložil nový dôkaz (uznanie dlhu), ktorý v priebehu konania

na súde prvého stupňa nepredložil a nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 205a O.s.p., uvedenie
takéhoto dôkazu nemôže zakladať dôvodnosť odvolania. Rovnaký záver sa týka aj návrhu žalovaného
na vypočutie ďalších svedkov.Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12. 02. 2014 vyplýva, že ani jeden z účastníkov konania nemal
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, teda ani žalovaný. Predkladanie akýchkoľvek ďalších dôkazov
bez plnenia podmienok uvedených vo vyššie cit. § 205a O.s.p. je preto v odvolacom konaní neprípustné.

Bez ohľadu na vyššie uvedené odvolací súd dodáva, že ani prípadné uznanie dlhu U. K. vo vzťahu
k žalobcovi by nemohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci v prospech žalovaného. Z doteraz vykonaného
dokazovania je totiž zrejmé, že žalobca jednoznačne poprel, že by súhlasil s prevzatím dlhu žalovaného

v zmysle § 531 Občianskeho zákonníka. Za tejto situácie preto ani prípadné uznanie dlhu U. K. by
nemohlo vyvolať žiadne právne účinky vo vzťahu k žalobcovi.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142 ods.
1 O.s.p.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému
žalovanému. Odvolací súd preto priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú
z odmeny za zastupovanie, t.j. vyjadrenie k podanému odvolaniu podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/
vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške
61,41 eur a režijný paušál vo výške 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktoré vrátane 20

% DPH vo výške 13,09 eur činia 83,34 eur. Tieto trovy žalobca riadne a včas uplatnil a vyčíslil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
odvolacieho konania vo výške uvedenej v enunciáte tohto rozsudku. Tieto trovy právneho zastúpenia

uložil v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. žalovanému zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Petrovi
Fábrymu, advokátovi.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.