Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/690/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411219956
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4411219956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: P.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XX, A. C., zastúpeného JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Trnava, Hlavná 23,
proti žalovanej: Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, R., zastúpenej JUDr. Vlastou Suchanovou,
advokátkou so sídlom Podzámska 32, Nové Zámky, o zaplatenie sumy 21.050 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4C/242/2011-245 zo
dňa 12.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi

15.351,57 eura p o t v r d z u j e .
Vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť 9% úroky z omeškania zo sumy 15.351,57 eura a vo výroku
o trovách konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v tejto časti vec vracia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
15.351,57 eura s 9% úrokom z omeškania p. a. od 09.09.2011 do zaplatenia do troch dní po
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej
náhradu trov konania v sume 2.838,44 eura na účet jej právnej zástupkyne do troch dní po právoplatnosti

rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 14.10.2011 domáhal
zaplatenia sumy 21.050 eur s 9% úrokom z omeškania p. a. od 09.09.2011 do zaplatenia titulom vydania
bezdôvodného obohatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 26.05.2010 uzavrel s M. Z., podnikateľom
v oblasti stavebníctva, zmluvu o dielo reg. č. Dom/010Š/2010/M., podľa ktorej sa zhotoviteľ zaviazal
zhotoviť rodinný dom podľa žalobcom dodanej projektovej dokumentácie a žalobca sa zaviazal zaplatiť
zhotoviteľovi za dielo dohodnutú cenu 66.500 eur. Žalobca zaplatil zhotoviteľovi preddavky na cenu diela
v sumách 6.650 eur a 39.900 eur, pričom zhotoviteľ diela počas realizácie stavby dňa 18.11.2010 zomrel.

Žalobca tvrdil, že jeho dedičia po jeho smrti nepokračovali v živnosti, a tak záväzok zhotoviteľa zhotoviť
dielo podľa zmluvy zanikol, preto si dal vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. Róbertom Gergičom
na stanovenie všeobecnej hodnoty stavby v štádiu rozostavanosti, ktorá bola určená sumou 25.500 eur,
a rozdiel medzi výškou preddavkov a uvedenou sumou, t. j. 21.050 eur si prihlásil do dedičstva, no jeho
pohľadávku dedičia neuznali. Na základe dedičského rozhodnutia č. k. 16D/1644/2010, Dnot 9/2011,
sa jedinou dedičkou po nebohom M. Z. stala žalovaná ako jeho manželka, ktorá mu žalovanú sumu
odmietla zaplatiť. Žalovaná v priebehu konania s návrhom žalobcu nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť.

Súd vykonal rozsiahle dokazovanie a zistil skutkový stav, ktorý podrobne opísal v odôvodnení rozsudku.
Konštatoval, že dňa 26.05.2010 žalobca a M. Z. ŠTRBO stavebná spoločnosť, so sídlom Trávnica 291,
IČO: 37 308 238, uzavreli zmluvu o dielo č. Dom/010Š/2010/M, v zmysle ktorej sa zhotoviteľ zaviazal
zhotoviť pre objednávateľa dielo, a to rodinný dom, typ Bungalow 75, zastavaná plocha 133 m2, v zmyslecenovej ponuky č. 010Š/2010 zo dňa 08.04.2010, v lehote 8 mesiacov od odovzdanie staveniska, a
to za dohodnutú cenu diela 66.500 eur s DPH. Dohodli sa na spôsobe financovania splátkami formou
preddavkov, ktoré žalobca zaplatil tak, ako v žalobe uvádzal - vo výške 6.650 eur a 39.900 eur. Tretia

splátka mala byť vyplatená vo výške 25 % ceny dodávky stavebných prác po zrealizovaní hrubej stavby,
krovu, krytiny, dodávke a montáži okien a vchodových dverí a posledná štvrtá splátka vo výške 5 % ceny
dodávky po prevzatí stavby investorom. Zhotoviteľ mal na danú činnosť živnostenské oprávnenie. Dňa
18.11.2010 však zomrel a živnostenské oprávnenie týmto dňom zaniklo. Po ňom bolo vedené dedičské
konanie pod č. k. 16D/1644/2010, Dnot 9/2011, ktoré skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve dňa

08.09.2011, a jedinou dedičkou po poručiteľovi sa stala žalovaná Q. Z.. Žalobca si už v dedičskom
konaní uplatnil pohľadávku vo výške 21.050 eur, vyčíslenú v sume 25.500 eur na základe znaleckého
posudkuznalcaIng.RóbertaGergičazodňa05.12.2010.Tútopohľadávkužalovanávdedičskomkonaní
neuznala.
V odôvodnení rozsudku súd poukázal na ustanovenie § 13 ods. 1 - 7 zákona 455/1991 Zb. o
živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa tohto ustanovenia

ak fyzická osoba (živnostník) zomrie, môžu v živnosti pokračovať až do skončenia konania o prejednaní
dedičstva dedičia zo zákona, ak niet dedičov zo závetu, dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj
keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, pozostalý
manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písmene b), ak v živnosti nepokračujú dedičia, alebo správca
dedičstva, ak ho ustanovil súd. Pokračovanie v živnosti sú osoby uvedené v odseku 1 písm. a) až c)

povinné oznámiť živnostenskému úradu v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa. Ak osoba
podľa odseku 1 písm. a) až c) nespĺňa podmienky ustanovené v § 6 a 7 ods. 1 a 2, musí bez meškania
ustanoviť zodpovedného zástupcu. Po skončení konania o dedičstve môžu pokračovať v živnosti osoby
uvedené v odseku 1 písm. a) až c), ak nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie
živnosti; ustanovenie odseku 3 platí obdobne. Pokračovanie v živnosti oznámia živnostenskému úradu

do jedného mesiaca od skončenia konania o dedičstve. Ak však do šiestich mesiacov od skončenia
konania o dedičstve nezískajú vlastné živnostenské oprávnenie, nemôžu ďalej živnosť prevádzkovať.
Pozostalý manžel, ktorý bol spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti alebo
ktorý tento majetok alebo podiel na ňom dedičstvom nadobudol, môže pokračovať v živnosti aj po tejto
lehote na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa. Žalovaná uvádzala, že mala záujem ukončiť

dielo prostredníctvom osôb jej blízkych, avšak v zmysle živnostenského zákona neučinila žiadne kroky,
z ktorých by vyplynulo, že bude v živnosti svojho manžela pokračovať, a to napriek tomu, že jej zákon
takúto možnosť umožňoval. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi oznámila, že bude v živnosti
poručiteľa pokračovať. Nevyužila zákonnú možnosť a živnostenskému úradu neoznámila, že bude v
živnosti pokračovať, pričom živnostenské oprávnenie nebohého zaniklo dňom jeho smrti. Podľa § 536

ods. 1/ až 3/ Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci,
pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo
úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo

v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu
aj bez tohto určenia.
V ďalšom texte odôvodnenia rozsudku súd citoval aj ustanovenie § 537 ods. 1 až 3, § 538, §
546 ods. 1,2, § 547 ods. 1 až 6, § 643 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, pričom mal za preukázané,
že medzi žalobcom a nebohým M. došlo k uzavretiu platnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bola

stavba na kľúč v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, a táto obsahovala všetky podstatné
náležitosti zmluvy o dielo. Samotný Obchodný zákonník neupravuje prípad smrti zhotoviteľa, preto
súd pri skúmaní podmienok ukončenia zmluvy o dielo a jej dôsledkov postupoval podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tomto prípade zmluva o dielo nebola zrušená smrťou zhotoviteľa, pretože
zhotoviteľ nebol povinný prevzaté dielo vykonať osobne, mohol ho dať vykonať aj tretím osobám, a teda

žalovaná mohla pokračovať v zhotovovaní diela. V tom však nepokračovala ani ona a ani iné osoby,
ktorých by ako nástupkyňa živnostníka na to splnomocnila. Vzhľadom na to zmluva o dielo zanikla a
živnostenské oprávnenie poručiteľa zaniklo dňom jeho smrti. Čo sa týka finančného vysporiadania, súd
poukázal na ustanovenie § 544 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak má k zhotovovanej
veci vlastnícke právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať

zhotoviteľovi, je objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním
veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol
v prípadoch uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ
požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanejveci, pokiaľ cena týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2. Účastníci zmluvy
o dielo sa dohodli tak, že cena za dielo bude zaplatená preddavkovo, a žalobca na základe toho
zaplatil sumu 46.550 eur, t.j. 70 % z ceny diela. Súd nariadil znalecké dokazovanie a znalec Ing. Anton

Fuzák vo svojom znaleckom posudku zo dňa 28.07.2013 ustálil, že stavba nebola ukončená ako hrubá
stavba,pričomstanovilvšeobecnúhodnotupredmetudielakudňu18.11.2010sumou27.400eur,pričom
stupeň rozostavanosti stanovil na 28,53 % a hodnota stavebných prác a dodávok materiálu bola ku dňu
18.11.2010 v sume 26.217,17 eur bez DPH a v sume 31198,43 eur s 19 % DPH. Súd pri vysporiadaní
nárokov medzi zhotoviteľom a objednávateľom vzal do úvahy, že objednávateľ je povinný uhradiť

zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý
objednávateľ nezodpovedá. Rozdiel medzi prevzatým preddavkom a hodnotou vykonaných stavebných
prác podľa znaleckého posudku činí 15.351,57 eura. V tomto prípade došlo k zániku zmluvy o dielo
spôsobom, ktorý nezavinil ani objednávateľ ani zhotoviteľ, a ak objednávateľ vyplatil zhotoviteľovi vyššiu
čiastku, než v akom rozsahu bolo dielo zhotovené, analogicky má objednávateľ právo na vyplatenie
rozdielu medzi vyplatenou zálohou a skutočne vynaloženými nákladmi na stavebné práce zo strany

zhotoviteľa. Z týchto dôvodov súd návrhu v časti uvedeného rozdielu medzi preddavkom zo strany
objednávateľa a výšky hodnoty stavebných prác zo strany zhotoviteľa vyhovel a vo zvyšku žalobu
zamietol.
Výrokotrováchkonaniasúdodôvodnilpodľa§143Občianskehosúdnehoporiadku(ďalejlen„OSP“)tak,
ževkonaníneúspešnejžalovanejpriznalnáhradutrovvovýške2.838,44eura,pozostávajúcejzodmeny

zaprávnezastúpenieza7úkonovprávnejpomocipo370,14eura.Podľanázorusúdužalovanánemohla
dať svojím správaním príčinu na podanie návrhu na začatie konania, lebo účastníčkou právneho vzťahu
so žalobcom sa stala len na základe smrti jej manžela.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý
navrhol v tejto časti rozsudok zmeniť a priznať mu náhradu trov konania v sume 1.713,41 eura. Uviedol,

že súd jeho žalobe v prevažnej časti vyhovel, preto má právo na pomernú náhradu trov konania. Súd
svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodnil nedostatočne. Namietal, že on sa po smrti manžela žalovanej
snažil s ňou mimosúdne dohodnúť, pričom sa vyjadrila, že nemieni v stavbe pokračovať, a tak bol
nútený svoju pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní. Ona v konečnom dôsledku dala najavo, že stavbu
nemieni dokončiť a jeho pohľadávku neuznáva. Svoj dlh mohla uhradiť dobrovoľne a keď tak neurobila,

musel sa obrátiť na súd.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná, ktorá navrhla
rozsudok v napadnutej časti vo veci samej zrušiť, čo odôvodnila s odkazom na ustanovenie § 221 os.
1 písm. f),h) OSP. Uviedla, že z dohody medzi zmluvnými stranami zhotovenie diela nebolo viazané
výlučne na osobu jej manžela, ale objednávateľ súhlasil, aby dielo bolo vykonané pracovníkmi jej

manžela, prípadne prostredníctvom tretích osôb. Smrťou zhotoviteľa jeho záväzok nezanikol, a to ani
napriek tomu, že ona v podnikateľskej činnosti nepokračovala. Ona mala záujem o pokračovanie diela,
t. j. v dostavaní domu, čo vedela zabezpečiť tretími osobami. So žalobcom si dohodla termín stretnutia,
no on poslal svojho otca, ktorý mu dal najavo, že na stavenisko nemá prístup. Preto sa nemôže stotožniť
s názorom súdu, že v dôsledku nepokračovania v podnikateľskej činnosti svojho manžela prišlo k zániku

zmluvy. Žalobca jej v tom evidentne zabránil, čo bolo podľa nej preukázané vykonanými dôkazmi. On ju
nevyzval na dokončenie diela, neposkytol jej žiadnu lehotu a zamedzil prístup do rozostavanej stavby.
Poukázala na to, že žalobca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 02.03.2012, avšak úmrtie účastníka
zmluvy nie je zákonným dôvodom pre odstúpenie. Navyše vylučuje možnosť, aby sa takýto prejav vôle
odstupujúceho účastníka reálne dostal do dispozičnej sféry zomretého účastníka. Na strane žalobcu

neexistujú a neexistovali dôvody, pre ktoré by malo prísť k ukončeniu platnosti zmluvy o dielo, zmluva
je naďalej platná a žaloba bola podaná predčasne. Namietala aj to, že nemala možnosť vyjadriť sa k
znaleckému posudku a tým došlo k odňatiu jej práva konať pred súdom. Zo strany žalobcu išlo len o
využitie situácie, ktorá nastala v dôsledku smrti jej manžela a o získanie majetkového prospechu. Do
nehnuteľnosti činil zásahy a ona je toho názoru, že v znaleckom posudku tieto zásahy ako aj zakúpený

materiál neboli zahrnuté.
Účastníci sa vzájomne k podaným odvolaniam nevyjadrili.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1
OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) s verejným vyhlásením rozsudku

pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci v napadnutom
vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je vo výroku vecne správne a odvolanie nie je dôvodné. Preto v zmysle § 219 ods. 1
OSP napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 15.351,57 eura spríslušenstvom, potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi 15.351,57 eura je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za
nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté
v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento

prípad.
Na dôvažok k výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovižalovanúsumu,odvolacísúddodáva,žesúdprvéhostupňarozhodolnapodkladevykonaných
dôkazov a vo veci prijal správny právny záver. Odvolací súd je v odvolacom konaní, ktoré má charakter
sporového konania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, odvolanie prejednal v nadväznosti na to,
čo žalovaná v podanom odvolaní namietala. Zároveň hodnotil, aké stanoviská a prednesy žalovaná

mala v priebehu prvostupňového konania, pričom dospel k záveru, že v odvolaní neuviedla žiadne nové
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Pre rozhodnutie súdu bolo podstatné
zistenie, že žalovaná v súlade s citovanými ustanoveniami živnostenského zákona nepokračovala v
živnostenskej činnosti nebohého manžela a nad všetky pochybnosti, t. j. preukázateľne nebolo ani
zistené, že žalobcovi oznámila, že v diele bude pokračovať. Ak spĺňala zákonné podmienky podľa

živnostenského zákona, resp. zákonnú lehotu podľa zákona mienila využiť, nič jej nebránilo túto
skutočnosť žalobcovi oznámiť písomne, aby tak v prípade sporu nezostala v dôkaznej núdzi. Súd prvého
stupňa túto skutočnosť zhodnotil správne po skutkovej stránke a aj po stránke právneho hodnotenia.
Námietky o tom, že nemala možnosť vyjadriť sa k znaleckému posudku, odvolací súd nepovažoval za
relevantné, pretože podľa obsahu spisu bol znalecký posudok bol riadne doručený a bol aj dostatočný

časový priestor na oboznámenie sa s ním a na vyjadrenie sa k nemu, čo napokon zástupkyňa žalovanej
aj realizovala. Žalovaná v rámci dedičského konania prevzala po poručiteľovi všetok jeho majetok, ktorý
bol vyššej hodnoty, než súdom priznaná suma, a žalovaná podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou. S ohľadom na uvedené odvolací súd odvolanie nepovažoval za opodstatnené,

rozsudok v základe ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.
Odvolací súd v časti rozsudku týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 9% úroky z omeškania
zo sumy 15.351,57 eura konštatoval, že tento výrok nie je v odôvodnení napadnutého rozsudku nijako
odôvodnený, a z toho dôvodu je tento výrok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, a teda je
nepresvedčivý. V tomto smere došlo k pochybeniu, pretože ustanovenie § 157 ods. 2 OSP stanovuje,

že súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Na tomto podklade bolo potrebné výrok v časti priznaného

príslušenstva odôvodniť v súlade s ustanovením § 517 ods. 2, § 563 Občianskeho zákonníka a § 3 vl.
nar. č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto časti
bol podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP daný dôvod na zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie,
v ktorom súd prvého stupňa o príslušenstve nanovo rozhodne s tým, že tento výrok riadne odôvodní.
V ďalšom konaní súd rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods.

3 OSP). Odvolací súd poznamenáva, že odvolanie žalobcu proti výroku o trovách konania, ktoré súd
priznal z väčšej časti neúspešnej žalovanej, sa javí ako opodstatnené práve z dôvodov uvedených
v odvolaní, ktoré zodpovedajú obsahu spisu. Súd opätovne rozhodnutie o trovách konania zváži a
odôvodní ho tak, aby zodpovedalo zákonným podmienkam.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.