Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/566/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203275
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1112203275.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: J. R., na.: XX.XX.XXXX,
U.: J.F. XX, S., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom: Radlinského
2, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou Slovenska, IČO: 30 844
789, so sídlom: Imricha Karvaša 1, Bratislava, o náhradu škody vo výške 2.547,49 eura s príslušenstvom
a o zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I, č.k.: 25C/24/2012-169 zo dňa 31. marca 2014 a na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 25C/24/2012-190 zo dňa 03.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý/ v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 25C/24/2012-169 zo
dňa 31. marca 2014 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, č.k.: 25C/24/2012-190 zo dňa 03.06.2014 p
o t v r d z u j e.
Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o
rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh
navrhovateľa na prerušenia konania zamietol. Návrh navrhovateľa voči odporcovi na zaplatenie náhrady

škody vo výške 2.547,49 eura s príslušenstvom zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 3 ods. 1, ods. 1, § 9
ods. 1 veta prvá a druhý pred bodkočiarkou, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne tým, že navrhovateľ sa
návrhom na začatie konania podaným súde prvého stupňa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
2.547,49 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
odporcu podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci. Dôvodil, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO
SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt
vrámciProspektuinvestícieschválenéhoNárodnoubankouSlovenska(ďalejlen"NBS")zhromažďovalo
peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001
Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to
prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej aj "obchodník s CP"), s ktorým
Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"). Miera zhodnotenia

peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom
investície 8%. Obchodník s CP svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb
NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS toto povolenie, v rámci výkonu dohľadu, odobrala. Po ukončení
svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s CP Družstvu neodovzdal žiadne portfóliocenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a preto Družstvo nedisponovalo prostriedkami na
výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi preto konaním
obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho

majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Podľa
navrhovateľa za vznik tejto škody zodpovedala odporkyňa v dôsledku nesprávneho úradného postupu
pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s CP pri činnosti pre Družstvo podľa zmluvy, keď po
zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s CP NBS neurobila riadne a
včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov. Z charakteru zistených porušení musela vedieť, že

nedostatky v činnosti obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo
vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávny
považoval navrhovateľ aj ten úradný postup odporkyne, pri ktorom 1/ nevykonala potrebné opatrenia
na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov, 2/
neupozornila Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s CP, 3/ zbytočnými prieťahmi, resp.
svojou nečinnosťou spôsobila, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi s CP neprijala vhodné

opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom
uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a napokon 4/ odporkyňa nereagoval na list Družstva zo dňa
24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka
s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom.
Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Mal za to, že

Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obch. zákonníka,
za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a
zásadne rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním
finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad

pre finančný trh schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001
Z. z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej
ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným
dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z.,
keď posudzoval najmä jeho úplnosť podľa § 128 ods. 1 cit. zákona, vzájomný súlad predložených

údajov a ich zrozumiteľnosť, pričom za pravdivosť jednotlivých údajov v ňom uvedených zodpovedal
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 566/2001 Z. z.). Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou
Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a/, bod 10 zákona č. 566/2001 Z. z. len zoznam zmlúv
zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu

poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi
Družstvom a obchodníkom s CP, keďže jeho schválením nevznikol medzi Družstvom a obchodníkom
s CP zmluvný vzťah. Ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s
CP by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Pokiaľ išlo o namietaný nesprávny úradný postup
potvrdila, že vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,

avšak len v zákonom vymedzenom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených zákonom č. 566/2001 Z.z, keď kontroloval 1/
zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), 2/
aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, 3/ plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a 4/ splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením

na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj 5/ dodržiavanie ustanovenia
§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. Odporkyňa bola až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnená
dohliadať nad tým, či vyhlasovateľ dodržiava schválený Prospekt investície. Nemohol vykonávať
dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt,
nakoľko by prekročila zákonom vymedzené kompetencie. Zo správ predkladaných Družstvom pritom

nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník
s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Družstvo voči
činnostiobchodníkasCPneprejaviložiadnevýhradyanedomáhalosažiadnychnárokovsúdnoucestou.
Odporkyňa až po 8 rokoch spolupráce obdržal list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom ju žiadalo
o preskúmanie postupu obchodníka s CP a vykonanie dohľadu na mieste. V období od 20.04.2010

do 06.05.2010 vykonala dohľad na mieste u obchodníka s CP a keďže zistila, že neposkytoval
Družstvu investičnú službu riadenie portfólia vydala dňa 12.07.2010 rozhodnutie, č. ODT-8305/2010,
o predbežnom opatrení, a obchodníkovi s CP uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho
klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010,č. ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktorého
správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. GUV-274/2011 zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo
o namietané prieťahy v konaní mala za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak,

aby mohla zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na ďalšie konanie. Vzhľadom
na výpoveď zmluvy obchodníkom s CP vyzvala Družstvo na aktualizáciu Prospektu investície. Družstvo
podalo neúplnú žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, ktorá však ostala neúplná napriek
viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov. Rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č.
OPK-5664/1-5/2010 tak konanie o žiadosti Družstva zastavila, ktoré rozhodnutie potvrdila Banková rada

NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. GUV-1744/2010. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010,
č. ODT-10890/2010, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128
ods. 1 písm. b/, c/ a h/ Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z., keďže
Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo.
Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým odporkyňa
Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt. Pri výkone dohľadu podľa zákona č. 566/2001 Z. z.

tak nebola nečinný, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní a nedopustila sa navrhovateľom vytýkaného
nesprávneho úradného postupu. Pokiaľ navrhovateľovi vznikla majetková ujma v súvislosti s investíciou
do Družstva, navrhovateľ bol povinný ju preukázať. Na majetok Družstva bol uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz, a preto pokiaľ navrhovateľ
vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia

tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou
žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou
voči odporkyni náhrady škody vo výške 63.163.426,03 eura s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá
škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva.
Navrhovateľ v písomnom doplnení k žalobe zo dňa 11.04.2013 uviedol bližšiu špecifikáciu nesprávneho

úradného postupu, ktorý mal spočívať v I/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do
Prospektu investície, čo malo za následok neplatnosť Prospektu investície a následný oneskorený zákaz
činnosti Družstva, II/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v
prerokovaní nedostatkov a III/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení
závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu.

Pokiaľ ide o bod 1/, navrhovateľ argumentoval, že Prospekt investície bol vypracovaný ku dňu
20.02.2002 a doplnený dodatkami zo dňa 21.03.2003 a 03.06.2008. NBS rozhodnutím zo dňa
30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom zakázala Družstvu predaj
majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investície, vzhľadom na zmenu skutočností v
ňom uvedených (absencia aktuálnych údajov o a/ predmete podnikania, b/ členoch predstavenstva a

dozornej rady, c/ subjektoch, ktoré ovládajú družstvo, d/ subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo
prepojené a ďalšie). NBS v rozhodnutí ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu od mája 2010, teda
účelovo len necelé dva týždne po tom, ako v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom doručila Družstvu
výzvu zo dňa 20.04.2010 na predloženie dokladov a informácií k údajom zahrnutým do Prospektu
investície. Neaktuálnosť Prospektu investície pritom siahala spätne ku dňu 31.12.2006. Dňa 27.08.2007

došlo k stretnutiu medzi poverenými členmi predstavenstva Družstva a zástupcami NBS práve z dôvodu
nedodržiavania Prospektu investície. Družstvo teda porušovalo povinnosti stanovené v § 129 ods. 3 v
spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.
z. od roku 2006 avšak NBS voči Družstvu zakročila až v máji 2011.

K bodu 2/ navrhovateľ uviedol, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt a
obchodník patrili k povinne dohliadaným subjektom, a preto bola NBS povinná zisťovať a vyhodnocovať
informácie a podklady o skutočnostiach týkajúcich sa dohliadaných subjektov v zmysle § 137 ods. 2
zákona č. 566/2001 Z. z.. NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila nedostatočné rozloženie
portfólia, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta - spoločnosti CI HOLDING a.s., pričom

rizikovosť rozloženia portfólia dohliadaného subjektu patrí k jedným z najdôležitejších ukazovateľov,
ktoré má NBS sledovať pri výkone dohľadu. NBS sa uspokojila s rozložením portfólia namiesto jednej
do troch zmeniek bez využitia akýchkoľvek dostupných sankčných a nápravných opatrení voči Družstvu
podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z. z.

V súvislosti s bodom 3/ poukázal na to, že NBS v rámci kontroly rozhodnutím zo dňa 20.08.2008, č.
OPK-9750/3/2007, uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 300.000,-Sk za porušenie povinností
stanovených zákonom č. 566/2001 Z. z., pričom o výsledkoch kontroly ani navrhovateľa ani Družstvo
nikdy neinformovala. Ani po vydaní rozhodnutia a zisteniach v roku 2007 NBS nevyužila svojekompetencie dané zákonom č. 566/2001 Z. z., existujúce už od roku 2007, neprijala žiadne kontrolné
alebo významnejšie opatrenia tak voči obchodníkovi s CP či voči Družstvu, čím umožnila ich ďalšiu
činnosť a spôsobila, že navrhovateľ už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície. navrhovateľa

mala za to, že navrhovateľ preukázal existenciu všetkých troch predpokladov.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie
je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v žalobe
mal zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za

nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z.
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu,
t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 2/
nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a 3/ príčinná súvislosť

medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo
len jedného z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže, ako bolo
uvedené, predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/,2/ a 3/ musia byť naplnené súčasne.
Z vykonaného dokazovania mal zrejmé, že navrhovateľ sa stal členom Družstva, por. číslo 12144.
Žiadosťou doručenou Družstvu dňa 27.08.2010 o zrušenie členského podielu, pričom jeho členstvo v

Družstve zaniklo, s nárokom na vyplatenie vyrovnacieho podielu v hodnote 2.547,49 eura. Ďalej zistil, že
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, bol na majetok Družstva
ako úpadcu vyhlásený konkurz, pričom veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v
lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu; navrhovateľ si však voči Družstvu žiadne pohľadávky
neprihlásil. Súd prvého stupňa zaujal názor, že v tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal vznik

škody. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
4Cz 110/84, publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod č. 4/87, ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
31.05.2006, sp. zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb.,

ako aj zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu
až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr.
titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať.
Navrhovateľ sa mal ako bývalý člen Družstva prioritne domáhať vyplatenia svojej pohľadávky voči
Družstvu, ktoré je povinné mu vydať získaný prospech v podobe vyplatenia vyrovnacieho podielu. Až

v prípade bezúspešného uplatňovania pohľadávky voči Družstvu, by bolo zrejmé či a v akej výške by
navrhovateľovi vznikla škoda. Škoda v uplatňovanej výške musí existovať v čase rozhodovania súdu (§
154 O. s. p.). Ak teda neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku na jej náhradu,
nárok bol uplatnený predčasne.
Z vykonaného dokazovania mal zrejmé, že navrhovateľ si voči Družstvu nároky z titulu výplaty

vyrovnacieho podielu neuplatnil, keďže ako veriteľ sa neprihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok
Družstva ako úpadcu, nestal sa účastníkom konkurzného konania, a teda nepreukázal bezúspešné
uplatnenie nároku voči Družstvu ako subjektu zodpovednému za vznik škody v uplatňovanej sume
2.547,49 eura. Nepreukázal tak prvotný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to vznik škody.
Nakoľko sa navrhovateľ neprihlásil ako veriteľa do konkurzu, nemožno ho na daný prípad aplikovať ani

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo 4968/2009.
Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ nepreukázal ani namietaný nesprávny úradný postup
odporkyne. Navrhovateľv žalobe nešpecifikoval v čom konkrétne mal spočívať nesprávny úradný postup
odporkyne vo vzťahu k jeho osobe, keď neuviedol akým konkrétnym konaním alebo nekonaním mala
odporkyňa porušiť konkrétne povinnosti, akú konkrétnu činnosť zanedbal a mal vykonať, neuviedol

v akom období sa mala dopustiť nečinnosti či prieťahov v konaní, všetko vo väzbe na jeho osobu
a vznik majetkovej ujmy. Nesprávny úradný postup odporkyne mal podľa navrhovateľa spočívať v
1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti Družstva, 2/ prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa

24.08.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných
pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov
zahrnutých do Prospektu investície, súd prvého stupňa uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou Družstvaako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v
obmedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej

ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke
majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým
povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc od 01.06.2010 povinnosť dodržiavania
Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákon č. 566/2001 Z. z. V prípade novej významnej skutočnosti,

vecnej chyby či nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla
ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu
investície. Povinnosť aktualizácie sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade
vypracovaťdodatokProspektuinvestícieapredložiťhonaschválenieNBS.AkštatutárnyorgánDružstva
o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto
skutočnosti zistiť až s časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej

povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za
pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z.).
Schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá
bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod

10 zákona č. 566/2001 Z.z.); Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad
celkovou činnosťou Družstva. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010
NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových
hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie jeho neplatnosti. NBS vyzvala Družstvo
na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo

dňa 26.08.2010, č. OPK-5664/1-5/2010, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce
predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké
nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek
viacnásobnémupredĺženiulehotynadoplneniežiadostiadodatkuodstránenéakonaniebolozastavené.
Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.

za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa
30.05.2011, č. ODT-10890-4/2010, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. NBS tak
konalavrámcisvojichoprávnenístanovenýchzákonomasúdvjejpostupenezistilnamietanýnesprávny
úradný postup.
Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu

protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd
prvého stupňa zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporkyne, nie obchodníka
s CP; v priamej príčinnej súvislosti s ním tak mohla vzniknúť škoda len Družstvu.. Navrhovateľ nebol v
žiadnom vzťahu s obchodníkom s CP. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto
informácie a podklady, ktoré mala zisťovať v rámci dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona

č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu dohliadaného subjektu, Družstvu,
ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti
obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku
Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície,
avšak podľa platnej právnej úpravy Družstvu nemohla uložiť sankciu, pretože povinnosť dodržiavať

Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala.
NBS ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla
konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti
v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a
súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období nemohla pristúpiť k uloženiu

peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu
investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
Prospektu investície po 01.06.2010.
V súvislosti s nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči

Družstvu, súd prvého stupňa poukázal na absenciu príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane
navrhovateľa. Z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške
500.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. OPK 9750/3/2007), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie
zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007) mal zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala,nebolo však povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Účastníkom konania v konaní o
uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má pokuta či sankcia uložiť. Bolo pritom primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky

dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností
a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu stým, že nemožno zanedbať ani povinnosti samotného
navrhovateľa, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči
Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp.
nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom.

Navrhovateľ tak v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne splnenie všetkých zákonom
stanovených podmienok, keď nepreukázal vznik škody, namietaného nesprávneho úradného postupu, a
tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Nárok navrhovateľa
tak ako nedôvodný v celom rozsahu ho zamietol.
Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 10.01.2014 navrhol, aby sa súd obrátil na Súdny dvor

Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ s návrhom na začatie prejudiciálneho konania
o otázke, 1/či je porušením práva EÚ, ak členský štát zavedie do vnútroštátneho poriadku inštitút
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorý je zjavne totožný s inštitútom verejnej ponuky cenných
papierov predpokladaným v Smernici 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý
sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a

doplnení smernice 2001/34/ES, a na tento inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt sa štát následne
odvoláva vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom
na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku
majetkových hodnôt tým spôsobom, že štát argumentuje, že inštitút verejnej ponuky majetkových hodnôt
je osobitosťou národnej legislatívy, na ktorú sa právo Európskej únie nevzťahuje a 2/v prípade kladnej

odpovede,čijeporušenímčlánku288ZmluvyofungovaníEÚvspojenísčlánkom29Smernice2003/71/
ES Európskeho parlamentu a Rady o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných
papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, ak členský
štát v rozpore s povinnosťami uloženými štátu v článku 21 ods. 3 písm. d/ a f/ Smernice 2003/71/ES
poukazuje vo vnútroštátnom konaní o zodpovednosti za škodu štátu spôsobenú NBS spotrebiteľom

na finančnom trhu nedostatočným výkonom dohľadu nad subjektmi prevádzkujúcimi verejnú ponuku
majetkových hodnôt, že NBS nemala v zmysle vnútroštátnej legislatívy po implementácii Smernice
2003/71/ESdostatočnékontrolnéasankčnékompetencienavčasnézakázanienezákonnevykonávanej
verejnej ponuky majetkových hodnôt subjektmi, nad ktorými mala v zmysle vnútroštátnej legislatívy
povinnosť vykonávať dohľad na finančnom trhu a žiadal súčasne o prerušenie konania podľa § 109 ods.

1 písm. c/ O.s.p.
Po preskúmaní návrhu navrhovateľa na začatie prejudiciálneho konania v zmysle článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej, ktorý návrh posúdil súd aj ako návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O.s.p. dospel súd k záveru, že nie je dôvodný. V prejednávanej veci rozhoduje ako súd prvého
stupňa, navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie, a preto nie je konajúci

súd povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak prejudiciálne konanie
o nastolených otázkach. Nemal ani daný dôvod na navrhovateľom navrhovaný postup súdu, keďže
odpovede na prejudiciálne otázky navrhovateľa nie sú podľa mienky súdu potrebné na rozhodnutie o
veci. Predmetom konania vo veci je totiž nárok navrhovateľa na náhradu škody z titulu zodpovednosti
štátu za tvrdený nesprávny úradný postup NBS. Ten mal okrem iného spočívať aj v zanedbaní dohľadu

NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorá spadala pod
predmet úpravy zákona č. 566/2001 Z. z. Do tohto zákona bola transponovaná smernica Európskeho
parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa 04.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej
ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/
ES. Navrhovateľom označená smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/71/ES zo dňa

04.11.2003 sa primárne aplikuje na prospekt zverejňovaný pri verejnej ponuke cenných papierov a
ich prijatí na obchodovanie. Keďže označená smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES
bola transponovaná do nášho právneho poriadku, do zákona č. 566/2001 Z.z. a týkala sa primárne
oblasti právnej úpravy prospektu zverejňovanom pri verejnej ponuke cenných papierov a nie pri verejnej
ponuke majetkových hodnôt, a bola transponovaná v jej súlade, vo vzťahu k prejednávanej veci mal za

irelevantné zaoberať otázkami uvedenými navrhovateľom v návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
Návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie
o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh
navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnej odporkyni nepriznal právo
na ich náhradu voči navrhovateľovi, nakoľko odporkyňa nežiadal o ich priznanie a v konaní jej ani žiadne
trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh navrhovateľa na zaplatenie istiny
2.547,49 eura s príslušenstvom zamietol, podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2
písm. b/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm.
d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrhu vyhovieť, resp.
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že
súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu,
ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov práva, že

sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v
súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva
predvídateľný. Spoliehal sa na to, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie
odporkyne ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa
odporkyne len formálny, resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu odporkyne, pretože zákon o

dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval a postup odporkyne
bol svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na odporkyňu z hľadiska stability a ochrany investície
spoľahol. Argument odporkyne, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva
ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale
nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto

zúženom dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností odporkyne, spočívajúcom v nesprávnom
výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z. z. Za obzvlášť nepochopiteľný navrhovateľ
považoval záver súdu prvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady „právo
patrí bdelým“, nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať

zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol „bdelý“ s tým, že mu nepatrili
ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s CP, ktorými
mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona
porušujúci subjekt donútiť. Uviedol, že povinnosťou NBS podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných
papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa

týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných
papieroch, ktorý platí v tomto znení už od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS,
napriek tomu, že odporkyňa v priebehu celého konania tvrdila opak a preto mala NBS zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu

(Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný
Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s CP s tým, že povinný zákonný dohľad zo strany NBS
bol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako
tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v
rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov

klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom
na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Z.. M. H., Csc.,
preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má
nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI
HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP, z čoho vyplýva, že Družstvo

malo všetky peňažné prostriedky od neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo
prepojenom s obchodníkom a Družstvom a NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila
s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po tomto vytknutí zo strany banky, rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a
GLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami

CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo
konateľom, Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odporkyňa naďalej
akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s
CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie vočiobchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci
nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch ani po vydaní tohto rozhodnutia, okrem
udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov

a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia. Mal za to, že následné podcenenie
situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s CP, vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti
ním vložených prostriedkov do Družstva. Odporkyňa svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k
svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto
investíciu mu odporkyňa svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila.

Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu
na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných
papieroch, z čoho vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku
2011 NBS. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že odporkyňa svojím rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011,
č. ODT-10890-4/2010, právoplatným dňa 18. júla 2011, zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z
dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že odporkyňa ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu

až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo
predmájom2010,spätnek31.decembru2006,kedydošlovsídleNBSdňa27.augusta2007kstretnutiu
s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov
v jeho činnosti a údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne
minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných

prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické
zámery podnikateľskej činnosti Družstva, boli neaktuálne už k 31. decembru 2006 z čoho vyplýva, že
Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak odporkyňa
voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy činnosť Družstva zakázala. Uviedol, že žiadna platná

právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak navrhovateľ
doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporkyne a súdu
prvého stupňa povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani zák. č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne
predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak pripúšťa regresnú náhradu. Mal
za to, že ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby

o náhradu škody, zákon o konkurze a reštrukturalizácii by fakticky suspendoval Občiansky zákonník,
zákon o zodpovednosti za škodu, ako i trestný zákon v platnom znení a to až do doby právoplatného
skončenia konkurzného konania a súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť,
zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa
zákona o konkurze. Namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že

listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne
vykonanéspôsobompodľa§129ods.1O.s.p.,spoukazomnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej

časti potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že je povinnosťou všeobecného súdu dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu
SR všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené účastníkom konania, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania a odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedla, že podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo
na úspech v konaní a teda právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľa
a preto jeho tvrdenie, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti považuje za denegatio

iustitiae, je účelové. Navrhovateľ sa účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne
irelevantných dôkazov, ktoré iba odďaľujú vydanie rozhodnutí vo veci a zároveň sa snaží vyfabulovať
fiktívnu existenciu jej údajného nesprávneho postupu a tiež fikciu, kedy sa tak stalo, pretože údajný
nesprávny úradný postup nebol preukázaný a neexistuje. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ
nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, pretože nepodal žiadny návrh proti

členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie,
za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom. Taktiež poukázala na skutočnosť, že kompetencie
NBS pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými právnymi predpismi a ich
medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej všetky orgány verejnejmoci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov vyplývajúcich z článku
2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že NBS postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými právnymi predpismi,

nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s
CP dodržiavala zákonné pravidlá, zakotvené ustanoveniami zákona o dohľade a zákona o cenných
papieroch. Zaujala názor, že navrhovateľ mohol požiadať NBS o vysvetlenie jej zákonom zverených
kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom a muselo mu byť známe, že s investíciou je
spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov s tým, že NBS

môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú
dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu
dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona o cenných papieroch,
teda až od 1. júna 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené
tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj
povinnosťdodržiavaťschválenýProspektinvestície,atedaažodvtedymohlaNBSdohliadať,čiDružstvo

schválený Prospekt investície dodržiava. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola stanovená
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1. januára 2009, na základe novelizovaného
ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zák. č. 558/2008 Z. z. a počas celej doby od
vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v

Prospekte investície, pričom informácie a podklady, ktoré má NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu
sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom
uložených povinností. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt
povinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizíkanikrytia,narozdielodinýchdohliadanýchsubjektova
preto reálne neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej

ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba informačnú povinnosť podľa ust. § 129
ods. 1 písm. b/ zákona o cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne
používané oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z
ktorého vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom

družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán bez ohľadu na fakt či vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Ďalej
uviedla, že mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách
majetkových hodnôt či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané zákonom a
či Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt zverejňuje finančné správy v zmysle

vtedy účinného ust. § 130 zákona o cenných papieroch; tieto informácie odporkyňa nepotvrdzovala a ani
nemohla potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s vtedy platnými ustanoveniami § 129 a §
130 zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva.
Nesúhlasila s tvrdením navrhovateľa, že vo vzťahu k Družstvu bola nečinná, nakoľko vydala relevantné
rozhodnutia, nedopustila sa žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej oprávnení a v súlade

so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ústavou SR.

Vzhľadom na to, že si navrhovateľ tvrdenú pohľadávku neprihlásil do konkurzu vyhláseného na
majetok Družstva a nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči Družstvu sa stotožnila so záverom

súdu prvého stupňa o nepreukázaní predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - vzniku škody.
Poukázala na nález ÚS SR, II.ÚS 165/2012-45, podľa ktorého „kým žalobca má pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa
vydania tohto obohatenia (ak táto bezúspešnosť nebola zavinená), nie je daný základný predpoklad
zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to existencia samotnej škody (napr.

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4Cz 110/84 z 16. apríla 1985).“Až po vyčerpaní všetkých
zákonných možností veriteľov (navrhovateľov) úpadcu -PDSI k uspokojeniu nárokov zo svojich právnych
vzťahov proti súkromnej právnickej osobe a jej zodpovedným predstaviteľom môže byť nastolená
otázka vzniku škody a prípadnej zodpovednosti štátu za ňu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.:
25Cdo/1404/2004 zo 4.11.2004). Ďalej na odvolaciu námietku navrhovateľa uviedla, že v zápisnici o

pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich
presne označené časti, ale z nej jasne vyplýva, že súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy, nachádzajúce
sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne špecifikoval o aké doklady išlo s tým, že v súlade s ust. §
121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, keď zodôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 1Obo/283/2006 vyplýva,
že dôkazy, na ktoré účastník dodatočne poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol
desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie

v tomto smere nebolo potrebné vykonať, pričom odporkyni je známe, že na Okresnom súde Bratislava
I sú proti nej vedené stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe a vo všetkých sporoch
majú navrhovatelia rovnakého právneho zástupcu.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p., túto

prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich

základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite
odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ bol členom PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ
INVESTÍCIE, Poľná 1, Bratislava, IČO: 35 784 717 (ďalej „Družstvo“), toho času v konkurze vyhlásenom
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2011, č. k. 3K/95/2010 - 21, 2.547,49eura,

pričom na základe žiadosti navrhovateľa o zrušenie členského podielu v Družstve zo dňa 11. 2. 2011
došlo k zrušeniu jeho členstva a navrhovateľovi vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo
výške 2.547,49 eura.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že dňa 2. 6. 2008 bola medzi Družstvom ako klientom a obchodnou

spoločnosťou CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. v likvidácii, Poľná 1, Bratislava, ako obhospodarovateľom
uzavretá Zmluva o riadení portfólia podľa § 43 zák. č. 566/2001 Z. z., predmetom ktorej podľa
článku I. bod 2 Zmluvy bol záväzok obchodníka s CP hospodáriť s portfóliom Družstva, pravidelne
sledovať a vyhodnocovať spravované portfólio, obstarávať predaj cenných papierov z portfólia, nákup
cenných papierov a prvé nadobudnutie cenných papierov od emitenta do portfólia Družstva v súlade so

schválenými prospektami investícií, uschovávať a spravovať cenné papiere nachádzajúce sa v portfóliu
Družstva, uskutočňovať optimalizáciu a taktické zmeny v portfóliu Družstva a poskytovať mu konzultácie
a finančné analýzy, pričom podľa Prílohy č. 2 k Zmluve sa obchodník s CP zaviazal zabezpečiť mieru
zhodnotenia Družstva vo výške 8 % ročne.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že po výpovedi Zmluvy zo dňa 30. 3. 2010 zo strany
obchodníka s CP, NBS rozhodnutím zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, odobrala obchodníkovi
s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej
banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV - 274/2011 (ďalej „rozhodnutie o odobratí povolenia“) a
rozhodnutím zo dňa 30. 5. 2011, č. ODT-10890-4/2010, NBS zakázala Družstvu predaj majetkových

hodnôt (ďalej „rozhodnutie o zákaze činnosti“) podľa ust. § 144 ods. 4 písm. c/ zák. č. 566/2001 Z. z. z
dôvodu porušenia § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ zák. č. 566/2001 Z. z. a ust.
§ 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu škodu v sume

2.547,49 eura s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 19. 4. 2011 do zaplatenia, ktorá mu mala
vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS, ktorý spočíval v tom, že NBS
oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva, keď Družstvo porušovalo ust. § 129 ods.
3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/, h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4
zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a zasiahla až v máji 2011, kedy vydaním rozhodnutia

o zákaze činnosti, zakázala Družstvu činnosť, hoci neaktuálnosť Prospektu investícií bola už od 31.
12. 2006, v prijatí nedostatočných opatrení zo strany NBS po 24. 8. 2007, kedy pri kontrole Družstva
zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia, má portfólio nedostatočne rozložené, t. j., že Družstvo malo
všetky získané peňažné prostriedky investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom sobchodníkom s CP, pričom rizikovosť rozloženia portfólia je jedným z najdôležitejších ukazovateľov,
ktoré NBS pri výkone dohľadu sleduje a má sledovať, NBS prijala od 20. 8. 2008 do 4. 3. 2011, kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o odobratí povolenia, nedostatočné opatrenia a zapríčinila, že

navrhovateľ nemohol rozpoznať riziko svojej investície už skôr, najmä po zisteniach, že obchodník s
cennými papiermi poskytol Družstvu investičnú službu, ktorú mu poskytovať nemohol.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ voči štátu domáha náhrady škody, ktorá mu mala byť
spôsobená nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zák. č. 514/2003 Z.

z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva navrhovateľa na náhradu škody je ust. § 9 zák. č.
514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch

podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §

9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého

štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenších podrobností a preto je potrebné správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj

nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka

príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a
ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku
zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ

vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou

zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) avznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.

Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale
vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie),
bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný
pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej

súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,
že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala a existenciu príčinnej súvislosti zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie. Pri riešení otázky
príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že škoda ako kategória občianskeho práva sa
chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch,

t. j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, teda poskytnutím
predovšetkým peňazí. Skutočnou škodou (damnum emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať
v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Podľa ustanovenia
odseku 1 sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým majetkovým prospechom
a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne

očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený je povinný vznik škody
preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

Nevyhnutnýmpredpokladomprezáverotom,žepostupodporkynevpreskúmavanejvecibolnesprávny,
je normatívne vyjadrenie „správneho úradného postupu“ a zistenie, že odporkyňa tento postup

nezachovala s tým, že v posudzovanej veci nesprávny úradný postup odporkyne mal spočívať aj v tom,
že odporkyňa oneskorene zistila neaktuálnosť Prospektu investícií Družstva.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak v posudzovanej veci úradným postupom je postup
odporkyne ako orgánu štátu súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka navrhovateľa,

predovšetkým jeho individuálnych práv a povinností, tak neobstojí jeho námietka spočívajúca v tvrdení,
že povinnosťou odporkyne bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií.

Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. 1. 2009 na
základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s ust. § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z.

z. a preto sa na odporkyňu nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií
realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009, z čoho vyplýva, že ak v rozhodnom období, t. j. do
novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala
samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany
odporkyne v tomto smere z dôvodu, že nebolo možné kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v

rozhodnom čase ani neexistovala.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície
až od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ustanovenia § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných

papieroch, vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva a preto pokiaľ Družstvo
od 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla odporkyňa skúmať ani
túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt
investície dodržiavať.Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti odporkyne v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto ani odporkyni z neho nevyplývala
povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť
štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie
svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno
prehliadnuť,žeštátjepovinnýstriktnedodržiavaťprávovjehoideálnej(škodunepôsobiacej)interpretácii

vosvetlepresnezákonomstanovenýchpovinnostíodporkyneaštátbysanemoholzbaviťzodpovednosti
za postup odporkyne iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných
práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ vyhodnotil, ale
musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť odporkyni pri aplikácii zákonov viac povinností
ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s tým, že nemožno
poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančnýchoperáciízaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainých
operácií súvisiacich s riadením portfólia Družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval
vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého

obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok
III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom
prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím,
že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená a navrhovateľ si ako člen Družstva, ktoré za týmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou

predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
CP s tým, že až do rozhodnutia odporkyne zo dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. 3. 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP túto
činnosť ako regulovanú NBS a činnosť Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom,

spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,
pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko
v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania a zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči Družstvu či sekundárnu zodpovednosť
Družstva voči navrhovateľovi.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa o nedostatočných opatreniach odporkyne
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči
Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu odporkyne k obchodníkovi s CP, preukázaného
jej rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu

vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou
radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. 8. 2008, č. OPK-9750-5/2007,
uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo
dňa 21. 12. 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na
poskytovanie investičných služieb, odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť nasledovné.

Navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý
má spočívať v takom pochybení v postupe odporkyne, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci,
keď takéto hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť v obsahu rozhodnutí odporkyne, nakoľko
nie je možné za nesprávny úradný postup považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či

aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv, či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvého stupňa, že
odporkyňa svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala

v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho
excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd,
a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z.Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že postup odporkyne bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto pokiaľ odporkyňa zisťovala podmienky a predpoklady

pre vydanie vyššie uvedených rozhodnutí, za týmto účelom nepochybne zhromažďovala podklady
(dôkazy), hodnotila zistené skutočnosti, tieto právne posúdila a iné opatrenia, ktoré od odporkyne
navrhovateľ očakával a namietal ich nedostatočnosť, nemôžu byť na ujmu odporkyni. V daných
prípadochišloočinnosťpriamosmerujúcukvydaniurozhodnutíaprípadnénesprávnostiavadypritomto
zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska

zodpovednosti štátu môžu zakladať jeho zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, pričom navrhovateľ
v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa vytýkal len nesprávny úradný postup odporkyne.
Odvolací súd má za to, že pochybenia, či nedostatky spočívajúce v tom, že odporkyňa pred svojím
rozhodnutím nesprávne (nedostatočne) vyhodnotila podmienky pre jeho vydanie, je možné posudzovať
v rámci tzv. nezákonného rozhodnutia. Všetky uvedené rozhodnutia však boli vydané v súlade so
zákonom, neboli zrušené a majú povahu tzv. zákonného rozhodnutia. Navrhovateľ tvrdený nesprávny

úradný postup odporkyne v konaní nepreukázal, pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
nedostatočnosť opatrení prijatých odporkyňou, podľa názoru navrhovateľa, bez opory v zákone, podľa
jeho subjektívneho presvedčenia, sa nemusia vždy legitímne zhodovať s objektívnou realitou.

V súvislosti s vyhlásením konkurzu uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. 4. 2011, č. k.

3K/95/2010 - 21, právoplatným dňa 5. 5. 2011 na majetok Družstva ako úpadcu, odvolací súd uvádza,
že nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom voči odporkyni môže byť v
občianskom súdom konaní uplatnený až vtedy, ak navrhovateľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávky v konkurznom konaní. Navrhovateľ si pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu uplatnil
v konkurznom konaní, škoda mu ešte nevznikla a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu za škodu.

Nárok na náhradu škody od štátu by mohol navrhovateľ úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal,
že sa bezúspešne domáhal jej vydania v konkurznom konaní, nakoľko existencia pohľadávky uplatnená
v konkurznom konaní vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy
zodpovednosti za škodu s právnou úpravou konkurzu. Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nie
je daný ani ďalší predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody (analogicky

rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 31. mája 2006, sp. zn. 4 Cdo 199/2005, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz/110/84, publikované pod č.
4/87 vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je stále použiteľné).

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa v podanou odvolaní, týkajúcej sa procesného

pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý na pojednávaní nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predpísaným spôsobom, nakoľko z obsahu zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva,
že prvostupňový súd účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov a to nielen založených
v spise, ale aj ostatných dôkazov, spoločných pre všetky konania.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s
ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený

skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si právo na

ich náhradu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

Napadnutým uznesením, č.k.: 25C/24/2012-190 zo dňa 03.06.2014 súd prvého stupňa navrhovateľovi
uložil podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 23 veta druhá zákona č.
71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, pričom žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil.
Podané odvolanie odôvodnil odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. a ďalej tým, že sanávrhom na začatie konania doručeným dňa 01.02.2012 voči odporcovi domáha náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., pričom podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v znení účinnom do 30.09.2012 je konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutímorgánuverejnejmocičinesprávnymúradnýmpostupomodpoplatkuoslobodené.Zákonom
č. 286/2012 Z. z., ktorým bolo cit. ustanovenie zo zákona vypustené a bol vložené § 18ca, podľa ktorého
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisovúčinnýchdo30.septembra2012,ikeďsastanúsplatnýmipo30.septembri2012.Namietaltak
uloženie poplatkovej povinnosti, nakoľko konanie o nároku navrhovateľa podľa § 9 zákona č. 514/2003

Z. z. začalo do 30. septembra 2012 a na toto je potrebné aplikovať vecné oslobodenie podľa § 18ca.
Mal za to, že vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku sa vzťahuje na celé konanie, a teda aj
na odvolacie konanie, nakoľko právne relevantné je to, že konanie sa začalo v čase, kedy konanie bolo
vecneoslobodené.PoukázalpritomnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislave,č.k.:4Co/128/2014-310
zo dňa 29.04.2014 v obdobnej právnej veci, podľa ktorého sa vecné oslobodenie vzťahuje na celé
konanie, a teda aj na odvolacie konanie.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2014 (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) súdne poplatky sa vyberajú
za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy
súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ

a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku alebo pevnou sumou.
Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom

konaní vo veci samej.
Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012)
z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20 eur.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08.
2014 uložil navrhovateľovi poplatkovú povinnosť za odvolanie voči meritórnemu rozhodnutiu vo výške

20 Eur. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade v čase podania odvolania, t.j.
dňa 21.05.2014, ktorý je rozhodným pre vznik poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. o
súdnych poplatkoch, bola zákonom stanovená poplatková povinnosť za tento druh konania (do 30. 09.
2012 vecne oslobodeného od súdnych poplatkov), a to položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.Na
správnosti záveru o vzniku poplatkovej povinnosti v dôsledku navrhovateľom podaného odvolania voči

rozhodnutiu vo veci samej nič nemení ani prechodné ust. § 18ca zák. o súdnych poplatkoch, nakoľko
odvolanie (poplatkový úkon za odvolacie konanie) bolo navrhovateľom podané dňa 21. 05. 2014, t. j.
nejednalo sa ani o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie, č.k.: 25C/24/2012-190 zo dňa
03.06.2014 ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.