Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Darina Kriváňová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/154/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714200471
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714200471.3
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. E., nar. X.XX.XXXX, bytom v X., Q.
Č.. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Moyzesova
2, Pezinok, dieťa rodičov: matka A. F., nar. X.X.XXXX, X., Q. Č.. XX, zastúpená JUDr. Evou Klemovou,
advokátka, M.R. Štefánika č. 1, Pezinok, otec X. E., nar. XX.X.XXXX, B., X. Č.. XX, zastúpený JUDr.
Júliou Vestenickou, advokátka, Bratislava, Ševčenkova č. 5, o úpravu práv a povinností k maloletému
dieťaťu, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, č.k. 9P 10/2014-124 zo
dňa 7.11.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a na
ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k. 9P 10/2014-124 zo dňa 7.11.2014 maloletého Q. E., nar.
X.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur
mesačne od 1.11.2013 a zročné výživné za obdobie od 1.11.2013 do 31.10.2014 v sume 1.250,- eur
otcovi povolil splácať v mesačných splátkach po 30,- eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok. Zároveň upravil styk otca s maloletým tak, že otec sa bude s maloletým stretávať každý utorok
od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každý štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod. a každú nepárnu sobotu od
14,00 hod. do 18,00 hod. a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že matka sa podaným návrhom
doručeným súdu dňa 21.1.2014 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému Q. z dôvodu,
že s otcom maloletého dieťaťa nie sú manželia, zo spoločnej domácnosti sa matka odsťahovala a žije
so synom v podnájme, otec sa o dieťa stará nedostatočne, na jeho výživu prispieva minimálnou sumou
a preto žiadala o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému s tým, že výživné žiadala určiť v sume
300,- eur mesačne. V danej veci súd rozhodol o vyživovacej povinnosti podľa § 62 v spojení s § 75
Zákona o rodine a výživné určil spätne od 1.11.2013 od času, kedy matka s dieťaťom opustila spoločnú
domácnosť.
Proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti na maloletého
podal odvolanie otec, ktorý tvrdil, že vzhľadom na jeho príjem nemôže súhlasiť so súdom určenou
výškou výživného na maloletého a preto s takýmto rozhodnutím nie je spokojný. V odvolaní namietal,
že prvostupňový súd v danej veci nepreskúmal riadne dôkaznú situáciu a k svojmu záveru dospel
predčasne.
K odvolaniu otca maloletého sa vyjadrila matka, ktorá žiadala rozsudok v napadnutej časti potvrdiť s
tým, že odvolanie otca považuje za nepreskúmateľné, nie je z odvolania zrejmé, ktoré konkrétne vady
napadnutého rozsudku sú odvolaním namietané.
Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 221 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti výroku o výživnom na
maloletého treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci matka v podanom návrhu o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému Q. E.,
nar. X.XX.XXXX žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca od dátumu narodenia maloletého, od
1.11.2012. Okresný súd určil vyživovaciu povinnosť od 1.11.2013 s odôvodnením, že takto určil výživné
od času, kedy matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine
výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania (21.1.2014) a pokiaľ ide o maloleté dieťa,
možno výživné priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa.
S prihliadnutím na uvedené, súd prvého stupňa nesprávne postupoval, keď určil vyživovaciu povinnosť
od 1.11.2013, bez toho, aby skúmal odôvodnenosť takéhoto rozhodnutia, pretože podľa § 77 ods.
1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia konania a to v danom prípade od
21.1.2014, ktorým dňom bol doručený návrh súdu prvého stupňa. Výživné je možné priznať aj spätne
podľa ustanovenia § 77 Zákona o rodine, ale len v prípade, ak sú na to splnené zákonné dôvody a to
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré však súd neskúmal. Z obsahu spisu a z návrhu na zvýšenie
výživnéhovyplýva,žematkamaloletéhožiadalaurčiťvýživnéspätneod1.11.2012,oddátumunarodenia
maloletého. Úlohou súdu prvého stupňa bolo preto skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa pre
priznanie spätného výživného. Okresný súd bol preto povinný vyzvať matku maloletého, aby preukázala
dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného výživného. Pokiaľ súd priznal spätné výživné
bez splnenia zákonných podmienok, postupoval v rozpore so Zákonom o rodine.
V zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, deň začatia konania procesný predpis určuje
ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp. v prípade vyživovacej povinnosti voči
maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd toto konanie začne, to bude deň
vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie
na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie
bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Zákon č. 36/2005 Z.z. doplnil do normatívneho textu
podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Pokiaľ z určitých dôvodov, ktoré možno
posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní
nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Dôvody hodné
osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu a s ich existenciou sa
musí súd vysporiadať v odôvodnení rozsudku. Zákon striktne vyžaduje preukázanie dôvodov hodných
osobitného zreteľa aj v prípade, ak by sa v návrhu požadovalo výživné napríklad počnúc jedným dňom
pred začatím konania.
V danej veci súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia a
neprihliadol na to, že Zákon o rodine bol novelizovaný zákonom č. 36/2005 Z.z. a to konkrétne
ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedeným nesprávnym postupom súdu prvého stupňa došlo
k nesprávnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o určenie dňa, ktorým súd priznal vyživovaciu povinnosť, pretože
pokiaľnemalpreukázanédôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzmysle§77ods.1Zákonaorodine,nebolo
možné priznať spätné výživné od 1.11.2013.
Nesprávne okresný súd tiež postupoval pri rozhodovaní o zročnom výživnom, ktoré vzhľadom na
uvedené,vyčíslilod1.11.2013bezdostatočnéhoskúmaniazačatiavyživovacejpovinnostianeodôvodnil
tiež, prečo povolil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach a preto je aj v tejto časti rozsudok
nepreskúmateľný.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd povolí plnenie v splátkach musí vždy presnejšie určiť ich výšku
a podmienky splatnosti a aj tento výrok musí náležite odôvodniť. Hľadiskami pre úvahu súdu, či
má povinnému priznať výhodu splátok bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť
povinného a podobne. V danom prípade otec maloletého nežiadal zaplatiť zročné výživné v splátkach
a pokiaľ vyplýva z obsahu spisu príjem mu umožňuje platiť spolu s bežným výživným aj zročné výživné
a to tak, že podľa názoru odvolacieho súdu výživné je určené pre maloleté dieťa, pre jeho výživu, na
úhradu jeho odôvodnených nákladov a preto nie je možné určiť splátky v nižších sumách, aby nebola
ohrozená jeho výživa.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že bol nesprávny názor súdu prvého stupňa, keď povolil
otcovi maloletého mesačné splátky splácať po 30,- eur mesačne bez odôvodnenia. Odvolací súd dávado pozornosti súdu prvého stupňa skutočnosť, že prvoradá je vyživovacia povinnosť maloletého dieťaťa
a až následne je možné zaoberať sa okolnosťami na strane povinného. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel
k záveru, že od určitého dátumu má otec prispievať na výživu maloletého, tak bolo povinnosťou súdu
vychádzať z tejto skutočnosti a prihliadnuť na to, že dieťa už od určeného dňa má mať v stanovenej
sume zabezpečenú riadnu a dostatočnú výživu a nie až o niekoľko mesiacov alebo rokov neskôr, pokiaľ
otec zaplatí určené výživné v splátkach.
S prihliadnutím na uvedené, bude povinnosťou súdu výrok o určení výživného na maloletého riadne
odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bol preskúmateľný a aby bolo z
odôvodneniarozhodnutiazrejmé,ktorýmdňomurčilsúdzačiatokvyživovacejpovinnostiotcaavprípade
zistenia zročného výživného, je potrebné ho uložiť otcovi zaplatiť tak, aby nebola ohrozené výživa
maloletého dieťaťa s tým, že aj tento výrok je potrebné dostatočne odôvodniť.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej
republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30.
Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo
účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Účelom odôvodnenia
rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového
súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.
Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutej
časti nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaného
zákonného ustanovenia.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.
zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.