Uznesenie Judgement was issued on Monday, September 12, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416201547
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8416201547.2

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851
02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému C. o zaplatenie 362,78 eur s príslušenstvom, o
odpore žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14. 6. 2016, č.k. 10C
58/2016-54, takto

r o z h o d o l :

I. Odpor žalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14. 6. 2016, č.k.
10C/58/2016-54 o d m i e t a .

II. Náhradu trov konania o podanom odpore proti platobnému rozkazu stranám sporu n
e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Platobným rozkazom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 14. 6. 2016, č.k. 10C/58/2016-54 bolo
žalovanému uložené, aby do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatil žalobcovi sumu 362,78 eur, úroky
z omeškania a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor s odôvodnením vo veci samej na
tomto súde.

2. Súd v platobnom rozkaze žalovaného poučil, že tento bol vydaný iba na základe skutočností tvrdených

a preukázaných žalobcom s tým, že ak s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej mu týmto
platobným rozkazom žalovaný nesúhlasí, má možnosť v lehote 15 dní podať na súde ktorý platobný
rozkaz vydal opravný prostriedok, ktorý je treba označiť ako odpor proti platobnému rozkazu a odôvodniť
ho takými skutočnosťami, ktoré obstoja proti žalobcovým tvrdeniam a predloženým dôkazom. Súd v
platobnom rozkaze žalovaného súčasne poučil, že odpor podaný bez takéhoto odôvodnenia vo veci
samej bude odmietnutý.

3. Platobný rozkaz bol žalovanému do vlastných rúk doručený dňa 20. 6. 2016, čo súd zistil z pripojenej
doručenky.

4. Dňa 29. 6. 2016 bolo tunajšiemu súdu doručené písomné podanie žalovaného označené ako „Žiadosť
o schválenie splátkového kalendára“ v ktorom uviedol, že spolu s jeho tehotnou manželkou a dvomi

maloletými deťmi býva pri rodičoch v obecnom nájomnom byte nižšieho štandardu, príjmom rodiny je
len dávka v hmotnej núdzi, preto dlžnú sumu je schopný splácať po 10,- eur mesačne a žiada o zaslanie
poštových poukážok.

5. Keďže z obsahu podania žalovaného vyplýva, že toto bolo súdu doručené ako reakcia na jemu
doručený platobný rozkaz, v lehote na podanie odporu a sledovalo zmenu časti vydaného platobného

rozkazu (výroku o splatnosti), súd ho posúdil ako odpor proti platobnému rozkazu a rozhodoval o ňom
ako o podanom odpore.6. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 a 2 ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. V súvislosti
so zmenou právnej úpravy čo sa týka odporu proti platobnému rozkazu je treba uviesť, že požiadavka
vecného odôvodnenia odporu ako podmienka pre to, aby tento vyvolal účinok v podobe zrušenia

platobného rozkazu tak ako bola upravená už v § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30. 6. 2016 zostala aj v novom Civilnom sporovom poriadku zachovaná, zmena však nastala v tom,
že zatiaľ čo podaním riadneho, včasného a odôvodneného odporu v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku dochádzalo k zrušeniu platobného rozkazu priamo zo zákona (§ 174 ods. 2 O.s.p.), v zmysle
Civilného sporového poriadku sa platobný rozkaz v dôsledku riadneho, včas podaného a odôvodneného
odporu ruší až uznesením vydaným podľa § 267 ods. 4 CSP. V okolnostiach súdenej veci to teda

znamená, že ak by odpor žalovaného spĺňal všetky zákonom predpísané náležitosti (vrátane podmienky
jeho odôvodnenia vo veci samej), keďže súdu bol doručený ešte dňa 29. 6. 2016, k zrušeniu platobného
rozkazu by v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016 v spojení
s § 470 ods. 2 CSP (právne účinky úkonov uskutočnených do 30. 6. 2016 zostávajú zachované) došlo
priamo zo zákona.

7. Vzhľadom na uvedené preto súd skúmal, či podaním odporu žalovaným tieto účinky (teda zrušenie
platobného rozkazu zo zákona v zmysle úpravy účinnej do 30. 6. 2016 nastali) alebo či nenastali a
odpor je potrebné odmietnuť ako podaný bez odôvodnenia vo veci samej (už podľa úpravy účinnej od
1. 7. 2016). Po takomto posúdení odporu žalovaného a skúmaní, či tento spôsobil právne účinky, ktoré

Občiansky súdny poriadok spájal s riadnym, včasným a odôvodneným odporom, t.j. zrušenie platobného
rozkazu priamo zo zákona v plnom rozsahu dospel súd k záveru, že uvedené účinky jeho podaním
nenastali a je potrebné ho odmietnuť ako odpor podaný bez odôvodnenia vo veci samej (už podľa
úpravy účinnej od 1. 7. 2016, ktorá je však v tomto smere rovnaká ako úprava účinná do 30. 6. 2016),
keďže týkal sa len výroku o splatnosti a takýto odpor Občiansky súdny poriadok účinný v čase dôjdenia

odporu nepripúšťal a účinok v podobe zrušenia platobného rozkazu mu nepriznával a takýto odpor proti
platobnému rozkazu nepripúšťa ani Civilný sporový poriadok.

8. Podľa ust. § 172 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 6. 2016 (ďalej len „O.s.p.“)
súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak

sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených
navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu
zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor
na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť.
Ustanovenie § 43 sa nepoužije.

9. Podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo
veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Opravným
prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne
súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

10. Podľa ust. § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

11. Podľa § 265 ods. 1 CSP účinného od 1. 7. 2016 ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť

na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti
vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia
pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil
uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal
odpor.

12. Podľa § 267 ods. 1 CSP odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného
odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svojuobranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

13. Podľa § 267 ods. 2 CSP súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) neoprávnenou osobou alebo
c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

14. Podľa § 267 ods. 3 a 4 CSP ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s
vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To
neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 . Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk;
žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.

15. Žalovaným podaný odpor neobsahuje odôvodnenie vo veci samej (§ 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p.),
resp. § 267 ods. 1 a ods. 2 písm. c), nakoľko nijako nespochybňuje dôvodnosť, základ alebo výšku
platobným rozkazom žalobcovi priznanej peňažnej sumy, preto súdu neostávalo iné, než ho odmietnuť.

16. Pri určení, čo treba rozumieť odôvodnením odporu vo veci samej a aký je jeho zmysel, podstata

a účel je potrebné podporne nazrieť do vývinu tohto inštitútu a jeho náležitostí. Pri takomto spätnom
ohliadnutí do vývoja civilnoprávnej procesnej úpravy pokiaľ ide o odpor proti platobnému rozkazu a
potrebu jeho riadneho odôvodnenia (t.j. odôvodnenia vo veci samej) treba uviesť, že Občiansky súdny
poriadok v znení do 31. 3. 1994 požiadavku odôvodnenia vo veci samej s odporom proti platobnému
rozkazu nespájal. Platobný rozkaz sa rušil podaním akéhokoľvek odporu a v ust. § 174 ods. 3 O.s.p.

bolovýslovnestanovené,že„prenedostatokodôvodnenianemožnoodporzamietnuť“.Občianskysúdny
poriadok bol však s účinnosťou od 1. 4. 1994 zákonom č. 46/1994 Z. z. vo vzťahu k danému ustanoveniu
zmenený tak, že na zrušenie platobného rozkazu sa vyžadoval odpor s odôvodnením vo veci samej,
čo bolo vyvolané snahou o zefektívnenie rozkazného konania, pretože v mnohých prípadoch podávali
odporcoviaodporibavsnaheoddialiťprávoplatnéukončeniesporubezvzneseniakonkrétnychprávnych

alebo vecných námietok.

17. Vzhľadom na znenie citovaného ustanovenia tak vyvstáva otázka, čo možno a čo nemožno
považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej. Občiansky súdny poriadok účinný v čase podania
odporu bližšie neustanovoval, čo má takéto odôvodnenie obsahovať a kedy možno podanie odporu

považovať za také, ktoré nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Z hľadiska posúdenia daného
ustanovenia treba prihliadnuť na účel citovanej právnej úpravy a v súlade s ňou ju vykladať, keď
úmyslom zákonodarcu nesporne bolo zrýchliť a zefektívniť rozkazné konania s tým, aby nedochádzalo
k predlžovaniu času do vydania konečného rozhodnutia z dôvodu, že je podaný odpor bez akéhokoľvek
odôvodnenia, resp. odôvodnenia, ktoré je nepostačujúce.

18. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. z rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/124/1998, zo dňa
20. 1. 1999) možno vyvodiť, že na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže
žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne) spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom
rozkaze uloženej povinnosti. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú aj

spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Keďže Občiansky súdny poriadok rozsah a
obsah odôvodnenia odporu neupravoval, na odôvodnenie odporu mohol žalovaný uviesť akékoľvek
tvrdenie spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi ním
uplatnenú pohľadávku. Toto tvrdenie však muselo byť vecné alebo právne.
19.Akoužbolouvedené,novýCivilnýsporovýporiadokv§267ods.1riadnevecnéodôvodnenieodporu

chápe ako opísanie rozhodujúcich skutočností o ktoré žalovaný opiera svoju obranu proti uplatnenému
nároku s tým, že k odporu je treba pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Dôvodová správa k tomu uvádza, že „inštitút vecného odôvodnenia treba
chápať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením
vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti...vec sama tvorí predmet

konania, žalovaný musí uvádzať skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku“.
20. Z odporu podaného tu žalovaným nijako nevyplýva, že by žalovaný namietal, že nevzniklo, a to
čo i len v časti, alebo žeby zaniklo právo uplatňované žalobcom, neuviedol žiadne vecné ani právne
argumenty, prečo by nárok žalobcu nebol daný. Obsahom svojho odporu nárok nespochybnil, ibauviedol, žeby chcel určenú sumu splatiť v splátkach. Taký odpor, týkajúci sa len splatnosti prisúdenej
sumy ale zákon nepripúšťa a tento nie je odôvodnený vo veci samej, lebo nie je vecným ani právnym
argumentom, keďže nijakým spôsobom nespochybňuje nárok žalobcu. Odpor žalovaného sa netýka

samého predmetu konania- veci samej, týka sa len splatnosti, nie je v ňom ani splnená povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obo/403/98 vyplýva, že ak žalovaný na
odôvodnenie odporu proti platobnému rozkazu uvedie len dôvod nesplnenia dlhu, nie je tým splnená
zákonná podmienka odôvodnenia odporu vo veci samej. Súd v tejto súvislosti podporne dáva do
pozornosti tiež napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.15Co/212/2012, či Krajského

súdu v Žiline sp. zn.1Co/353/2014 (dostupné na www.otvorenesudy.sk ).
21. Súd ani v najmenšej miere nespochybňuje aktuálne ťaživú situáciu žalovaného, pri posúdení formy/
prostriedku,ktorýžalovanýzvolilnasvojuobranuvšaksúdjeviazanýplatnouprávnouúpravouanemôže
ísť nad zákonný rámec dotknutých procesných inštitútov. Súd nie je orgánom moci zákonodarnej ale
súdnej, zákon netvorí, ale aplikuje ho, pri aplikácii zákona však nemôže prijať výklad ktorý by šiel priamo
proti zneniu, ale aj postate a účelu príslušného zákonného ustanovenia. Preto ak Občiansky súdny

poriadok s účinným odporom proti platobnému rozkazu spájal podmienku jeho odôvodnenia vo veci
samej a rovnako tak robí nový Civilný sporový poriadok, nemôže súd túto úpravu vyložiť tak, že v odpore
stačí uviesť, že žalovaný nemá z čoho dlžnú sumu zaplatiť, prípadne že by ju chcel zaplatiť v splátkach.
22. Zmyslom odporu proti platobnému rozkazu je popretie dôvodnosti uplatneného nároku a tým
zvrátenie nástupu účinkov rozhodnutia vydaného v skrátenom - rozkaznom konaní. Pokiaľ však vo

všeobecnosti žalovaný v takomto podaní len poukáže na svoje nepriaznivé majetkové pomery, uvedené
žiadnymspôsobomnepopieradôvodnosťžalovanéhonároku,nenamietaexistenciudlhučojepodstatou
podania odporu proti platobnému rozkazu, preto takýmto postupom nemožno dosiahnuť zákonom
predvídanýúčinokt.j.zrušenieplatobnéhorozkazu,ktorý(účinok)nastávalenavýlučnevprípade,pokiaľ
strana v podanom odpore akýmkoľvek spôsobom poprie dôvodnosť žalovaného nároku, čo žalovaný v

súdenej veci neučinil.
23. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti tiež právny názor Krajského súdu v Prešove vyslovený v
Uznesení sp. zn. 2Cob/41/2010, podľa ktorého, určenie lehoty na plnenie nie je rozhodnutím vo veci
samej a domáhanie sa inej splatnosti, než je uvedená v platobnom rozkaze, ani takto odôvodnený odpor
nemožno posúdiť ako odôvodnenie odporu vo veci samej.

24.Skutočnosť,žepovinnáosobanemázčohozaplatiťdlhniejevsúdnomkonanídôvodomnazbavenie
tejto povinnosti, inak by toto konanie stratilo zmysel, navyše v prípade ak dôjde k nútenému výkonu
súdneho rozhodnutia (exekúcii), existujú inštitúty zabezpečujúce povinnému s nízkym príjmom ochranu
pred exekúciou tak, aby mu z príjmu ostala suma na základné živobytie.

25. Vyhovieť žiadosti žalovaného o splátkový kalendár už v tomto štádiu nie je v právomoci súdu. V
skrátenom rozkaznom konaní pri vydaní platobného rozkazu neprichádzala do úvahy ani aplikácia ust.
§ 160 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom do 30. 6. 2016, teda v čase vydania platobného rozkazu) ale teraz
ani aplikácia § 232 ods. 3 a 4 CSP v znení od 1. 7. 2016, teda súd nemôže žalovanému v platobnom

rozkaze, a ani po jeho vydaní určiť, že peňažné plnenie môže vykonať splátkach, ani určiť na splnenie
povinnosti uloženej platobným rozkazom inú lehotu ako 15 dní odo dňa jeho doručenia, keďže táto
lehota je v prípade platobného rozkazu striktne daná v špeciálnom, osobitnom ustanovení a to v ust.
§ 172 ods. 1 O.s.p. (do 30. 6. 2016) resp. § 265 ods. 1 CSP (od 1. 7. 2016). Ak by zákonodarca
pripúšťalpriplatobnomrozkazeurčenieinejlehotynaplnenie,prípadneplnenievsplátkach,nepochybne

by to v zákone osobitne vyjadril, ako napr. pri rozkaze na plnenie (v zmysle Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase vydania platobného rozkazu) kde bola výslovne pripustená možnosť určenia
dlhšej lehoty na plnenie. Pre platobný rozkaz to však neplatilo. Vyhnúť sa splneniu platobným rozkazom
uloženej povinnosti v uvedenej lehote sa preto mohol žalovaný po doručení platobného rozkazu jedine
včasným podaním odporu s odôvodnením vo veci samej. Aj pri posúdení podania žalovaného ako

žiadosti o splácanie dlžnej sumy v splátkach by preto súd nemohol tejto vyhovieť a povoliť mu splácať
dlžnú sumu v splátkach, keďže na to chýba zákonný podklad a po vydaní platobného rozkazu už
v tomto konaní na to súd nemá právomoc. Takejto žiadosti žalovaného môže po vydaní platobného
rozkazu vyhovieť jedine sám žalobca, ktorému je žalovaný povinný dlžnú sumu zaplatiť. Nič však nebráni
žalovanému obrátiť sa so žiadosťou o povolenie splácať dlžnú sumu v splátkach priamo na žalobcu.

26. O trovách konania o odpore žalovaného proti platobnému rozkazu súd rozhodol podľa ust. § 255
ods. 1 a podľa ust. § 256 ods. 1 CSP. Civilný sporový poriadok nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie
o trovách konania v prípade, ak sa odmieta odpor proti platobnému rozkazu, keďže však v tomto prípadevzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná, rozhodol súd
o náhrade trov konania v ktorom rozhodol o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu podľa ust. §
256 ods. 1 CSP. Žalovaný podaním odporu bez odôvodnenia vo veci samej procesne zavinil odmietnutie

tohto odporu, v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, by preto mal žalobcovi nahradiť trovy konania v tejto časti.
Žalobcovi však v súvislosti s týmto konaním (o odpore proti platobnému rozkazu) žiadne preukázateľné
trovy nevznikli, náhrada všetkých predchádzajúcich trov konania mu bola priznaná v platobnom rozkaze,
preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu,
nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak,

že náhradu trov tohto konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok (§ 357 písm. b/ v spojení s § 123 ods. 2 CSP a § 357 písm. m/ CSP).

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.