Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/89/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716204737
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6716204737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa

J. B. , R. Y.: K. X, XXX XX K., S.N.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Tatiana Čárská, advokátka,
Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi POHODA BYT, s.r.o., ČSA 67/21, 962 31
Sliač, IČO: 46 4945 096, o zaplatenie 1.410,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu istiny 1.410,- EUR spolu s 5,05% úrokom z
omeškania ročne od 01. 11. 2015 do zaplatenia a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

NavrhovateľsasvojímnávrhomdošlýmOkresnémusúduvoZvolenedňa19.04.2016domáhal,abysúd

zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 1.410,- EUR spolu aj s úrokom z omeškania a trovami konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú na základe zmluvy zo dňa
19. 12. 2011 uzatvorenej medzi ním ako prenajímateľom a príspevkovou organizáciou Podnik bytového
hospodárstva m. p., IČO: 37951165 ako nájomcom prenajal nebytové priestory.
Po zániku nájomcu spoločnosti Podnik bytového hospodárstva m. p. IČO: 37951165 vstúpil do práv a
povinností terajší odporca t. j. obchodná spoločnosť POHODA BYT, s.r.o. IČO: 46195096 so sídlom
ČSA 67/21, 962 31 Sliač. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi sa skončil na základe písomného návrhu

odporcu zo dňa 21. 01. 2015 ku dňu 31. 01. 2015. V súvislosti so skončením tohto vzťahu si uplatňujú
pohľadávku v celkovej výške 1.410,- EUR, ktorá predstavuje nezaplatené nájomné za mesiace júl,
august, november, december roku 2014 a január 2015, kde mesačne sa mala platiť suma 300,- EUR,
avšaknakoľkoodporcazložilpeňažnúzábezpekuvovýške90,-EURza3ksdiaľkovýchovládačovatieto
boli navrhovateľovi vrátené od predmetnej sumy sa odpočíta suma 90,- EUR čo predstavuje nezaplatenú
sumu 1.410,- EUR. Uvedený predmetný dlh odporca v zmysle § 323 Obchodného zákonníka uznal
písomne dňa 04. 02. 2015. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd zaviazal odporcu tak ako

je vyššie uvedené.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 08. 06. 2016, pričom poukazuje na to, že odporca si prevzal
predvolanie na pojednávanie dňa 24. 05. 2016, t. j. 16 dní pred dňom pojednávania. Zo strany odporcu
prostredníctvom jeho konateľky K. P. bolo súdu večer dňa 07. 06. 2016 o 23.38 hod. prostredníctvom
e-mailu doručené ospravedlnenie z pojednávania a zároveň na druhý deň t. j. 08. 06. 2016 bolo súdu
doručené ospravedlnenie z dôvodu, že sa nachádza mimo republiky a nestihne sa vrátiť do termínu

pojednávania.Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa § 119 ods. 1 O. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O. s. p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa

o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Súd na vyššie uvedené zákonné ustanovenia poukazuje z toho dôvodu, že je možné odročiť
pojednávanie, avšak len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie je možné odročiť vtedy, ak návrh na
odročenie pojednávania je súdu včas a riadne doručený a zároveň tam musí byť uvedený dôvod na
odročenie pojednávania a to bez zbytočného dokladu po tom, čo sa o ňom účastník dozvedel a musí

obsahovať aj deň kedy sa dozvedel a tiež uvedenie podrobných skutočností, na základe ktorých žiada
odročenie pojednávania. Súd konštatuje, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by v zmysle §
119 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zaslala súdu tieto informácie a to podrobne rozpísaný dôvod,
keďže je tu iba všeobecne uvedené, že je konateľka odcestovaná, neuviedla ani kde, ani od kedy ani
dokedy, ďalej taktiež ani kedy sa dozvedela o dôvode odcestovania. Z týchto dôvodov súd teda návrhu

odporcu na odročenie pojednávania nevyhovel.
Okrem iného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že z výpisu z Obchodného registra je dané, že za
odporcu nekoná len osoba konateľky K. P.Ž., ktorá žiadala odročiť pojednávanie, ale je tu aj ďalší konateľ
Y. N. a teda mohol sa aj tento zúčastniť pojednávania. Taktiež odporca sa mohol dať zastúpiť právnym
zástupcom. Na základe vyššie uvedeného súd nevidel dôvod, pre ktorý by mal uvedené pojednávanie

odročiť.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Súd na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej podľa zákona č. 116/1990 Zb. zistil,

že navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou Podnik bytového hospodárstva m.p. IČO: 37951165 so sídlom
Rybárska 1048/31, Sliač zmluvu, predmetom ktorej bolo prenajatie priestorov nájomcovi vo vlastníctve
navrhovateľa. Podľa článku IV. nájomné za vyššie uvedené priestory tvoriace predmet zmluvy sa určuje
dohodou strán a to vo výške 300,- EUR vrátane DPH (základ dane 250,- EUR + 20% DPH, 50,- EUR).

Na základe Dodatku č. 3 k zmluve o nájme nebytových priestorov zistil, že týmto si účastníci dohodli
splátkový kalendár nezaplateného nájomného a to za obdobie január až december roku 2014, pričom
každý mesiac mal odporca zaplatiť 300,- EUR.

Na základe Dodatku č. 4 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 19. 12. 2011 zistil, že účastníci

si dohodli splátkový kalendár za mesiac január 2015 v sume 300,- EUR.

Súd na základe listu - Ukončenie zmluvného vzťahu k 31. 01. 2015 zasielaného odporcom
navrhovateľovi zistil, že týmto odporca oznamuje, že z dôvodu ukončenia činnosti spoločnosti POHODA
BYT s. r. o. ukončia zmluvný vzťah so spoločnosťou k 31. 01. 2015 a zároveň im odovzdajú dňa 04. 02.

2015 kľúče a diaľkové ovládanie, ktoré si prevzali.

Súd na základe osobitnej dohody o uznaní dlhu a o splátkach zo dňa 04. 02. 2015 uzatvorenej medzi
navrhovateľomaodporcomzistil,žeodporcauznaldlhnazákladezmluvyonájmenebytovýchpriestorov
voči veriteľovi v celkovej výške 1.410,- EUR s tým, že v zmysle § 323 Obchodného zákonníka ho uznáva

čo do dôvodu ako aj výšky a tento uhradí do 31. 10. 2015.Súd z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní zistil, že títo sa pridržiavajú svojho
návrhu, pričom od podania návrhu nedošlo k žiadnej úhrade a tento teda žiadajú uhradiť tak ako si ho
uplatnili.

Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) nájomca je povinný platiť nájomné
podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci
a spôsob jej užívania.

Podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) ak niekto písomne uzná svoj záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu
dôvodný. Predovšetkým súd poukazuje na to, že samotné súdne konanie je založené na preukázaní

svojich tvrdení, čo zo strany navrhovateľa bolo súdu jednoznačne uskutočnené a to v zmysle vyššie
uvedených dôkazných prostriedkov. Súd taktiež s poukazom na § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka
má za to, že odporca písomne uznal svoj záväzok a teda nepopiera túto pohľadávku. Na základe vyššie
uvedeného teda súd má za to, že hoci aj v dodatkoch 3 a 4 k predmetnej zmluve bola uvedená povinnosť
odporcu zaplatiť nájomné za január až december roku 2014 a január roku 2015 navrhovateľ si vymáhal

len tie sumy, ktoré neboli zaplatené do dňa podania žaloby a to celkove za 5 mesiacov čo predstavovalo
sumu 1.500,- EUR. Keďže však tak ako aj navrhovateľ poukázal na zúčtovanie si aj uplatnil zálohu vo
výške 90,- EUR za vrátenie 3 ks diaľkových ovládačov celková dlžná suma odporcu je 1.410,- EUR.

Okrajovo súd musí poukázať na tú skutočnosť, že odporca sa žiadnym spôsobom, hoci bol na to riadne

a včas vyzvaný k žalobe nevyjadril a žiadnym spôsobom ani nepoprel odôvodnenosť tejto žaloby. Súd
teda vychádzal z tých dôkazov, ktoré súdu boli ku dňu rozhodnutia predložené.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania a to ku dňu 01. 11. 2015,
pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že podľa súdu navrhovateľ si mohol uplatniť úroky z omeškania
aj od skoršieho dátumu, avšak nakoľko si ich uplatnil až týmto dňom súd mal za to, že takto uplatnené

úroky sú v súlade so zákonom.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa

nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
§ 101 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 119 ods. 1, 2 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 671 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 323 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb.
§ 517 ods. 2 zák.č. 40/1964 Zb.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.).