Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/330/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217653
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7614217653.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu A.. Q. Q. a členov senátu Z.. Z. D. a A..
T. E., v exekučnej veci oprávneného: K. N. S., Q. námestie 8, C. N., P.: XX XXX XXX, proti povinnému:
B. spol. s r.o., K. XX/XXXX, K. H. N., P.: XX XXX XXX, zastúpený: Z.. R. B., advokát, o zaplatenie
XX.XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora A.. Z.. B. M., G. úrad E., Y. 1, E.
pod č. EX XXX/XXXX, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.

5Er/674/2014-67 zo dňa 15.10.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Toto rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. f), g), § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

3. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na
zastavenie exekúcie, vyjadrením oprávneného a súdneho exekútora a zistil, že exekučnými titulmi sú

rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa XX. marca XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňom XX.X.XXXX a ktoré vydal K.., odštepný závod E., Z. XX, E.; rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo
dňa XX. februára XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX a ktoré vydal
K. vodohospodársky podnik, š. p. odštepný závod E., Z. XX, E.; rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa
XX. apríla XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom X.X.XXXX a ktoré vydal K.
vodohospodársky podnik, š. p., odštepný závod E., Z. XX, E..

4. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je
vykonateľnosť.

5. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom
aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená

dobrovoľne. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti a
materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného
titulu v konaní o jeho nútený výkon. Súd prvej inštancie mal preukázané, že exekučné tituly sú
vykonateľné ako po formálnej, tak i po materiálnej stránke a teda sú exekučným titulom v zmysle
ustanovenia citovaných ustanovení § 41 ods. 2 písm. f/ a g/ zákona č. 233/1995 Z.z..

6. Súd prvej inštancie mal teda za to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný.
V štádiu exekučného konania nie je súd oprávnený skúmať vecnú stránku exekučných titulov,nakoľko nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutia, ktoré sú exekučným titulom. Vzhľadom k
uvedenému súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a
návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie povinný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Dôvody odvolania podľa jeho záveru spočívajú v ust. § 205 ods. 2 písm. d), f) O.s.p..
Poukázal na skutočnosť, že napadnutému uzneseniu chýba relevantné zákonné odôvodnenie a taktiež
tu absentuje relevantné uvedenie právnych noriem, o ktoré súd prvej inštancie opiera svoje rozhodnutie.

8.Právnyzástupcapovinnéhopovažujekonanieapostupsúduprvejinštanciezaskutkovonedostatočný
a právne vadný.

9. Povinný v samotnom návrhu na zastavenie exekúcie dôkladne opísal, o čo opiera svoj návrh
s následnou argumentáciou. Právny zástupca povinného je toho názoru, že dostatočne preukázal

skutočnosť, že nie je zodpovedným subjektom a že príslušný exekučný súd právne pochybil už pri
vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie.

10. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatuje, že nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučných
titulov, nakoľko právomocou rušiť, či meniť rozhodnutia, ktoré sú exekučným titulom nedisponuje, tak

toto konštatovanie nie je podložené žiadnou právnou normou, potvrdzujúcou takýto výklad súdu prvej
inštancie.

11. Odvolateľ je toho názoru, že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím porušil práva a oprávnené
záujmy povinného skutkovo a právne nesprávnym rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku nie je ani

dostatočne odôvodnené.

12. Právny zástupca povinného poukázal na všetky okolnosti a argumentáciu, obsiahnutú v návrhu na
zastavenie exekúcie a navrhol odvolaciemu súdu, aby sa s týmito skutočnosťami riadne a profesionálne
vysporiadal.

13. Odvolateľ poukázal na to, že spoločnosť B. spol. s r.o., nie je v tejto exekučnej veci povinným
subjektom a každé ďalšie zotrvanie tejto spoločnosti v tomuto právnom postavení je pre túto spoločnosť
stavom právnej neistoty.

14. Podľa ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi
pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j), môže nariadiť pojednávania, ak je to
nevyhnutné pre objasnenie veci.

15. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nevyužil zákonom danú možnosť nariadiť pojednávanie, si právny

zástupca povinného vysvetľuje ako neobjektívny postup súdu prvej inštancie, pričom takýmto postupom
súdu boli poškodené práva a oprávnené záujmy povinného, ktorý by v prípade nariadenia pojednávania
preukázal skutočnosti a okolnosti nevyhnutné pre objasnenie veci, čo by mohlo mať vplyv na prípadné
právne posúdenie tejto veci.

16. Odvolateľ dal na zváženie odvolaciemu súdu, resp. navrhol, aby z dôvodu analogického postupu
nariadil v tejto veci pojednávanie, pretože je toho názoru, že v prípade účastníckej výpovede povinného
sa preukážu skutočnosti nevyhnutné pre objasnenie veci, ako to predpokladá uvedené zákonné
ustanovenie.

17.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchskutočnostíprávnyzástupcapovinnéhonavrholodvolaciemu
súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

18. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. V písomných dôvodoch svojho vyjadrenia uviedol,
že podal návrh na výkon súdnej exekúcie na sumu XX.XXX,XX eur na základe právoplatných a
vykonateľných exekučných titulov - výkaz o výške nedoplatku za vypúšťanie odpadových vôd do
povrchových vôd za rok XXXX č. XXXXXXXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, výkazo výške nedoplatku za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd za rok XXXX č. XXXXXXXXXX,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa X.X.XXXX. Vyššie uvedené rozhodnutia, na základe ktorých bol
podaný návrh na vykonanie exekúcie si povinný riadne prevzal, o čom svedčia aj kópie doručeniek

k uvedeným rozhodnutiam. Povinný listom za dňa XX.X.XXXX požiadal oprávneného o odsúhlasenie
splátkovéhokalendárakrozhodnutiuč.XXXXXXXXXXaúpravusplátokkrozhodnutiuč.XXXXXXXXXX.
Následne povinný uzatvoril dohody o splátkach s oprávneným, čím uznal svoj dlh voči oprávnenému,
čo do dôvodu a výšky.

XX.K.N.S.,š.p.považujenapadnutéuzneseniezazákonnéavecnesprávneasjehoodôvodnenímsav
celom rozsahu stotožňuje. Je toho názoru, že v danom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie podaný
oprávnene a po vzniku exekučných titulov nenastali žiadne okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného
nároku alebo brániace jeho vymáhateľnosti a preto nie sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie.

20. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie ( § 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii
(§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58
Exekučného poriadku). Exekučný súd však nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových
a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Z podstaty exekučného konania vyplýva, že
existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného

štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko,
čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V
exekučnom konaní je možné prihliadnuť iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti
majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu, zákon umožňuje uplatniť
len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa

završuje vykonateľnosťou vydaného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného
vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, teda nepreveruje
správnosť záverov orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, pretože je viazaný rozhodnutím správneho orgánu
v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie správneho orgánu v základnom konaní nemôže byť
exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo

k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní. Po nariadení exekúcie súd navyše
skúma vecnú legitimáciu účastníkov výlučne z pohľadu titulu pre exekúciu, bez toho, aby sa zaoberal
jeho správnosťou, t.j. tým, či odráža skutočné hmotnoprávne vzťahy účastníkov.

21. Exekučný súd nemá z úradnej povinnosti právomoc nahrádzať pasivitu povinného v základnom

konaní, ale má iba zistiť, či ide o spôsobilý exekučný titul. Je vecou povinného, aby v prípade,
že tu existovali skutočnosti, ktoré mohli mať za následok zrušenie exekučného titulu v základnom
konaní, využil svoje zákonné možnosti riadne a včas, ako napr. riadne opravné prostriedky, mimoriadne
opravné prostriedky alebo žalobný návrh, ktorým sa mohol domáhať určenia, že priznané právo na
plnenie neexistuje. V tejto súvislosti dal do pozornosti zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktoré

platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak
ich podcenením, či zanedbaním môže strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To

platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení, vrátane využitia možnosti podania
opravných prostriedkov.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

23.Odvolacísúdprejednalodvolaniepovinnéhobeznariadeniapojednávania,pretoženejdeoodvolanie
proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal podľa § 375 až § 385 C.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné.

24. Toto odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania za účinnosti Zákona č. 99/1963 Zb. -
Občianskeho súdneho poriadku.25. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok aj na konania
začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

26. Podľa § 470 ods. 2 prvé veta C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom
nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku zostávajú zachované.

27. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou oprávneného vo svojom
vyjadrení.

28. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 C.s.p. konštatuje správnosť dôvodov napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie a dodáva:

29. Predpokladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a následné vydanie upovedomenia
o začatí exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie

vykonateľné po materiálnej a formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v
exekučnom konaní vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá
predovšetkým tým, či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku a či
rozhodnutie je vykonateľné po formálnej aj materiálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd
prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom

vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia.

30.Vprejednávanomprípadeodvolacísúdzistil,žeexekučnétitulyatorozhodnutiaoprávnenéhozodňa
XX.X.XXXX a XX.X.XXXX po materiálnej a formálnej stránke spĺňajú všetky zákonné kritériá uvedené
v § 41 ods. 1, 2 písm. f) Exekučného poriadku.

31. Z vyššie uvedeného dôvodu odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne právne potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.

§ 255 ods. 1 C.s.p. a sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože povinný
nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným stranám trovy odvolacieho konania nevznikli.

33.Toto rozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie

druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).