Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113232740
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8113232740.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu S. E., nar. XX.XX.XXXX,

bytom R. XXX, XXX XX R., právne zastúpeného advokátom JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom so
sídlom Němcovej 30, 040 01 Košice, proti žalovanému Obec Sedlice, so sídlom Sedlice 176, 082 43
Sedlice, IČO: 00 327 743, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Petra Raka, so sídlom
Masarykova 13, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 15 780,80 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 7. Novembra 2013 žiadal, aby súd žalovanú zaviazal
zaplatiť mu sumu vo výške 15 780,80 eur, ako aj trovy konania. Návrh vo veci samej odôvodnil tým,
že je vlastníkom dvoch koní, ktoré mal v úmysle používať na podnikanie a to na zvážanie dreva
z lesa pre vlastníkov lesov v okolí jeho bydliska. Žalovaná od počiatku kládla žalobcovi prekážky v
používaní koní na obecných komunikáciách, čo vyvrcholilo dňa 22.6.2012, kedy sa konalo pracovné
stretnutie Obecného zastupiteľstva v Sedliciach, na ktoré bol predvolaný žalobca. Predmetom rokovania
bolo opakované poškodzovanie miestnych komunikácií konským povozom vo vlastníctve žalobcu. Na

tomto zasadnutí bolo rozhodnuté prítomnými osobami, že žiadajú vylúčiť prejazd konským povozom
po zrekonštruovaných miestnych komunikáciách žalobcom a to z dôvodu, že kone vo vlastníctve
žalobcu poškodzujú miestne komunikácie v obci. Žalovaný žiadal, aby žalobca používal návleky na dané
kone. Touto žalobou si žalobca uplatňuje predpokladaný príjem z podnikateľskej činnosti spočívajúci zo
zvážania drevnej hmoty z lesa vo výške 1 200 eur mesačne. Od júla 2011 by vznikla žalobcovi škoda vo
výške mesačných nákladov na dva kone 340 eur. Čistý príjem z predpokladanej podnikateľskej činnosti
by bol 933,60 eur. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi je vo výške 593,60 eur mesačne. Z tohto dôvodu mu

vznikla škoda za obdobie od augusta 2011 do podania tejto žaloby, spolu vo výške 15 780,80 eur, ktorú
žiada, aby súd žalovanú zaviazal mu nahradiť.

Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 25.2.2015, v ktorom
žalobu žalobcu žiadala v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobu žalobcu považovala v celom
rozsahu za šikanóznu. Žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by bol podnikateľom a to predložením
nejakého relevantného výpisu a v žiadnom prípade ako obec mu nemohli spôsobiť škodu. Žiadnym

spôsobom žalovaná nezakázala žalobcovi vykonávať akúkoľvek jeho podnikateľskú činnosť a o tejto
veci sa nikdy nekonalo rokovanie obecného zastupiteľstva. Žalobca v žalobe nepreukázal základné
predpoklady zodpovednosti za škodu.Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to žalobou, Zápisnicou
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva v Sedliciach zo dňa 22.6.2012, registrom farmy, vyjadrením
žalovaného, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca v rámci žaloby predložil súdu Zápisnicu z pracovného stretnutia Obecného zastupiteľstva v
Sedliciach zo dňa 22.6.2012, ktorého sa zúčastnil starosta obce, zástupca starostu obce a ďalej poslanci
obecného zastupiteľstva, pričom predmetom zasadnutia bolo opakované poškodzovanie miestnych
komunikácií konským povozom a ďalšie prejednávané skutočnosti a to urážka na cti starostu obce a

poslancov obecného zastupiteľstva, neuhradená daň za psa, ako aj nepovolené zabratie pozemkov a
miestnych komunikácií vo vlastníctve obce.

Zo strany č. 2 tejto zápisnice pre súd vyplynulo, že žalobcovi bolo zaslané predvolanie vo forme tlačiva
prostredníctvom Slovenskej pošty, pričom žalobca sa na stretnutie bez uvedenia dôvodu nedostavil.
Starosta obce prečítal svoje vyjadrenie v ktorom uviedol dôvody predvolania žalobcu na toto zasadnutie.

Poslanci obecného zastupiteľstva po podrobnom prediskutovaní všetkých dôvodov a argumentov
rozhodli takto:

Žalobcovi bude zaslaná doporučene kópia zápisnice s vyjadrením starostu obce a fotodokumentáciou
- starosta obce a poslanci obecného zastupiteľstva na základe uvedených skutočností a argumentov

žiadajú:

1. Vylúčiť prejazd konským povozom po zrekonštruovaných miestnych komunikáciách, resp. použiť
prostriedky zabraňujúce poškodzovaniu komunikácií,
2. Uhradiť daň za psa za rok 2012,

3. Odstrániť z obecných podzemkov a miestnych komunikácií nepovolené dlhodobé skládky rôzneho
druhu, vozy, palivové a iné drevo, nepovolené stavby,
4. Ospravedlniť sa za urážku na cti starostovi obce a poslancom obecného zastupiteľstva, ktorá odznela
27.5.2012 v areáli základnej školy na podujatí majstrovstvá v kosení.

Žalovaná žiadala, aby sa žalobca k uvedenému vyjadril do 15 kalendárnych dní od doručenia. Zároveň
bol žalobca upozornený, že v prípade, ak sa v uvedenej lehote nevyjadrí, bude obec postupovať v súlade
so zákonom.

Žalobca k žalobe predložil register farmy č. XXXXXX vydaný Plemenárskymi službami Slovenskej

republiky, štátny podnik Bratislava, z ktorého vyplýva, že je vlastníkom dvoch koní.

Z predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 22.2.2013 pre súd
vyplynulo, že žalobcovi tento úrad znížil dávku a príspevky v sume 16,87 eur počnúc od 1.2.2013.
ZároveňbolosúdupredloženépotvrdenieÚradupráce,sociálnychvecíarodinyPrešovzodňa29.Apríla

2014, z ktorého vyplýva, že žalobca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. Februára
2012.

Súd vo veci vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že pracoval v kameňolome, pričom dostal výpoveď. Z tohto
dôvodu od 1.2.2012 bol vedený v evidencii nezamestnaných. Z dôvodu, že sa bolo potrebné postarať o

jeho manželku, rozhodol sa, že začne podnikať, kúpil kone a chcel vykonávať zváženie dreva konským
povozom, nakoľko v okolí urbáru je dostatočne veľa práce. Starosta mu však, ak prešiel po dedine
s koňmi, viackrát ukazoval na cestu, že poškodzuje obecný majetok. Doteraz si živnosť na zvážanie
dreva s koňmi nevybavil, nakoľko by musel platiť poplatky. Starosta mu ústne hovoril, že poškodzuje
obecné cesty. Ďalšou požiadavkou starostu obce bolo, aby dal koňom návleky, čo nie je možné a

vôbec sa nedajú kúpiť. Zápisnicou zo zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 22.6.2012 mu bolo
zakázané vykonávať podnikateľskú činnosť. Od 1.2.2012 bol vedený v evidencii nezamestnaných. Do
roku 2012 bol zamestnaný, mal príjem zo zamestnania. Od tohto dátumu však bol vedený v evidencii
nezamestnaných, poberal podporu v nezamestnanosti a neskôr dávku v hmotnej núdzi. Jedného koňa
už mal a druhého kúpil v apríli 2012 s tým, že začne podnikať. Podmienkou podnikania bolo získanie

pilčíckeho preukazu, chcel ho získať v rámci rekvalifikácie na úrade práce, ale keďže nemal vybavenú
živnosť, tú si nevybavoval, nebol mu predložený a vybavený ani pilčícky preukaz. Nie je pravdou, aby bol
pozývaný na niekoľko stretnutí obecného zastupiteľstva. Do dnešného dňa žiadne listiny od obecného
zastupiteľstva neobdŕžal. Keby mu bolo umožnené užívať obecné komunikácie, chcel by podnikať, nostále nevie, či tieto obecné komunikácie môže, alebo nemôže používať. Bojí sa vybaviť živnosť, dokiaľ
nebude rozhodnuté, že môže užívať obecné cesty. Nie je si vedomý toho, aby jeho kone ničili obecné
cesty.

Štatutárny zástupca žalovanej na pojednávaní súdu uviedol, že obec nijakým spôsobom nezakázala
žalobcovi výkon podnikateľskej činnosti. Záujmom obce je, aby žalobca nepoškodzoval miestne
komunikácie. Tie poškodzoval napriek upozorneniam, pracovným stretnutiam a rokovaniam. V rámci
veľkého európskeho projektu dostala obec finančné prostriedky a finančné zdroje na rekonštrukciu

miestnych komunikácií, asfaltov, presne v tom období, ako si žalobca zakúpil kone. Pokiaľ ide o
správanie sa žalobcu jeho kone v horúcom počasí vytrhávali kúsky asfaltu z obecných komunikáciách.
Doslova tam bolo vidno trhliny po konských kopytách. Tieto kone vážia od 600 do 1 000 kíl a sú inak
podkuté ako obyčajné kone. Na kopytách majú jeden hák - výstupok, ktorým kone žalobcu vytrhávali
asfalt z miestnych komunikácií. Napriek upozorneniam poslancov a občanov, žalobca sa stále tohto
konania dopúšťal. Udržiavateľnosť projektu je päť rokov, pričom je potrebné povedať, že príslušné

orgány chodia kontrolovať udržiavateľnosť obecných komunikácií v rámci veľkého európskeho projektu.
Žalobcu slušne upozornil, aby neničil obecný majetok a nepoškodzoval ho, nakoľko ide o majetok, na
ktorýprostriedkyzískalaobeczeurópskychfondov.Žiadalsiajsprávuodregionálnejveterinárnejsprávy,
kde mu bolo povedané, že pre kone, ktoré sa používajú na konský povoz do lesa existujú špeciálne
návlekynakone,apretožalobcužiadali,abybuďprejazdvylúčil,aleboabyjehokonepoužívališpeciálne

návleky,nakoľkoakoštatutárzaobecnýmajetokzodpovedá.Zároveňzregionálnejsprávyzískalsprávu,
že tieto kone sa vozia do lesa na špeciálnych vozíkoch. Žalobca s výkonom podnikateľskej činnosti ani
nezačal. Žiadnym spôsobom nezakázali žalobcovi výkon podnikateľskej činnosti. Obec vydáva svoje
stanoviská k výkonu podnikateľskej činnosti v obci, pričom do dnešného dňa obec o výkone, resp.
začiatku výkonu podnikateľskej činnosti od žalobcu neobdŕžala.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená

pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému

ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková
ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné
a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným
trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu
škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu
škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon, ujma (škoda),
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Tieto podmienky musia byť splnené
kumulatívne.

Súd mal v tomto prípade za preukázané, že zo strany žalovanej nedošlo k vzniku zodpovednosti za
škodu a žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno o vzniku škody.

Pokiaľ ide o prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon, za protiprávny úkon
je potrebné považovať úkon, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti. Protiprávnosť úkonu spočíva

v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo
zmluvy alebo zo zákona. Náhrada škody je v oboch prípadoch upravená jednotne. Protiprávny úkon sa
skladá z úkonu a z jeho protiprávnosti. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na
poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá. Porušením právnej povinností má zákon namysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým ako fyzická (právnická) osoba skutočne konala a tým ako
konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom, alebo inou právnou skutočnosťou.
Protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom
týchto príčin.

V tomto konaní žalobca za protiprávny úkon považoval zákaz, ktorý mu uložila žalovaná na obecnom
zastupiteľstve konanom dňa 22.6.2012, kde mu podľa jeho názoru bolo zakázané uskutočňovať výkon

podnikateľskej činnosti.

Súd jeho toho názoru, že k protiprávnemu úkonu zo strany žalovanej v tomto konaní v žiadnom
prípade nedošlo. Podľa názoru súdu na Obecnom zastupiteľstve konanom dňa 22.6.2012 v žiadnom
prípade nedošlo k uloženiu zákazu žalobcovi vykonávať podnikateľskú činnosť. Podľa názoru súdu
žalovaný nijakým spôsobom žalobcovi nezakázal vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť a o

takejtovecizákazpodnikania uloženýžalobcovisapodľanázorusúduaninekonalorokovanieobecného
zastupiteľstva zo dňa 22.6.2012.

Súd v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné uviesť, že základnou úlohou obce je okrem iného
starostlivosť o všestranný rozvoj jeho územia a potreby jeho obyvateľov. V súlade s touto základnou

úlohou obce došlo k prerokovaniu problému, ktorý mal spôsobiť žalobca, avšak predmetom tohto
obecného zastupiteľstva zo dňa 18.6.2012 nebolo, aby poslanci prijali uznesenie, ktorým by znemožnili
žalobcovi výkon jeho podnikateľskej činnosti. Žalobca tak neuniesol podľa názoru súdu dôkazné
bremeno a nepreukázal, aby akýmkoľvek úkonom, ktorý má charakter protiprávneho úkonu zo strany
obce, došlo k uloženiu zákazu jeho podnikateľskej činnosti.

Ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu súd skúmal, či sú splnené predpoklady a to vznik škody
vo forme ušlého zisku na strane žalobcu.

Judikatúra definuje ušlý zisk ako ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nedošlo k rozmnoženiu

majetkovýchhodnôt,hocisatosohľadomnapravidelnýbehvecídaloočakávať.Ušlýzisksaneprejavuje
v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí iba pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, ale musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu.

Ani túto základnú podmienku a to vznik škody, resp. ušlého zisku nemal súd v tomto konaní za
preukázanú. Žalobca sám vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že podnikať ani nezačal, živnosť si
nevybavil, nakoľko by musel platiť poplatky. Od 1.2.2012 z listinných dôkazov ako aj z jeho účastníckej
výpovede pre súd vyplynulo, že týmto dňom bol zaradený do evidencii nezamestnaných. V súčasnosti
poberá dávku v hmotnej núdzi. Sám uviedol, že podmienkou na podnikanie bolo získania pilčíckeho

preukazu, ktorý mal získať v rámci rekvalifikácie. Zároveň uviedol, že sa bojí vybaviť živnosť, pokiaľ
nebude rozhodnuté, že môže užívať obecné cesty. Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že žalobca vôbec
nezačal s výkonom podnikateľskej činnosti, ani neosvedčil, aby bol podnikateľom a to predložením
nejakého relevantného výpisu a teda v žiadnom prípade mu obec ako žalovaná nemohla spôsobiť
škodu.

Podľa § 4 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy
najmä usmerňuje ekonomickú činnosť v obci a ak tak ustanovuje osobitný predpis, vydáva súhlas,
záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických a fyzických
osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci.

Podľa výpovede štatutárneho zástupcu žalovanej žalobca nikdy obec nežiadal o súhlas s vykonávaním
jeho údajnej zamýšľanej podnikateľskej činnosti. Nikdy neoznámil zámer podnikať s koňmi za účelom
zvážania dreva. Zároveň žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, aby mu vznikla škoda. Tak ako súd
konštatoval uplatnenie nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku je možné predpokladať iba vtedy,

ak je naisto postavené, že pri pravidelnom behu veci mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Ani túto základnú podmienku
žalobca súdu nepreukázal. Vyčíslenie jeho ušlého zisku v žalobe je podľa názoru súdu fiktívne, domnelé,
a preto nie je možné z týchto údajov vychádzať.Ako tretiu podmienku naplnenia občianskoprávnej zodpovednosti za škodu súd skúmal splnenie, či
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody existuje príčinná súvislosť. O vzťah príčinnej súvislosti

ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie
je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina
ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku.

Ako už súd vyššie konštatoval, žalobca v tomto prípade v žiadnom prípade neuniesol dôkazné bremeno
a nepreukázal, aby bol splnený čo i len jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu.

Súd z tohto dôvodu jeho žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, a preto ju zamietol.

Právni zástupcovia účastníkov konania na pojednávaní dňa 4.6.2015 žiadali doplniť dokazovanie
vykonaním ďalších dôkazov. Súd návrhy na doplnenie dokazovania v celom rozsahu ako nedôvodné
zamietol.

Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach od navrhnutia dôkazu cez jeho

zabezpečenie, vykonanie a následne vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých
dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a

aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že
súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 zo dňa 30. Septembra 2010).

Súd návrhy na doplnenie dokazovania prednesené právnymi zástupcami účastníkov konania na
pojednávaní v celom rozsahu zamietol a to poukazujúc predovšetkým na zásadu hospodárnosti
konania, keďže tak ako už súd vyššie uviedol v tomto konaní nemal vôbec za preukázané ani jeden
zo základných atribútov zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Súd tak
považoval za nehospodárne a neúčelné, aby vykonal navrhované rozsiahle dokazovanie, ktoré navrhli

účastníci tohto konania, a preto ich návrh na doplnenie dokazovania v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd postupom podľa § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.